RPG- Rodinná večera

9. června 2012 v 13:23 |  RPG záznamy
Miestnosť: La Lieste (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Naysa Christie Taylor, Mirana Christie Taylor
Dátum: 12.-13. 4. 2012

Debbie pripravila špeciálnu večeru na privítanie svojej novej dcéry :)


Naysa Christie Taylor *Má taký zvláštny pocit. Už niekoľko dní, alebo skôr nocí, vidí na oblohe obraz nejakej knihy. A včera večer sa jej tam znova ukázal rytier. Len tak hľadela na hviezdy, spomínala si na všetky súhvezdia, ktoré pozná, a zrazu ho zbadala. Hviezdy akoby sa jej priamo pred očami spojili do tvaru knihy, na ktorej obale bol rytier.*Oni si zo mňa musia strieľať,* povzdychne si, ako kráča ulicami Witchwoodu domov. Len pred pár dňami sa od Miri dozvedela, že jej mama má priateľa a nejako sa jej ju stále nepodarilo odchytiť a poriadne jej to vytmaviť. O to viac, teraz pri tých rôznych obrazoch z hviezd má záujem sa s ňou porozprávať. Otvorí dvere a prvé kroky jej mieria do vlastnej izby. Tam sa rýchlo zloží, hodí na seba svoje obľúbené tepláky. V zrkadle na skrini stihne zbadať ešte nejaké tie modriny, ktoré má stále na bruchu a pár sa objavilo aj na rukách. Preto sa rozhodne prezliecť do trojštvrťových rukávov, ktoré by ich mali zakryť. A zadnú a sedaciu časť tela veľmi neskúmala napriek tomu, že keď si sadala, tak mala menšie bolesti. Vlasy si vypne do chvosta v momente, keď sa jej, ako vždy, ozve dobrý kamarát žalúdok.*Okej.. Už som tam..* povie mu a pohladká si ho. Rýchlymi krokmi zbehne do kuchyne vyhrabať dačo jedlé z chladničky.*Tak.. Čo to tu máme?* skúmavo prezerá všetky poličky.*
Deborah Christie Taylor *Trocha jej to trvalo dlhšie v práci, ako mala na pláne. Našťastie, objednala poriadnu dávku jedla na večeru, pre tri osoby, keďže aj si myslela, že nebude stíhať spraviť večeru na túto špeciálnu chvíľu. Okrem toho, Debbie a varenie nejde dokopy, čiže ak svoje, teraz už dve, dcéry nechce otráviť, hneď na úvodnej večeri, tak asi s objednávkou spravila dobrú vec. Len rýchlo beží domov a keď už je v dome, len zbehne do kuchyne, aby rýchlo pripravila večeru. Teda aby to vyložila na stôl.* Nays!*Skríkne od zdesenia. Nečakala, že bude v kuchyni, ale je rada, že ju teraz už nemusí zháňať. Asi by bol najvyšší čas oboznámiť ju s tým, že dnes je oficiálne prvá večera, na ktorej sa zúčastní celá rodina. Mirana sa totiž k ním dnes nasťahuje.* Som rada, že ťa vidím...*Celý týždeň ju nevidela. Ako keby sa jej vyhýbala.* Potrebujem sa s tebou porozprávať *Podíde k nej a len jej udrie slabú na ruky, aby nehľadala jedlo. Potom len ukáže na nádoby s jedlom, s ktorými teraz došla. Hneď to začne vykladať na stôl.* Dnes budeme mať špeciálneho hosťa..
Mirana Christie Taylor *Studený vietor ju pohladí po tvári a rozstrapatí vlasy. V ruke si nesie neveľkú tašku s niekoľkými najpotrebnejšími vecami. Ako kráča cez Witchwood smerom k svojmu novému domovu, na tvári jej pohráva úsmev a v hlave má len príjemné myšlienky. Na Debbie, na Naysu, na toho Debbienho priateľa a celkovo na rodinu, ktorú má. Je neskutočne šťastná, že sa s Naysou skamarátili a že sa na ňu už nehnevá. a ak aj hej, tak že jej to nedáva pocítiť. Prehodí si tašku do druhej ruky, lebo má pocit, že jej už odpadne, keď pred sebou uvidí dom, ktorý hľadá. Debbie jej dala nejaké tie inštrukcie a mapku, kde ho asi nájde a našťastie sa jej to aj podarilo. Prejde posledných pár metrov a zastane pred nádherným domom.* Waw, *nezmohne sa na nič iné, len tam chvíľu stojí s otvorenými ústami a obdivuje tú krásu. Potom sa konečne "preberie" a vystúpi po schodíkoch dverám, na ktoré trochu nervózne zaklope.*
Naysa Christie Taylor *Práve vo chvíli, keď si už vybrala, čo by si dala na večeru, zbystrí svoj sluch na príchodziu osobu. Ani nemusí dlho čakať a vo dverách kuchyne sa objaví jej mama.*Mama..* hlesne potichu, nahnevane i so záujmom zároveň.*Konečne som ťa stretla. Ty sa mi snáď snažíš vyhýbať,* hneď na ňu vybehne.*Aj ja mám s tebou o čom hovoriť,* podotkne trochu drzo. Veď mi toho má čo vysvetľovať, prebehne jej v mysli.* Auu..* vydá tichý ston a pohladká si ruku, kam ju mama udrela. Predsa to ešte bolí, len tajne dúfa, že mama tento tichý ston nezapočula.*Kde sa túlaš stále? Zabávaš sa s tým svojím priateľom, čo?* neprimerane na rozhovor dcéry s matkou sa jej spýta priamo na vec. Má chuť na ňu začať jačať, prečo jej v poslednej dobe toľko informácií zatajuje, keď vtom započuje klopanie na dvere.*Kto bude ten špeciálny hosť?* spýta sa jej so záujmom, no skôr než by jej stihla odpovedať, už je pri dverách a otvára ich. Na tvári sa jej objavuje úsmev.*Miri! Vitaj u nás!* srdečne ju privíta, schmatne jej tašku z ruky, ktorú položí ku dverám, a potom ju vystíska najviac, ako dokáže.*Au.. Au.. Au..* zároveň ju však rýchlo aj pustí, keď jej bolesť dá najavo, že s modrinami sa neradno zahrávať.*Poď ďalej. Akurát sa snažím vytiahnuť z mamy informácie ohľadne jej priateľa a jej rozhodnutí, prečo mi to neoznámila,* pošepne jej, ako ju vedie do kuchyne.*Veci ti potom pomôžem uložiť v izbe. Len...* na tvári sa jej objaví jemná červeň.*..môj žalúdok so mnou až príliš nahlas komunikuje, aby som ho napráskala do sýtosti,* zachichoce sa. Verí, že ju Miri pochopila a bude ju nasledovať k stolu.*
Deborah Christie Taylor *Snaží sa sústrediť na prípravu večere. Predsa len to bude prvá večera s jej dcérami a mal dojsť aj Derren, avšak nakoniec uňho práca dnes zvíťazila. Nikdy by nebola týmto slovám verila, ale je naozaj rada, že si vybral prácu - totiž Debbie nepostíhala všetko, ako naplánovala. Jej dcéra Naysa ešte stále mnoho vecí nevie...No čo ju pri príprave večere zamrazí, je, že sa v dcére mýlila. Je o všetkom informovaná...*Odkiaľ vieš o Derrenovi?*Pohľadom z tanierov a jedla prejde na svoju dcéru. Avšak odpovede sa ani nestihne dočkať a započuje klopanie. Rýchlo pripraví dokončí, aby mohla privítať Miranu, tak ako aj jej dcéra. Ale ledva stihne pripraviť a už počuje Naysu, ako spomína žalúdok. Tak sa postaví od dverí jedálne, skadiaľ prichádzajúcu dcéru privíta* Vitaj v rodine*Povie a potom ju objíme a na líce jej vlepí pusu.* Naysa, toto som chcela povedať, dnes sa k nám Mirana nasťahuje*Vysvetlí jej potom a len so smutnými očami sa pozrie na Naysu. Nejak sa od seba vzdialili..*
Mirana Christie Taylor *Dvere sa otvoria a uvidí v nich svoju novú sestru- Naysu. Je rada, že ju znova vidí.*Ahoj Naysi. Ďakujem, *pozdraví ju a zasmeje sa, keď jej vezme tašku a vystíska ju.* No tak, pozor, neublíž si.*Znova sa zasmeje, aj keď tuší, prečo asi tak auká. Bude jej musieť kúpiť niečo na obranu, alebo jej aspoň darovať dýku, čo si kúpila prednedávnom. Pri jej slovách sa nemôže ubrániť úsmevu. Snáď Debbie nebude vadiť, že Nayse prezradila, že má priateľa. So záujmom si prezerá vstupnú halu a pohľad je zaletí k dverám jedálne, v ktorých sa objaví Debbie. Na takéto správanie si ľahko zvyknem, pomyslí si a jemne sa začervená, keď jej dá Debbie pusu na líce.*Večera? *spýta sa, keď začuje Naysine slová.*Super, som už trochu hladná,*povie rozmýšľajúc, ako asi tak vyzerá kuchyňa, keď už len ten kúsok, čo z tohoto domu videla sa jej zdal úchvatný.*
Naysa Christie Taylor *Vidí a počuje, že ju Miri nasleduje.*Neublížila som si.. Ale veď vieš...*stihne jej pošepkať ešte v dostatočnej vzdialenosti od mamy. Potom rýchlo zasadne za stôl, kde je už všetko pripravené a hľadí na stôl, akoby sto rokov nejedla. Naloží si pár dobrôt na tanier a potom počká, kým si aj zvyšok jej rodiny sadne.*Hmm... Toto si mi mohla rovno povedať. Ja som si myslela, že mi oznámiš niečo o svojom priateľovi,* dodá neurčitým tónom, keďže maminu otázku ani len nestihla zaregistrovať, keď sa ponáhľala otvoriť dvere.*Napríklad ako sa volá? Koľko má rokov? Kedy ma s ním zoznámiš? Ako dlho ste spolu?* vysype zo seba otázky, ktoré ju trápia. No ako tak rozmýšľa, ako asi tak môže mamin priateľ vyzerať, objaví sa jej pred tvárou Ianov úsmev a ona sa dostáva do siedmeho neba. NAYSA! Prestaň.. rozkáže si, potrasie hlavou a vráti sa do reality.*To je jedna vec, o ktorej sa s tebou chcem rozprávať - tvoj priateľ. A potom ti oznámim aj tú druhú,* uškrnie sa na ňu. Je rada, že sa s mamou nestretla hneď v ten večer, čo jej o maminom priateľovi povedala Mirana. Asi by to nebolo až takéto pokojné. Avšak konečne začala ovládať aj svoj hnev a znova sa dostáva do svojej podoby. Nervózne a nedočkavo hodí očami na obe, nech sa už usadia k stolu a môžu sa pustiť do jedla.*
Deborah Christie Taylor *Keď uvidí, ako Naysa hneď zamierila k stolu, len sa pousmeje. Rukou ukáže Miri, nech si aj ona sadne.* Večera je pripravená, takže je načase ukončiť dnešné hladovanie.*Tiež sa usadí k stolu.* Neviem, čo máš rada, tak som toho viac doniesla...*Naysino obľúbené jedlo pozná, to aj doniesla, len si nebola istá, či to má rada aj Mirana, preto tam je viac druhov jedál.* Ehm..*Trocha sa zarazí nad tými Naysinými otázkami. Je to prvá takáto rodinná večera a ona hneď začne vyťahovať takéto otázky? Ale vlastne už sú jedna rodina, takže...*Hm, pôvodne som teraz chcela povedať, aby sme si nekazili príjemnú chvíľu, ale sme jedna rodina a máte právo to vedieť..*Stále nechápe, skadiaľ to Naysa vie a ako je možné, že sú také dobré kamarátky..*Volá sa Derren Hayton, je to elf a spoznali sme sa pred nejakým časom. U mňa to už nie je láska, ako si to vy predstavujete, len ma už nebaví byť sama a pozerať sa, ako pomaly ma opúšťate. Hneď ste dospelé..*Jedna už je fyzicky a druhá si myslí, že už psychicky je dospelá..*..a ja tu zostanem sama. A pôvodne tu dnes mal byť s nami, ale niečo mu do toho prišlo. Ale nebojte, čo chvíľu ho spoznáte...*Len ukáže dcéram na tanier, nech si naberú.* Hm a myslím, že toľko o mojich tajomstvách. Nechcem, aby ste si mysleli, že pred vami mám tajnosti. Sme jedna rodina odteraz a chcem, aby sme si všetko povedali, aby sme boli viac ako matka a dcéry. Možno kamarátky..*Usmeje sa na nich, čakajúc, aby si nabrali a potom si naberie aj ona.*
Mirana Christie Taylor *Nasleduje Naysu až do kuchyne kde sa zase skoro s otvorenými ústami obzerá. Polnočná sieň v škole jej prišla tiež úchvatná, taká čarovná, ale táto jedáleň.. zdá sa jej najkrajšia, akú v živote videla. Aj keď, veľa ich teda nevidela.. Keď vidí, ako sa Naysa usadí, spraví to isté a rozmýšľa, čo by si dala. Ešte predtým si ale vypočuje, čo im Debbie povie o tom jej neznámom priateľovi, rozmýšľajúc, či jej má povedať, že to ona o ňom povedala Nayse, no rozhodne sa, že to radšej nechá na inokedy. Ako povedala Debbie, nebude kaziť príjemnú chvíľu. Derren Hayton, hm.. tretí muž v jej živote, ktorý bude zohrávať úlohu jej otca. Ktovie, aký bude... Keď Debbie skončí s rozprávaním, na chvíľu ostane ticho. Tajomstvá.. a že ich má! No ani jedno z nich nie je až tak hrozné, ako to, s ktorým sa trápi už vyše roka. Ale ako by jej o tom mohla povedať? A teraz? Rozhodne sa, že teraz sa tým ale nebude trápiť. Nebude tú atmosféru kaziť ani im, ani sebe.*U mňa je to v poriadku, každý má predsa nejaké tajnosti a nie je moja vec, či to chceš povedať alebo nie,* povie a usmeje sa na Debbie aj na Naysu a naloží si na tanier čo sa jej najviac pozdáva, aj keď preberavá nie je.*Dobrú chuť, *zaželá im a pustí sa do jedla.*
Naysa Christie Taylor *Konečne sú všetci pri stole a tak sa pustí do toho jedla, ktoré jej pomaly skáče na tanieri, aby ho už zjedla. Popritom počúva mamu, ako odpovedá na jej otázky.*Derren Hayton?* zopakuje a premýšľa, či sa jej to meno páči.*Myslím, že môže byť,* skonštatuje nakoniec.*Ale stále ho chcem spoznať,* predsa len.. Treba vedieť o všetkom všetko. Pri zmienke dospelosti si nie je úplne istá, či jej mama to myslí úprimne, no nebude sa tým teraz zaoberať. Raz jej to dokáže. Len sa nesmie prezradiť, že jej ďalší priateľ je novorodený upír.*No.. Dúfam, že už na mňa nič ďalšie podobne závažné nevybafneš len tak z fleku..* uškrnie sa na mamu, ako dojedá posledné sústo. Na chvíľu sa odmlčí. K vlastným tajomstvám sa vyjadrovať nebude. Ešte mi zakáže stretávať sa aj s ním.. napadne jej, no z myšlienok ju vyruší chvíľkové Miranine trápenie, ktoré však rýchlo prejde opäť do radosti. Hmm... To preskúmam.. uškrnie sa sama v sebe a znova si naloží tanier, tento raz však o niečo menej ako pred chvíľou.*Takže.. Keďže si mi povedala základné informácie o svojom priateľovi, ja ti poviem tiež niečo,* začne veľmi dôležito.*Vlastne.. Skôr by som sa ťa chcela spýtať, ako strážkyne záhrady, že aké schopnosti môžu mať elfovia. Myslela som si, že by si to mohla vedieť...* poopraví sa. Nevie, či je možné, aby dokázala komunikovať s hviezdami. Veď by sa jej splnil akoby sen. Ona hviezdy vždy milovala. A teraz by s nimi aj komunikovať mohla..*
Deborah Christie Taylor *Keď si jej dcéry (Miranu hneď berie, ako druhú dcéru, aj keď je len adoptívna..) naberú jedlo, tiež spraví to isté.* Dobrú chuť*Povie a potom sa len usmeje na dcéru s jemným náznakom prikývnutia. Tiež sa jej nepáči, že všetko musí takto náhle oznamovať. Potom sa len pustí do papania, chvíľu je ticho, no potom sa znova len ozve, teda skôr odpovie na otázku, ktorú dostala.* Tak, tých schopností je viac. Napríklad ovládanie zbraní,... empatia, ...preklad rún, čítanie hviezd, komunikácia so zvieratami..*Niekedy sa medzi schopnosťami zamyslí, musí si predsa len premyslieť, ani ona to len tak neviem vysypať z rukáva..*..hm, ešte som na niečo zabudla? *Spýtavo sa na ňu zahľadí.* Skúšaš ma ako strážkyňu záhrady? Lebo niektoré z nich už poznáš aj ty aj Mirana. Či je na to nejaký iný špeciálny dôvod? *Je to trocha čudná otázka, nevie prečo, ale má pocit, že s tým jej dcéra na niečo naráža.* Je niečo, o čom neviem?*Očami začne prebehovať z jednej dcéry na druhú, snaží sa zistiť, či pred ňou niečo neskrývajú. Predsa len sú zrazu také kamošky?*
Mirana Christie Taylor *Potichu je a vychutnáva si tú rodinnú atmosféru. Počúva rozhovor jej mamy a sestry (ako pekne to znie!) a rozmýšľa, s akými elfskými schopnosťami sa stretla ona.*Myslím, že aj nejaká s rastlinami je, nie? *Zapojí sa aj ona do rozhovoru. Vlastne, aj jej mama mala nejakú schopnosť, len si už nespomína akú. ´Vedela sa premeniť na srnu a rozprávať sa so zvieratami.´ Vystrie sa na stoličke ako pravítko a vyplašene pozrie pred seba. Ďakujem, pomyslí si sarkasticky a snaží sa to nejako zahrať.*Prepáčte, mám niečo s nohou, dostávam do nej kŕče,*ospravedlní sa a dúfa, že to znelo aspoň trochu presvedčivo.*Dávno sa mi to ale nestalo, tak som sa zľakla. Ale už je to v poriadku, *dodá a aby úplne zakryla neistotu a tak trochu aj strach, obráti sa k Nayse s podobnou otázkou ako Debbie?*Máš nejakú schopnosť?*spýta sa so skutočným záujmom. Zbrane to ale asi nebudú, stačilo jej vidieť len tú trošku na výcviku.*
Naysa Christie Taylor *Nedočkavo čaká, kým mama je svoju porciu. A keď začne vymenovávať, plne sa sústredí na matkine slová, aby jej neuniklo ani jedno.*Ha!! Je to tam!!* vykríkne a vyskočí od stola. Začne skákať dokola, akoby práve vyhrala prvé miesto v lietaní. Veľmi sa jej nedarí utíšiť svoje pocity, no rýchlo si uvedomí, že spravila si nie najvhodnejšiu reakciu.*Ehm.. Prepáčte,* ospravedlní sa a začervená sa.*Áno, niektoré poznám. Napríklad po tebe, myslím, mám empatiu. A aj liečiteľstvo si si všimla. Ale to je myslím taká všeobecná schopnosť,* odpovedá mame i Mirane zároveň.*A no... Myslím, že mám ďalšiu. A tú snáď budem mať najradšej,* zachichoce sa. Miraninu zmenu nálady ani nestihla zaregistrovať z toľkého nadšenia, ktoré jej začalo lomcovať telom. A ešte stále lomcuje, hoci sa ho snaží upokojiť. O poslednej schopnosti im ešte nepovie. Chce, aby sa pýtali ďalej. Avšak aj ich schopnosti ju zaujímajú.* A čo ty Miri? Máš nejaké?
Deborah Christie Taylor *Keď Mirana doplní ďalšiu schopnosť, len sa na ňu usmeje. Ešteže ju tu má, tá by ju asi nenapadla. Rastliny nie sú jej silnou stránkou. *Presne, ešte tá *Prikývne*Naysa? *Zdesene na ňu pozrie. Čo takého Debbie povedala, že tak zdvihla Nayse náladu?* Všetko v poriadku?*potom sa len vráti k jedlu a tanier vyprázdni. Pri dojedaní ju prekvapí aj Miranina nálada a reakcie.* Niečo s nohou? Kŕče? *Zvraští čelo a pozorne si ju obzrie.* Mala by is s tým zájsť na ošetrovňu, možno na to majú nejaký elixír...*Poznamená a len na ňu žmurkne. Asi si o kŕčoch niečo zistí, bola by nerada, keby v takomto mladom živote, život má ešte len pred sebou, už nastali nejaké problémy. Ale nechce teraz kaziť náladu, tak už o kŕčoch ani slovko.*Naysa, mohla by si nás uviesť do svojej ríše snov. V posledných týždňoch sa mi zdáš byť dosť čudná, nejaká zasnená. Je na to nejaký špeciálny dôvod? *Na chvíľu by si bola myslela, že je to nejaký chlapec, ale teraz je zrazu šťastná ohľadom schopností. Čudné..*
Mirana Christie Taylor *Práve doje, keď Naysa vyskočí od stola. Prekvapene na ňu pozrie. Vôbec nechápe, čo sa stalo. Keď vymenúva schopnosti, ktoré má, znova sa jej na tvári objaví zdesenie.*Em.. empatia?*Pozrie aj na Debbie. Obe.. Došľaka! Je možné, že by vedeli, že im klamala? Aj liečiteľstvo.. teda, nadaná elfka. Na Debbienu radu sa iba usmeje, akože veď to ozaj nič nie je a znova sa venuje Nayse.*Máš aj tretiu schopnosť? Ktorú?*Rozmýšľa, ktorá z tých schopností, čo Debbie vymenovala by mohla byť taká skvelá.*Ja.. no, myslím, že len to ovládanie zbraní, o ničom inom neviem.*´A liečiteľstvo? Si zabudla?´ Tentoraz ju až tak neprekvapí jej hlas, ako to, čo povedala.*No a možno tiež liečiteľstvo, ale asi to boli len čary,*zahovorí, lebo si ozaj nie je istá.*
Naysa Christie Taylor *Počuje mamu, ako spomína nejaké kŕče, no nevie si to dať dokopy. Tak to teda nechá plávať. Avšak od Miri znova pocíti akoby nervozitu, keď spomenie, že má empatiu. Toto dievča je čím ďalej, tým záhadnejšie, zamyslí sa, rozhodnutá to všetko preskúmať. Raz.. Keď sa obe spýtajú, hoci každá inak, na tretiu schopnosť, chvíľu čaká, ako by im to mohla povedať.*Hmm.. Zasnená..* zopakuje mamino slovo. To bude asi skôr Ianom, uškrnie sa.*Neviem, či práve zasnená je to správne slovo... Ale... Už pár dní vidím na oblohe čudné obrazy,* začne a rozmýšľa, ako pokračovať.*A... To ako.. Myslím, že to tie hviezdy vytvárajú. Teda... Vieš mama, že som sa vždy rada pozerala na nočnú oblohu,* otočí sa na ňu, dúfajúc, že si pamätá.*Tak aj teraz, už niekoľko dní, keď zostanem dlhšie vonku, napríklad po tom výcviku, čo bol, a zahľadím sa na hviezdy, tak tie sa začnú po nejakej dobe akoby zlučovať do určitých tvarov. Len mi vôbec nedávajú význam,* dokončí trochu nešťastnejšie. Vloží do úst posledný kúsok.*Liečiteľstvo? To je skvelé. Aspoň by sme mohli spoločne trénovať,* usmeje sa na Miri.*No pravda.. Tie zbrane som si všimla. A tak trochu ti závidím,* žmurkne na ňu, naznačujúc ich dohodu. Potom vstane od stola.*Tak Miri, ešte raz ťa vítam v tomto dome. Dúfam, že sa tu budeš mať skvelo. Ja už sa asi poberiem do izby. Naložila som svojmu žalúdku asi o niečo viac, než čo bol schopný uniesť. Ale keď to bolo také skvelé...* povzdychne si a pomaly sa vyberie ku schodom. Ešte zoberie do ruky Mirinu tašku.*Odnesiem ti ju do izby, dobre?* otočí sa na ňu a znova sa na obe usmeje. Z noviny, že pravdepodobne dokáže čítať hviezdy, je až príliš nadšená, aby myslela na niečo iné. Zastaví sa pred Mirinou izbou, ktorú kedysi obývala Soley. Našťastie to u nej nevyvolá žiaden dlhodobejší efekt a tak sa vráti o pár krokov ku svojej izbe. Zvalí sa na posteľ tak, aby videla von oknom na hviezdy.* Tak... Hovorte priateľky...
Deborah Christie Taylor Hviezdy? *Začudovane sa pozrie na Naysa. Žeby z nich vedela nejaké veci vyčítať? Hviezdam Debbie nikdy nerozumela, táto téma je jej veľmi vzdialená.* Možno ti zatiaľ nedávajú význam, ale možno časom ich pochopíš. Treba tomu dať čas a uvidí sa, či máš na ne talent, alebo nie..*To jej teraz pripomenulo runy. Tú tabuľu s runami, ktorú dostala od toho tajomného elfa. Ešte sa na to stále nepozrela...Potom len prekvapene sa pozerá na svoje dcéry. Obe majú liečiteľstvo? Asi by si mala o tejto schopnosti zadovážiť nejaké knihy, aby boli obe v obraze, čo všetko dokážu pomocou tejto schopnosti. Alebo by im mala odporučiť Nayl, ona má s liečiteľstvom dostatok skúseností..*Teda dobrú noc..*Náhly odchod jej dcéry ju dosť šokuje, ako keby sa snažila vyhnúť ďalšej konverzácii. Ale nejde sa s ňou hádať, nechá to tak.* Tak Mir, mám ťa oboznámiť s novým domovom, alebo to mám nechať na neskôr?*Možnože si aj ona chce oddýchnuť a radšej by sa hneď vybrala do svojej izby. Ktovie, či ona má náladu na prechádzky po dome.*
Mirana Christie Taylor Zaujímavé, *zašepká skôr sama pre seba, keď Naysa dokončí svoje rozprávanie o čítaní z hviezd.*A čo ti ukazujú?*spýta sa so záujmom. Spomína si, ako ju Alex nútil celé noci pozerať na hviezdy, či v nich niečo nevidí. Nevidela. No on áno. On videl a vedel všetko. Možno aj viac, ako jej povedal.. Na chvíľu sa stratí v spomienkach na časy dávno minulé a kedysi si myslela, že aj omnoho lepšie. No teraz o tom už nie až tak presvedčená. Predsa len, po pár mesiacoch sa jej na Belfirine začalo páčiť a potom to bolo len lepšie. Až pokým na scénu neprišla jej sestra. A odvtedy sa všetko začalo rúcať.. až doteraz. Teraz, keď sa pozerá na svoju mamu a sestru, má pocit, akoby nikdy nebola šťastnejšia. Krátko sa zasmeje.*No, radšej by som bola, keby nemám žiaden dôvod ho využívať, *povie na poznámku o trénovaní liečiteľstva. Naozaj jej už len to chýba, aby musela liečiť seba alebo nebodaj Naysu. Jej náhly odchod ju prekvapí, ale asi je len vytešená z objavenia novej schopnosti.*To určite budem,*usmeje sa na ňu a obzrie sa do vstupnej haly, odkiaľ vedú schody na poschodie.*Ne...*začne, no keď vidí, ako jej už tašku zobrala, len sa na ňu usmeje.*Tak dobre, ďakujem,*zakričí za ňou ešte, no už jej zmizla za rohom a tak len pokrčí plecami. Otočí sa k Debbie a rozmýšľa, či sa jej chce ešte behať po dome.. Asi by si radšej oddýchla a nechala to na denné svetlo.*Asi si pôjdem tiež ľahnúť a poobzerám sa tu zajtra, ak ti to nevadí.*Ktovie, ako asi vyzerá jej izba..*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama