RPG- Stretnutie v lese

2. června 2012 v 12:37 |  RPG záznamy
Miesto: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Nightshade, Siegfried Schwarz, Alexa Sammil
Dátum: 14.-15. 2. 2012

Mirana ide do lesa vyskúšať jeden rituál, nájde ju tam však Sigi a potom Alexa, ktorá nie je práve najmilšia..


Mirana Nightshade *Rýchlo vbehne do izby. Učebnice, pergameny a brko hodí na posteľ, nedbajúc na to, či sa niečo poškodí. Z nočného stolíka vytiahne malý zelený kamienok, čo dostala od Debbie. Bude ho potrebovať. Okamžite vyjde z izby a rozbehne sa von z hradu. Slnečné lúče ju trochu oslepia, no aj tak sa usmeje. Na tento deň čakala už asi dva týždne. Bez zastavenia sa ponáhľa do lesa, vzrušene žmoliac kamienok v ruke.*
Siegfried Schwarz *Vychádza z malého obchodíka vo Witchwoode, zatvorí dvere a pomaly vykročí späť do školy. Vietor mu nepríjemne fúkol do vlasov, pod nohami cíti vŕzganie snehu a oko mu od vánku nepríjemne zaslzilo. Po chvíli vychádza z dedinky a vidí známky školského nádvoria. Už aby bol v izbe.. v teplej izbe. Je pravda, že sa oteplilo, no aj tak vonku veľa času netrávi, keď nemusí. Prejde pár krokov a ocitne sa na nádvorí.*
Mirana Nightshade Keď sa pred ňou objaví malá čistinka, dobre že nevyskočí od radosti. Vie, že na tento rituál bude potrebovať veľa energie, no zbierala ju odvtedy, ako sa znova prebudila sama v izbe, slabá ako mucha. Ani sa nasnažila zistiť, čo sa stalo. Jediné, čo chcela bolo, aby začalo slnko svietiť silnejšie a ona mohla spraviť tento rituál. Zhlboka sa nadýchne a zavrie oči.*
Siegfried Schwarz *Otočí sa smerom ku lesu, kde sa pred chvíľou mihol nejaký tieň a vykročí za ním. Kto by to tak mohol byť? Slnečné lúče mu trochu zdvihli náladu, no tie myšlienky mu stále víria v hlave. A ešte stále neurobil tú herbológiu. Ako keby ju vôbec chcel vidieť, odkedy naposledy napísal poslednú čiarku na pergamen.*
Mirana Nightshade *Pomaly začne obchádzať celú čistinku. Hovorí stále rýchlejšie, no krok nezrýchľuje. Kamienok drží v rukách pred sebou. Cíti, ako začína vydávať teplo. Pousmeje sa, no neprestáva vyriekať modlitbu. Keď obíde celú čistinku, otvorí oči a presunie sa do stredu. Kamienok schová do dlaní, zhlboka sa nadýchne a začne vyriekať ďalšiu modlitbu. Keď pocíti, ako sa jej po tele začína rozlievať teplo, má chuť tancovať a skákať. No musí to dokončiť. Pokračuje teda a začne sa točiť okolo vlastnej osi. Cíti, ako sa jej telo napĺňa pokojom a dobrom. Už len posledné verše a rituál je dokončený.*
Siegfried Schwarz *Prechádza pomedzi veľké stromy, šliape po ihličí zmiešaným so snehom, vŕzganie už pomaly zaniká a v diaľke si všíma čistinku. Keď sa lepšie pozrie, zbadá nejakú pravdepodobne tancujúcu osobu. Prikradne sa bližšie a spoza stromu zisťuje, že je to Mirana. Ale prečo sa tak točí? Vykukne spoza neho viac a so začudovaním ju pozoruje.*
Mirana Nightshade *Nevníma zvuky okolo seba, iba sa sústredí na rituál. Vie, že je náročný, no sila a energia, ktorú cezeň dostane, je omnoho väčšia ako tá, ktorú naň vydá. Posledné slová modlitby povi nahlas a hneď nato zastane. Chvíľu len stojí a unavene dýcha, no sila, ktorá ju naplnila, ju núti usmievať sa. Otočí sa, že sa ešte trochu poprechádza, keď si všimne medzi stromami Sigiho. Nenapadne ju nič iné, ako sa zasmiať.* Čo sa skrývaš? Zakričí naňho. Takáto veselá už dávno nebola. Ktovie, možno si zvykne aj na svoj nový výzor..*
Siegfried Schwarz *Vyjde spoza stromu, taktiež sa zasmeje a prejde na čistinku.* Nechcel som ťa rušiť, *vysvetľuje pokojne s úsmevom na tvári a prichádza ku nej bližšie.* Čo si tu vlastne robila? Nejaké elfské záležitosti, usudzuje z toho, čo videl. Keď na ňu pozerá, nedá sa nevšimnúť, ako prekypuje energiou. Tentoraz jej to fakt závidí.*
Mirana Nightshade Jeden ozdravujúci rituál. Naučila som sa ho od uja pred pár rokmi a potom som ho robievala pravidelne. Teda, kým som neprišla sem. Potom už nebolo moc času. *Vlastne to bola pravda. Zabudla na to síce tiež, tak ako aj na upírov.. Ale ani teraz nie je najlepší čas myslieť na to. Ale toto bude robiť častejšie.* A teba sem čo priviedlo? Spýta sa a usmeje sa na neho. Energie má voľako príliš.. Asi by to mala robiť bez toho kamienka.*
Siegfried Schwarz *Rituál? Takže takto vyzerajú!* Čas.. *zamyslí sa. Ani nevie, prečo to vyslovil nahlas. Dúfa, že si to nezoberie ako odpoveď k svojej otázke a snaží sa z toho vykľučkovať.* Zdalo sa mi, že vidím niekoho medzi stromami, *a potvrdilo sa mu to, keď ju našiel. Spomenie si na večeru v sieni a neubráni sa ďalšej otázke.* Kto je Mileena?
Mirana Nightshade Aha, *Ani si neuvedomila, že ju niekto sleduje. Mala by viac sledovať okolie. Jeho druhá otázka ju ale úplne zaskočí.* Mileena? *Prečo by to mala vedieť?* Nikdy som to meno nepočula, *zamračí sa na neho.*
Siegfried Schwarz *Pozdvihne obočie a začudovane na ňu hľadí. Ako to, že nepočula, keď to sama povedala?* Veď si ho sama povedala.. *nechápe to, ale vôbec. Možno na to len zabudla.* V sieni, keď si sa tak vyparila. *Dokončí a stále na ňu udivene zazerá.*
Mirana Nightshade *Dobrá náladu ju už skoro úplne prešla. Netuší, o čom to Sieg hovorí. Vie, že sa v ten večer niečo stalo. Pamätá si, ako sa jej pýtal na to, čo jej je. Ona mu hovorila o tom divnom sne a on jej očividne moc neveril. Ale potom.. kedy vlastne odišla?* Môžeš mi ten večer trochu pripomenúť? Ja.. moc si nepamätám, bol to ťažký deň, *nervózne sa zasmeje, no vie, že vtipná odpoveď to nebude.*
Siegfried Schwarz *Pripomenúť, pripomenúť.. ale pomôže jej to vôbec, keď si nepamätá ani na meno, ktorým sa predstavila?* No.. sedela si tam, ale ako by si to nebola ty. A potom si sa predstavila.. ako.. *mierne sa zasekne, pozabudol to meno, no po chvíli si ho zase vybaví.* Ako Mileena. *dostane zo seba nakoniec. Ktovie, čo si asi tak myslí. Spomína jej tu meno, ktoré si ani nepamätá, hoci b mohla aspoň trošku tušiť..*
Mirana Nightshade *Nevie, čo mu má na to povedať. Netuší, prečo sa tak predstavila. Keby to len tak spomenie, dobre, ale toto? No čo ak.. pozrie sa na svoje ruky. Sú celkom biele. Chytí medzi prsty prameň svojich vlasov. Tiež sú skôr biele, ako šedé..* Ako vyzerám? *spýta sa trochu neprítomne. Keď vidí Sigiho nechápavý výraz, pokračuje.* Vyzerám ako v ten večer alebo.. inak?
Siegfried Schwarz *Spomenie si na viac detailov ohľadom večera v sieni.* Taktiež si hovorila niečo o temných elfoch. *Na otázku ako vyzerá si ju začudovane obzerá.. vyzerá ináč, než v ten večer. Má iné vlasy, aspoň pokiaľ si pamätá.* Mala si čierne vlasy.. alebo tmavé.. jedno z toho. *Biele teda určite nemala. To sa každý elf dokáže takto meniť? Alebo..*
Mirana Nightshade *Keď spomenie temných elfov, niečo si uvedomí a spomenie si, že sa ho pýtala, či sa na nich dá zmeniť. Ona síce bola elf, no o temných nevedela skoro nič, keďže v jej dedine žili iba obyčajní elfovia.* Ten opis a to, čo si pamätám, mi pripomínajú temných elfov. Nikdy som žiadneho poriadne nevidela. Len niekedy v lese, myslím. Sama ti o nich moc nepoviem, nežila som s nimi. Ale, pokiaľ viem, okrem špicatých uší s nami, normálnymi elfmi, nemajú spoločné už asi nič. *Začína mať z toho rozhovoru zlý pocit. Najradšej by s ním už skončila, ale zvedavosť je predsa len silnejšia.*
Siegfried Schwarz *Normálnymi.. a temní nie sú normálni? Nemá rád to odsudzovanie, veď každý je predsa len človek, v tomto prípade elf, ale podstata je rovnaká.* Takže netuší kto.. *alebo čo? pomyslí si* je Mileena? Tak teda dobre. *nebude to z nej ťahať, keď vidí, že to nevie. Možno by nad tým mala sama rozmýšľať.. má jednu otázku na jazyku, či môžu elfovia trpieť schizofréniou.. ale tým by ju najskôr urazil, tak sa ju ani nepokúša vysloviť.* Čo to máš za kameň? *opýta sa, keď sa jej bližšie zahľadí na ruku.*
Alexa Sammil *Kráča lesom vychádzajúc z jeho hlbín a mieri pomaly smerom späť k hradu. Jej dych je rýchly a plytký.. Tvár jej žiari spokojnosťou, no zároveň aj zdesením zo samej seba. Na rozopnutom čiernom kabáte sa lesknú čerstvé tmavé škvrny a na boku sa jej kolíše dýka. Čím bližšie je spln, tým silnejšia je túžba a tým menej s ňou dokáže bojovať. Keď začuje hlasy spomalí a potichu podíde bližšie. To je Sieg a tá divná elfka, pomyslí si, no nejde za nimi, len sa ukryje za strom a v tichosti ich sleduje. Zase tí temní elfovia? mihne sa jej mysľou. Párkrát o nich zahliadla zmienku v niektorej knihe, no celkovo o nich nevie v podstate nič.*
Mirana Nightshade Prepáč, *ospravedlní sa a jemne sa usmeje.* Tiež o tom chcem vedieť čo najviac, ale akosi nemám moc náladu nad tým teraz uvažovať. Ale keď si na niečo spomeniem, určite ti dám vedieť. *Usmeje sa na neho. Naozaj mu o tom povie. Dvaja prídu na niečo skôr ako jeden. Pri jeho druhej otázke sa pozrie na svoje ruky.* Ach, tento? Dala mi ho vedúca rasovej klubovne, na ochranu. Ktovie, či naozaj funguje. Ale teraz mi pomohol.* Mykne hlavou, mysliac na ten rituál.*
Siegfried Schwarz Nemusíš sa ospravedlňovať.. ja len.. *zasekne sa.* ale nič. Ďakujem. *Ochranný kameň.. zaujímavé, ako asi tak funguje. Do takýchto vecičiek sa moc nevyzná. To ho ďalej utvrdzuje v tom, že by si mal niekedy zájsť do knižnice a prečítať si pár kníh. Aspoň o takých bežných veciach na tejto škole.* Zaujímavé, ale keď ti pomohol, tak asi funguje.. no nie? *usmeje sa na ňu.*
Alexa Sammil *Pozorne ich sleduje, jemne prikrčená, ako lovec číhajúci na svoju korisť. V očiach sa jej mihne lačnosť a na okamih ju prepadne chuť zaútočiť. Každý sval má napätý, no ani sa nepohne.*
Mirana Nightshade Zatiaľ mi nebezpečenstvo nehrozilo, takže to tiež môžem považovať za úspech. *Zasmeje sa a schová kameň do vrecka. Pre istotu. Trochu podupe po snehu. Ani jej nie je zima. Tak toto ešte ozaj bude musieť vyskúšať.* Odkiaľ vlastne si? *spýta sa odrazu. Mohla by o ňom predsa len niečo vedieť.*
Siegfried Schwarz *Nepýtala sa ho to už náhodou? Alebo sa mu to len zdá? Dnes je trochu zmätený, no aj tak jej odpovie.* Zo severu.. *ako krásne to znie, stále keď to povie.. preto tým aj rád začína.* z Nórska. A ty? *začne aj on vyzvedať, sám je zvedavý, koľko toho z nej vytiahne.* Boli všetci z tvojho okolia elfovia?
Alexa Sammil *Sama je prekvapená a zároveň aj trochu zhrozená sama zo seba. Nikdy taká nebola a teraz sa správa, akoby tí dvaja boli len nejaká jej korisť. Potrasie hlavou aby zahnala tie myšlienky. Aj by vyšla spoza stromu, no nechce ich rušiť.*
Mirana Nightshade *Nórsko.. Niečo jej to hovorí.* Fjordy, však? *spomenie si. Ach, tam bolo krásne!* Ehm, prekvapivo, ale Rumunsko, Transylvánske lesy. A bohužiaľ, susedia elfovia neboli. Ak si o Transylvánii počula, tak vieš, kto tam hlavne žije. *Pri spomienke na upírov ju naplní hnev. No Sieg za nič nemôže, tak sa nebude pri ňom hnevať. Skôr ju prekvapuje, že na nich dokázala na taký dlhý čas zabudnúť..*
Siegfried Schwarz *Fjordy, presne.. no jej odpoveď ho poriadne zaskočila. Ako sa elf dostane k susedom upírom? Ale tak.. domov si nevyberá.. zatiaľ, zasmeje sa.* No paráda, ale tí asi neboli takí priateľskí ako títo na škole, že? *všíma si jej miernu podráždenosť a len si odvodzuje tých pár dôležitých detailov.*
Alexa Sammil *Takže Transylvánia? Spomenutie tej krajiny vzbudí jej pozornosť. Čítala o nej mnoho. No netušila, že tam žijú aj elfovia. Všimne si zmenu v jej výraze. Ani sama nevie prečo, no zrazu ju to dievča začalo zaujímať.*
Mirana Nightshade Zabili moju rodinu a vypálili celú našu dedinu. *Len to z nej tak vypadlo. Trochu zosmutnie, no aj tak sa na neho smutne usmeje.* A posledný človek, na ktoré som sa mohla spoľahnúť, zomrel tiež na následky ich útoku.
Siegfried Schwarz *Nemal sa smiať, no došlo mu to neskoro. Skloní pohľad do zeme. Z toho, čo povedala..*To je mi ľúto. *majú niečo spoločné. No ona aspoň vie, kto to bol. Nečakal, že niečo také spomenie.. taktiež mu pripomenula jeho rodičov. Hlavne sa tu nezlož.. ozve sa hlas. Jemu sa to rozpráva.* Nenapadlo ťa vrátiť im to? *povie potichu no dosť hlasno na to, aby to počula.*
Alexa Sammil Nejaký elf by predsa proti takým nemal šancu, *povie potichu, keď vystúpi spoza stromu. Už sa dlhšie nevydrží skrývať. Je to od Siega naivné myslieť si, že by elf dokázal poraziť upírov.. tak naivné.*
Mirana Nightshade Ale napadlo, *zasmeje sa.* Myslela som na to dlhé roky. Vlastne, dokým som sem neprišla. A zrazu som si uvedomila, že je to úplne nemožné.. *Zrazu kúsok od nich začuje hlas. Otočí sa za ním a zbadá čiernovlasé dievča. Ako sa len.. Alexa! Zdá sa, že ich už nejaký čas počúvala.*
Siegfried Schwarz *Otočí sa k tak známemu prichádzajúcemu hlasu. Ako dlho tu už je?* Nepovedal som, že by mala byť sama. *sama.. v takom veku.. nestihla by sa ani otočiť.* Sama by nemala žiadnu šancu. *no keby ich bolo viac, celkom pekná kopa, ak by to mali byť len elfovia. Tak nádej by tu bola, ale radšej to nepovie nahlas. Už teraz vidí tú reakciu.* A máš trochu špinavý kabát. *ukáže prstom na Alexin kabát.. ani sa nemusí pýtať, čo robila, už teraz má peknú predstavu.*
Alexa Sammil Sama alebo nie, je len elf. *Povie pozerajú na elfku. Ani sama nevie, prečo to vlastne povedala. Nikdy predtým takto nerozmýšľala, no niečo v nej akoby sa búrilo, akoby chcelo ukázať svoju nadradenosť.. či skôr podradenosť iných. Po jeho slovách pozrie na kabát. Tie škvrny si ani nevšimla.. museli jej ostať na kabáte, keď jedla. No len pokrčí plecami.*
Mirana Nightshade *Trochu sa zamračí. Len elf? Spomenie si na rozhovor s Debbie a ostatnými.. o tom, ako môžu mať elfovia nejakú špeciálnu schopnosť. A na svoju zručnosť s lukom.* Nevravím, že som silnejšia ako upír. Ale mám dosť sily a zručnosti, aby som sa vo väčšej skupinke vedela obrániť. *Alexine slová ju trochu urazili. Nevedela, aká je rasa, no človek určite nebola.* Čo si? *spýta sa na rovinu.*
Siegfried Schwarz *V tom má pravdu.. elf sa upírovej rýchlosti dosť ťažko vyrovná. O sile ani nehovorí.* V tomto má Alexa pravdu, Mirana. Budeš rada, ak sa ubrániš jednému upírovi, nie to ešte skupinke. *nečakal, že sa to opýta, no podľa toho, aká je Alexa teraz ľahkovážna.. nemala by ju dráždiť. Predsa len.. dýka je dýka..*
Alexa Sammil *Na chvíľu sa zarazí.. takmer nikto vlastne ešte nevie, čo je vlastne zač. Hanbí sa za to, čím je, no na druhej strane je tu aj iný pocit.. žeby hrdosť? Ani sama nevie.. je zmätená.* Som.. *začne trochu neisto.* vlkolak. *dodá po chvíľke napokon, no jej hlas je už pevný a jasný a úškrnom ukáže tesáčiky. *
Mirana Nightshade *Pozrie na Siega a usmeje sa.* Mala som asi dvanásť, keď som v noci zostrelila lukom dvoch upírov z asi šiestich a podarilo sa mi prežiť. *Napriek hrôze, ktorú v tú noc cítila, bola na seba teraz celkom hrdá. Jediné, čo ju trápi je, že už nedokázala zachrániť Alexa...* Vlkolak? *Obráti sa znova k Alexe. Hm, tie mená... Potom sa zamyslí.* To ty si bola na tom večierku? *Rozmýšľa, či Sieg vedel, kto ten vlkolak vtedy bol.*
Siegfried Schwarz *No paráda, akčná elfka a hrdý vlkolak, to kde si sa dostal? smeje sa mu hlas. No napriek tomu, jej výkon je obdivuhodný.. a v noci!* Úžasný výkon, tí z teba asi neboli príliš nadšení, *usmeje sa. Najskôr si to zaslúžili. To ako Alexa povedala som vlkolak.. to bola ešte stará Alexa, cítil to. Ale proti tej novej nemá výhrady, hold ľudia sa menia.*
Alexa Sammil *Zasmeje sa.* To si mala zrejme len šťastie. V normálnom boji by si nemala šancu.. *podíde k nej a priblíži sa k nej tvárou a cvakne jej tesákmi pred nosom* elfíček.. *dodá s pohŕdaním v hlase.*
Mirana Nightshade No to neboli. Tí, čo ostali, zabili môjho spoločníka. *Znova jej trochu stiahne hrdlo, no snaží sa ostať navonok pokojná. Prepána, odkedy je taká hrdá? Aby sa chválila najčernejšími spomienkami.. Trhne ňou, keď sa k nej Alexa priblíži a cvakne jej tesákmi rovno pred nosom.* Možno. Neviem, no som rada, že žijem. A chvála za skutky, ktoré mi zničili detstvo, ma ozaj moc neteší. *Odrazu má pocit, akoby z nej hovoril niekto iný. Takto by sa nikdy neodvážila rozprávať s vlkolakom. Cíti hnev.. veľký hnev a nenávisť. Ale prečo? Veď ju ani nepozná! Mimovoľne prižmúri oči a ani sa nepohne.*
Siegfried Schwarz *To nevedel, sklopí zrak a snaží sa viac z nej neťahať takého spomienky. Sám vie, aké to je.* No ták, nechaj ju. *dostane sa medzi ne dve a odtlačí Alex trochu ďalej od nej. Je si istý, že by jej ten nos dokázala odhryznúť a dokonca veľmi rada. O Mirana toho zatiaľ veľa nevie, no tá by sa tiež len tak ľahko nedala.* Nebuď na ňu zlá.. *pozrie na Alexu psími očami a usmeje sa.* prosím..
Alexa Sammil *Neprotestuje, nechá sa odtlačiť, no pozrie na Siega rovnakým pohľadom ako pred chvíľou na elfku.* Tse, ty mi nemáš čo hovoriť. *Zvrtne sa a bez ďalších slov zamieri smerom k hradu.*
Mirana Nightshade *Najprv sa hnevá, keď ju Sieg od Alexy odstrčí, no potrasie hlavou, aby si ju trochu vyčistila a s nechápavým výrazom v tvári sa nechá odtiahnuť trochu ďalej. Keď sa Alexa oborí aj na Siega, ktorý bol očividne jej priateľ, má pocit, že toto jej správanie nebolo normálne.* Mrzí ma to, *sklopí zrak.* Nemala som sa nechať vyprovokovať. Ste priatelia, však? *spýta sa a pozrie na neho.*
Siegfried Schwarz *Otočí sa k Mirane a odpovedajúc na poslednú otázku sa otočí smerom kam išla Alex.* Áno.. *Než stihne Alexa odísť ďaleko, tak k nej dobehne a zachytí ju zozadu za ruku.* Čo to s tebou je? *povie potichu a snaží sa, aby to nevyznelo nejako divne.* Predtým si taká nebola. *hovorí smutne.*
Alexa Sammil *Vytrhne si ruku z jeho zovretia a pozrie mu do očí. V jantárových očiach sa jej blysne náznak nebezpečenstva.* Ty nemáš ani šajnu, aká som bola! *povie síce potichu, no predsa jasne. Je to presne ako hovorila jej matka. On ju nepozná, nevie, aká bola.. aká je v skutočnosti!* Mal by si sa vrátiť za tou elfkou, *kývne hlavou smerom k nej.*
Mirana Nightshade *Keď sa Sieg rozbehne za Alexou, napadne jej, že toto už nie je jej problém. Podíde k nim trochu bližšie. Vidí na Sigim, že jej slová ho bolia. Stojí obďaleč, nevie, či sa má priblížiť alebo ich nechať, nech si vyriešia sami.*
Siegfried Schwarz *Možno fakt nemá šajnu, kto vie..* Tak mi to povedz. *hovorí a stále sa jej pozerá do tých síce nahnevaných, ale krásnych očí.* Sme predsa priatelia.. *trochu ublížene, no aj tak pevne rozpráva k nej.*
Alexa Sammil *Odvráti pohľad a spraví pár krokom smerom preč. Potom zastane a pootočí k nemu hlavu.* Nemám ti čo povedať. Maj sa. *povie a rýchlym krokom zamieri do hradu.*
Mirana Nightshade Sieg? *pomaly sa k nemu priblíži a položí mu ruku na plece. Takto si ten deň nepredstavovala.* Mali by sme sa tiež vrátiť, *povie potichu a pozorne ho sleduje. Ktovie, prečo sa tak Alexa správala..*
Siegfried Schwarz *Prečo mu toto robí? Odkedy je vlkolak, je to s ňou čoraz horšie a horšie. Pozerá na ňu ako odchádza a z úst mu vyjde len šepot.* Alex.. *neuvedomí si to a už má Miraninu ruku na pleci. Možno aj preto odišla.. ani nevie, ako ho to mrzí. Otočí sa k Mirane.* Asi.. *povie potichu, zloží si jej ruku z pleca a pomaly vykročí k hradu hľadiac do zeme.*
Mirana Nightshade Ach, *vzdychne si a chvíľu stojí na mieste. Čo ak to spravila kvôli nej? Ale veď ona nechcela nikomu ublížiť! To, že sa tu stretli, bola predsa úplne náhoda. Sieg je už trochu ďaleko, tak pobehne a nasleduje ho pár krokov za ním.*
Siegfried Schwarz *Pokračuje k bráne, vojde dovnútra školy, zacíti zimu z chodby, ktorá naňho pôsobí teplejšie ako vietor vonku. Kráča po dlhej tmavej chodbe nevediac kam vedie a stráca sa Mirana z dohľadu.* Maj sa.. *ozve sa sucho z diaľky. Dnes už nemá na nič náladu, len unavene kráča.*
Mirana Nightshade *Super. A mal to byť super deň v prírode. Pokrúti nad sebou hlavou a poberie sa do klubovne.* Aspoň si dorobím úlohy, *zamrmle pozerajúc sa na nohy. Prejde niekoľkými chodbami, až vojde do prázdnej klubovne. Rýchlo ňou prebehne do svojej izby. V kúte oproti posteli si všimne zrkadlo. Zamračí sa a tak ako vonku, chytí si pramienok vlasov. Robí to len to svetlo, alebo je zasa šedý? Podíde k zrkadlu a zvedavo sa doň pozrie. Má pravdu. Oči sú znova čierne a vlasy šedé a rovnejšie. Pokrúti nad tým hlavou.* Mileena.. *spomenie si meno, ktoré spomenul Sieg. Má pocit, že ho už počula. Alebo si to len namýšľa, pretože sa o tom rozprávali? Sila z rituálu ju už úplne opustila. Unavene zavrie oči, no otvoriť ich už nevládze.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama