RPG- Výcvik elfov 2

4. června 2012 v 21:28 |  RPG záznamy
Miestnosť: Elfská čistinka (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Naysa Christie Taylor, Deireen E. Aeternum, Mirana Christie Taylor, Bellmaethorion
Dátum: 5. 4. 2012
Dokončenie predošlej RPG:



Mirana Christie Taylor *Gratulácia ju poteší, len jej je ľúto, že už končia. Ona by to zvládla aj v tme. Aj keď... asi by jej to príliš pripomínalo tú noc a teraz to ozaj nepotrebuje. Nie teraz, keď bude znova rodinu. Znie to tak pekne. Elfovo žmurknutie a darček ju prekvapia, no aj keď je zaskočená, na slušnosť nezabudne.* Ďakujem vám. Za výcvik aj.. za darček. *Obzrie sa za Debbie, Naysou aj Deireen a keď sa pozrie späť, už tam ten elf nie je.* Zaujímavý človek... elf. *Opraví sa, šípy schová späť do tulca a pripraví sa na odchod.*
Naysa Christie Taylor *Keď mama vykríkne, pocíti i vo svojom vnútri bolesť.* Ale no taaak.. Až tak to nebolelo, sama to vieš,* pozrie na ňu, že ju nemôže obalamutiť. Veď predsa dokáže cítiť to, čo ona.* Ja si ho radšej budem precvičovať na tebe,* vyplazí na ňu jazyk a po celom dni sa konečne na ňu usmeje i napriek maminej zmienke o raňajšej výmene názorov.* Aha,* nemá viac slov k tomu, ako svojej mame krivdila. Pre istotu ten drevený meč odloží na miesto a zoberie si darček od neznámeho.* Ďakujem,* i na neho sa už dokáže usmiať. Kocku schová do vrecka kabátu, ktorý si na dnešný večer zobrala.* Áno, zaujímavý,* potvrdí Miranine slová po tom, čo zmizne.* A.. Gratulujem,* musí to jednoducho vysloviť, podávajúc jej ruku.*
Deborah Christie Taylor Dobre no, ale zato som to cítila *Poznamená nakoniec, no potom len započuje monológ toho elfa. On rozpráva. Sám od seba...*Ďakujem.. *Poďakuje za všetko a na tú tabuľu len prikývne. A zrazu ho potom už niet. Trochu ostane prekvapená, keď ten elf rozdá darček. Nečakala to od neho.* Keby len zaujímavý. Neviete, čo máte od neho čakať. Keď som ho vyhľadala, sama seba som sa pýtala, čo to vlastne od neho očakávam...A doteraz neviem *Len nechápavo pokrúti hlavou, aj keď viac menej celý ten monológ adresovala sebe, keďže Mirana a Naysa sa spolu rozprávajú. Teda, nie je to kompletný rozhovor, ale niečo na štýl spoznávania. Debbie len uprace terče, čo tu zostali, nechápe, prečo si tie nezobral. A len ich vezme so sebou a pomaly vykročí, ale ešte neodchádza.* Nechcete so mnou ísť do obchodu? Musím uzavrieť dnešný predaj, aspoň si dáte horúcu čokoládu *A samozrejme, nesmie sa zabudnúť na Dei, ktorej to sľúbila. Všetky tri keby šlo, to by bolo ideálne. Už len počkať ich rozhodnutie. Ona tam ide, nech sa deje čokoľvek..*
Mirana Christie Taylor Ďakujem, *odpovie na Naysinu gratuláciu a tiež jej podá ruku. ´Vieš, že teraz si vymyslela dokonalý spôsob, ako zabiť dvoch nepohodlných ľudí?´ Skoro ju pri tom hlase vystrie. Ani tak nie preto, čo povedala, ako skôr kvôli tomu jej tónu. Posmešný a večne sarkastický. Snaží sa tváriť normálne, aj keď sa bojí, ako bude pokračovať. No teraz bude musieť Debbienu ponuku jednoznačne odmietnuť.* Prepáč Debbie, ja nejdem, mám ešte nejakú prácu. *Rozmýšľa, ako to asi vyznelo. Veľmi rada by s nimi išla, hlavne aby sa aspoň trocha zoznámila s Naysou, no toto nemôže riskovať. Navyše, Mileena má asi dosť dobrý dôvod na rozhovor a nechať ju kecať len tak do vetra ju nebude môcť nechať.* Som rada, že sme sa znova stretli, aj za ten výcvik a tešilo ma, Naysa. *S týmito slovami odíde z čistinky a čo najrýchlejšie sa snaží dostať čo najďalej od nich, aby ju v žiadnom prípade nemohli počuť.*
Naysa Christie Taylor *Nad maminou poznámkou sa zasmeje, konečne od srdca prvýkrát za celý deň. Keďže sa nikto z prítomných veľmi nepridáva k mame, i ona odmietne jej spoločnosť.* Hmm.. Ak sa nenahneváš.. Rada by som sa len tak prešla a popremýšľala o všetkom,* prizná sa jej. Veď aj má nad čím. Pri Miraninom podaní rúk ju nejako strasie od strachu. To čo má byť? napadne jej, no ďalej sa nad tým nezamýšľa, keďže zmizne takmer rovnako rýchlo ako ten tajomný elf.* Aj mňa tešilo,* zakričí za ňou, rozmýšľajúc, či to myslí vážne alebo len zo slušnosti. Nakoniec len mykne plecami.* Tak.. Mama.. Vidíme sa doma,* rozlúči sa s ňou a pomalými krokmi sa vyberie k nádvoriu školy. Tam ukončí svoje kroky na lavičke, kde prvýkrát sedela s Ianom. V mysli sa jej objavujú spomienky na ich posledné stretnutie - na jeho úsmev, slová, jeho pozvanie na rande.* Rande...* povzdychne si ticho plná nadšenia. Ešte nevie, ako to vysvetlí mame, no bude sa musieť nejako o to pokúsiť.* Asi použijem Dei ako zámienku,* začne nahlas uvažovať a zadíva sa na oblohu.* Neskutočné, aké sú tie hviezdy krásne. A koľko tajomstva môžu skrývať?* keď dokončí tú vetu, akoby na oblohe sa tie hviezdy začali hýbať. Zdá sa jej, že vytvorili tvar rytiera. Zamračí sa.* To si zo mňa prvý apríl robíte?* zmätene sa spýta. Ďalej pozerá na nočnú oblohu, no tá je v rovnakej podobe ako bola predtým. Vidí len rôzne súhvezdia, ktoré sa naučila z knižiek. Ešte pár minút tam sedí a znova premýšľa o Ianovi, keď vtom sa jej hviezdy znova postavia do útvaru podobného rytierovi.* Nay.. Tebe preskočilo,* skonštatuje nakoniec. Nahnevaná i zmetená sa postaví z lavičky a priam skokmi sa rúti domov, aby sa konečne vyspala a dostala na iné myšlienky, ako Soley či Mirana. Chce snívať krásne sny o Ianovi.*
Mirana Christie Taylor *Keď už je skoro na nádvorí, až vtedy trochu spomalí.* Čo zas chceš? *vyštekne, keď si je istá, že je sama. ´Vieš, čo chcem. Len mi to vždy ty alebo niekto iný okolo teba prekazí. Najprv to bol Alex, potom si prišla sem, neskôr zase kamoši, spolužiaci... teraz som si zase myslela, že budeš konečne sama a smutná a hentá bloncka mi to musela pokaziť... Ale dneska si mi pekne pomohla, veľmi pekne...´ Začína mať z nej znova strach. A to si myslela, že ten je už dávno preč.* Dopekla, čo chceš spraviť? *vykríkne zúfalo a zastane. Naozaj netuší, čo by jej sestra mohla chcieť spraviť. Na to, koľko príležitostí zabiť ju mala ani nereaguje, len čaká, čo jej odpovie. ´Noo...´ začne Mileena pomaly a ona dobreže nevyletí z kože od nervozity. ´Keďže tá blondína aj tá malá vedie, že máš poruke zbrane, jednu ti dokonca aj darovala, nejaká tá nehoda, kedy by si smrteľne ublížila svojej malej sestričke a neskôr aj mamičke, by nikoho neprekvapila. Samozrejme, bolo by to iniciované mnou, len v tvojom tele. A ver mi, že po tom sa už dohromady nedáš. A ja zatiaľ konečne budem môcť odtiaľto zmiznúť, medzi mojich...´ dokončí so smiechom, ktorý Miranu sprevádza celý život a zmĺkne. Mirana len zničene stojí, mysliac na svoju novú mamu a sestru. Že by som ja mala toľko šťastia? Spomenie si na to, čo si vravela len nedávno. Vtedy bola zo správy o rodine ešte šťastná. A teraz by bola najradšej, keby jej to Debbie nikdy nenavrhne. Chcela by Mileene odvrknúť, že to nikdy nedovolí, ale je to vôbec pravda? Veď si s ňou v poslednej dobe robí doslova čo chce! Utrie si teda slzy, ktoré jej pri sestrinom výklade stiekli po lícach a rozmýšľajúc, čo spraví, aby s Debbie a jej rodinou mohla žiť a zároveň ich nevystaviť nebezpečenstvu kráča do hradu a do izby.* Nič, *zašomre, keď vojde do izby a hodí sa na posteľ.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama