RPG- Adopcia

4. června 2012 v 20:33 |  RPG záznamy
Miestnosť: Nádvorie
Hráči: Mirana Nightshade, Deborah Christie Taylor
Dátum: 30. 3. 2012

Každý človek, elf, upír či akákoľvek iná bytosť túži po rodine. Dá sa teda na takú ponuku povedať nie?


Deborah Christie Taylor *Keďže sa snaží elfov na okolí kontrolovať, teda aspoň vedieť o nich čo najviac, nemohlo jej neuniknúť Miranina aktivita a snaha sa zlepšovať. Očividne jej radu z minulého stretnutia zobrala k srdcu. Preto sa rozhodla darovať jej dýku, ktorú minule Debbie uvidela vo výklade v jednom obchode. Tej dievčiny je jej naozaj ľúto, vlastne je to jedna z elfov, ktoré sú úplne sami, nemajú nikoho, kto by ich ochránil. Veď podľa toho, čo Debbie vie, Mirana nemá už žiadnu rodinu. A nesmie sa zabudnúť na nebezpečné obludy na okolí...Preto sa aj Debbie rozhodla poslať jej sovu, aby sa dnes stretli na školskom nádvorí. Niekoľko vecí s ňou musí prekonzultovať. Preto už teraz sedí na lavičke na nádvorí a čaká na tú správnu študentku.*
Mirana Nightshade *Ponáhľa sa dlhými chodbami školy, červený kabátik za ňou len tak veje. Aj keď si myslela, že je to dobrý čas na to, aby nemeškala, predsa len sa jej podarilo zaspať. Pred očami má ten list, ktorý jej sova priniesla, keď sa po škole vrátila do izby. Bol od Debbie, čo ju prekvapilo ju, no zároveň potešilo. Netuší síce, čo konkrétne s ňou chce prediskutovať, no rada sa s ňou stretne. Keď pred sebou zbadá ťažké hlavné dvere školy, ešte pobehne a vybehne na nádvorie. Zrakom rýchlo prejde po celom nádvorí, až zbadá osobu, ktorá jej poslala sovu. S úsmevom k nej podíde a ešte narýchlo sa snaží pozapínať zvyšné gombíky na kabátiku.*
Deborah Christie Taylor *Už ani nevie, čo má od nudy robiť. Keby bola ešte stále tak mladá, obyčajná študentka, tak by sa asi vybrala k jazierku, kde by sa mohla šantiť. Hoci keby bolo teplo, bolo by to ešte lepšie, aj kúpať by sa dalo. No z jej úvah ju vytrhnú otvárajúce sa dvere školy a potom si tam všimne Miranu. Len sa na ňu usmieva a keď už je na dosah, len ju pozdraví.* Ahoj *Trocha sa posunie na lavičke, hádam jej nebude vadiť toto premenlivé počasie. Nejak sa jej do školy nechce ísť.* Dúfam, že ťa moja sova veľmi nevydesila *Vlastne nenapísala dôvod stretnutia, tak to dievča si mohlo čokoľvek myslieť.* Som rada, že si došla *Povie nakoniec a len si začne otvárať kabelu, v ktorej má krabičku a v nej dýku. Ale ešte ju nevyberie, len drží dýku v taške a čaká na vhodný okamih.*
Mirana Nightshade Ahoj, *tiež ju pozdraví, aj keď asi trochu zadýchane. Na otázku, či ju jej sova nevydesila, sa trochu zapýri. Naozaj nevedela, čo si má o tom myslieť.* No, bola som prekvapená, *odpovie nakoniec.* Ale nemala som dôvod neprísť. *Usmeje sa a začudovane pozrie na Debbienu kabelku. Čo v nej asi tak má?*Ehm, tak... prečo si sa so mnou chcela stretnúť?
Deborah Christie Taylor *Práve táto otázke jej padla vhod, aspoň ľahšie sa jej dá darček.* No, dôvodov je viac. Ale ..*Z tašky vytiahne krabičku, v ktorej je dýka zabalená.*..v prvom rade, aby som ti dala toto. Viem, ako sa snažíš zlepšovať sa, preto keď som toto uvidela vo výklade, nemohla som to nekúpiť. *podá jej krabičku.* Do daru pre teba *Dodá a potom sa len pozrie na jej tvár, snaží sa z jej výrazu usúdiť jej pocity. Len nech si nemyslí, že sa ju týmto snaží podplácať, hlavne čo sa týka druhého dôvodu.* Predsa si v súčasnosti ničím nemôžeme byť isté a bola by som nerada, keby sa ti niečo stalo. Preto, aby si sa vedela brániť *Ešte vysvetlí, aspoň takto to už určite nebude vyzerať ako keby to bol úplatok. A ani to nie je, nielen že to tak nevyzerá.*
Mirana Nightshade *S prekvapeným pohľadom sleduje, ako z kabelky vyberá krabičku, nie moc veľkú, ale ani malú.* Darček? Pre mňa? *Vôbec to nechápe. Má síce pravdu; odkedy si kúpila dýku aj luk tak po škole väčšinou trénuje v lese, ale aby jej niečo kúpila.. Pri jej posledných slovách sa jej v očiach zalesknú slzy, tak ako keď jej vtedy dala ten kamienok. Kamienok! Odkedy vie o Mileena, radšej ho už so sebou nenosí. Ktovie, čoho by s ním bola schopná..* Híí! *zhíkne, keď otvorí krabičku. Na jemnej látke v nej leží nádherná dýka, na prvý pohľad nie obyčajná. Opatrne ju vyberie z krabičky prezrie si ju v pohasínajúcom slnku. Atypický tvar, zlaté znaky na rukoväti aj čepeli a.. akoby nejaká sila, ktorá z nej vyžaruje..* Elfská dýka... *šepne sotva počuteľne, opatrne prechádzajúc prstami po čepeli. Slzy, ktoré sa jej žmurkaním podarilo potlačiť, si tentoraz našli cestu von a dopadli na lesklú čepeľ. Rukou si rýchlo utrie oči a pozrie na Debbie.* Ďakujem, *povie s čo najväčšou vďačnosťou.* Ale... prečo?* spýta sa začudovane. Povedala jej síce, aby sa vedela brániť, no prečo jej?*
Deborah Christie Taylor *Trocha sa zľakne, keď len tak prstami začne Mirana pobehovať po dýke. Ale našťastie sa neporeže.* Nemáš zač. *Povie a len sa na ňu usmeje. Je rada, že si Mir ten darček zobrala. O niečo sa aspoň bude cítiť lepšie, keď vie, že Mirana nie je úplne bezbranná. *Pretože si sama a bojím sa o teba.* Nie je ona taká bezcitná, ako si to niektorí myslia.*..tak isto, ako aj o ostatných elfov.* Dopovie túto svoju myšlienku. Avšak ešte je tu stále jedna vec, na ktorú sa jej chce spýtať a to je tá dôležitejšia časť ako tá dýka. Ale na začiatok sa musí uistiť o správnosti údajov.* Počula som niečo také, že ty bývaš vlastne tu na školskom internáte..*Začne takto túto tému. O svojich elfoch má nejaký ten prehľad, keďže minule na stretnutí si vypýtala ich mená a údaje a čo to si o nich ešte zistila. Ale aby ju nepochopila zle, trocha to ešte lepšie rozvinie.* ..že vlastne nemáš kde inde bývať, teda aj cez prázdniny a tak. *Nechce sa priamo spýtať na to, či ešte má rodinu. Podľa jej informácii už nemá.*
Mirana Nightshade *Aj keď je na tú dýku úžasný pohľad, nakoniec ju odloží späť do krabičky, ktorú zavrie a položí vedľa seba na lavičku. Až potom sa znova pozrie na Debbie. Pri jej slovách trochu posmutnie.* Áno, *odpovie a skloní pohľad.* Rodičia... zomreli dávno. *Ťažko sa jej o tom hovorí, hlavne keď zistila, že nejaká rodina jej predsa len zostala..*
Deborah Christie Taylor To je mi ľúto*Vydá zo seba automaticky. Nechcela, aby Mir bola smutná, ale musela sa to predsa len spýtať.* Viem, že táto téma musí byť pre teba chúlostivou záležitosťou, nechcem ťa spovedať...*Začne Debbie vysvetľovať, aby si Mirana nemyslela, že sa to pýta len tak so srandy, alebo pre nič za nič.* Len, ako som už povedala, nepáči sa mi, že si sama...*Snaží sa naznačiť tému, ku ktorej sa chce dostať. A hoci ešte sa stále o tom s Naysou nerozprávala, ale už je vlastne na čase povedať Nayse, že si našla priateľa, že už jej ocko nie je jediným chlapom v ich živote. A hlavne teraz, keď to medzi nimi začína naberať tak rýchly spád - chceli by sa totiž nasťahovať pod jednu strechu a rozšíriť si rodinku. A to nie len formou bábätka, ale aj adoptovaním si Mirany, ktorý prešiel s Debbienej hlavy, keďže je jej naozaj ľúto a chcela by jej poskytnúť rodinu, strechu nad hlavou.*
Mirana Nightshade To je v poriadku,*snaží sa to zahovoriť, aj keď vie, že "v poriadku" to nebude nikdy. Radšej by bola, keby je mŕtva celá jej rodina, ako... no, to už nejako snáď vyrieši. A keď nie ona, tak Mileena.* Čo tým... chceš povedať? *Cíti sa trochu nesvoja. Má pocit, že vie, na čo Debbie naráža, ale... veď to je hlúposť! Prečo by také niečo robila? Ale pomyslenie na to.. je príjemné, to musí uznať.*
Deborah Christie Taylor *Je jej táto Mirana neskutočne sympatická. Už vlastne od prvého elfského stretnutia. A teraz, ako vidí jej dôvtipnosť, napríklad v tom, že hneď vie, že niečo tým Debbie naznačuje, ju trocha núti zasmiať sa. Je Debbie podobná, možno práve preto ju má tak rada a snaží sa ju chrániť. Alebo to bude len tým, že je rovnakej rasy?* Chcem sa spýtať, či by si neprijala moju opateru? *Nevie, či týmto pochopila, čo tým Debbie myslí.* Mám ťa veľmi rada a nepáči sa mi, že si bez dozoru. Bola by som rada, keby si prijala moje priezvisko a nasťahovala sa k nám...*Povie a len sa na ňu usmeje.*..ku mne, Nayse a ...*Vlastne toto ešte nie je oficiálne, ale jej to už povie.*..k môjmu priateľovi..*A je to vonku. Všetko čo chcela povedať. Už len dúfať, že ju teraz Mirana neodmietne.*
Mirana Nightshade *Prekvapene zažmurká. Aj keď jej to napadlo, čakala, že si to len namýšľa.* Ty... ty by si si ma chcela... adoptovať? *Ledva tú vetu vykokce, no vzhľadom na situáciu a jej prekvapenie sa čuduje, že vôbec niečo povedala. A ako keby toho nebolo dosť, znova sa jej musia tlačiť slzy do očí. To vážne musím pri každom dobrom skutku voči mne revať? pomyslí si a stále prekvapene, no už aj vďačne na Debbie pozrie. Vôbec to nechápe, aj keď jej to už viackrát vysvetlila. No roky strávené osamote, s vedomím, že nikto nemôže mať o ňu akýkoľvek záujem jej jednoducho nedovoľujú prijať tak úžasnú skutočnosť.* Bolo by to to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť, *povie s čo najvďačnejším úsmevom.*
Deborah Christie Taylor *Pritom ako čaká na jej odpoveď, spomenie si na pohreb. Od toho pohrebu prešlo zopár dní, ba dokonca dobrých zopár dní, ale stále to nevedela stráviť. A teraz, ako tak na to myslí, ako stratila jednu akoby so svojich dcér, hoci jej priezvisko nenosila, spomenie si aj na Miranu, ako ju videla na pohrebe. Ona ma nebude chcieť.., myslí si to už len kvôli tomu jej výstupu. A keď bola na pohrebe, teda aspoň sa jej marí, že ju tam zazrela pred tým, ako si všimla Lexu, tak to určite znamená to, že je tiež z tej skupinky kamarátiek. A to znamená, že zdieľa rovnaký názor ako jej dcéra a ten výstup určite neschvaľuje...A potom príde tá jej reakcia.* Áno, chcela by som si ťa adoptovať...*Ale samozrejme, jej reakcia je nečitateľná, preto sa rozhodne vysvetliť jej to celé.* Ak ma teraz chceš odmietnuť pre ten môj výstup s Alexou, tak je mi to trápne a zároveň ho nemienim ospravedlňovať. Nemalo to byť na pohrebe, ale Soley mi bola veľmi blízka a nezaslúžila si to. Prosím ťa, nehodnoť túto situáciu podľa tých mojich činov. Ja ..*Trocha sa zakokce, to asi od zlosti, čo pociťuje ohľadne Lexi.*..len bránim a chránim svojich blízkych..*Povie a potom stíchne. No potom, keď započuje svoj verdikt, len sa pousmeje.* Vážne? *Oči sa jej až zalesknú od radosti. Až tak veľmi, že ju od šťastia objíme.*
Mirana Nightshade *Nemôže tomu uveriť! Vážne si ju chce adoptovať? Vážne bude mať rodinu? Keď spomenie pohreb, na chvíľu sa začuduje, no potom si spomenie, ako na Alexu vyskočila.* Pravdupovediac, bola som prekvapená, pretože som Soley nepoznala a ani som nevedela, že ste si boli blízke. Ale... súhlasím s tebou. Viem, že Alexa nemôže za to, čím je, no zodpovednosť za svoje činy nesie aj tak. *Na chvíľu sa odmlčí, rozmýšľajúc, ako pokračovať. Rozprávať o Alexe jej príde divné, hlavne preto, že ju moc nepozná, no jej zlyhanie počas splnu tiež zažila a teraz nechápe, ako jej to mohla odpustiť.* Chápem ťa. Muselo to byť hrozné.. *dopovie potichu. Nečakané objatie ju prekvapí a poteší zároveň.* Vážne, *zasmeje sa a objatie jej opätuje. Toľko rokov ju nikto neobjal a tak si to teraz chce naplno vychutnať.*
Deborah Christie Taylor *Nemôže tomu veriť. To dievča ju stále dokáže niečím novým prekvapiť. Napríklad teraz tým, čo si myslí o tom vlkolakovi. Podľa toho asi také dobré kamarátky nie sú, ba čo viac, možno sa vôbec nekamarátia. A to jej príde vhod. Možno sa s Naysou skôr dá do reči a tým pádom jej aspoň trocha rozumu natlčie, keďže Naysa nerozmýšľa tak ako Mirana (čo je dosť veľká škoda).*Nevieš si predstaviť, ako si ma teraz potešila *Povie potom čo sa od nej odtiahne. Vždy túžila po veľkej rodine a to ju dosť ranilo, že deti mať nemôže. A potom, čo sa to zmenilo a ona otehotnela, prišla o manžela. Čiže kompletnú rodinu nikdy nemala. A teraz sa celá rodina začína budovať.* Takže, v prvom rade by som ti asi mala predstaviť svojho priateľa a s celým oboznámiť Naysu. *Asi by sa hodila nejaká spoločná večera alebo spoločný obed, niečo na uvítanie. Ale samozrejme, najprv sa to celé musí vybaviť, adopcia a tak. Ale už teraz sa krásne sníva o tom, keď s nimi bude bývať. Jediná prekážka, ktorá môže prísť do cesty je Naysa, ale dúfajúc nebude robiť problémy* Takže niektorý deň by sme mohli zájsť potom na rodinné oddelenie, aby sa to celé vybavilo..*Povie len tak pomimo, pritom ako sníva o svojej budúcnosti. Niekedy sa ešte stále cíti ako malé decko, malé nepoučiteľné.. Veď už si raz niekoho adoptovala a celé sa to skončilo ako skončilo. Veď nečudo, že ju nakoniec aj vydedila.*
Mirana Nightshade Ty mňa tiež,*odpovie jej s úsmevom. Rodina! Nikdy by na to nepomyslela, o to radšej je teraz. Debbiene vážnejšie slová jej pripomenú, že Debbie nie je jediná, kto bude jej nová rodina. Ako ju príjme jej priateľ? A Naysa? Ak si boli so Soley veľmi blízke, možno nebude chcieť mať pri sebe niekoho iného... Zrazu ju premkne strach. Čo ak to nebude také ľahké? Nechce nikomu prekážať..* Jasné, rada sa s nimi zoznámim. *povie s úsmevom, aj keď trochu neistým a postaví sa na odchod. Vezme do ruky krabičku s darovanou dýkou a ešte sa k nej otočí.* Môžeš poslať sovu, kedy a znova sa stretneme. Som... ti veľmi vďačná. *Povie a na odchod ju ešte objíme. Nemôže sa udržať.* Ďakujem *šepne jej pri uchu, odtiahne sa, zakýva jej na pozdrav a poberie sa do školy.*
Deborah Christie Taylor *Nebola si myslela, že to pôjde takto ľahko. Ani nevie prečo, bála sa možných komplikácii a pritom na ten hlavný možný problém - jej výstup na pohrebe, úplne zabudla. A nakoniec ani to nebol problém, ba zistila, že Mirana je jej ešte väčšmi podobná, ako by si bola myslela. O spoločnú tému problém nebude.* Samozrejme, že napíšem *..alebo možnože ešte predtým sem dôjde ju len tak pozrieť, kto vie, nakedy si zoženie termín na to oddelenie.* Dobrú noc teda *Povie jej a len ju silno objíme. Keď ju pustí, len jej zakýva, tak isto, ako jej najprv Mir zakývala. Keď sa jej Mirana stratí z dohľadu, Debbie sa len spokojne premiestni domov. Ešte pred domom zastane a nachvíľu sa zamyslí nad dneškom. Bol to úplne perfektný deň. Už jej zostali len 2 nedoriešené záležitosti - Naysa a tá spomínaná večera - veď ona nevie variť? To by bola schopná na uvítacej party otráviť celú rodinu...To aby si spravila nejaký rýchlokurz varenia.*
Deborah Christie Taylor *Po chvíľke rozmýšľania len vyhrabe z vrecka kľúče od domu a vojde dnu. Od tej nehody, čo sa vtedy prihodila, automaticky keď dôjde domov, vyjde na poschodie skontrolovať Naysu, či je v poriadku a či je vôbec doma. Bola by nerada, keby svoj voľný čas trávila s tou obludou. Ale dúfajúc, Alexa ju jednoznačne pochopila a Naysu nechá na pokoji, tak ako aj celú jej rodinu. Len sa vyberie hore a keď jej hlas započuje, len spokojne zamieri do svojej izby, musí si trocha aj ona odpočinúť, v bezpečí domova.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama