RPG- Pohreb

2. června 2012 v 16:33 |  RPG záznamy
Miestnosť: Cintorín (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Naysa Christie Taylor, Mirana Nightshade, Alexa B. Selvinski, Siegfried Schwarz, Charlize Brice Bright, otec Jonathan, Elchanan Selvinski
Dátum: 27. 3. 2012

Pohreb Soley..


Deborah Christie Taylor *Slzičky už má na krajíčku, ale ešte sa nejak snaží držať a neplakať. Musí to dokázať, pretože nechce plakať, chce sa na pohrebe celkom fajn držať (fajn, ako sa na takúto situáciu dá). Horšie je, či to zvládne, keď si všimne truhlu a všetko s tým spoločného. Len si cez plecia hodí čierny svetrík a potom si zastane aj s krásnym vencom pred dvere, čakajúc ešte na svoju dcéru. Nechce na ňu kričať, času ešte dosť, zatiaľ kým príde, Deborah si pozrie fotky, ktoré má vo vstupnej hale vyvesené. Sú na nich všetky tri, spolu ako jedna rodinka...*
Naysa Christie Taylor *Prechádza sa po izbe ako mŕtvola. Nemá žiadnu chuť ísť na ten pohreb, ktorý pre Sol pripravili spolu s mamou. No túži jej vzdať poslednú úctu.* Prečo si ma opustila?* povzdychne si, keď si uvedomí, ako veľmi jej chýba. Koľko toho stihli spolu prežiť, koľko toho stihli spolu vyviesť. V očiach sa jej ligocú slzy, no nechce ich pustiť von.* Tak.. Poďme Naysa, ty to zvládneš,* rozkáže si. Musíš... Zo skrine si ešte vyhrabe najelegantnejší čierny sveter. Aké ironické - práve so Soley. Ach... Potom konečne otvorí dvere na izbe a zíde po schodoch. Pri dverách uvidí stáť mamu s vencom v ruke, ako si prezerá fotky. I ona sa pri nich zastaví.* Chýba mi,* povzdychne si a pozrie na mamu. Zhlboka sa nadýchne a prikývne, že je pripravená na odchod.*
Siegfried Schwarz *Leží si v izbe na posteli, v ruke ma takmer prázdny sáčok s krvou a len ťažko sa ovláda, aby ho nedopil, no chce to postupne predlžovať, keď uz má žiť takýto zivot. Určite mu profesorka takéto sáčky nebude dávať každý deň, určite ich nemá neobmedzene množstvo. Zamysli sa a odpije si este kúsok, len malý kúsok. Ako dlho tu budem este zavretý? pýta sa sám seba skleslo a hladí do stropu. Spomína si na svoje posledne a prvé chvíle, na pohryznutú Soley, na požiar a horiaci dom. Najradšej by tam nebol, ale stalo sa uz. No aspoň mu ostala rodina. Co asi tak robí? Ako sa cíti? rozmýšľa o Alex, no myslienky ho zavedú aj ku Nayse. Boli si so Soley blízke?*
Alexa B. Selvinski *Stojí pred zrkadlom v izbe, v jednoduchých, ale elegantných čiernych nohaviciach a blúzke a prečesáva si vlasy. No vlastne nevníma ako svoj bledý odraz s opuchnutými očami, tak ani ten systematický pohyb, ktorý aj tak mal poslúžiť len na to, aby sa trochu upokojila. Dúfala, že jej tá obyčajná činnosť trochu pomôže. No bez väčšieho výsledku. Odloží hrebeň na stolík a pohľad jej padne na oznámenie. Stále si nie je istá, či je to vôbec dobrý nápad. Samozrejme, chce si uctiť jej pamiatku, veď to bola jej najlepšia kamarátka, ale... Sucho preglgne. To tam má len tak prísť? Ukázať sa pred nimi všetkými? Všetci ma budú nenávidieť pomyslí si, no s vedomím, že si to za svoj čin aj plne zaslúži. *
Charlize Brice Bright *Práve si prečítala pozvánku na pohreb, ktorý našla zahrabanú niekde v kope na svojom pracovnom stole.* Do riti a to mám ako... * stihnúť? zahĺbená do myšlienok stratí jednu z nich len vo svojej hlave a v tom ju čosi napadne.* Možno by mu pomohol nejaký elixír... Mikael! *Preletí zo svojej pracovne do spálne, otvorí nízku skrinku, ktorej kľúč má svoje tradičné, dobre skryté miesto... V nej Mikael drží aspoň niektoré svoje elixíry, ktoré by sa mohli zísť. Celé svoje laboratórium má vo svojom dome, ale pre pohodlie a hlavne pre tak dôležitý čas, nosí stále niekoľko elixírov aj do zbierky v tomto sídle.... Prehrabáva sa pomedzi flakóniky, až nájde ten, na ktorý si spomenula už v pracovni.* Výborne, to by mohlo pomôcť.. aspoň na tú chvíľu, kým bude trvať pohreb...* Opäť sa čo najrýchlejšie premiestni k izbe, v ktorej sa udomácnil Siegfried. Otvorí dvere hneď ako prelomí kúzlo, ktoré ich chráni pred Siegovým besnením a vojde do miestnosti.* Siegfried.. ja viem, že je to veľmi narýchlo, ale... Dnes má Soley pohreb. Myslela som, že... že by sme tam proste nemali chýbať... *nedopovie myšlienku, stratí sa v spomienkach na udalosti spred niekoľkých dní.*
Deborah Christie Taylor *Keď započuje prichádzajúcu Naysu a jej slová, len ešte viac zosmutnie.* Aj mne *Takmer až šepotom jej odpovie a len prstami pravej ruky jemne pohladí Soleyinu tvár na fotografii. Takto si ju chce zapamätať - usmievavo, plnú energie, optimizmu a života.* Nezaslúžila si takúto smrť. Ba vôbec, zaslúžila si ešte dobrých pár rokov života *Trocha nahnevane povie, ako tak sleduje tie fotky. Jej nadšenie zo života hovorí za všetko a jej neprítomnosť len potvrdzuje to, aká nespravodlivosť vládne vo svete.* Teda poďme *Povie nakoniec, keď sa odhodlá od tých fotografií odtrhnúť a vykročiť na to najviac nepríjemné miesto na svete - do cintorína. Ihneď ako z domu vyjde, pomalými a tichými krôčikmi kráča do cintorína. Neruší ju vietor ani výkriky okolitých detí. Ide ako nejaká mátoha bez duše. Ani rozprávať sa jej nechce s dcérou, nejak na to nemá dosť síl...už len nech je všetko za nimi.*
Siegfried Schwarz *Jeho premýšľanie prerušia zvuky na chodbe. Počuje kroky, žeby ho prišla pozrieť? Pozerá sa na dvere a nedočkavo čaká, kedy sa otvoria a pomaly si usrkáva zo sáčku. Keď ju vidí vojsť dovnútra, tak sa poteší, no zneistie, keď počuje jej slova.* Pohreb? *neveriacky pozerá, dopije zvyšok a postaví sa z postele.* Ale.. *začne neisto.* ale ako.. nemôžem ísť predsa k ľudom, nie takto. Alebo áno? *začudovane na ňu pozrie.*
Naysa Christie Taylor *Pri maminom šepote jej jedna slza opustí oko a Nay spraví rovnaký pohyb ako jej mama.* Sestrička...* vysloví, akoby ju chcela privolať späť, no vie, že to možné nie je. Mamine slová vníma a pocíti z nej aj hnev. Vie, že má pravdu. Ale je to stále Lexa. Hoci.. Nevie, ako sa k nej bude správať, ak by náhodou na ten pohreb prišla. Od tej osudnej noci sa ešte nestretli. Najskôr má výčitky svedomia... prebehne jej hlavou. Ani sa jej nečuduje. Nachádza sa v dosť ťažkej situácii. No i tak jej oznámenie o pohrebe poslala, veď Soley bola aj jej kamarátka. No rozhodnutie nechala na ňu. Myšlienkami zabehne aj k Sigimu. Príde? Veď.... On je... nedokáže na to ani pomyslieť, no v kútiku duše dúfa, že ho tam uvidí a podporí ju. Do reality ju vrátia mamine kroky, a tak ju potichu nasleduje. Je rada, že sa s ňou nerozpráva. Nevie, či by jej dokázala odpovedať. Iba sa jej zavesí do ramena a spolu kráčajú na cintorín, ktorý je pripravený na túto "príležitosť".*
Charlize Brice Bright Nie.. takto tam ísť nemôžeš... *podíde k nemu a skontroluje pohľadom sáčok pri jeho perách.* Dopi to, ale rýchlo... Mám tu pre teba niečo iné, ale asi bude lepšie, ak sa pred tým nasýtiš ako to len pôjde... *Podá mu flakónik s fialovkastou tekutinou* Je to elixír, ktorý pripravil profesor Delfith. Na istý čas potlačí tvoje nutkanie i smäd po krvi, no neviem na ako dlho... Takže sa asi obaja budeme musieť pripraviť na rýchly odchod, bez rozlúčky... *posledné slová povie o niečo dôraznejšie. Uvedomuje si, že Alexe nikto nezabráni, aby sa dostavila na pohreb a teda vie aj to, že bude pre Siega veľmi ťažké odchádzať len tak.. bez slova...* Budem musieť byť veľmi pozorná... ale nechcem ti brániť v tom, aby si sa rozlúčil so spolužiačkou... *Skloní hlavu kamsi k flakóniku a skontroluje si čierne lodičky a úzku sukňu do pol stehien.* Tak to vypi... Pohreb sa už pomaly začína...
Siegfried Schwarz *Nechápavo na ňu pozerá, to ho má takýto fialový elixír zbaviť smädu? No ale keď tomu verí, tak prečo nie, pokiaľ to zaúčinkuje, bude len rád. Netušil, ze sa niečo ako pohreb chystá, ale chce sa prísť rozlúčiť. Prečo sa to muselo stať? zamysli sa, chytí flakónik a odzátkuje ho. Veľmi mu ta tekutina nevonia, no rýchlo ju vypije a začne sa upravovať.* Chápem, budem rád aspoň za tu chvíľu.. *odmlčí sa a prikyvuje.*
Mirana Nightshade *Zamyslene sa pozerá na svoj odraz v zrkadle. Na sebe má čierne nohavice, rolák a krátke čierne sako. Po chvíli rozmýšľania zoberie zo stolíka gumičku a stiahne si ňou vlasy do chvosta. Bez ďalšieho pohľadu na seba prejde izbou a vojde do prázdnej klubovne. S kamenným výrazom v tvári vyjde z klubovne a rýchlo kráča kamennými chodbami. Dlho rozmýšľala, či tam má ísť alebo nie. Soley vlastne nepoznala, ale má pocit, že by mala byť. Soley si zaslúži, aby si jej pamiatku uctil každý, kto sa s ňou stretol aspoň raz. Jarný vetrík ju pošteklí na tvári a ona sa smutne usmeje. Vyjde z nádvoria a cez dedinku sa poberie na miesto, kde doteraz ešte nebola.*
Charlize Brice Bright Ja viem...*pousmeje sa a upraví mu pár neposlušných prameňov vlasov... potom prejde zopár krokov k skrini, najprv ju nostalgicky pohladí s prižmúrenými viečkami a napokon ju otvorí dokorán... Siegovi sa naskytne pohľad, ktorý už ona tak dôverne pozná... Pekne vedľa seba poukladané saká, košele a v spodnom rade nohavice... Jasper bol odjakživa elegán po svojom otcovi.* Tento ti bude, ako uliaty... *Siahne po troch vešiakoch a podá mu nohavice, sako i košeľu.* Tak... hor sa do toho... *S predpaženými rukami čaká, kedy si ich Sieg od nej vezme a pri tom sa ešte spýta...* Ako sa cítiš? *rýchlym pohľadom prejde po jeho tvári i zvyšku tela, či náhodou nezachytí nejaké vedľajšie účinky... no zdá sa, že sa nič neobvyklé nedeje.*
Alexa B. Selvinski * Opatrne vykukne z izby. Je jej zvláštne, že je v dome také ticho. Ani nevie či je rada, alebo nie. Vyjde z domu, zamknúc za sebou a zamieri na miesto, ktoré navštívila v podstate len nedávno, aby vzdala úctu tej, ktorá ju dostala z toho prekliateho detského pekla. A teraz ju takto sklamala. Ju aj svoju rodinu a priateľov. Zrejme jediný, kto sa tomu všetkému teší je Chloë. Zrazu má pocit, že všetkým okolo seba len prináša smolu... Seliwien, Soley aj Sieg...kto bude ďalší? Napriek slovám profesorky Bright a tiež ostatných má pocit, že ostávať tu predsa možno nebol dobrý nápad. Akosi je toho všetkého na ňu priveľa. Celý jej život jej pripadá ako nejaká zle napísaná tragédia. *
Deborah Christie Taylor *Už je od nich cintorín fakt neďaleko. Táto "prechádzka" po čerstvom vzduchu jej pomohla trochu vyčistiť mozog a reagovať oveľa lepšie.* Zlatko? *Spýtavo sa pozrie na svoju dcéru* Sľúb mi, že na seba dáš pozor...*Začne asi trocha čudne, ale fakt jej tieto kroky vedúce do cintorína prídu desivé a keď si predstaví, že ďalšia na rade môže byť jej dcéra, hlavne preto, že má a aj Soley mali tak nebezpečné známosti, až sa jej žalúdok zviera od bolesti.*...pretože ak toto celé mám absolvovať ešte jeden krát...*Radšej to už ani nedopovie. Proste neprichádza do úvahy, aby rodič pochovával dieťa a keď si predstaví, že pre ňu bola Soley ako vlastná dcéra, potom čo by bolo pri Nayse? Nemysliteľné...*Neviem, či, *Začne po menšej odmlke, keď dôjdu k Havraniemu údoliu. Len pomaly pootvorí bránku a pomaly vstúpi na to najnepríjemnejšie miesto.*..vôbec dnešok prežijem *Posledné slová už vraví takmer s plačom. Neplače ešte, ale slzy jej už stekajú tvárou...*
Siegfried Schwarz *Usmeje sa a začne si obzerať oblek, vyzerá nádherne pomysli si a zoberie od nej vešiaky. Ešte si ich chvíľu premeriava, postaví sa pred zrkadlo a začne sa prezliekať. Nohavice by mu aj sedeli, košeľa tiež. Vyskúša sako a všetko sa zdá byť v poriadku. Na jej otázku chvíľu nevie odpovedať, zamyslí sa a odpovie.* Celkom.. celkom v poriadku. *prestalo ho páliť v hrdle, ten elixír je vážne dobrý. Pozrie sa na malý flakónik ďakovným pohľadom a začne sa obzerať v zrkadle.*
Mirana Nightshade *Pred sebou vidí nízku bráničku, za ktorou sa nachádzajú rady pomníkov. Začína strácať chuť tam ísť. Teda, niežeby sa jej predtým nejako moc chcelo, ale teraz sa cíti, akoby tam naozaj nemala byť. Na cestičke vedúcej k hrobom zbadá dve postavy. Jedna z nich drží v rukách veľký veniec. Ako to vlastne vyzerá na pohrebe? pomyslí si, pootvorí bráničku a vojde na cintorín. Pomaly kráča po kamennom chodníku pár metrov za tmavými postavami. Spomenie si, že ona na žiadnom pohrebe vlastne ešte nebola. Čo presne sa stalo s jej rodičmi nevie a Alexa tam nechala ležať len tak. Zamyslene kráča ďalej s istotou, že tie dve postavy idú presne tam, kam ona.*
Charlize Brice Bright Tak dúfajme, že to vydrží dosť dlho... *kývne mu rukou do odrazu v zrkadle a ruku nechá natiahnutú vo vzduchu smerom k nemu* Nech sa deje čokoľvek, drž sa pri zemi, nesnaž sa komunikovať s každým a nič nepreháňaj.. Ja ťa budem pozorne sledovať a aj vnímať tvoje myšlienky a pocity... No aj tak musíme byť na pozore... Mrzí ma, že budeš ako vo väzení, ale... ver mi, že to inak nepôjde... *stále sa na neho díva v odraze zrkadla a na tvári sa jej odráža úzkosť a zármutok.. nad Soley i nad celou situáciu...* Tak poďme, nech to stihneme a hlavne nestrácajme čas... Ten elixír je každou chvíľou slabší...
Naysa Christie Taylor *Pocíti miernu úľavu hnevu od mamy, no svoj smútok prekonať nevie. Z myšlienok ju tentoraz vyruší mamin hlas.* Áno?* spýta sa jej zvedavo. A keď počuje jej prosbu, i napriek všetkému sa pokúsi usmiať. Hoci to nie je jej obvyklý.* Sľubujem,* prikývne na dôraz svojich slov a potom pokračuje s mamou v ceste. Teraz z nej cíti bolesť, čo jej slová len potvrdia.* Mami.. Ani ja to nechcem absolvovať ešte raz, hoci by som mala voňať fialky zospodu,* pokúsi sa o chabý vtip. Veď Soley bola vždy kopa radosti... Potom pokračuje.* V blízkej dobe nechcem žiaden ďalší pohreb,* povie s určitosťou. Na jej poslednú vetu nemieni reagovať. Sama nevie, čo sa tu stane.*
Siegfried Schwarz *Upraví si posledné detaily pozerajúc na ňu v zrkadle a usmeje sa. Nechce nikomu ublížiť, takže sa bude riadiť jej radami a snáď to dopadne dobre, no jedno mu stále vŕta v hlave. Myšlienky? Ona vie čítať myšlienky? To je celkom čudné.. Vážne ma môže takto počuť? zamyslí sa, otočí sa k nej a jej pripravený odísť.* Tak teda poďme. *prejde ku nej, vykročí ku dverám a otvorí jej ich. Čo ak pohreb už dávno začal? Nemeškajú? Bude vadiť, ak budú trochu meškať? Otázky ho prenasledujú, no už to chce mať za sebou a hlavne aby nikomu neublížil.*
Alexa B. Selvinski * Pred sebou čoskoro vidí bránku. Zastane. Stále má pochybnosti. Ísť či nie? Musí tam ísť...Kvôli Soley, pomyslí si a s ťažkým srdcom vkročí na cintorín. Je to zvláštne. Pamätá si na cintorín nie tak ďaleko od sirotinca. Často sa tam zašívala. A aj Havranie údolie už neraz navštívila. No nikdy sa necítila tak stiesnene ako teraz. Vlastne by si nikdy nepomyslela, že ho raz navštívi za takýchto okolností. Neďaleko zacíti povedomé pachy a opäť v nej začne rásť panika. Čo má robiť? Čo má povedať? Ako sa im vôbec má pozrieť do očí? *
Deborah Christie Taylor *Len s miernymi obavami podíde k vopred určenému miestu. Nedokáže sa obzerať, hoci je už tu zopár ľudí, mohla by si ich tváre prezrieť, ale nedokáže to. Len zloží veniec, aby ho nemusela po celý ten čas držať v ruke a potom sa pozrie na Naysu, aby usúdila jej pocity. Asi netreba mať žiadne schopnosti, aby v takejto situácii človek usúdil, čo asi môže cítiť takmer jej sestra. Už len aby to celé mali z krku, aby Soley našla večný pokoj a aby sa život vrátil do normálu. Áno, Debbie vie, že to tak bude, len to potrebuje trocha času, pretože teraz to veru normálne nie je.*
Naysa Christie Taylor *Ako sa presúvajú celým cintorínom na miesta a truhla sa k nim približuje, premkne ju väčší strach. Okolo už vidí pár ľudí. No tí ju zatiaľ netrápia. Postaví sa vedľa mami a tuhšie sa k nej pritisne. Má pocit, že to naozaj nezvládne, že sa tu každú chvíľu zloží. Nesmieš.. Nesmieš.. snaží sa povzbudiť, no nepomáha jej to. Chce ovládnuť svoje pocity, no nedokáže to. Sú až príliš silné a jej sa na tvári vytvárajú dva potoky slaných sĺz, ktoré zmáčajú trávu pod jej nohami. Chcela by niečo povedať, no hrča v krku jej v tom bráni.*
Charlize Brice Bright *Usmeje sa, keď zachytí jeho reakciu v zrkadle a potom aj na tie jeho otázky...* Áno, dokážem ťa počuť... Všetkých vás počujem, aj keď si myslíte, že vás nepočuje ani vlastné svedomie... Niekedy je to veľmi nápomocné, inokedy.. to vie zabolieť.. ale to je údel telepatov ovládajúcich navyše aj legilimenciu...*vysvetlí mu trochu zamyslene, no vykročí za ním hneď ako otvorí dvere... Prejde cez chodbu, po schodoch do haly východného krídla a cez ďalšiu chodbu ho navedie do vstupnej haly.* Je to také malé bludisko... ale zvykneš si... *až teraz si uvedomila, že Sieg vlastne ešte ani len netuší, v akom sídle sa ocitol... Nepozná tu nič, len Jasperovu izbu. Otvorí dvere a ponúkne mu cestu.... * O chvíľu sme tam... *vykročí smerom cez pozemok po vykamienkovanom chodníčku až sa dostane k bráne odkiaľ pokračuje až na cintorín*
Mirana Nightshade *Vidí truhlu a malú skupinku ľudí. Ako sa k nim približuje, zdá sa jej jedna z tých postáv, ktorá ,,prenasledovala", známa. Podíde k nim a postaví sa kúsok od tých dvoch. Pozrie sa zboku na ženu a zamyslene sa zamračí. Kde ju len... Debbie! Spomenie si po chvíli. A tá malá... žeby to bol ten malý batôžtek, čo mala vtedy so sebou? Odváži sa podísť k nim bližšie, no nevraví ešte nič.*
Alexa B. Selvinski *Kráča ďalej, no cíti akoby jej nohy oťažievali. Spomalí. Zrazu neďaleko pred sebou vidí Naysu s nejakou ženou. A aj Miranu. Prudko zastane, stojac tam ako prikovaná. V duchu si vynadá. Dobre predsa vedela, že tam budú, no predsa... Zrazu vôbec netuší čo má robiť. Nejako dúfala, že to bude predsalen jednoduchšie. Ale vôbec nie je. Možno by sa predsa mala radšej držať ďalej. Bude to tak zrejme lepšie. Poobzerá sa. Ktovie či príde aj Sieg a profesorka.*
Deborah Christie Taylor *Vidieť tú truhlu takto pred sebou ju núti viac a viac nenávidieť osobu, ktorá sa postarala o to, aby v tej truhle niekto bol. Najradšej by podišla a nakukla na ňu, aby aspoň naposledy sa mohla pozrieť na Soley. Nie, niežeby túžila po takomto pohľade, ale keď naposledy videla Soley, vôbec by nebola povedala, že je to posledná chvíľa, keď sa s ňou môže porozprávať, keď sa jej môže zadívať do očí a keď sa na ňu môže usmiať. Keby to vtedy bola tušila, vtedy, keď ju poobede stretla v kuchyni a len jej odfrkla slová: "Dobrú chuť.". Teraz, keď vie, že to boli jej posledné slová, najradšej by bola pretočila čas, podišla k nej a poriadne ju vystískala...a samozrejme, nedovolila by jej takúto blbosť spraviť. Ale je neskoro na tieto slová..*Neskoro...*Povie si nahlas a dvomi prostredníkmi a prstenníkmi si pretrie svoje zaslzavené oči.*
Naysa Christie Taylor *K jej vlastnému smútku sa pridáva mamin. A tak v nej narastá pocit, že jej o chvíľu srdce pukne na dve polovice. Akoby to už nespravilo.. pomyslí si a pravú ruku si pritlačí na hruď na mieste, kde sa nachádza jej srdce. Niečo ju núti podísť bližšie ku truhle a poslednýkrát ju uvidieť. Spraví teda nepatrný pohyb a nakukne do truhle. Chvíľu tam len tak stojí a spomína na všetky tie roky spoločne prežité. Na každú vychádzku do Witchwoodu, na zoznámenie so Sigim a Lexou, na pomoc pri domácich úlohách, na nekonečne dlhé rozhovory, na denník...* Soley!!* povie hlasnejšie, ako to mala naplánované. Tentoraz nechá, aby slzy padali rýchlym prúdom, ktoré sa ani nesnaží utierať. I napriek tomu má ruky mokré, a tak, keď ju pohladí po líci, zostanú tam kvapky sĺz.* Nikdy na teba nezabudnem..* tentoraz to pošepne iba jej a otočí sa, aby sa vrátila k mame. Pohľad zdvihne pred seba, predsa len.. Chce vedieť, kto všetko si na Soley spomenul. Neďaleko mamy uvidí stáť elfku, ktorú pozná so stretnutí. Aspoň tak sa jej zdá. Ako sa približuje k mame, uvidí prichádzať ďalšiu osobu.* Lexa..* vysloví, neuvedomujúc si, že je už pri mame. Ako na ňu (Lexu) hľadí, v očiach sa jej len tak striedajú pocity - prekvapenie, údiv, smútok, hnev, ba dokonca sa tam objaví aj náznak nenávisti. Nedokáže sa ovládať, pocity sú stále silnejšie a silnejšie. Avšak zvíťazí v nej jej lepšia stránka, a tak sa nakoniec v jej očiach usídli bolesť. Tá je až taká silná pri pohľade na Lexu, že sa chytí za srdce a pomaly sa zvezie na zem.* Prečo?* spýta sa, stále hľadiac na Lexu a z očí jej už slzy netečú, ale priam trieskajú prúdom.*
Mirana Nightshade *So zmiešanými pocitmi sleduje truhlu. Ani si moc nepamätá, ako Soley vyzerala. Po očku zároveň pokukuje po Debbie a tej malej. Rozhodla sa, že nebude hovoriť nič. Zatiaľ. Znova sa zahľadí na truhlu. Rozmýšľa, že takto je to asi lepšie. Keď ju celkom nepoznala. A aj tak je jej to ľúto. Za všetkých tých, ktorí ju poznali, za jej rodinu, priateľov.. Znova pocíti slabý hnev voči tej, ktorá to všetko spôsobila. Je tu vlastne? Prišla sa pozrieť na všetkých tých, ktorým Soley vzala? Obzrie sa za seba a uvidí ju stáť ďalej od nich. Nevie, čo v jej pohľade vidí, no necíti nič, čo by jej mohlo ublížiť. Skôr si spomenie na koniec ich rozhovoru. Sklopí zrak a obzrie sa za tou malou, ktorá si Alexu očividne už tiež všimla.*
Siegfried Schwarz *Začína sa jej báť, hlavne toho čítania myšlienok, to aby si dával pozor na to, o čom vôbec premýšľa, inak to bude trochu.. nebezpečné, ale tak trochu inak. Bol zvyknutý, že do jeho hlavy mu nikto neliezol, no teraz? Nasleduje ju von z dverí a sleduje to obrovské sídlo. To všetko má z učiteľského platu? Chcem byť učiteľ! pomyslí si, keď vidí všetky tie chodby a rôzne predmety po stenách. Vyjde von zo sídla a spolu s profesorkou idú po dlhšej ceste, až narazia na menšiu bráničku, ktorá vedie na cintorín. Prejde ďalej, všíma si truhlu, Naysu a pár ďalších ľudí a teraz ich aj cíti. Všíma si aj Alex, obzrie sa za ňou a za štipľavým zápachom, ktorý vydáva. Podíde k nej, skleslo jej položí ruku na rameno a nič nepovie. Otočí sa k Nayse a potichu povie.* Mrzí ma to..
Charlize Brice Bright Nie Sieg, musím ťa sklamať, na toto by učiteľský plat nestačil... Na toto sa treba dobre narodiť... *prehodí zamyslene na jeho vtipnú poznámku, no zvyšok cesty len mlčky kráča po jeho boku... Na cintoríne si všimne všetky dobre známe tváre, no sleduje najmä Alexu, hlavne vtedy, keď k nej Sieg pristúpi... Uvedomuje si, že riskuje príliš veľa, ale nemohla mu brániť v tom, aby tu bol...* Dobrý deň... *šepne ticho do vetra, nech odnesie jej slová ku každému zúčastnenému a zahľadí sa na chvíľu nemo na truhlu...*
Alexa B. Selvinski *Bezradne hľadí na Naysu. Keď vidí, ako sa zvezie k zemi, zovrie jej srdce. Najradšej by k nej priskočila a pomohla, no spraví len jeden krok. Kúsok natiahne ruku, akoby jej ju chcela podať, aby jej pomohla vstať, no rýchlo ju stiahne späť. * Je...je mi to ľúto...*dostane zo seba po chvíli, aj keď má pocit, že tie slová musia z jej úst znieť neuveriteľne hlúpo. Po chvíli zachytí aj upírsky pach a keď zacíti dotyk na ramene takmer vystrašene sa strhne. Sigi! Vyjavene na neho pozerá, neschopná slov. A to má toho toľko, čo by chcela povedať, čo by sa chcela opýtať. Nevyzerá až tak inak, no predsa jej príde úplne iný. Chcela by ho objať, no niečo v nej akoby tomu bránilo. *
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama