RPG- Vyrušenie

21. června 2012 v 15:57 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Alexa B. Selvinski, Siegfried S. Bright, Mirana Christie Taylor, Naysa Christie Taylor
Dátum: 7. 5. 2012

Mirana s Naysou si vyjdu do lesa na prechádzku. No to, čo tam nájdu, ich absolútne šokuje..


Alexa B. Selvinski *Pomaly si to mieri k Seliinmu domu. To stretnutie s Elchanom v nej vyvolalo protichodné pocity. Na jednej strane je rada, veď sa rodina rozrástla o jedného člena. Má bratranca. Skvelé...Na druhej strane ju však predstava, že by ju nechali osamote s dieťaťom celkom desí. Vtedy sa smiala pri predstave Sigiho ako sa stará o malé upírča, no teraz, keď sa to možno stane aj jej, tým práve nadšená nie je. Vraj to nie je žiadna bomba...vraj to neplače... No len aby sa Elchan nemýlil. A ešte k tomu všetkému jej vadí aj ten zápach alkoholu, ktorý na ňu nalepil. Snaží sa však potláčať spomienky, ktoré ten zápach vyvolávala. Potichu otvorí dvere domu a vkročí dnu. Ktovie, či Sigi ešte spí. Po špičkách zamieri do izby*
Siegfried S. Bright *Po tom čo sa prebudil a nikde v dome necítil Alex bol celkom nesvoj. Obzvlášť v dámskej sukni. Našťastie sa vyspal dosť dlho na to, aby mu vyschli veci, tak sa do nich rýchlo prezliekol, poskladal sukňu s dekou a rozbehol sa do izby. Poskladanú deku uložil na posteľ ku vankúšom a vybral sa ku skrini. Otvorí skriňu, chvíľu pozerá na tie sukne a všelijaké iné oblečenie, no len odloží tú jej sukňu na miesto a radšej sa prace preč. Stále sa mu na tvári črtá úškrn, keď si spomenie, ako mu tam vonku fúkal vietor pod sukňu. Bolo to.. čudné. Presunie sa do obývačky, roztiahne sa na gauč a so zavretými očami vyčkáva. Začuje otvorenie dverí a dnu sa začne šíriť alkoholový zápach a Alexina vôňa. To snáď pila? začuduje sa a nasleduje pach.*
Alexa B. Selvinski *Ešte raz potrasie hlavou, aby sa zbavila tých myšlienok, pretože ju v očiach začínajú štípať slzy. Len si nie je istá, či zo spomienok, alebo kvôli tomu puchu. Otvorí dvere do izby a keď Sigiho nevidí, trochu sa zarazí. Zhlboka sa nadýchne...Bol tu len pred chvíľou... Ešte stále nedosiahla úroveň schopností dospelého vlkolaka. Takto sa nechať oklamať vlastnými zmyslami. Otočí sa a zamieri za jeho upírskym pachom do obývačky. Tak tu si... uškrnie sa v duchu, len čo prekročí prah dverí* Kde si nechal sukňu? * podrýpne si a oprie sa o zárubňu dverí*
Siegfried S. Bright *Postaví sa pred Alex a pousmeje sa.* Už mi v nej bola ehm.. *odkašle si, keď sa začne vyhovárať.* zima. *povie s úškrnom na tvári a potichu mu zaškvŕka v bruchu. Urazene sa naň pozrie, ako keby urobilo niečo zlé. A vlastne aj urobilo, ktovie, či to Alex počula.* A čo ten tvoj nový.. odér? *začudovane sa na ňu pozrie. Nevyzerá byť opitá, ale ten smrad nasvedčuje niečomu inému.*
Alexa B. Selvinski *Uškrnie sa a už-už chce niečo povedať, keď jej neujde to tiché zaškvŕkanie.* Nemáš náhodou hlad? *zasmeje sa. Sama je však tiež akosi hladná, rozhodne však nemá chuť na ďalšie konzervy. Radšej by si dala niečo...čerstvé. Už len pri myšlienke na to, sa jej zbiehajú slinky. Pri jeho otázke na neho trochu prekvapene pozrie, no hneď si aj uvedomí, že keď to cíti ona sama, tak on ako upír to musí cítiť tiež.* Bola som so strýkom...a trochu si vypil...*povie a uhne pohľadom. Snáď si nepomyslí, že je nejaký alkoholik alebo niečo také. Na okamih jej napadne, či sa ho nespýta, či by nešiel zajtra ráno s Elchanom za tým malým, no radšej na to rýchlo zabudne...Nezdá sa jej to ako dobrý nápad*
Siegfried S. Bright *Prevráti očami. Takže to počula.. pomyslí si.* Tak trochu, aj by som niečo zjedol. Neprejdeme sa? *navrhne veselo. Pri jej poznámke o strýkovi ho zamrazí. Chvíľu tam stojí ako soľný stĺp a nechápe ako to mohol prežiť, rozmýšľa, či ho Chloe nejako ušetrila. Dôjde mu však, že aj ona má strýka, tak si po chvíli vydýchne a snaží sa tváriť, že sa to ani nestalo.* Aha.. Elchan.. *povie neprítomne a zamáva si rukou pred nosom, ako by chcel odohnať jeho pach.* trochu? *opýta sa jej neveriacky. Ak by si vypil trochu, nebolo by to takto cítiť.*
Alexa B. Selvinski To by sme mohli...mám chuť na niečo...čerstvé.*s úškrnom si oblíže tesáčiky a zasmeje sa. Smiech ju však prejde, keď si povšimne jej výrazu. Nechápavo na neho hľadí. * Áno, Elchan...* zopakuje pomaly, trochu sa mračiac... On myslel na Severina? pri tej myšlienke ju strasie a pohľad jej potemnie. Nie...on sa predsa už nevráti. pomyslí si, aj keď vie, že si stopercentne istá byť predsalen nemôže. Môže len dúfať, že je už po smrti a nikdy v živote ho už neuvidí. Do reality ju vráti až jeho gesto a neubráni sa smiechu* No...tak teda trochu viac. Bol úplne nadšený, pretože sa mu narodil syn.* pousmeje sa* Veríš tomu? Mám malého...*na chvíľu sa zarazí a snaží sa utriediť si tie rodinné vzťahy* malého bratranca * dodá napokon veselo. Bez ďalších slov ho chytí za ruku a zamieri k dverám* Tak teda poďme, aby sme neumreli hladom...* povie na vysvetlenie a ponad rameno sa na neho usmeje*
Siegfried S. Bright *Zasmeje sa a vysunie tie jeho.* Čerstvé.. *zopakuje s úsmevom na tvári. Zasmeje sa spolu s ňou, keď spomenie Elchanovú opitosť.* A vraj trochu.. tak mu gratulujem. Takže ďalší vlkolak v okolí? *uškrnie sa. To bude zábava. pomyslí si veselo.* Malého, takže budeš pomáhať s plienkami skôr, než sa profesorke vôbec narodí to jej. *zasmeje sa a vyplazí jej jazyk. Keď ho schmatne za ruku a začne ho ťahať ku dverám, trochu ho to prekvapí, no rýchlo sa zorientuje a vybehne s ňou von z domu.* Veď je to len škvŕkanie. *vyhovorí sa a začne ju za ruku ťahať do lesa. Snáď budú mať šťastie a rýchlo si niečo chytia.*
Alexa B. Selvinski *Pokrčí ramenami. Vlastne sa ani nepýtala* Ani neviem či bude vlkolak...Nadya je napokon predsalen upírka. Ktovie čo to malé bude vlastne zač* pri jeho poznámke na neho škaredo pozrie.* Tak to teda nie. K tomu ma nedonútia * vyhŕkne namosúrene, no v hlase má pobavenie. * No, lenže ak to tvoje škvŕkanie nestíchne, tak vyplaší všetku zver * zasmeje sa a nechá sa ťahať. Po hodnej chvíli si však vymaní ruku z tej jeho a trochu spomalí, pričom sa inštinktívne prikrčí. No nosa jej udrie tá známa vôňa a ukryje sa za strom. Nečakala, že narazia na niečo tak rýchlo. A to rovno opustenú mladú srnku. Zvedavo na ňu hľadí a má dojem, že akosi kríva. Zranená...tá by dlho aj tak neprežila, pomyslí si a otočí pohľad k Sigimu. *
Mirana Christie Taylor *Vyjde z izby a prejde k dverám tej Naysinej. Zaklope, no nečaká na výzvu a hneď ich aj otvorí.* Ahoj, *pozdraví ju od dverí, no nejde dnu. Len jedna otázočka a buď vyjdú spolu, alebo sama.* Idem do lesa, tak som sa prišla opýtať, či by si nešla so mnou? *Bola by rada, keby ide. Aspoň by strávili nejaký čas spolu. Postáva teda vo dverách a čaká na sestrinu odpoveď.*
Siegfried S. Bright *Takže upírka.. zamyslí sa. To malé bude fakt zaujímavé. Veselo ju poštuchne a zasmeje sa.* Vážne? Ani Elchan? *rýpne si trochu. Obzrie sa na ňu, keď sa mu dostane z ruky a taktiež sa prikrčí. Začne sa obzerať okolo seba až zacíti krv. Obráti sa k miestu, odkiaľ ju cíti najviac a zbadá zranenú srnku. Pousmeje sa a s vysunutými tesáčikmi sa nakrčí k skoku. Odrazí sa od zeme a tesne pred tým, ako pristane pri srnke jej tesáčikmi prehryzne hrdlo a trhne, až sa ozve prasknutie. Vzpriamené srnčie telo otočí k sebe, natiahne srnčiu nohu a svoju ruku, ako keby šiel tancovať a so zakrvavenými perami si zavtipkuje, pričom pokynie Alex, aby prišla bližšie.* Smiem prosiť? *uškrnie sa na srnku, vráti sa k rane, ktorú jej spôsobil a začne pomaly sať krv. Vychutnáva si tú mladú srnku so zavretými očami.*
Naysa Christie Taylor *Popri všetkom tom voľne sa konečne rozhodla pustiť do učenia, keď ju vtom vyruší klopanie.* Ďa...* nestihne však dopovedať a už vidí vchádzať do izby Miri.*...lej,* uškrnie sa na ňu.* A ahoj,* veselo ju pozdraví.* Do lesa?* na chvíľku sa zamyslí.* A čo dobrého nájdeme tam?* spýta sa, ale už aj si skočí po taštičku, do ktorej napchá dve fľašky ich skvelého elixíru, prútik a prípadne pár irinov, keby sa cestou niekde zastavili.* Ešteže som kúpila fľaštičky s extra uzávermi. Asi by som už z toho smradu nebola medzi živými,* zachichoce sa a namieri si to ku svojím dverám, chytiac Miranu za ruku.*
Mirana Christie Taylor *Široko sa na ňu usmeje, keď príjme jej návrh a ani nestihne poriadne zareagovať, už ju ťahá von z izby.* Čo tam nájdeme? No, necháme sa prekvapiť. *Zasmeje sa, zídu spolu do haly a tentoraz ju ťahá von ona.* Myslíš, že ho budeme potrebovať? *spýta sa so zdvihnutým obočím a pozrie sa na Naysinu tašku.* Podľa mňa by bola dosť náhoda, keby Sigiho stretneme práve teraz. *Spomenie si na nedávny rozhovor s mamou a posmutnie. Toto teda fakt nechcela. A ešte keď sa to dozvedela takým spôsobom! No, snáď ju ale hnev čoskoro prejde a hlavne- nesmie zistiť nič o tom elixíre.*
Alexa B. Selvinski Ani on!* sykne rázne. Potom už mlčí a len ho sleduje. Niežeby ju nezvládla sama, ale akosi ju baví ho takto sledovať. Pri love. Keď však vidí, čo s tým srnčím telom stvára, neubráni sa smiechu. Pár skokmi je pri ňom a drgne do neho, pričom prekrúti očami* A kto sa pýta?...ty alebo tu pani srnka? * Na odpoveď však nečaká a vytiahne spoza opasku nový dýku, ktorú dostala od Sigiho. Je čas ju aj vyskúšať. Nečaká, kým ju Sigi zloží, na to ju jej krv a mäso dráždia až príliš. V očiach jej žiari nedočkavosť. Stiahne telo k zemi, na mäkkom mieste odstráni srsť, aby jej nezavadzala a lačne sa zahryzne. Konečne si opäť môže vychutnať chuť surového mäsa. Niečo také konzervy nikdy nenahradia. Pochutnáva si však krátko. Žalúdok stiahnutý dlhým hladovaním sa naplní rýchlo. So širokým úškrnom sa rozvalí na tráve. Vôbec jej neprekáža, že má ústa, bradu a vlastne aj časť oblečenia od krvi. Len spokojne vdychuje tu vôňu.* Výborné...* neodpustí si a zasmeje sa* Si skvelý kuchár.
Naysa Christie Taylor *Je rada, že sa Miri nebráni a nasleduje ju.* No.. Nechcem sa veľmi nechať prekvapovať..* povie trochu ironicky popri tom, ako ju teraz zase Miri ťahá von.* A radšej si ho zoberiem so sebou, ako by som mala prísť o život,* potľapká si taštičku a potom pokračuje.* V poslednej dobe mám nejakú smolu. Najprv ma napadla Lexa, potom Sigi a nedávno som spoznala ďalšieho vlkolaka - hrobára. Tiež to nebol príjemný zážitok,* pri posledných vetách stíši hlas, aby ich mama ani náhodou nepočula. Potom pomaly pokračuje smerom k lesu.* Je dnes večer spln?* Lebo ak áno, opúšťam priestor ulice, povie si pre seba a zahľadí sa na oblohu.*
Mirana Christie Taylor Nebooj, bude to pekné prekvapenie,*uškrnie sa na ňu a už rozmýšľa, na ktoré obľúbené miesto ju zoberie. Alebo to naozaj nechá na náhodu? Pokrčí plecami a pokračuje v ceste, ozaj nerozmýšľajúc nad tým, kam pôjdu.* Pravda je, *povie smutne pri vymenovaní niekoľkých jej stretnutiach so smrťou. Na konci ale spozornie a zdvihne obočie.* Čože? Ďalší vlkolak? *spýta sa rovnako potichu a pozrie na oblohu.* Nie, nie, ešte pár dní, *povie zamyslene a rozmýšľa, ako by mohli ako sestry stráviť spln.*
Naysa Christie Taylor Tak ak nebude pekné, máš ma na svedomí a mama obesí teba,* uškrnie sa na ňu tiež. Nasleduje jej kroky, keďže ona má, alebo teda mala, svoje obľúbené miesta, kým ju všetky tie tvory nenapadli. Teraz už ani až tak veľmi von nechodí. A hlavne nie sama. Mama by sa potešila, prebehne jej mysľou.* No.. Ďalší vlkolak. Takže si na neho dávaj pozor,* varuje ju.* Och.. Takže vlkolakov sa dnes večer nemusíme báť,* povzbudí sa a zhlboka sa nadýchne čerstvého vzduchu, ktorý sa približuje zároveň spolu s ich krokmi približujúcimi sa k lesu.*
Mirana Christie Taylor *Keď vojdú do lesa, pocíti chlad. Aspoň že si dala ten sveter.* Takže ďalší dôvod, prečo nechodiť počas splnu von. Ozaj... a ty si vtedy čo robila vonku? *trochu vyčítavo na Naysu pozrie a spomenie si na jej sľub. Ani si to vlastne neuvedomila, že vtedy nebola doma. A po tom rozhovore s mamou.. ďalší dôvod, prečo ju udržať čo najďalej od hocikoho nebezpečného. Ako som ja, napadne jej odrazu, no rýchlo tú myšlienku zavrhne a spýtavo sleduje Naysu, čakajúc, čo jej povie.*
Naysa Christie Taylor *Pri vstupe do lesa jej telom prebehne mráz.* Múdre dievča,* pochváli ju, keď vidí, že Miri má so sebou aj sveter. Ako som mohla na niečo také zabudnúť? no už to ďalej veľmi nerieši, keďže sa jej Miri niečo spýtala.* Vtedy? No... Chcela som si pretrénovať schopnosť - čítanie z hviezd. Takže som v noci, asi dosť neskorej noci,* na tvári sa jej objaví červeň,* vybrala do lesa. A videla som iba obraz vlka a potom prišiel hrobár vo vlčej podobe. Trochu ma poškrabal a potom som začala utekať. Počula som ho za sebou, ale než som sa stihla ujsť dosť ďaleko, premenil sa naspäť,* povie jej celý príbeh. Je taká rada, že aspoň niekomu môže o týchto veciach hovoriť.*
Siegfried S. Bright *Tlmene sa so zavretými očami zasmeje.* Obaja. *odpovie a už cíti, ako mu odťahuje srnku. V bruchu mu príjemne žblnká krv a zvyšok krvi od srnky si začne zlízavať z pier. Obráti na ňu zrak a sleduje, ako skúša novú dýku a pochutnáva si na mäse. Keď sa však naje a roztiahne sa na tráve celá od krvi, šibalsky sa pousmeje.* Pani srnke sa poďakuj, tá tiež pomáhala. *mykne mu kútikmi pier a rozvalí sa ku nej. Tá krv mu krásne dráždi nos. A nie len tá. Nadvihne sa nad Alex, zaprie sa rukami o zem a chvíľu ju len tak pozoruje. Skloní sa jej ku ramenu a začne pomaly zlízavať krv. Namieri si to ku kľúčnej kosti a dotkne sa jej tam perami. Pokračuje ďalej k jej krku, na tvári sa mu objaví úsmev a vysunie si tesáčiky. Dotkne sa jej tesáčikmi pri tepne, no nakoniec ich len zasunie a uštedrí jej ďalší bozk. Trochu sa nadvihne, opretý o zem a namieri si to k jej perám. Pohladí ju prstami po líci, dotkne sa perami tých jej od krvi a pobozká ju.*
Alexa B. Selvinski Ďakujem teda aj vám, pani srnka* zasmeje sa. Zvláštne, ako ju kedysi práve toto desilo - zabíjanie. A teraz...Vlastne ju to trochu desí stále, či možno skôr ju desí to potešenie, ktoré z toho má. Už ani sama A teraz tu leží vedľa mŕtveho tela. Z niečoho však jesť musí a ľudská strava ju predsalen nedokáže tak skutočne nasýtiť. Na chvíľu privrie oči a len sluchom vníma Sigiho pohyb. Keď ich znovu otvorí, hľadí mu priamo do tváre. Teraz už skôr vyzerá ako nejaký "krvilačný " upír. Uškrnie sa a zapozerá sa mu do očí, no len na okamih, než sa k nej skloní. Pohľad uprie na tmavnúcu oblohu nad sebou. Cíti jeho jazyk aj jeho pery a spokojne si povzdychne. Akoby nič iné neexistovalo, akoby všetky tie hrozné udalosti boli len zlým snom. Cíti sa šťastná, aj keď má trochu aj obavy čo z toho vznikne. Opäť tá výčitka. Rýchlo ju potlačí, nechce si kaziť túto chvíľu. Zrazu však kútikom oka zazrie jeho tesáčiky a už aj ich cíti na krku, spolu s jeho dychom. Telo jej na okamih zmeravie podvedomým strachom. Má pocit, akoby jej srdce vynechalo jeden úder. Napokon jej však odľahne. Takto ma už nestraš! mihne sa jej hlavou a slastne privrie oči, keď pocíti jeho krvavé pery na svojich. Rukami ho objíme okolo krku a stiahne si ho ešte trochu bližšie k sebe*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama