RPG- Pohreb 2

2. června 2012 v 16:34 |  RPG záznamy
Miestnosť: Cintorín (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Naysa Christie Taylor, Mirana Nightshade, Alexa B. Selvinski, Siegfried Schwarz, Charlize Brice Bright, otec Jonathan,Elchanan Selvinski
Dátum: 27. 3. 2012
Dokončenie predošlého záznamu:



Deborah Christie Taylor *Len prekvapene sleduje svoju dcéru. Nie, ona nie je až taká odvážna, ako jej dcéra, očividne niečo zdedila aj po svojom otcovi. Debbie nemá dostatok síl na to, aby sa pozrela na Soleyine telo, pretože verí v to, že takto keď si na ňu spomenie, vždy si predstaví veselé dievča plné energie a radosti. Chvíľami aj rozmýšľa, že by asi mala ísť k tej truhle bližšie a nakuknúť, tak isto, ako to spravila Naysa. Predsa boli ako jedna rodina, patrilo by sa to. Ale nakoniec keď si všimne, že aj Naysa odchádza od truhle, zostane spokojná, že tam ísť nemusí. No v tom sa tlkot jej srdca zvýši o 200%, pretože jej dcéra práve spomenula meno, ktoré dúfala, že na pohrebe nezapočuje. Automaticky sa jej ozvú reflexy a ona sa otočí smerom k prichádzajúcej dievčine. Chvíľu váha, nie je si istá, či je to ona alebo nie, ale pri tom krátkom výjave jej dcéry a tej dievčiny, ktorá zo seba dostane obyčajné ospravedlnenie, je to samozrejmé.* Ty?! *Vypúli svoje zaslzavené a červené oči an to dievča* Ako sa sem opovažuješ prísť? *Pomaly sa k nej priblíži a takmer na ňu už vrieska.* Ani po smrti nedáš pokoj tomu dievčaťu?! Toto je slušný pohreb! *Trocha na ňu vybehne.* Vrahyňa tu nemá čo robiť!* Už je úplne pred ňou. Nevadí jej, že okolo nej sú ďalší ľudia, hlavne nejaký mladý chlapec, ktorý sa asi snažil s Lexou rozprávať (ten chlapec očividne nevie, čo riskuje, keď je pri nej). Áno, vie, že je to vlkolak a vie, že keby to dievča chcelo, hoci je od nej mladšie, behom minúty ju roztrhá. Ale pre Soley a Naysu je schopná túto obetu zniesť. Chce si Soley aspoň takto naposledy uctiť, poriadnym pohrebom, na ktorom nemá čo hľadať tá obluda.*
Naysa Christie Taylor *Na chvíľu sa jej podarí prúd sĺz znova zmierniť, a tak dokáže rozoznávať prichádzajúce osoby. V nich spozná profesorku Bright a Sigiho. Chcela by ich pozdraviť a usmiať sa na nich. No keď vidí bledú jeho bledú tvár, ktorá už taká zostane naveky, a profesorku Bright, z ktorej máva niekedy nočné mory. Počuje tiché Lexino ospravedlnenie.* Ale to mi ju nevráti..* pošepne, no nechce jej to vyčítať. Vie, že i Lexa sa cíti rovnako ako ona. Ba možno aj horšie. Veď sa z nej stala... Vrahyňa.. vysloví v mysli. Potom už len počuje krik známeho hlasu. To ňou trochu otrasie až plakať prestane a pomaly sa vyštverá opäť do chodiacej podoby človeka.* Mama... Upokoj sa..* snaží sa jej dohovoriť.* Ak chceš slušný pohreb, tak nevyvádzaj..* povie o niečo prísnejšie.* Bola Soleyinou kamarátkou!* dodá nakoniec odpoveď na jej otázku, čo tu môže Lexa robiť.*
Mirana Nightshade *Otočí sa za hlasmi, jeden z nich jej je dobre známy. Sieg! Ale.. čo tu robí? Žeby... žeby sa tak rýchlo naučil ovládať? Debbien krik ju vystraší a zmätene pozerá po tvárach všetkých, čo tam stoja. Nevraví nič, len tam ticho stojí. Pozrie na profesorku Bright stojacu vedľa Sigiho. Dáva na neho pozor? prebehne jej mysľou a pohľadom skočí na Alexu, okolo ktorej sa to teraz celé točí. Ona si to s ňou už vyriešila. Teda čo sa týka toho splnu. Tá druhá vec... nad tým radšej nechce ani rozmýšľať. Keď nad tým teraz rozmýšľa, sestra je nezvyčajne ticho..*
Siegfried Schwarz *Pousmeje sa nad Alexinou reakciou, o hneď nasadí kamennú tvár a pozerá sa, čo sa bude diať. Všíma si nejakú staršiu osobu, ktorá po Alex vyštartovala, asi matka, pomysli si. Z tých rečí mu vylezú tesáky a pociťuje mierny hnev, no potlačí ho na minimum a nechá tesáky zájsť späť.* Mrzí ma to aj za Alex. *povie potichu, no je si istý, že to tá žena počula.* Je mi jasné, že vám to Soley nenahradí, no ani mne to nevráti môj zivot. *dopovie trochu sklamane zo seba a skloní zrak do zeme.*
Charlize Brice Bright *Zo zamyslenia a pohľadu na truhlu ju vytrhne akýsi hlasný prejav a potom si uvedomí už len Siegove slová... Obráti sa telom k dianiu za sebou a pristúpi k staršej elfke.* Debbie, prijmite moju úprimnú sústrasť... *povie priamo a plytkým hlasom.. nemieni tu riešiť dôvod celého ich dnešného stretnutia... chápe jej bolesť a vlastne.. ona by bola.. ešte horšia... sklzne pohľadom k Alexe a pery vtlačí do úzkej štrbinky... skoro ich ani nemožno rozoznať... Urobí napokon pár krokov k Siegfriedovi, postaví sa za neho a položí mu na plecia obe svoje dlane.. jemne v nich zovrie jeho ramená, aby ho upokojila... Je tam s ním a nemieni ho nechať samého za žiadnych okolnosti. Chce, aby vedel, že je tu pre neho, dnes.. aj po zvyšok jeho dní...*
Elchanan Selvinski *Doteraz sa len díval z diaľky a tak podíde bližšie k nim, no už nedokáže odolať pokušeniu upozorniť ich... kde sú? Pohoršene podíde k Naysinej matke a jemne ju schytí za zápästie tak aby nikto príliš nevidel, čo robí. * Mohli by ste sa prosím vás upokojiť? Sme na pohrebe! Nie ta tržnici! Chápem vaše rozhorčenie, ale upokojte sa prosím vás. *precedí pomedzi zuby a výhražný pohľad venuje aj Alexe, no nič jej nepovie, na päte sa zvrtne a postaví sa k truhle, odetý v čiernom obleku s bielou košeľou a čiernou kravatou. Rozhorčene sa pozerá po zúčastnených a nechápe, ako sa môžu takto správať na pohrebe. Obzrie sa ponad plece za seba a v kútiku duše sa poteší, že farár už kráča k nim. Ak by to malo takto pokračovať ďalej, pripadal by si naozaj ako na tržnici a nie ako na mieste, kde sa najbližší prišli posledný krát pozdraviť so svojimi milovanými. Pohľadom prejde po všetkých zúčastnených, pričom ním preskúma neznámu upírku, ktorú videl aj v tú osudnú noc, kvôli ktorej sa ti ocitajú. Odvráti však pohľad a zapozerá sa niekam ponad nich všetkých. Pohreb sa dúfa, môže naplno čakať.*
Alexa B. Selvinski *Preľaknuto pozrie na neznámu ženu. Usudzuje, že to bude zrejme Naysina alebo Soleyina mama. Tušila, že sa stretne aj s takouto reakciou, no predsa ju to uzemní. Takmer pri každom jej slove s ňou trochu strhne a hlavu stiahne medzi plecia, uhýnajúc pohľadom. Do očí sa jej tisnú slzy. Vrahyňa... to slovo sa jej ozýva v mysli a znovu oživuje výčitky a spomienky tej noci, ktoré sa v posledných dňoch tak zúfalo snažila potlačiť. Chce niečo povedať, no zo zovretého hrdla jej nevyjde ani hlások. Ústa naprázdno opäť zavrie. O krok cúvne a takmer zúfalo sa poobzerá. Ani sama nevie, či hľadá nejakú oporu alebo len cestu na útek. Pohľadom preletí tváre priateľov a má pocit, že sa o chvíľu zosype. Nemala sem chodiť! No na druhej strane vie, že aspoň to Soley dlží. A stretnutiu s nimi všetkými by sa aj tak nemohla vyhýbať naveky. Zastaví sa pohľadom na bratovi a pri jeho slovách už slzy dlhšie neudrží. Opäť pozrie na tú ženu* Je..je mi to ľ...ľúto. Ja..ja som to ne..nechcela...nikdy by som jej...* nechcela ublížiť pomyslí si, no vyloviť to už nedokáže. Hlas sa jej zlomí. No jej chabé ospravedlnenie ani ľútosť Soley už nevrátia späť...*
Deborah Christie Taylor *Zarazí ju reakcia jej dcéry. No a ako by to nestačilo, započuje toho chlapca s nejakými čudnými rečami, ktoré jej však úplne jasné nie sú. No nevadí, o tomto chlapcovi si asi viac zistí neskôr, asi by mala svoju dcéru poriadne vyspovedať, určite to bude ďalší z kamarátov...Ale toto už so Soley v poriadku nebude, preto ani nebude ľutovať ten krok, ktorý má teraz v pláne urobiť. Len si trocha nadvihne svoju pravú ruku a rýchlym švihom svoju ruku namieri na líce tej osoby. Áno, má to byť facka, aspoň malá odplata za to, čo to dievča vyviedlo.* To bolo za Soley! *Povie nahnevane, ignorujúc ospravedlňujúce slová tej dievčiny* Ďakujem slečna Bright* Slušne sa poďakuje osobe vedľa Lexi a potom sa len otočí Alexe chrbtom. Možno teraz riskuje nejaký ten vlkolačí útok spoza chrbta, ktovie, akú veľkú svorku si to dievča priviedlo. Možno to nemala spraviť, ale dĺžila to Soley, sebe a aj svojmu anjelovi strážnemu a čertu. Nakoniec si zastane na svoje miesto, kde aj pred tým svojim výstupom stála. Do ruky si chytí vreckovku, oči si utrie, nos vyfúka a už je hotová odprevadiť Soley na svoju poslednú cestu. Hádam jej tento malý výstup odpustia (a v prvom rade Soleyina duša).Nahnevane sa ešte pozrie na hrobára, ktorého asi tiež vytočila, ale nakoniec len kývne, že už je všetko o.k.*
Otec Jonathan *Podíde k všetkým zúčastneným s láskavým výrazom na tvári, pričom sa postaví hned za otvorenú truhlu mladej slečny, držiac v rukách Bibliu a ruženec* Drahí zúčastnení, zišli sme sa tu, aby sme posledný krát rozlúčili s našou milovanou, Soley. Bolo to mladé dievča plné elánu, a nikdy na ňu nezabudneme. Drahá Soley, navždy zostaneš v našich srdciach. Teraz, *prihovorí sa všetkým* pomodlime sa spolu za dušu našej sestry, aby odpočívala v pokoji a našla svoje večné šťastie a radosť. *skloní hlavu a privrie oči, pričom ruky si spojí v zovretí ruženca*Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Naysa Christie Taylor *Sleduje reakcie ostatných. Našťastie však nikto okrem jej matky nezačal vyvádzať. V nej lomcuje pocit vyčistiť Lexe žalúdok s bolesťou a ľútosťou nad ňou. Avšak nenasleduje mamin príklad. Počuje Sigiho slová, ktoré už len pridávajú na jej ľútosti voči Lexe. Pocity ostatných sa našťastie nejako nevedia predrať cez tie jej vlastné. Iba tie mamine, ktoré ale sčasti dokáže ovládať. Keď vidí, ako strelí Lexe facku a potom sa vyberie na svoje miesto, zahľadí sa ospravedlňujúco na priateľku pred sebou. Predsa len v sebe nedokáže udržať hnev. Ona za to nemohla.. Mohol to spraviť ktokoľvek iný a bolo by to rovnaké, povie si nakoniec.* Ja viem..* pošepne smerom k nej a nasleduje matku. Cestou sa súcitne pozrie na Sigiho i profesorku Bright, no z nej má stále husiu kožu na chrbte. Konečne znova stojí pri mame a sleduje hrobára i prichádzajúceho farára. Chystá sa mame akurát niečo povedať, no práve prehovorí farár a ona rovnako ako on privrie oči a začne sa s spolu s ním modliť.*Odpočívaj v pokoji, Soley..
Mirana Nightshade *Je prekvapená tými reakciami. Čakala, že ľudia budú nahnevaní. Netuší, odkiaľ môže Debbie poznať Soley. Asi jej však bola blízka. Aj keď si to nechce pripustiť, je jej Alexy trochu ľúto (ale fakt len trošku). To obrovské tajomstvo, ktoré má a skoro ho Alexe prezradila, ju ťaží ešte viac pri pohľade na Sigiho, pretože jemu to chcela povedať. Teraz by sa cítila veľmi sebecky, keby sa mu s tým má sťažovať, no ak s tým čo najskôr niečo neurobí, ohrozuje to jej život. Nechce sa moc púšťať do tých hádok, aj keď Soley nepoznala, nepáči sa jej, že sa takto správajú na jej pohrebe. Aspoň trochu úcty by mohli mať. Vidí prichádzať farára, počúva, čo hovorí. Keď sa začne modliť, nasleduje jeho príklad.*
Siegfried Schwarz *Keď vidí ako tá ženská dá Alexe facku, má chuť odhryznúť jej ruku. Vie, že sa na Alex hnevá, no takto to nemusela dávať najavo. Rastie v ňom hnev a zase ho začína nepríjemne škriabať a páliť v krku. Myslím, že by sme mali ísť. pomyslí si a je si istý, že to profesorka počula. Pozrie sa na prichádzajúceho farára, ako prednáša slová a v duchu zaželá Soley Odpočívaj v pokoji pri modlitbe sa pousmeje, nikdy nebol na takéto veci, no okamžite nasadí späť kamennú tvar. Aspoň kvôli Soley.. pomysli si a zapozerá sa na truhlu.*
Charlize Brice Bright *Vycíti v spoločnosti neznámu vôňu Máme nového farára v meste? spýta sa sama seba, akoby si dokázala odpovedať.. len mykne plecom a započúva sa do jeho slov... vníma ho akosi spolovice... okrem toho totiž posiela svojej obľúbenej žiačke posledné zbohom... Nikdy na ňu nezabudne, na jej uhrančivý a pri tom neustály úsmev, na jej nespacifikovateľné prejavy na hodinách, keď nepoznala pravidlá, no ovládala vždy každé učivo a to ju vlastne ospravedlňovalo... Soley bola jednou z najlepších študentiek a tak si ju bude aj navždy pamätať... Zbohom drahá Soley... v ruke sa jej objaví biela ruža a ona ju položí na vrch truhly, kým stihne farár doprednášať spoločnú modlitbu... V tom sa do jej hlavy však vkradne Siegov hlas a ona spozornie... Okamžite ja pri ňom... schytí ho za rameno a i keď chce nejako reagovať na tú facku, ktorú si uvedomila až teraz... nie je na to čas... zrazu zmiznú v hlúčiku hmly a objavia sa obaja v Jasperovej izbe.* Je mi to ľúto... Ale musíš chápať aj tú druhú stranu... Nie všetci len tak pochopia Alexino konanie... tobôž nie bytosti, pre ktorých bola Soley ako rodina... *oprie sa chrbtom o dvere, ktoré zamkne tradičným kúzlom.* Mrzí ma to...
Elchanan Selvinski *Nezúčastneným pohľadom s a obzerá po ľuďoch na pohrebe a niektorými je naozaj udivený, jak až dokážu svojím správaním zájsť. Keď farár skončí svoju modlitbu, pozrie na neho, a ako náhle mu dá náznak, zažne zatvárať truhlu, a pripravovať ju na spustenie do hrobu. Pomaly si nadstaví potrebné náčinie a keď si všetko skontroluje, na čo usúdi že je všetko an svojom mieste a tak, ako má byť, začne truhlu pomaly spúšťať dole. Pri tejto fáze ľudia najčastejšie plačú, no dúfa, že toto bude výnimka, tak ako dúfal pri každom pohrebe. Nemá rád plačúcich ľudí*
Otec Jonathan *Po dokončení modlitby sa pozerá na Elchanana, ako sa namáha s truhlou. Súcitne sa poobzerá po zúčastnených na pohrebe a rozhodne sa povedať ešte pár slov pred uzavretím hrobky* Sú medzi nami ľudia, ktorých prítomnosť je taká samozrejmá, že si ju ani neuvedomujeme. Tak ako si neuvedomujeme vzduch alebo tlkot vlastného srdca. Často zabúdame, že je to pre nás nevyhnutnosť. Až strata nám to pripomenie. Tak ako nám strata blízkeho človeka pripomenie, ako veľmi sme ho milovali. A práve to je to, čo nás v tieto chvíle núti sa zamyslieť nad vlastnými životmi, nad našimi hodnotami. Sme tu a nevieme, kedy naša cesta vyústi do konca, ani nevieme, ako dlho budú ľudia blízki, ľudia, ktorých si vážime medzi nami. Tak preto využime každú chvíľu, ktorú môžeme venovať tomu druhému. Žime pre tých ľudí, ktorých máme, pretože nič nie je samozrejmé a každé srdce sa raz zastaví. *po týchto slovách pomaly zavrie Bibliu, ustúpi o krok dozadu, aby prenechal Elchananovi voľné miesto a spolu s ostatnými čaká, kým sa hrobka uzavrie*
Alexa B. Selvinski *Keď jej na líce dopadne facka, trochu sa zatacká, no ustojí to. Rukou si automaticky siahne k tvári a potom už len zdrvene pozerá na chrbát tej ženy. Vie, že by sa zrejme zvládla aj uhnúť, no nechcela. Zaslúžila si to. A možno aj viac. Nech spravíš čokoľvek, Soley to aj tak nevráti pomyslí si. Má chuť ísť za tou ženou, skúsiť jej to všetko vysvetliť, povedať jej, ako veľmi jej to je ľúto, no má pocit, že by to bolo zbytočné. Aj tak by zo seba zrejme nedostala jednu poriadnu vetu. Pred Naysiným pohľadom len s výčitkami pootočí hlavou a prenesie zrak na farára. No jeho slová počúva len neprítomne. V myšlienkach je opäť pri tej noci. Ničí ju predstava, že zrejme umierala v bolestiach. A ešte viac, že jej práve ona tie bolesti pripravila. Rada by ju ešte naposledy videla, no jej telo neposlúcha a len smutne pozerá, ako Elchan zatvára truhlu. Už nikdy nič nebude také ako kedysi. No ktovie, či aj táto bolesť časom poľaví. Má o tom však pochybnosti. Zrazu sa otočí, keď si uvedomí, že tie nepríjemné pachy zmizli. Sigi? poobzerá sa, no nikde ho nevidí. Ani profesorku. Sklopí pohľad a rukávom si utrie slzy.*
Deborah Christie Taylor *Snaží sa ubrániť slzám, avšak je to ťažké, hlavne keď sa objaví farár a spustí svoju reč. Nebudem plakať, budem silná, vraví si pre seba, avšak vravieť si je vždy ľahké. Preto, ako to aj predpokladala, spustia sa jej slzy z očí, ako keby sa zúčastňovali nejakých pretekov, kto sa skôr skotúľa. Občas si svoju tvár pretrie novou čistou vreckovkou, ale po čase, keď si všimne, ako sa postupne stráca z dohľadu Soleyina truhla, u slzách sa už hovoriť nedá. To je už kompletný plač, plný výčitiek a smútku. Nerada sa ukazuje ľuďom v takomto svetle, nerada odhaľuje svoje pocity pred ostatnými a aj preto len veniec nechá tak tam na zemi, avšak vezme si z nej jednu ružičku, ktorú tam vopred pripravila. Ružičku vhodí do hrobu, veniec nechá tak na zemi, ten si hrobár potom vezme. A od návalu emócií spraví to, čo možno by nemala spraviť, ale neznesie pohľad na kompletnú hrobku so Soleyiným menom* Prepáč Nays *Horko ťažko so seba dostane, naposledy dá Soley posledné zbohom a potom sa len vyberie domov. Musí to v pokoji predýchať.*
Naysa Christie Taylor *Vidí hrobára zatvárať truhlu a spúšťať ju pod zem. Počuje farára rozprávať všetky tie slová. Má pravdu.. prebehne jej hlavou a spomenie si na Lexu. Musím sa za ňou v najbližšej dobe zastaviť, povie si. Pri sebe počuje zrazu plakať mamu, ktorá, ako sa zdá, dala konečne najavo svoju bolesť. Chce ju objať, no tá sa začne rýchlo hýbať - hodí ružičku do hrobu a potom s ospravedlnením odchádza. Na chvíľu Nay zostane nemo stáť a čaká, kedy sa truhla dotkne zeme, no nakoniec vykročí za mamou. Vie, že ju potrebuje. Cestou si všimne, že Sigi ani profesorka tu už nie sú. Hmm.. Ktovie prečo.. napadne jej. Vidí Lexu, ako si utiera slzy. Síce so zmiešanými pocitmi, no predsa len pristúpi k nej a pevne ju objíme.* Ja viem...* pošepne jej znovu.* Uvidíme sa,* dodá, pustí ju a pokračuje vo svojej ceste za mamou. Netrvá dlho a dobehne ju. Znova sa jej zavesí do ramena a spolu, plačúc ako malé deti, prechádzajú ulicami Witchwoodu späť do domova, ktorý však už nebude nikdy ako predtým. Zbohom Soley... venuje jej poslednú myšlienku počas tohto dňa.*
Elchanan Selvinski *Keď sa uisti, ze je truhla úplne dole vo svojom hrobe, spustená, odpojí ju z klapky a začne ju zahrabávať zeminou, pričom sleduje, ako ruže, ktoré hodili do hrobu na truhlu miznú pod zeminou. Túto fázu nemá tiež rád, no musí to nejako pretrpieť, zakopať a dovi dopo. Spolu so svojimi pomocníkmi to majú rýchlo, za pár minúť hotové, načo zoberie všetky svoje nástroje a nechá, aby ľudia zosnulú ešte chvíľu oplakávali. Na toto už naozaj nie je zvedavý*
Mirana Nightshade *Stále stojí ticho. Sleduje, ako ľudia pomaly odchádzajú - najprv Sigi s profesorkou zmiznú v hmle, potom sa normálnym spôsobom stratia Debie s "malým batôžkom". Tak teda... Odpočívaj v pokoji. Pomyslí si, hľadiac na truhlu strácajúcu sa v jame. I ona sa pomaly vráti do hradu.*
Siegfried Schwarz *Nechá sa chytiť a všíma si okolo seba len hmlu a potom sa ocitne uprostred izby. Počúva profesorku a celkom ju chápe. Presunie sa k oknu a zapozerá sa von. Vážne bude takýto? Neustále v pozore, aby náhodou po niekom neskočil? Uz začína chápať, co myslela tým prekliatím. Mrzí ho, že zmizol len tak, no bolo to tak asi lepšie. Odpočívaj v pokoji Soley. pomyslí si hľadiac do tmy a sadne si na okenný rám.*
Alexa B. Selvinski *Sleduje miznúcu truhlu ako zhypnotizovaná. No predsa vníma plač tej ženy. Trhá jej to srdce, aj keď ju v podstate nepozná. Keď ju zrazu niekto objíme, prekvapene sebou hrkne * Naysi...*dostane zo seba len a výhľad na kamarátku jej zastrú ďalšie slzy. Snáď nikdy ju nejaké objatie nepotešilo tak ako toto, no predsa má pocit, že ich vzťah už nebude rovnaký. Ďakujem pomyslí si, no nahlas to nevysloví, len pozerá, ako tiež odchádza. Pozrie na Elchana. Pamätá, ako si kedysi robila srandu z jeho práce. No teraz vidí, že zo zrejme nie je také jednoduché, ako si to predstavovala. Pozerá, ako tiež odchádza. Všetci odchádzajú. Len ona ostáva. Akosi sa jej nechce odísť. Podíde bližšie a posadí sa k čerstvému hrobu * Je mi to ľúto *povie trasúcim sa hlasom* Odpočívaj v pokoji * privrúc oči, zabudne sa v spomienkach na to, čo so Soley spoločne prežili. Ešte chvíľu, len chvíľku tu chce ostať a aspoň v mysli vrátiť čas do doby, kedy bolo všetko oveľa jednoduchšie.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama