RPG- Elfské stretnutie

23. května 2012 v 14:37 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Deireen Disease Aeternum, Enny Zuriel, Mirana Nightshade, Naysa Christie Taylor
Dátum: 5. 2. 2012

Prvé elfské stretnutie, na ktorom Mirana spozná pár dalších elfov, alebo skôr elfiek.



Deborah Christie Taylor *Dúfajúc jej plán vyjde presne ako mala naplánované. Plagáty rozvešala po škole, po námestí a vlastne všade na okolí, samozrejme tak, aby tomu plagátu porozumel každý kto má, no nik iný - v elfštine. Už len dojde na miesto, ktoré sa na plagáte aj písalo - k čistinke. Zoberie si aj svoju dcérku, ktorá však teraz tíško spinká vo svojom prenosnom kočíku. Ten zloží na kamienok a vedľa neho sa aj ona usadí. Už len čakať, aby niekto došiel*
Deireen Disease Aeternum Už teraz meškám! * Skríkne, keď sa pozrie na nástenné hodinky. V rýchlosti si oblečie kabát, ktorý jej poslal otec na Vianoce, prehodí si cez krk šál a do vrecka si odloží rukavice, ktoré sa jej v tejto treskúcej zime budú vonku istotne hodiť. Schody prejde len tak, vezme každý tretí schod dúfajúc, že sa na ňu nikto nepozerá a behom vyjde z hradieb. Vonku už svoje tempo spomalí. * Tma. * Povie smutne ale zároveň aj bojazlivo, pretože si veľmi dobre pamätá ako to dopadlo naposledy, keď tu bola. Rezkým krokom sa blíži k miestu, kde by už mali čakať elfovia. Už len pár metrov a je tam. V tejto tme nevie rozoznať koľko siluet tam stojí, no v kútiku svojej duše je mierne vzrušená z toho, že možno spozná nových elfov. *
Mirana Nightshade *Keď sa vráti do hradu, trochu nervózna po dosť úprimnom rozhovore so Selenou, všimne si letáčik zavesený hneď pri vchodových dverách. Ach, nie! Čítala ho vo fakultnej klubovni, no vzhľadom na udalosti posledných pár dní na to úplne zabudla.* Super, zas do tej zimy, *povie namrzene, no považuje to za svoju povinnosť, tak sa otočí a rýchlo sa ponáhľa na určené miesto.*
Deborah Christie Taylor *Len sa poobzerá okolo tohto miesta. Ani živej duše niet. Len sa smutne nadýchne vzduchu, ktorý je teraz pre jej existenciu dôležitejší, ako kedykoľvek predtým. Asi aj to ju donútilo k tomuto dnešnému kroku. Bezpečie je teraz pre ňu prvoradé.* Ešte im dám chvíľku *Povie smerom k Nayse, hoci ona jej asi ešte nerozumie a okrem toho, ešte spí. Netrpezlivo sa pozrie na hodinky a potom sa len porozhliadne. Nejaký šuchot, šum počuť spoza stromov.*
Deireen Disease Aeternum * Posledné kroky k neznámej siluete sa snaží robiť čo najväčšie aby čo najskôr bola s niekým a nie sama. V tejto tme sa jej zdajú strašidelné všetky zvuky a tiene, ktoré les vrhá jedna radosť. Keď už je na mieste, na ktoré sa tak veľmi tešila posledný týždeň aj pol, tak si konečne vie zaradiť osobu, ktorá tam stojí. * Dobrý podvečer prajem. * Povie smerom k Deborah. Je veľmi rada, že ju znova vidí. Dnes a na tomto mieste. V tom si všimne, že má pri sebe niekoho. Opatrne sa priblíži a pozrie sa na bábätko, ktoré tam leží. * Tá je nádherná! * Povie a najradšej by ju pohladila po líčku, no potom si uvedomí, že jej prsty sú studenšie ako ľadovec. Ihneď si vytiahne rukavičky a nasadí si ich. * Snáď nás tu bude viac. * Ešte dodá a poobzerá sa po okolí. *
Mirana Nightshade *Tma, ktorá padla na okolie, ju straší. Nemôže za seba striasť strach zo včerajška. Vie, že teraz sa tu už vlkolaci potulovať nebudú, no aj tak sa nervózne obzerá okolo. Keď v diaľke zbadá nejaké postavy, zrýchli krok.* Dobrý večer, *pozdraví trochu zadýchane dve neznáme elfky. Pohľadom zachytí niečo malé vedľa jednej z nich, no keďže sú pre ňu neznáme, zostáva, kde je.*
Deborah Christie Taylor *Pozorne sleduje tie stromy, každý pohyb. Asi nebol práve najrozumnejší nápad dať stretnutie na takúto hodinu a v lese. Ale tá elfština sa jej aj tak zdala byť rozumným nápadom. No keď spoza toho všetkého vyjde známa osoba - Dei, len si Debbie zľahka vydýchne.* Vitaj *Povie jej a potom si len v sebe hneď pomyslí, čo za blbý nápad to bol, keď sú tu len dve. Vlastne tri, keď berie aj Naysu, ale zatiaľ je ona taká tichučká, že ju teraz ako za aktívneho člena neberie. No keď bude väčšia...*Ešte pekne, má byť po kom *Niežeby bola až taká namyslená, ale na svoju dcérku je teda Debbie veľmi hrdá a v tomto ohľade môže byť aj na seba.* Dobrý večer prajem *Odzdraví neznámu osobu a keďže to dievča od nich stojí trocha ďalej, svetlo na okolí trocha zväčší, za pomoci kúzla. Predsa aby bol krajší výhľad. Potom sa len postaví a podíde k dievčine.* Vitaj medzi nami. Ja som Deborah Christie Taylor *Predstaví sa jej a potom len dodá.* Ale pre vás len Debbie, nechcem sa cítiť staro *Žmurkne na ne a potom sa poobzerá po okolí.* To už nikto iný nedojde? *Už aj toto je úspech, ale nechápe, prečo vždy všade musia ľudia meškať..*
Deireen Disease Aeternum * Najradšej by to maličké stvorené vystískala ale to by sa asi Debbie nepáčilo. Dobre vie aké vedia byť niektoré matky háklivé. Tak sa ešte raz pozrie ako pekne odpočíva a otočí sa k Debbie a k dievčaťu, ktoré pre ňu je síce neznáme ale v škole ju už určite videla. Aspoň si myslí, že to bola ona. * Aj tebe. * Odpovie jej na zdvorilé pozdravenie a tiež k nej podíde aby sa jej predstavila. * Som rada, že si prišla, ja som Deireen. * Predstaví sa. Možno ju i ona už niekde videla, kto vie. Ešte raz sa otočí smerom odkiaľ prišlo dievča i ona a pokrúti hlavou. * Pravdepodobne nás, elfov, nie je tak veľa ako sme si mysleli. * Nie je smutná i keď by mohla byť. Tento večer spozná novú elfku a aj to sa jej ráta ako veľké plus. A navyše sú tu už štyri ak ráta aj to malinké voňavučké klbko. Dnes večer sa už nemôže stať to čo sa jej stalo minule. O tom je rozhodnutá. *
Mirana Nightshade *Fíha, ale nás tu je, pomyslí si sklamane. Čakala, že si viac elfov bude vážiť svoju rasu.* Som Mirana, *povie trochu zachrípnuto a odkašle si. Asi by mala menej behať po vonku. Obzrie sa za seba, no nikoho nevidí, tak s otočí späť k nim a pokrčí plecami.*
Enny Zuriel *Rýchlym krokom prejde na nádvorie. Mešká a nie je to príjemné. Rozhliadne sa keď tu zrazu zbadá Debbie, ktorá nie je sama. Stiahne kapucňu viac do očí a vykročí k miestu , kde stoji skupinka * Dobrý večer prajem!* usmeje sa .Nevie či by sa nemala otočiť a opustiť tento priestor.*
Deborah Christie Taylor Teší ma Mirana *Usmeje sa na ňu a potom len mykne plecami, nad tým, čo povedala Dei.* Tak, aspoň niečo *Usmeje sa znova a potom si vezme papierik na ktorý pripíše Miranu.* A môžem vedieť tvoje priezvisko? *Predsa si vedie nejaký zoznam elfov, aby vedela, koho má brať za sestru/brata - elfa. Keď len čaká na to priezvisko, započuje ďalší pozdrav.* Enny! Ahoj! *Milo ju pozdraví. Rada vidí jednu so svojich nových kamarátiek, ktoré nedávno spoznala. Aj keď to nedávno už bolo pred pár mesiacmi, keď ešte bola tehotná.*
Deireen Disease Aeternum * Ako vidí, nazbierali sa tu nakoniec hojne. Teda, na elfské pomery to je docela dosť. Niektorí z miestnych elfov si asi strážia svoje súkromie a chcú zostať v anonymite za čo sa im naozaj veľmi čuduje. * Dobrý večer. * Pozdraví aj poslednú osobu, ktorá k nim prišla a s istotou môže povedať, že ju ešte nikdy v živote nevidela, nevie si ju vôbec zaradiť. * Ja som Deireen. * Podsunie neznámej svoje ctené meno a usmeje sa. Nechce zanechať zlý prvý dojem i keď úsmevom to asi nenapraví. V kútiku duše je naozaj zvedavá k čomu bolo zvolané toto "zhromaždenie". Možno ide naozaj o veľmi dôležitú vec a ona bude súčasťou. Už teraz sa nevie dočkať. *
Naysa Christie Taylor *Tichučko si spinká v kočíku, ktorý pre ňu mamina na takéto príležitosti kúpila. Veľa toho nevníma, keďže jej hlavnou činnosťou je spánok. Iba keď pocíti zmenu teploty vzduchu, pootvorí jedno očko. To však znova rýchlo zavrie a pokojne si spí ďalej. V hlave prázdno, iba tiché zvuky jej spríjemňujú tú úžasnú činnosť. Pripomínajú jej tie zvuky niečo, no zatiaľ netuší, čo to môže byť. A tak len otočí hlavu na druhú stranu a pokračuje v tom, čo začala cestou, kam ju mama zobrala.*
Enny Zuriel * usmeje sa na svoju novú "sestru" Debbie ty už máš dieťatko? zaskočená tým, že len teraz nedávno ju videla z bruškom a zrazu už ma bábo*Ty už máš bábo ? To sme sa tak dlho nevideli ? Ten čas tak rýchlo letí .Dovolíš mi Debbie aby som sa mohla pozrieť na ten batôžtek tvojho šťastia?*stiahne si kapucňu z tváre. Odtrhne pohľad od Debbie, a otočí sa smerom k ďalšej elfke* Ach.. tešíme Deireen , ja som Enny * podá jej ruku. spoznáva nové tváre a je tomu naozaj rada. Znova sa pozrie na Debbie* Tak smiem vidieť bábo?
Mirana Nightshade Nightshade. Mirana Nightshade, *povie, keď za sebou začuje ďalší hlas. Obzrie sa. Prichádzala k nim ďalšia elfka, ktorá asi nebola až taká neznáma. Ach, to len ona nikam nechodí? Keď počuje, že sa hovorí o dieťatku, znova sa pozrie na ten batôžtek položený na kameni. Malinké spiace bábätko zababušené do deky. Pri pohľade naň by si aj ona rada pospala...*
Deborah Christie Taylor *Je v celku rada, že tu sú až štyria, keď počíta aj Naysu.* Nightshade *Zapíše si na papierik a hneď si tam pripíše aj Enny Zuriel, keďže jej meno si pamätá.* Áno už mám *Pozrie sa na Enny a celá šťastná jej len ukáže na bábätko, nech si ju kľudne pozrie aj z blízka.* Nech sa páči, kľudne *Povie jej a potom sa len pozrie na Dei a Miranu. Asi sa tu už nudia..*Takže, aby som vám vysvetlila, prečo som vás zvolala...*Len sa nadýchne* Možno ste si všimli, že nás tu veľa nie je. A nielen tu, ale ako na Belfrine a Witchwoode. Takže, treba niečo robiť, aby sa naša rasa zachovala *Len sa pozrie na malú. Keby ona nebola, možno by ani toto tu nebolo.* Takže, musíme sa nejak pozbierať a nazbierať silu...*Dúfajúc ju chápu.*
Enny Zuriel *pootočí sa na ďalšiu prítomnú elfku* Teší ma Mirana * nahodí úsmev. Nikoho si nepamätá, takže je naozaj rada, že spoznáva ďalších* Pardon, zabudla som sa predstaviť *začervená sa* Moje meno je Enny Zuriel... *celkom sa jej páči byť medzi ostatnými vonku*
Deireen Disease Aeternum * Pozoruje Enny a Debbie. Je pekné aké šťastie navodzuje vidieť maličké bábätko. To ide akosi samo. Všetky emócie sa vtedy vyplavia a človek strávi trebárs aj hodinu híkaním a vtipnými grimasami len aby ho/ju rozosmiali.* Hm. * Pritakáva na každé jedno slovo, keď už dojde narad myšlienka tohto stretnutia. Chápe jej slovám ale nechápe pointu slov. Čo sa vlastné také deje, že musíme nazbierať silu? Odváži sa spýtať sa na nejasnosť ihneď, pretože neskôr by možno bolo už neskoro. * Nazbierať silu? A prečo? * Dúfa, že sa jej dostane odpovede. *
Mirana Nightshade Mňa tiež, Enny, *usmeje sa na elfku, ktorá prišla posledná. Enny, hm... snáď si to bude pamätať aj ráno.*
Enny Zuriel Si tu už dlho Mirana? Bola som dlho preč z mesta , tak som len zvedavá a hlavne nikoho nepoznávam * ruky si strčí do plášťa, je chladno a ona neznáša zimu*
Mirana Nightshade No, dlho. Niečo okolo roka, *odpovie na otázku Enny.* Teraz som dokončila prvý ročník. *Keď vidí, ako si skrýva ruky do plášťa, musí urobiť to isté. Naozaj sa veľmi ochladilo za tú hodinu, odkedy prvýkrát vyšla.*
Enny Zuriel Takže si študentka! * usmeje sa, spomenie si na svoje dcérky a syna, zvykla si, že tie spomienky ju vždy budú bolieť ... radšej sa znova pozrie na Miranu* A páči sa ti tu?
Deireen Disease Aeternum * Tiež sa otočí k Mirane, ktorá teraz "zvrhla" všetku pozornosť na seba. Započúva sa do ich spoločného rozhovoru a sem tam pritaká. Len tak aby bolo vidno, že ich počúva. * Myslím, že som ťa už videla niekde v hradbách poletovať. * Povie to, čo si už dávno myslela, vlastne už na začiatku, keď ju zbadala prichádzať sem. * Z akej si fakulty vlastne, Mirana? * Toto ju naozaj zaujíma, pretože Estrellis to byť nemôže. Ako prefektka by si ju v klubovni určite všimla. Alebo nie? *
Mirana Nightshade *Obzrie sa za Deireen.* Som zo Solariusu, *odpovie s úsmevom. Hm? Poletovať po chodbách?*
Deireen Disease Aeternum Solarius. Ahá. * Odpovie jej vlastnými slovami a sadne si na peň pár krokov od nich. Jej kabát siaha až po stehná takže sa jej nezdá studený. * Je to tu strašidelné. * Povie skôr než by si to premyslela a otočí sa smerom za chrbát. Nevie, či zas niečo počula alebo si to len nahovárala, pretože má vypestovaný strach k tomuto miestu, keď je zahalené nocou. *
Deborah Christie Taylor *Na chvíľku sa mrkne na dcérku, či spí pokojne ďalej, či ju náhodou tá zima či niečo neruší - no našťastie jej asi nie je zima, predsa ju len dobre zababušila, tak sa len pozrie na okolitých elfov, ktorý sa zatiaľ trocha zakecali.* Silu, aby sme boli odolný a aby sa nám nič zlé nestalo. Ostatné rasy nie sú pre nás nebezpečné, ale kto vie dokedy a či sa na to môžeme spoliehať *Vysvetlí, trocha znepokojená, hlavne pre počet členov rasy.*
Deireen Disease Aeternum * Počúva, takmer s dokorán otvorenými ústami. V tomto momente musí vyzerať naozaj hlúpo, no inak sa jej nedalo reagovať. Vôbec nechápe o čom Debbie hovorí a prečo práve teraz. Je z toho celkom zmätená a ledva lapá po dychu. * Čo nám také hrozí? * Spýta sa ešte raz otázku, na ktorú čaká už tentokrát bližšiu odpoveď aby si o tom mohla utvoriť nejaký ten názor. Alebo sa aspoň prichystať na niečo zlé o čom tu hovorí. *
Deborah Christie Taylor *Len sa na chvíľku zamyslí. A hrozí im niečo? Sama nevie dať odpoveď, ale musí sa aspoň tváriť múdro* Hroziť nám zatiaľ nič nehrozí, ale nikdy nemôžete vedieť. Okrem toho, vidíte tento počet. Veď toto je...*Má to povedať nahlas? Že je toto nič? Dobre, asi elfov toto okolie nepriťahuje, ale predsa by sem mali pritiahnuť viac elfov a ukázať im, že aj tu sa dá žiť.* Zatiaľ nám hrozí asi toľko, že toto okolie úplne zabudne na elfov..*Fakt, keď si tak predstaví, o elfoch tu ani chýre niet.*
Deireen Disease Aeternum Nehoráznosť. * Hltá každé jedno slovo, ktoré im Debbie hovorí a tento raz sa snaží vyzerať aspoň trošičku prívetivo a prítomne. Potrebuje na to veľa síl ale asi sa jej to aj darí. * Pokiaľ sme tu my tak sa na elfov nezabudne ale čo ak tu nebudeme z nejakej príčiny? * Spýta sa skôr pre seba no istotne to počula každá jedna z nich. Myslela to skôr ako básnickú otázku, na ktorú človek väčšinou odpoveď ani nečaká. * Musíme nájsť tie správne schopnosti v sebe. * Príde jej na um, ba by dodala aj to, že u nej sa už jedna prejavila, no ako by pomohla jej začiatočnícka "moc" nad rastlinkami? Vysmiali by ju. *
Mirana Nightshade Hrozí nám... *Ťažko sa jej to hovorí, ale iný výraz na to nemá.* Vyhynutie? *Keď si ale spomenie na svoju osadu, nezdá sa jej to až také nemožné. Aj keď tu nemá pocit, že by upíri nemali čo jesť.*
Deborah Christie Taylor Schopnosti *Len na to prikývne, avšak vie, že nie každý má schopnosť, to záleží od osobnosti a od daru od prírody.* Ale niektorí si musia poradiť bez schopností *Povie viac menej pre seba a len sa pozrie na ostatných a hlavne na Miranu, ktorá sa práve ozvala* Vyhynutie? Kým sme mi, zatiaľ nie. Ale, čo o 50 rokov? Preto sa musíme nejak spojiť, aspoň mi, žijúci a spraviť niečo...možno sa učiť bojovať a keď niekto z nás má na niečo viac, ako je normálne, mal by prehovoriť teraz a pomôcť nám ostatným *Povie takým tónom, aby sa ozvali aj ostatní, keď si myslia, že niečím vedia prispieť k dielu.*
Deireen Disease Aeternum *Dnes sem prichádzala s veľkým nadšením a vzrušením v tele, no teraz sa jej dušička scvrkla o polovicu. To, čo tu počúva sa jej vôbec nepáči a vie, že to je pravda. Nič iné len pravda. * Počula som, že elfovia sú skvelí so strelnými zbraňami. * Už si ani nespomenie poriadne kedy to bolo, no vie, že o tom raz čítala v jednej starej knihe v knižnici. Odvtedy sa ju snažila nájsť ešte pár krát ale márne. Keď započuje, že ich Debbie vyzýva k tomu aby sa priznali, tak sama nevie či si má zakusnúť do jazyka alebo sa priznať so svojim maličkým tajomstvom, ktoré doteraz nepovedala nikomu. Najlepšie bude ak jej to povie. Predsa len je jedna z nich! * U mňa sa prejavila schopnosť, ktorá je spätá s rastlinami. Sama neviem, čo to je a ako sa to deje ale musím to zlepšovať, cvičiť a dôjdem na to.
Mirana Nightshade *Schopnosti? Och áno. Jej mama mala schopnosť... ale akú? Na to si už asi nespomenie.* Môžu byť tie schopnosti aj vo fyzickej sfére? *spýta sa po chvíli, pretože si spomenie, že Alex bol fyzicky veľmi nadaný, možno až moc. A jej to tiež nešlo zle. Hlavne s lukom. Nepamätá si, že by sa niekedy netrafila, teda ak neráta tú noc, po ktorej ostala už úplne sama... Zrazu je rada, že je taká tma, lebo jej zvlhli oči. Párkrát zažmurká a pokračuje.* Lebo mne to ide dosť dobre s lukom. Teda, dávno som s ním nenarábala, ale keď trochu potrénujem, budem ako predtým.
Deborah Christie Taylor *Len prikývne na Deinu reakciu. Najlepšie by bolo, keby aj poznali niekoho, kto sa vyzná v strelných zbraniach. Pravdupovediac Debbie ani nevie, ako treba zbraň držať. Ešte by si ublížila.* Fyzickej sfére? Samozrejme. Hoci s tým ja prax nemám, u mňa sa prejavujú schopnosti skôr na psychiku, ale u niektorých skôr vo fyzickej *Žmurkne na ňu, keď v tom zacíti menšiu bolesť. Zas sa tu niekomu z nich niečo nepáči a dáva to najavo negatívnymi vplyvmi.* Ale nechápte ma zle. Nechcem, aby ste sa báli, len chcem..*Na chvíľku stíchne a snaží sa tým pocitom rozumieť, avšak nejde jej to.* chcem, aby ste sa vedeli brániť, aby sme neboli bezmocnou rasou. A aby sme boli k sebe dobrí, boli ako sestry *Bratov asi netreba spomínať, chalani sa nejak držia bokom, ak teda nejaký elfovia sú.* chcem, aby sme si boli nápomocní...Vy ste z jednej školy, z Belfirinu, tak sa učte seba, čo viete *Povie a potom sa pozrie smerom k svojej dcérke. Spí. Aj ona ju bude učiť.*
Deireen Disease Aeternum * Vzhľadom na to aká nočná hodina už musí byť, keď si predstaví, že je kompletne premrznutá a necíti si už ani kostičku v tele, tak sa postaví aby si prekrvila telo a poprehupuje sa z jednej nohy na druhú. Viac krát za sebou. * Znie to ale podivuhodne. * Tým zareaguje na to, že sa nemajú báť. Ako sa nemá báť po Debbinom príhovore? Samozrejme, že sa bude báť a hneď zajtra si pôjde cvičiť svoju schopnosť. * Nechcem rušiť kruhy ale je mi už nehorázna zima a už mi padajú viečka od únavy. * Snaží sa znieť ospravedlňujúco. * Budem vás musieť opustiť.
Deborah Christie Taylor *Keďže vidí, že sa pomaly ich kruhy, ako to Dei nazvala, rozpadajú, len na chvíľku ukáže, aby ešte čakala. Debbie rýchlo podbehne ku kočíku a z tajného miesta vytiahne kamienok v tvare srdca a jeden jej podá.* Aby ťa mal kto ochraňovať *Povie a potom vezme aj ostatné a podá aj Enny jeden a aj Mirane jeden.* Tento kamienok vás bude chrániť
Deireen Disease Aeternum * Takmer by už odpochodovala preč do teplučkej klubovne, keď ju zastaví Debbie. Poslušne si vezme kamienok v tvare srdiečka a zovrie ho v dlani. * Ďakujem. Spravím si z neho prívesok na náhrdelník a budem ho nosiť. * Presne vie čo s ním spraví, keďže je to podľa jej slov kamienok na ochranu. V tom prípade ho nespustí z očí alebo presnejšie povedané, z krku. Zakýva im a rýchlym krokom sa vydá smerom k hradu cez nádvorie. Už sa nevie dočkať ako sa najprv zastaví v sieni a vezme si čajík alebo horúcu čokoládu, vezme si to do klubovne a zababuší sa v deke pri krbe. *
Enny Zuriel * Ticho všetkým načúva, ona ani nevie ako by mala reagovať, tuší, že stuhla od toľkého čakania. Keď zrazu jej Debbie podá malý kamienok len nadvihne pohľad od kamienka, ktorý jej zrazu spočíva v dlani , nemá slov, už dlho od nikoho nič nedostala , s hrčou v hrdle od dojatia zamumle * Ďakujem Debbie* zatvorí dlaň v päsť aby jej kamienok nespadol na zem*
Mirana Nightshade *Keď Deireen spomenie, že je už pokročilý čas, tiež si uvedomí, že jej je už poriadna zima. Debbie jej ale podá zelený kamienok. Keď si uvedomí, že je to srdce, jemne ju pri tom jej pichne. Odkedy Alex zomrel, musela sa chrániť sama.* Ďakujem. *Skôr to zašepká ako povie nahlas. Pozrie sa na ňu a usmeje sa. Trochu ale cúvne, lebo aj jej by sa zišlo konečne sa zohriať, pozdraví ich, schová kamienok do vrecka a rýchlym krokom odkráča do hradu.*
Deborah Christie Taylor *Potom, čo rozdala darček, ktorý mala prichystaný na dnešné stretnutie, sa nejak každý vyberie svojou cestou.* Hádam som ich nevystrašila *Mykne smerom k Enny. Ale povedala len pravdu.* Asi je načase, aby sme šli aj my *Povie jej a pomaly nadvihne ten malý kočík *Aby si mi nezmrzla *Pohľadí svoju spiacu dcérku a pomaly spraví jeden a potom druhý krok. Pozrie sa na Enny, aby zistila, kadiaľ pôjde ona.*
Enny Zuriel * Zasmeje sa* Nie... neboj nevystrašila si ich... *zahľadí sa na prázdne miesta, ktoré tu po nich ostali* Uvidíš, že sa budú teraz viac snažiť a my máme čo robiť* žmurkne na Debbie a pohladí malinku po perinke * Tak poďme nech naozaj nezmrzneme , *vykročí smerom s Debbie * Musíme sa rozlúčiť ,pretože ja ešte musím do lesa * Usmeje sa* Tak prajem pekný večer a dávaj pozor na malú. Onedlho sa stretneme * Zamáva jej a zmizne z pred jej dohľadu do tmy*
Deborah Christie Taylor *Je rada, že došla aj Enny. Hoci sa s ňou ešte veľmi dobre nepozná, od prvej chvíle, ako ju uvidela, sa jej zdá byť veľmi príjemnou osobou.* Teda pekný večer a dobrú noc aj tebe *Povie jej na pozdrav a pozrie sa na Naysu* Dám pozor, neboj *Tiež jej zakýva a potom sa pozrie na malú. Ktovie, čo teraz to bábo cíti. Ale jej pocity neovplyvňuje, tak hádam nič zlé, pomyslí si Debbie a pomaly vykročí domov.*
na druhý deň:
Mirana Nightshade *Po včerajšku jej bolo fakt zle. Ani nevečerala, len sa došuchtala do izby, prezliekla sa do pyžama a úplne unavená spadla do postele a zaspala. A dnes ráno je jej ešte horšie.* Nechcem byť chorá, *zamrmle unavene a prevráti sa na druhú stranu postele. Všetko ju bolí, ledva dýcha a hrdlo ju príšerne páli. Zavzlyká a nahnevane sa posadí. Pri tom sa jej ale zakrúti hlava a tak len chvíľku vyčerpane oddychuje. Dva dni pred začatím školského roka a ona má byť chorá! Už teraz ledva prešla, nieto ešte keď začiatok preleží s horúčkou!* Radšej pôjdem hneď na ošetrovňu. Nech som čo najskôr v poriadku, *povie odhodlane a trasúc sa od horúčky vylezie z postele, aby sa aspoň trochu poľudštila a neprišla na ošetrovňu úplne ako zombie.* Naozaj mi len toto bolo treba, *zamrmle s plným nosom a pomaličky sa vytrepe z izby.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama