RPG- Mileena

21. června 2012 v 14:21 |  RPG záznamy
Miestnosť: Lúka (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor
Dátum: 29. 4. 2012

Rozhovor so sestrou..


Mirana Christie Taylor *Leží na tráve, oči si zakrýva rukou pred čoraz silnejším slnkom a vdychuje vôňu prvých jarných kvetov. Cíti, ako ju príroda napĺňa silou a očisťuje ju. Alebo... Potichu, popod nos si mrmle starodávne zaklínadlá, čo ju ešte ako malú naučila mama a pripomenul jej ich Alex. Zmĺkne a ruku si dá preč z tváre. Zažmúri do slnka a zamračí sa.* Vedel o tebe Alex? *spýta sa odrazu na niečo, čo jej práve napadlo. Doteraz nad tým nerozmýšľala, ale vlastne jej príde dosť divné, že by práve on netušil o Mileeninej existencii, veď on vedel o všetkom. ´O tom, že vôbec existujem či o tom, že som v tebe?´ ozve sa hlas v jej hlave.* O tom, že si vo mne. Akoby o tebe mohol vedieť normálne, veď si o desať rokov staršia, *pokrúti hlavou a zamračí sa. ´Ako?´ Hlas sa zasmeje. ´Bol pri mojom narodení. Bol dokonca pri narodení našich rodičov.´ Prudko sa posadí a uprie pohľad pred seba. On o nej vedel? Vedel, že má sestru? Ale prečo jej to teda nepovedal? Myslel si, že by niečo také nezvládla? A teraz je to akože lepšie? Chvíľu nič nevraví a rozmýšľa, či sa jej to má spýtať. Aj tak jej asi nebude chcieť odpovedať...* Povedz mi všetko. Od začiatku. Od tvojho narodenia, *povie nakoniec a vôbec ju netrápi ten rozkazovací tón. Sem-tam jej môže aj ona niečo prikázať.*
Mirana Christie Taylor Moment, *zastaví ju ešte. Postaví sa, prejde na kraj lúčky a sadne si do tieňa, opierajúc sa o kmeň stromu.* Teraz môžeš, *povie, pripravená na čokoľvek. Aj tak s tým teraz už nič nespraví. A hnevať sa na Alexa... toľko rokov sa o ňu staral a chránil ju... nezaslúži si jej nenávisť. Úplne všetko ti nepoviem, pretože niektoré veci neviem ani ja. Napríklad, prečo som sa narodila taká aká som.´* Tak ty si sa taká narodila, *preruší sestrino rozprávanie a sarkazmus v jej hlase sa ani nepokúša zakryť. ´Ja za to nemôžem. To osud a tie postraté proroctvá,´ odvrkne Mileena a stále trochu nahnevaným tónom pokračuje: ´ Narodila som sa teda ako temný elf, čo si už určite postrehla. Ale ako som povedala, nikdy som sa nedozvedela prečo. Buď to Alex naozaj nevedel alebo uznal za vhodnejšie nepovedať mi to.´ V jej hlase začuje dlho potlačovaný smútok. No ani sa nečuduje. Alex Ar-Feniel mal v sebe niečo, kvôli čomu naňho každý, kto sa s ním stretol aspoň raz, nemohol zabudnúť. ´Bol to veľmi múdry a dobrý elf...´* Ó, niekto nám je tu sentimentálny, *zatiahne Mirana. ´Tak chceš to počuť alebo nie?!´ oborí sa na ňu sestra.* Pokračuj, *povie po chvíli ticha a prekríži si ruky na hrudi.*
Mirana Christie Taylor *´Myslím, že si pamätáš, že v našej dedine nežili žiadny temný elfovia. A teda som to ako dieťa nemala ľahké. Nie, nechcem, aby si ma ľutovala. Nestojím ti za to a keby vieš o mojom detstve všetko.. normálne som teraz rada, že nemám skutočné telo a nemôžeš ma zabiť.´ Pri jej smiechu sa Mirane zježia chlpy na rukách. ´Povedať, že ma rodičia milovali by boli príliš silné slová,´ pokračuje o chvíľu už normálnym tónom. ´Ale myslela som si to. Až do posledného okamihu som dúfala, že to bola láska. No v skutočnosti to bol len strach. Náš otec, ktorého všetci považovali za najsilnejšieho a najodvážnejšieho muža v celej dedine sa bál vlastnej dcéry,´ pohŕdanie bolo cítiť z každého jej slova. ´Matka... áno, v jej prípade by sa to dalo nazvať láskou. Ale nútenou. Nemala totiž moc na výber.´* Prečo? *spýta sa jej. ´Niekto by to nazval darom, niekto prekliatím. Záleží na uhle pohľadu. V každom prípade, mala som ju celkom rada. Aj keď aj ona sa ma skôr bála ako milovala. Ale aspoň sa mi nevyhýbala ako otec. A ona jediné plakala, keď ma Alex preklínal.´* Aký diabol si musela byť? *pokrúti hlavou. Už jej vravela, že mala desať, keď sa jej "normálny" život skončil. Ale stále jej nevysvetlila prečo. Vôbec si nerobí ťažkú hlavu z toho, čo jej teraz vravela. Nielen Alex bol múdry a dobrý muž. Aj jej rodičia. Ako inak by mohli byť najváženejšou rodinou? ´ Naši rodičia,´ opraví ju sestra. ´A nemysli si, že boli nejakí svätci. Možno kedysi, ešte pred mojím narodením. Čo myslíš, koľko "milujúcich" rodičov by dokázalo zavrhnúť a prekliať vlastnú dcéru?´ Už ju to vážne štve. Chcela od nej jednu jedinú vec- aby jej vysvetlila, prečo musí ona teraz trpieť. A ona sa tu bude sťažovať na ťažké detstvo!* Čo si kto navaril, to nech si aj zje, *zamrmle výrok, ktorý kedysi počula v nejakom muklovskom meste. Ak ten výrok správne pochopila, tak sa to na jej sestru dokonale hodí. ´Priznávam, nebola som dokonalé dieťa. Ale ako som povedala, mala som to predurčené. Ako duch som si vypočula niekoľko rozhovor medzi Alexom a rodičmi a zistila som, že Alex o mne vedel mnoho rokov pred tým, ako som sa skutočne narodila. Bola mu predpovedaná menšia apokalypsa v podobe malé temného elfíčaťa. A keďže Alex ani jedno z proroctiev nepodcenil, hneď ako zistil, že naša mama je tehotná a že tým všetkými očakávaným "synom" som v skutočnosti ja, ten "diabol", ako si ma pekne nazvala, chcel sa ma zbaviť. Ale osud nepustí. Mala sa im totiž narodiť ešte jedna dcéra a tá to mala všetko ukončiť.´ Odmlčí sa a nechá Miranu spracovať všetko, čo jej zatiaľ povedala.*
Mirana Christie Taylor Takže ty si tak nejak zbytočná príťaž pre svet, nie? *spýta sa napoly sarkasticky a napoly má čo robiť, aby sa nerozplakala.* Zhodená z neba s poslaním zničiť všetko dobro v ešte aj tak dobrotivých bytostiach, ako sú elfovia. *´Pekne povedané, dokonca aj celkom pravdivo, až na to, že z neba ťažko. Ver mi, som suka, ale mám v sebe aspoň trochu lásky k samej sebe, aby som si vedela pripustiť, že by bolo skutočne lepšie, keby som sa nikdy nebola narodila.´* Tak prečo nezmeníš osud? *spýta sa Mirana potichu a so smútkom v očiach. Rozmýšľa, aké by to bolo, keby Mileena neexistuje. Alebo keby sa ju aspoň nepokúšala zabiť. ´No dobre, tak mám tej sebeckej lásky k samej sebe možno trochu viac.´ Na chvíľu sa odmlčí, akoby rozmýšľala, ako pokračovať. No jej tón nasvedčuje tomu, že chce svoju mladšiu sestru len potýrať. ´Lebo chcem žiť! Nejde mi splnenie osudu či Ar-Fenielových proroctiev! Po dvadsiatich rokoch života ako duch a v tebe chcem konečne normálne žiť. A jedine ty mi to môžeš umožniť, pretože ma nemôžeš zabiť. Nikto ma nemôže zabiť!´ Pri jej slovách obleje Mirana studený pot. Myslela si, že by sa jej mohlo podariť nejako zmeniť jej rozhodnutie, vlastne aj preto začala s týmto rozhovorom. No po jej posledných slovách si tým už nie je taká istá. Vlastne svoj boj o život považuje už za vopred prehratý. No niečo tu nesedí.* Počkaj! Povedala si, že sa rodičom mala narodiť ešte jedna dcéra, ktorá to má všetko ukončiť. Čo to znamená? *V hlave jej zasvieti iskierka nádeje. Vie, že sa chytá poslednej slamky, ale tak... prečo by sa mala podriadiť Mileeninmu rozhodnutiu? ´To je ten dôvod, prečo ešte žiješ. Malilinký dodatok v proroctve, ktorý mi stále robí problémy,´ vraví to tónom, akoby jej hovorila o nových topánkach.* A ktorý mne zachraňuje život, *zamrmle potichu. Chvíľu nič nevraví, len sa snaží roztriediť si myšlienky, ktoré jej víria hlavou a každá sa dožaduje väčšej pozornosti.* Tak prečo si myslíš, že ma môžeš zničiť? *spýta sa to, čo sa jej v tejto chvíli zdá najdôležitejšie. ´Lebo si ako mama. Príliš miluješ. A práve preto nezvládneš skutočnú vraždu.´* Ale veď ich chceš zabiť ty! *Vykríkne zúfalo. Tak ona to myslela vážne? Naozaj sa chce pokúsiť ublížiť Debbie a Nayse? ´Nie pokúsiť. Spravím to. Len si všetci budú myslieť, že si to bola ty.´* A ak im o tebe poviem? *snaží sa sestru nejako vystrašiť, aj keď aj jej samej to príde ako dosť zúfalý pokus. ´Viem, že to nespravíš. Príliš sa bojíš, aby si nestratila aj to málo ľudí, čo máš okolo seba.´ Vie, že má pravdu. Naozaj sa bojí, že by ju zavrhli. Ale môže byť samota, s ktorou aj tak mnoho rokov žila horšia ako to, že by im ublížila?*
Mirana Christie Taylor *´Možno si silná, ale len fyzicky. Psychiku máš úplne úbohú. Ako mama... A to mi dokonale hrá do karát.´ Všetka sila, ktorú načerpala ešte pred týmto rozhovorom, ju úplne opustila. Pozrie sa na oblohu. Do večera jej ešte ďaleko, ale už sa jej tu nechce sedieť. Postaví sa, opráši si zadok a prejde na druhý koniec lúčky.* Zhrňme si to teda: prišla si na svet, aby si mne aj rodičom narobila problémy. Môžem ťa zničiť, no podľa tvojich slov, ktoré mi ale neprídu ako práve najdôveryhodnejší zdroj, to nedokážem, kým nebudem silnejšia. A to budem len vtedy, keď to niekomu poviem a dotyčný tomu uverí a príjme to. Ja budem potom úplne happy a teba to tak otrávi, že sa ťa už nejakým spôsobom budem môcť zbaviť. *Prekračuje popadané konáre a mieri von z lesa. ´To som nepovedala,´ povie Mileena tvrdo.* Ale je to pravda, však? *víťazoslávne sa usmeje a vyjde z lesa. Pohľad jej padne na bránu nádvoria. Kvôli prázdninám a adopcii dávno v škole nebola, nehovoriac o klubovni. Ktovie, ako sa majú Seilla s Vanessou, pomyslí si. Tak čo? Nič mi na to nepovieš? povie už len v duchu, no odpoveďou jej je len ticho. Usmeje sa. Ako rýchlo ju dobrá nálada opustila, tak sa jej zas vrátila a ona si spokojne vykračuje známou cestičkou smerom domov...*
Mileena Nightshade *Povedala jej toho dosť. O proroctvách... no o sebe vlastne nič. Aj keď sa jej na to konkrétne pýtala, vždy sa jej to podarilo nejako zahovoriť. O niektorých veciach jednoducho nemusí vedieť. O jej návštevách u temných elfov ešte keď žila, plánoch, spojenectve s upírmi, niekoľkých pokusoch o vraždu... Mirana to dobre vystihla. Bola "diabol". A takýto život je na to všetko ešte slabý trest. A tá nádej, ktorú svojej malej sestre dala... Nie je síce falošná, ale okrem dodatku, ktorý Mirane zachraňuje život a jej zabraňuje zničiť ju, je tu ešte jeden, o ktorom jej nepovedala. Len nech sa dievča pokúša zbaviť sa jej, len nech sa trápi...*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama