RPG- Trest

21. června 2012 v 15:15 |  RPG záznamy
Miestnosť: La Lieste (rpg), U šialenej čarodejnice (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Mirana Christie Taylor, Naysa Christie Taylor
Dátum: 7.-9. 5. 2012

Debbie zistila, že jej dcéry jej zatajili jednu dôležitú vec a to že je Sieg upír. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez trestu.


Deborah Christie Taylor *Po tom, čo videla v lese, trocha jej trvalo, kým tie všetky informácie vstrebala. A hlavne to, že tam neboli žiadny svedkovia a tie dve monštrá ju nechali odísť..No teraz je načase si to vyjasniť so svojimi dcérami. Naschvál zopár dní počkala, pretože keby sa s nimi mala hneď porozprávať, reagovala by dosť podráždene a nahnevane. Hoci ešte asi stále je na dcéry za to nahnevaná, trocha si to nechala prejsť hlavou. Preto aj dnes došla domov skôr z práce, pretože poobede by mali byť obe dcéry doma. Len vyjde do izby jednej, potom druhej, avšak obe izby sú prázdne. Tie dve teda fakt nikdy nie sú doma... Teraz vie, že spolu pracujú na nejakom projekte do školy (nejaký elixír, teda aspoň podľa tých vecí, ktoré si všimla po izbách tých dvoch), za čo aj je vďačná, lebo aspoň sa nezaujímajú o svojich vlkolačích a upírskych kamarátov. No keďže ani jednu nenájde u seba, tak sa vydá na prízemie, posadí sa na schody v hale, vezme si do ruky jeden z časopisov, aby zahnala nudu dovtedy, kým sa vchodové dvere oproti nej neotvoria.*
Mirana Christie Taylor *Vracia sa domov zo svojej každodennej prechádzky, veselá a dobre naladená ako vždy, keď je vonku. Má pocit, akoby jej nič nemohlo pokaziť náladu. Ani len znova poškriabané dvere na izbe, čo určite budú, lebo svoju milú mačičku zasa nechala dlho samú. Pred sebou už vidí dom a tak pobehne, otvorí dvere a ako si už zvykla, zakričí do domu:* Ahojte, som domaa! Mami! *povie prekvapene, keď ju uvidí sedieť na schodoch.* Ty si už doma? *spýta sa, zatvorí vchodové dvere a sadne si na schody vedľa nej. Na Nalu už úplne zabudla, prekvapilo ju, že niekoho naozaj doma našla.*
Deborah Christie Taylor *Chvíľu si listuje v časopise a vlastne nečíta si ho, len sleduje obrázky. No ani v polke sa ešte nenachádza a dvere sa otvoria. Trocha si zaehmká, aby nabrala hlas a potom sa pozrie na osobu ktorá došla.* Ahoj *Odzdraví ju a len sa na schode posunie, aby Miri mala dosť miesta.* Kde si nechala Naysu? *Spýtavo sa na ňu pozrie. Netvári sa práve najmilšie, výraz má dosť nahnevaný a sklamaný, čo dáva jasne najavo.*
Mirana Christie Taylor *Nakukne do časopisu, ktorý si mama prezerá, no nezbadá v ňom nič zaujímavé a tak sa pozrie na ňu.* Naysu? *zamračí sa.* Neviem, kde je, nebola som s ňou. *Trochu sa stiahne pri maminom nepríjemnom pohľade.* Spravila som niečo? *spýta sa urputne rozmýšľajúc, čo také by mohla mala zistiť. Žeby prišla na ten elixír?*
Deborah Christie Taylor *Myslela si, že jej dve dcéry sa spolu potulujú, aj v škole, a aj mimo školy. No asi sa mýlila, čo sa jej potom ale vôbec nepáči. Hoci, možno sa Naysa potuluje po škole s jej priateľom, čo je tá lepšia možnosť.* No spraviť si nespravila. Možno práve tam je tá chyba...*Je je toto trápne, pretože Mirana nie je jej skutočná dcéra, je len adoptívna a vlastne už vekovo dospelá a práve preto od nej očakávala nejakú zodpovednosť. A nevie, či by len tak jej mohla dať zákaz, možno by ju tým navždy stratila, keďže už je plnoletá a sama zodpovedá za svoje činy.* Vieš, keď som si ťa adoptovala,..*Pritom ako rozpráva, len sa nervózne hrá so svojimi nechtami.*..očakávala som, že budeš bezproblémové dieťa, ktoré pomôže Nayse nájsť vhodný smer a že budeš pre nás viac, ako len ďalšia osoba s našim priezviskom. Možno som len hľadala osobu, ktorá by robila to, čo by bolo po mojej vôli *Jedným očkom sa na ňu mrkne, no potom sa zas len zapozerá na svoje nechty, s ktorými pokračuje v hre.* Ale mám pocit, že nastal presný opak a tie problémy, čo som mala s Naysou, mám aj s tebou *S hrou prestane a smutne sa pozrie na Miranu.* Neznášam, keď mi niekto klame do očí...*Na chvíľu stíchne, no potom svoj monológ dokončí a dá priestor na obranu.*..a hlavne, keď ten niekto, je jeden z mojich blízkych. A ja som ťa brala ako vlastnú dcéru...*Naznačí tým, že pre ňu je Mirana takou istou blízkou osobou, ako Naysa.*
Mirana Christie Taylor *Pozorne počúva mamine slová, no úplne im nerozumie. Mala niečo spraviť, no nespravila to? Všíma si jej nervozitu a sleduje, ako sa hrá s nechtami.* Aké problémy? *spýta sa potichu a trochu smutne. Klamala jej? Kedy? Začudovane na ňu hľadí a netuší, ako na to reagovať. Chvíľu je ticho a snaží sa v maminých slovách nájsť nejaký zmysel.* Prepáč mami, ale.. ja naozaj netuším, o čom to hovoríš. *Už jej došlo, že s tým elixírom to nemá asi nič spoločné. Ale potom s čím? Problémy, čo som mala s Naysou, mám aj s tebou..., vybaví si jej slová a zamyslí sa nad nimi, lebo len tie jej dávajú aký-taký význam. Vie, že Nayse dala zákaz stretávať sa s Lexou, čo je príde ako asi ten najväčší problém- kamaráti sa s osobou, ktorá zabila Soley. Ale čo to má s ňou?* Prosím ťa, môžeš byť konkrétnejšia? *poprosí ju s menším zúfalstvom v hlase a dúfa, že jej vyhovie.*
Deborah Christie Taylor *Z Miraninych úst to slovo "mami" znie tak milo, že sa až obáva toho, že by na ňu bola príliš milá a všetko by jej raz dva odpustila. Nechce ju stratiť ako Lamonsu, preto až má pocit, že k Mirane je viac zhovievavá ako k Nayse. Ale teraz nemôže byť, čiže to slovo "mami" bude musieť ignorovať, hoci je to dosť ťažké.* Ide o tie desné a nebezpečné rasy zároveň. Vieš, ako sa hnevám na Naysu kvôli tomu, že s kým sa kamaráti. A ja som si myslela, že už sme mimo nebezpečenstva. A čo sa ja poslednú dobu dozvedám? Že Naysa ignoruje môj zákaz..*Tak toto dúfa, že už aktuálne nie je a že radšej trávi čas s Ianom ako Alexou.* ...a nevrav, že si o tom nevedela! Toto je zodpovednosť? *Vyhŕkne na ňu, no potom aj stíchne. Postaví sa zo schodu, nervózne sa začne popri schodoch prechádzať. Jednu ruku má na čele, niečo na znak, že asi o chvíľu sopka buchne a vychrlí zo seba všetok lávy a magmy.* A ako by to nestačilo...Taká čerešnička na torte...*Pozrie sa na Miranu a len sa na ňu desne uškrnie.* Minule som išla do...ehm...prechádzala som sa po lese *Nejde to komplikovať, takže len v jednoduchosti povie* a zrazu čo sa stalo? Predo mnou sa objavila skvelá dvojica... Upír s vlkolakom...*Na chvíľu stíchne, čaká na Miraninu reakciu. Či sa rovno prezradí, že vie o koho sa jedná, alebo to bude zapierať.*
Mirana Christie Taylor *Pri spomenutí jej zodpovednosti pokorne skloní hlavu. Áno, vedela, že Naysa má zákaz a že aj tak s Alexou bola. Ale zdalo sa jej to len ako taká maličkosť, prečo by sa preto mala tak veľmi hnevať?* Prepáč, *zašepká so stále sklonenou hlavou. Mrzí ju, že sklamala maminu dôveru a že jej klamala. Ale veď ona ani neklamala, len jej to nepovedala.. Na konci jej rozprávania prudko zodvihne hlavu a vystrašene na ňu pozrie? Upír s vlkolakom?* Čože? *spýta sa hlúpo a poriadne si mamu obzerá, či nezbadá nejaké rany, ale nevidí nič podozrivé.* A... stalo sa niečo? *začne sa báť, nevediac, či o mamu, o seba alebo Naysu.. či o tých dvoch. Ten elixír sme robili asi zbytočne, pomyslí si odveci a so strachom v očiach sleduje mamu.*
Deborah Christie Taylor *Dcérine ospravedlnenie berie, ale žiaľ to nestačí na odpustenie.* Stalo! *Pozrie sa na ňu, neveriacky, že sa to pýta.* Akoby sa nemohlo niečo stať? *Zdesene sa na ňu pozrie, hoci asi nerozprávajú o tom istom. Mirana sa určite pýta na to, či sa niekomu niečo vážne nestalo. Ale Deborah rozpráva o tom, že sa stalo to, že takto zistila pravdu.* Toho chlapca, o ktorom som už toľko počula, som videla po prvý krát v cintoríne. Vieš ako som sa cítila,...?*Na chvíľu stíchne, len sa oprie o stenu chodby a zadíva sa do zeme..*..k, keď som zistila, že je upír a že spolu s tou vlkodlačkou zabila jedného nevinného tvora? *Áno, oni zabili a priživovali sa na nevinnom zvierati v lese.* Myslela som, že ten Siegfried je človek a on je upír! Keď ste mi ho spomínali, nejak ste s Naysou zabudli spomenúť, že je to ...upír...!!*jeho rasu zdôrazní s zdeseným výrazom a opovrhnutím.*
Mirana Christie Taylor *Pozerá na mamu s vyvalenými očami a je jej do plaču. Nikdy nič takéto nezažila, nemala kedy. Strasie sa, keď si pomyslí, že namiesto toho "nevinného tvora" mohla byť ich večerou jej mama. No odrazu pocíti vzdor. A čo mali jesť? Brokolicu?* Mami, *povie dôrazne, sama prekvapená svojím tónom.* Nepovedali sme ti to práve kvôli tomuto. Myslíš si, že sme za ním bežali hneď po premene? Ani jedna z nás sa s ním od Soleyinho pohrebu nestretla, *je si vedomá, že teraz jej naozaj klame a dúfa, že sa to Debbie nikdy nedozvie.* Je mi ľúto, že si sa to dozvedela práve takto, ale on až tak moc na výber pri jedle nemá. *Sama je prekvapená, že sa ho zastáva. Ona sa zastáva upíra! pomyslí si prekvapene. Ale tak, upír-neupír, stále je to Sieg. Snáď... Ďalej radšej nechce rozmýšľať a stále vzdorovito pozerá na mamu.*
Deborah Christie Taylor *Zas začína tým slovíčkom. Ale nie, Debbie je silná, takže nenechá sa len tak omámiť tým krásnym slovíčkom. Musí byť zodpovedná matka, nemôže byť taká, ako bola jej matka, Amelia, ktorej bolo jedno, že s kým sa Deborah stýka. Ale keď tak počúva Miranu (áno, snaží sa jej neskákať do rečí, čo však je len preto, lebo nevie, ako má reagovať. Keby mala dobrý dôvod na zákaz, hneď by jej do rečí skákala a nenechala by ju dohovoriť. Hlavne keď hovorí to, čo hovorí.).Tá jej posledná veta sa jej vôbec ale vôbec nepáči. Keby bolo na nej, tak by upíri žili na zelenine a ovocí. Keby na tom ovocí, tak by boli aspoň sladší...*Vy ste ho naozaj nevideli? *Ako zmysel by jej to aj dávalo, pretože naozaj aj ten upír sa tváril prekvapene, keď sa dozvedel, že Mirana je jej dcéra.* Neklameš mi? *Otočí sa k nej a zapozerá sa jej do očí. Pokúsi sa o psychologický ťah, snaží sa z jej očí zistiť pravdu.*
Mirana Christie Taylor *Pozerá na ňu stále tým istým vzdorovitým výrazom. Neplánuje Naysu prezradiť. Teraz určite nie. Kriku už bolo dosť.* Nie, nevideli, *povie s náznakom smútku v hlase, aby to bolo ešte presvedčivejšie. Aj keď.. naozaj jej je ľúto, že ho tak dlho nevidela. No to teraz nie je dôležité. Musí mamu presvedčiť, že si obe dávajú pozor na svoj život, aj keď v skutočnosti sa toho drží vlastne len ona.*
Deborah Christie Taylor *Ako tak sleduje dcéru, nejak v nej nevie objaviť náznak zneistenia. A hoci jej empatia je dosť chabá, ani z nej necíti nejaké silné pocity, ktoré by ju ovplyvnila.* Neklameš...*Povie nakoniec a usmeje sa na ňu.* Tak by som sa asi nemala prečo hnevať...*Povie a len sa opäť posadí na schod.*..na teba *Dopovie a potom ju len objíme, ale len tak zboku, vlastne viac menej len ľavým plecom ju objíme.* Ale! *Potom s avšak od nej odtiahne a nasadí nahnevaný pohľad.* Možno to nie je klamstvo, ale zatajenie pravdy..*Pravé obočie nadvihne a výstražne pokračuje..* ...a ohrozenie životov, napríklad môjho...Takže asi pochopíš aj ty a aj Naysa ...*Mirana je vyspelejšia, asi to skôr pochopí, možno s Naysou budú menšie problémy, hlavne keď kvôli tomuto doplatí aj na svoj vzťah, ale nemá na výber*..že máte týždeň tvrdého domáceho väzenia. *Uškrnie sa na ňu a na chvíľku čaká, či sa to Mirana spýta sama, čo si Debbie predstavuje pod pojmom tvrdé väzenie..*
Naysa Christie Taylor *Trochu smutne si to mieri domov. Už pár dní nemyslí na nič iné len na jej prvé rande. Stále dokola rozmýšľa, či skončilo dobre alebo nie. No nevie prísť na žiadnu normálnu odpoveď. Pomaly otvorí vchodové dvere pripravená porozprávať sa s Miri. Matke by niečo také asi nedokázala povedať. Keď už majú konečne dobrý vzťah, nechce ho kaziť.* Miri?* spýta sa, vchádzajúc do domu. Ani ju nemusí dlho hľadať a uvidí ju sedieť(?) na schodoch vedľa mamy. Zostane stáť ako zarazená. Nepočula ani slovko z ich rozhovoru, no cíti tu mierne napätie, ktoré ešte nestihlo opustiť priestor domu.* Stalo sa niečo?* nechápavo hľadí raz na jednu, raz na druhú osobu na schodoch.*
Mirana Christie Taylor *Len-len že si nevydýchne, keď sa na ňu mama usmeje. A tak sa mierne usmeje aj ona na ňu, no pri jej ďalších slovách jej úsmev pohasne.* Domáce väzenie? *spýta sa hlúpo šokovane. Mohla to tušiť hneď na začiatku. Práve sa chce spýtať, čo presne pod tým "tvrdým domácim väzením" Debbie myslí, keď sa dvere otvoria a uvidí v nich Naysu. Pohľadom sa jej snaží naznačiť, že nič nie je v poriadku a aby si dala pozor na to, čo povie.*
Deborah Christie Taylor *Chvíľu mlčí, až čaká na tú vhodnú chvíľu. Už má v pláne vysvetliť, čo si pod tým pojmom predstavuje, keď sa v dverách objaví Naysa.* Výborné načasovanie. Dúfam, že Ianko sa nenahnevá, že chvíľku ťa bude vidieť len prostredníctvom sov...*Pozrie sa na ňu vážnym pohľadom a potom len podíde ku skrinke v hale, skadiaľ vyberie nejaké staré handričky, čistiace prostriedky vo vedre a všetko to podá Nayse.* Týždeň ste obe bez vychádzok! Prosím si kľúče od dverí a vaše prútiky...Namiesto nich tu máte nejaké pomôcky, tak či tak tu už dávno nebolo ručne poupratované...*Hoci Debbie nerobí problém upratovať za pomoci kúziel, občas zvykne aj ona upratovať ručne, aby zahnala nudu. A teraz si to môžu odskúšať aj tieto dve slečinky.* Nechcem vidieť, že ste prekročili prah dverí...*Nahnevane sa na obe pozrie a potom len vystrčí ruky, očakávajúc tie kľúče a prútiky.*
Mirana Christie Taylor *Šokovane sleduje mamu, ako vyťahuje z malej skrinky čistiace potreby a všetko ostatné potrebné na upratovanie. Chce sa spýtať, či si z nich chce spraviť upratovačky, ale príde jej to už príliš drzé a tak ju mlčky sleduje. Ale pri vypýtaní si prútiku predsa len zaprotestuje.* Aj prútiky? No taak, veď to budeš cítiť, keď budeme ozaj pracovať, *snaží sa nejako zmeniť jej rozhodnutie, aj keď dosť pochybuje, že sa jej to ozaj podarí.*
Naysa Christie Taylor *Od Miri nepočuje žiadne slová. A nesústredí sa ani tak na jej pohľad, ako na jej pocity, ktoré jej navrávajú, že sú v kaši. A potom začuje už len mamine slová.* Prečo by ma mal vidieť iba prostredníctvom sov?* znova nahodí nechápavý pohľad. No netrvá dlho a vidí, ako sa mama hrabe v skrini v hale a berie handričky a podobné sprostosti na upratovanie. Medzitým jej chtiac-nechtiac priamo odpovedá na predchádzajúcu otázku.* Smiem sa spýtať, prečo som zrazu bez vychádzok?* zamračí sa v obrannom postoji. Nemá žiadnu chuť upratovať. Nech je to už ručne či akokoľvek inak.* Ak mi prezradíš, ako sa dostanem do školy bez toho, aby som prekročila prah dverí, odovzdám ti prútik,* samoľúbo sa na mamu usmeje, vediac, že niečo také reálne nie je. A ona na samoštúdium nemá čas, keďže je v poslednom ročníku, potrebuje viacej prítomnosti profesorov. Musí dokonale zvládnuť záverečné skúšky.*
Deborah Christie Taylor *Je pravda, že to možno preháňa, ale musí svoje dcéry nejak uzemniť.* Viem, že je to až príliš tvrdý trest, ale zatajili ste mi pravdu...*..a preto vás musím takto potrestať, domyslí si tú všeobecne známu časť a potom sa ešte pozrie na Naysu.* Lebo som sa stala skoro večerou pre mladého upíra a mladú vlkolačku *No dobre, možno preháňa, tí nevyzerali tak, akoby na ňu mali chuť. Ale na vysvetlenie to postačí.* Nielen k upratovaniu sa vám zídu prútiky, takže je to len prevencia. Týždeň zvládnete a dokážete mi, že ste naozaj dospievajúce deti s dostatkom rozumu...*Pozrie sa na obe, raz na jednu, potom na druhú.* A o školu sa neboj, to prah dverí neprekročíš. *Ešteže aj jej priateľ už tu býva* Derren vás ráno premiestni do školy a poobede vás tam vyzdvihne.* On svoj prútik mať bude.* Takže *Úškrn na mieste. Pohne svojimi prštekmi, na znak toho, že sa nevie dočkať 2 prútikov a štrngajúcich kľúčov.*
Naysa Christie Taylor *Počuje Miraninu poznámku o tom, že sa svojho prútika veľmi nechce vzdať, no i tak stále hľadí na mamu samoľúbo. Nie je možné, aby sa dostali inak do školy ako prekročením prahu.* Mladý upír a vlkolačka?* spýta sa trochu nechápavo, no hneď sa jej na tvári objaví aj zarazený výraz.* Sigi... Lexa..* povzdychne dve mená. Nik iný to byť nemôže. To oni sú stále spolu.* O-oni ti ublížili?* spýta sa smutne i nahnevane zároveň.* Ja ich dorazím,* zaškrípe zubami. Tak toto si odskáčete.. prebehne jej hlavou. Dobre, Soley prežila.. Ale pripraviť ju aj o matku? Oni sa snáď zbláznili?! ďalšia rýchla myšlienka, ktorú preruší mamino vysvetlenie, ako sa dokáže dostať do školy bez prekročenia prahu.* To... nemyslíš.... vážne..* povzdychne si nakoniec, no keď vidí mamin úškrn a jej natiahnuté prsty očakávajúce prútik a kľúče, len veľmi neochotne jej ich teda do ruky vloží. * Chvíľami si naozaj neznesiteľná, ako matky bývajú...* povie si skôr pre seba.*
Mirana Christie Taylor *Ďakovne sa pozrie a usmeje na Naysu, keď sa ich snaží zachrániť, no úsmev jej hneď aj pohasne pri maminých ďalších slovách. Už ju nenapadá nič, čím by seba aj Nayse mohla nejako pomôcť, aj tak si len porazene vzdychne a podá mame prútik aj s kľúčmi. Smutne sa pozrie na Naysu a ústami naznačí slovko "prepáč", akože nemala na výber, mama o tom vedela a klamať sa jej už nedalo.* Máme začať hneď teraz? *spýta sa otrávene a nenávistne pozerá na kýble a čistiace prostriedky, ako by za ten trest a vzatie prútikov mohli oni.*
Deborah Christie Taylor *Keď začuje od Naysi tie dve mená, ktoré už dávno vie, len pokrúti hlavou, aby ju ubezpečila, že je v poriadku. Ale tú poznámku k tomu si nemôže odpustiť.* Trocha neskoro sa pýtaš. Ale tak to chodí, keď zabudnete matku oboznámiť s tým, aký nebezpečný tvor sa tadeto potuluje...*Ale už na túto tému ani nechce hovoriť, preto to povedala len tak na zamyslenie. No potom len znova netrpezlivo pohne so svojimi rukami, aby už jej dali veci, ktoré chce. Najprv ich dostane od Naysi, ktorá na to aj zareaguje dosť podráždene, čo je vlastne pochopiteľné.* Možno to raz aj ty pochopíš, keď budeš matka. A potom si spomeň na to, ako som ťa chránila...*Povie trocha smutne, pretože je jej z tohto do plaču. Nerada trestá niekoho, hlavne svojich najbližších, ale inak sa to nikdy nezlepší. Veď si v podstate robia, čo chcú...*Ďakujem Miri. *Usmeje sa na ňu s úsmevom, ktorým sa jej snaží naznačiť, že to isté platí aj na ňu. Chce pre ňu len to najlepšie.* Ako len chcete. Ale do siedmych dní tu chcem mať poriadok...
Naysa Christie Taylor Miri.. snáď to nechceš robiť celý týždeň 24 hodín denne...* prevráti oči na znak toho, aby sa do toho pustili radšej hneď teraz.* Akoby bol jediný nebezpečný tvor,* malá drzá poznámka nevenovaná priamo nikomu.* Veď aj profesorka Bright je upír...* dodá, aby si jej mama bola istá, že niekto taký naozaj existuje.* Ja ich so Sigim a Lexou zoznámim, aby vedeli, čo na nich môže číhať,* vyplazí jazyk na mamu, ako sa uberá smerom ku kýblom.* Za tri dni nezistíš, že si nám dala trest,* povzbudivo sa pozrie na Miri, z ktorej tú nechuť nielen vidí, ale aj cíti.* A potom nás pustíš z domu skôr?* hodí na ňu psie očká.*
Mirana Christie Taylor Nemusí byť hneď nebezpečný,*zamrmle potichu, aj keď si vlastne sama sebe protirečí. A nielen preto, že ublížil Nayse. Celkovo by sa nikdy nezastávala upíra. Táto škola, dedina, rodina... tých niekoľko rokov tu na ňu zvláštne vplýva. Len teraz nevie, či dobre alebo zle.* Okej, tak to rýchlo spravme, byť týždeň zavretá mi príde asi ešte horšie ako to upratovanie, *spýtavo pozrie na mamu a dúfa, že im trest naozaj skráti, ak ho splnia čo najskôr. Ozaj sa jej nechce vkuse vysedávať doma, aj keď je to pekný domov .*
Deborah Christie Taylor *Tie dve anjelské tváričky, ktoré teraz jej dcéry na ňu vrhajú, ju nútia povedať niečo, čím by ich trest zrušila. Ale nemôže to spraviť, preto len nahodí nekompromisný výraz a chvíľu ich sleduje, aby si bola istá, že z domu nezdrhnú. Ale tie tváre a smutné očičká ju sprevádzajú a tak sa neubráni.* že som taká dob...*No potom sa zasekne. Nemôže to spraviť, lebo potom to budú zneužívať. A tajili jej pravdu! Preto len podíde k dverám, prútiky drží v jednej ruke a jeden z kľúčov si požičia a dvere zamkne. Potom len kľúče vezme so sebou a radšej sa poberie na poschodie. Ešte so schodov im zamrmle.* A pekne, nech sa všetko leskne..*Nerada zneužíva deti, ale nemá na výber. Pravdupovediac je jej z toho do plaču, ale čo už,* Keby niekto niečo...napríklad by dostal chvíľku hovorenia pravdy, som vo svojej izbe..*Zamrmle a potom už len zmizne na poschodí. Vojde do svojej izby a prútiky schová do svojho šatníka, za obraz do svojej tajnej skrýše.*
Naysa Christie Taylor *Pri maminom nekompromisnom pohľade sa vzdá všetkej šance na útek skôr ako týždeň. Podá Miri jedno vedro a všetky ostatné pomôcky.* Toto sme si teda vybavili,* povzdychne si. Keď však začuje, ako sa mama snaží niečo povedať, na očiach sa jej zaleskne iskierka nádeje. Avšak mama to celé nevyslovila. Nevzdá to.. pomyslí si porazenecky.* Až sa zľakneš, že sa budeš vo všetkom vidieť,* nahodí sarkastický tón, keďže jej pokus o kratšie domáce väzenie nevyšlo. Keď sa mama stratí na schodoch a potom vo svojej izbe priblíži sa k Miri.* Keby len ona o všetkom vedela..* zachichoce sa pri predstave na všetky jej "tajomné" stretnutia - Sigi, Elch, ten pokus u Iana...* Vyber si, čo chceš robiť a ja spravím zvyšok,* nechce, aby sa Miri cítila ukrivdená a tak jej dá na výber. A potom sa jej objaví na tvári blažený výraz, keď si predstaví o čom všetkom ešte mama nevie.*
Mirana Christie Taylor *Už vidí samu seba, ako znova behá po lese, keď sa Debbie odrazu zasekne v polovici slova a jej predstavy sa rozplynú. Porazenecky si vzdychne a vezme si od Naysi vedro a ostatné pomôcky, ktoré sa v nasledujúcich dňoch stanú ich jedinými spoločníčkami. Aj napriek za pár chvíľ otrávenej nálade sa krátko zasmeje nad Naysiným sarkazmom a potom tiež pri spomenutí všetkých tajomstiev. Ktovie, či sú ešte nejaké, o ktorých nepovedala ešte ani jej..* Hm, *zamyslí sa, čo by sa jej chcelo upratovať a príde na to, že nič.* Každá jedno poschodie? *tiež jej odpovie otázkou a uškrnie sa na jej blaženým výrazom.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama