RPG- Vyrušenie 2

21. června 2012 v 15:58 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Alexa B. Selvinski, Siegfried S. Bright, Mirana Christie Taylor, Naysa Christie Taylor
Dátum: 7. 5. 2012
Dokončenie...



Mirana Christie Taylor *Pozrie sa na svoj sveter a usmeje sa.* No, neviem, keď som si dala sukňu, *zasmeje sa, no keby vie, za akým účelom.. Trochu tajomne sa pousmeje, keď si pomyslí, čo skrýva v podkolienkach, no ďalej to nerozoberá. Upokojí sa, keď jej Naysa povie, že jej ten vlkolak nestihol moc ublížiť.* Uf, tak je dobre, *vydýchne si a pozrie sa pod nohy, pretože sa začína stmievať. Potichu prejdú hlbšie do lesa, kde je ešte väčšie ticho, no aj tak sa jej to páči. Mimovoľne sa pousmeje, príroda akoby ju sama dopĺňala energiou, ktorú si ani neuvedomuje, ako rýchlo stráca. O chvíľu ale aj napriek tme v diaľke medzi stromami niečo zbadá. Prižmúri oči, aby lepšie videla, no nevie celkom rozoznať, čo to tam je.* Pozri, tam niečo je, *natiahne ruku pred seba aj keď pochybuje, že by si to Naysa ešte nevšimla. Nevie, či má ísť rýchlejšie, alebo práveže spomaliť, no nakoniec sa radšej pozastaví a zamračene sa pozerá pred seba.*
Naysa Christie Taylor *Tiež sa na Miri usmeje.* A prečo vlastne tá sukňa?* spýta sa zvedavo.* Nejaký chlapec na obzore alebo niečo podobné?* uškrnie sa na ňu. Rovnako ako Miri sa začne pozerať viac pod nohy, hoci si je istá, že nejaké malé zranenia v lese by si dokázala vyliečiť. Ale už nenecháva svoju krv napospas osudu. Keď Miri ukáže na niečo pred sebou pomedzi stromy, prižmúri oči, aby trochu zbystrila zrak.* Áno, je,* potvrdí jej. Zrazu sa v nej objavia úplne cudzie pocity. Avšak akoby ich poznala. Pokúsi sa ich zahnať do úzadia, no vôbec jej to nejde. Sú príliš silné, aby ich mohla akokoľvek ovládať.* Kto to je?* spraví pár krokov dopredu, aby ich mohla rozohnať. Vďaka svojej elfskej podstate má kroky tiché, takmer nečujné. Ani nečaká na Miri, keď vtom v tých dvoch osobách spozná svojich priateľov. Tak preto tie napoly známe pocity, prebehne jej mysľou. Zadíva sa, čo asi tak Sigi robí, keď si všimne, kde sa jeho ústa nachádzajú.* Ty si pako alebo ťa z voza hodili?* nahnevane sa rozbehne k tým dvom. Sigi sa ju práve pokúšal uhryznúť do krku. A možno sa mu to aj podarilo.. bleskurýchla myšlienka pri pohľade na Lexu červenú od krvi.* LEXA?* zdôrazní jej meno, aby zistila, či je pri vedomí.* S...si v poriadku?* rozochveným hlasom sa približuje, nespomínajúc na to, že je tu aj Mirana.*
Siegfried S. Bright *Sprvu ignoruje všetky okolité zvuky. Necháva sa pomaly unášať svojimi pocitmi, pritiahne si Alex k sebe a rukou jej zájde pod tričko, pričom ňou pokračuje stále vyššie a vyššie. Prechádza jemne okolo rebier, keď začuje niekoho kričať. Snaží sa to ignorovať a pokračovať, no keď rozozná, kto to kričí, veľmi neochotne otvorí oči a zahľadí sa smerom odkiaľ prišiel hlas. Čo tá tu robí? začuduje sa a odlepí pery od Alex.* Naysa! Prečo by nebola? *zakričí a opýta sa stále objímajúc Alex, pričom ruku začne pomaly vyťahovať spod trička. Zacíti vo vzduchu aj nový pach.* Mirana? *nechápavo sa zahľadí za Naysu. Ako ich vôbec našli? A prečo práve teraz?*
Alexa B. Selvinski *Ťažko by si mohla nevšimnúť jeho blúdiacu ruku, no akosi jej to už vôbec nevadí. Telo sa jej jemne chveje a z jeho chladného, no predsa príjemného dotyku jej naskakujú zimomriavky. Rukou mu opäť zabehne do vlasov, tak ako vtedy, no do uší jej dolieha hlas volajúci jej meno. Samozrejme, tie pachy jej neušli, no doteraz ich úplne vytesnila zo svojho vnímania. Nechcela ich tam mať. No teraz, keď cíti, ako sa Sigiho pery odlepili, chce zaprotestovať. Trochu sa k nemu nadvihne, no hneď sa aj zamračí a trochu zakloní hlavu dozadu. Keď zbadá (zo svojho uhla pohľadu) dolu hlavou otočenú Naysu a neďaleko za ňou aj Miranu, zamračí sa trochu viac a podvedome vycerí tesáky. * Doteraz som bola... * zavrčí podráždene, pustí sa Sigiho a aj keď stále pod ním, trochu sa pootočí na bok a nadvihne sa na lakti*
Mirana Christie Taylor *Pri jej úškrne sa len zasmeje, no neodpovie. Že chlapec, pomyslí si a v duchu pokrúti hlavou nad takou hlúposťou. Asi ju sestra ešte moc nepozná, pretože ona a chlapci... Keď Naysa podíde bližšie k tomu "niečomu" čo vidí kúsok od nich, pohne sa aj ona. A potom si uvedomí, čo to vidí. Pravdepodobne mŕtvu srnku a Lexu so Sigim, tak nejak ležiacich na sebe. Skoro v tom istom momente aj jej sestra si všimne, čo Sieg robí a šokovane vyvalí oči, no len na chvíľu. Okamžite sa spamätá a z podkolienky vytiahne dôvod, prečo má krátku sukňu. V ruke sa jej zaleskne lesklá čepeľ elfskej dýky, ktorú jej darovala Debbie. Aj keď s Alexou nie sú práve kamarátky a so Sigim snáď niekedy boli, vidieť ho, ako sa nakláňa k jej krku jej pripomína minulosť a to, že v takýchto chvíľach tiekla krv. Ale nie jej.. Odrazu jej ale dýka vypadne z ruky, prudko zastane a absolútne šokovane hľadí na tých dvoch, keď si všimne, odkiaľ Sigi vťahuje ruku. Najprv sa nezmôže ani na slovo, len naprázdno preglgne a potom cúvne k Nayse.* To čo má znamenať!!! *vyhŕkne nakoniec, ignorujúc Alexin podráždený pohľad a snažiac sa nemyslieť na to, čoho sú s Naysou momentálne svedkom..*
Naysa Christie Taylor *Stále sa v nej objavujú pocity spokojnosti, ktoré sa zrazu menia na podráždené a akoby odsudzujúce.* Vy ste sa muchotrávok prejedli?* znova na nich vybafne, keď vidí, odkiaľ Sigi vyťahuje svoju ruku.* Veď.. vy...vy...veď...* nemá slov. Až keď sa k nej Mirana priblíži s dýkou v ruke, uvedomí si, že tu nie je sama. Tá dýka ju dosť vystraší, a tak aspoň na pár sekúnd presunie svoju pozornosť na Miri a nie na tých dvoch incestných maniakov.* Miri..* no nestihne nič viac povedať a dýka Miri už aj vypadne z ruky. A jej spadne kameň zo srdca. Spomenie si na Sigiho otázku.* Prečo by nebola? Veď sa ju snažíš buď pohrýzť, tak ako mňa, alebo sa ju snažíš..to..no..to..veď vieš..* nemá chuť vysloviť to slovo na s a tri písmenká. Nie po tom, čo sa stalo jej. Čo odmietla tak úžasného muža ako je Ian. Keď vidí zároveň Lexin pohľad a počuje jej tiché zavrčanie, na tvári sa jej zjaví hrôza.* Miri! Oni... Toto... a my sme ich... vyrušili!* pokúsi sa zo seba niečo vydať, ukazujúc prstami na tie dve postavy, ktoré snáď nemajú zábrany v ničom.*
Siegfried S. Bright *Cíti jej chvejúce sa telo a ako mu rukou zájde do vlasov. Keď sa Alex otočí dolu hlavou a vycerí tesáky, pousmeje sa . Po chvíli však vidí Miranu, ako vyťahuje niečo lesklé. Dýka? začuduje sa. To ho chce zapichnúť? Keď jej však spadne dýka a šokovane sa na nich zadíva, prevráti očami.* Pohrýzť.. tak to nebolo! Teda.. nie celkom. *poslednú vetu povie skoro šeptom, prisunie sa ku Alex a uštedrí jej jeden bozk na krku. Počúva Naysu, ako začne koktať, zasekávať sa a škaredo sa na ňu pozrie.* Áno, vyrušili.. *vyjde z neho napokon. Nemal by k nej byť takýto, keď ju minule skoro dohrýzol, no teraz tomu nedáva veľkú váhu, keď vidí, že je v poriadku. Vtedy to bola jeho chyba, lebo sa dostatočne nenajedol, no teraz.. jazykom si prejde po perách a výstražne na ne vycerí tesáky.* A tak krásne to bolo.. *povzdychne si šeptom a prisunie sa bližšie ku Alex. Nemá v pláne nechať to čo začal len tak.*
Alexa B. Selvinski *Len počuje ako niečo žuchne do trávy, no nevenuje tomu veľkú pozornosť, pretože opäť pocíti Sigiho pery ako ju pošteklia na krku. No predsa ju znovu nahlodáva ten otravný pocit, že by to nemali robiť. Na chvíľu zovrie viečka a keď oči opäť otvorí, varovne sa jej v nich zaleskne. To si teda tie dve nevybrali vhodnú chvíľu na rušenie. Naysino koktanie ju však akosi pobavilo. To teda vyrušili, pomyslí si pre seba. Keď pocíti Sigiho blízkosť, výraz tváre sa jej na chvíľu uvoľní* To teda bolo* šepne takmer úplne nečuje, keď začuje jeho slová, no predsa sa vymaní a začne sa neochotne zviechať na nohy* Čo tu sakra chcete? * povie takmer až šeptom a napráva si tričko*
Mirana Christie Taylor *Šokovane na nich hľadí a nezmôže sa už ani na slovo či hocijakú inú reakciu. Netuší, čo robiť. Pozerať sa? Pre všetkých svätých elfov, veď ona nie je žiadna úchyláčka! Ale odísť a nechať ich..dokončiť to by tiež nebolo správne, veď sú súrodenci, čo tam po tom, že nevlastní. Na Naysinom koktaní by sa inokedy možno zasmiala, teraz jej to ale nepríde vtipné vôbec.* Tak my sme vás vyrušili, hm?* spýta sa sarkasticky a so zdvihnutým obočím a spraví krok k dýke, ktorá jej vypadla z ruky. Chce si ju zastrčiť späť do podkolienky, ruky má ale tak roztrasené z ešte stále pretrvávajúceho šoku, že sa jej podarí akurát sa porezať.*
Naysa Christie Taylor *Stále zmätene sa snaží pochopiť tok myšlienok tých dvoch incestných maniakov, ktorí sa tvária, akoby boli prerušení v tom najlepšom.* A čo to teda malo byť?* zamračene sa zahľadí na Sigiho.* Ó drahé upírske kniežatstvo.. Odpustite nám, že sme vás vyrušili pri... pri... pri...* na chvíľu sa pri svojej irónii zasekne, hľadajúc najvhodnejšie slová.* ...pri učení sa biológie prakticky!* dokončí nakoniec. Ani nevie, ako ju tá veta napadla. Asi číta priveľa muklovských kníh. Ale veď až tak to zle nenazvala. Veď predsa sa o to pokúšali! povie si ako uistenie pre seba. Medzitým stihne dať Sigi Lexe ešte jeden bozk na krk.* Neuvedomujete si, že je to medzi súrodencami trochu... hmm.... ako to nazvať.. nechutné?* nejako sa na jej povrch dostáva to zlé, čo v nej je. Nestačí, že mama jej pomaly každý týždeň dá zákaz. Nestačí, že pomaly každý týždeň je napadnutá nebezpečným tvorom. Nestačí, že utiekla spred krásneho muža. Nie.. Nestačí. Ešte musí natrafiť na tak dvoch zvrhlých incestných maniakov, ako sú títo dvaja. Prestáva ovládať svoje negatívne pocity ohľadne tejto situácie. Má chuť obom jednu poriadnu vylepiť, aby sa spamätali z tohto, najskôr detského, sna.* A čo tu chceme?* nevrlo sa otočí na Lexu, ktorá sa stihla medzičasom postaviť.* Chceli sme sa v pokoji poprechádzať po lese a porozprávať sa. Ale aby v tejto dedine sa človek dieťa bál vypustiť!!* hovorí prvé slová, ktoré jej napadnú.* Za splnu by ho vlkolaci naháňali, počas dňa nenažraný upíri. A ešte k tomu takéto incestné nechutnosti sa tu stvárajú!! Kam sa len dostal tento svet?* povzdychne si po svojom miernom monológu. Vidí, ako sa Mirana pohla k dýke. Vidí, ako sa jej trasú ruky. A vidí aj výsledok - porezanie.* Miri!! Teraz nie!!* zúfalo vykríkne, smerujúc svoje kroky ku sestre.*
Siegfried S. Bright *Usmeje sa na Alex nevnímajúc okolie a začne sa tiež stavať na nohy. Keď sa konečne dostane na nohy, zisťuje, že na pere mu ešte ostal fliačik krvi. Chutne ho zlízne a obráti sa na Miri.* Áno, ešte koľkokrát to treba zopakovať? *oborí sa na ňu, no keď sa nešikovne poreže, stiahne sa viac ku Alex. Je síce najedený, no stále tam ostáva istá túžba po krvi. Odvráti zrak od Mirany, hľadí na sestru a hľadá nejaké útočisko pred elfou krvou. Pri Naysiných slovách ho však pichne pri srdci.* Toto "učenie sa biológie prakticky" *ukáže prstami úvodzovky a uškrnie sa.* fakt nie je vaša vec. Že je to nechutné? To hovoríš ty. *uchechtne sa, má dosť tohto poučovania. Prešla ho aj chuť na elfiu krv, presunie sa za Alex a objíme ju okolo pása.* Tak to prrr! Toto je les! Žiadna dedina! *nakričí na ňu, no o tých vlkolakoch a upíroch má pravdu.* Ak sa ti nepáči, tak sa nepozeraj. Svet je stále rovnaký, menia sa len ľudia.. žijeme v zaujímavom svete, kde som stihol už aj zomrieť, no som stále tu.. ďalší dôkaz toho, že menia sa ľudia. *vysunie tesáčiky a zavrčí spoza Alex.*
Alexa B. Selvinski *Keď sa Mirana poreže a zacíti slabý pach sladkej elfskej krvi, trochu neisto sa zadíva na Sigiho, no vidí, že sa vcelku drží. Chce otvoriť ústa a niečo povedať, no len ticho zavrčí a opäť ich zavrie. No pri ich výmene názorov mlčí, napokon, Sigi povedal zhruba to, čo by povedala aj ona sama. Nechutné...? v očiach sa jej mihne zvláštny pohľad, ktorý úplne nezmizne ani keď zacíti Sigiho objatie. Srdce sa jej opäť rozbúcha rýchlejšie. Jemne si oprie hlavu dozadu, o jeho hrudník, privrie oči a zhlboka sa nadýchne. * Možno by si nemala strkať nos do vecí, do ktorých ťa nič nie je, * povie potichu stále so zatvorenými očami. Znie to takmer, akoby to ani neadresovala priamo jej, akoby to bola len taká poznámka do vetra.* pretože do tohto ťa rozhodne nič nie je. * Pootvorí oči a uprie na Naysu varovný pohľad a po chvíli ho prenesie aj na Miranu* Nech vám ani len nenapadne o tom niekomu povedať,* zavrčí potichu a niekde v hĺbke jej hlasu sa mihne náznak strachu. Nechce si ani predstavovať, ako by na to reagovali ich rodiny, keď už tieto dve reagovali takto *
Mirana Christie Taylor *Nervózne prebehuje pohľadom zo Siega na Alexu. Obom môže jej rana a krv z nej vytekajúca spôsobiť ťažkosti. Keď však vidí, ako sa Sigi stiahol za Alexu, jednej časti jej bytosti sa uľaví. Cíti, ako sa k nej Naysa priblížila. Potom počuje už len menšiu a ostrejšiu výmenu názorov.* Netreba nám nič viac opakovať,* odvrkne. Pomaly schová dýky späť, odkiaľ ju vybrala, pritisne ruku na hruď a otočí sa.* Naysa... Mali by sme ísť,* povie to úplne chladným hlasom a poberie sa smerom, odkiaľ prišli.*
Naysa Christie Taylor *Ako sa približuje k sestre, sleduje aj tých dvoch incestných maniakov. Sigi sa stiahol k Lexe, a tak sa mu najskôr podarilo ubrániť tomu pachu. Keď ich Miri oboznámi s tým, že im nemusia nič opakovať, len prikývne hlavou. Vo vnútri sa jej zbierajú jej vlastné pocity znechutenia, hnevu, smútku i pocity jej, doteraz, najlepších priateľov. Keď stojí už pri Miri a počuje, že skončili svoje dávkovanie zas oni na nich, alebo teda na ňu, otočí sa späť ku nim. V očiach sa jej zalesknú slzy. Prečo som vás len stratila? letmá myšlienka, ktorá povolí zábrany v oku a slza sa jej skotúľa po líci. Nevie, čo by im na to mala povedať.* Ste....* ukáže na oboch prstom,*....súrodenci..* to je jediná veta, ktorú dokáže vysloviť. Pri varovaní o tom, aby nikomu nič nevraveli, by sa uškrnula, keby mohla.* Lexa... Si si vedomá, že chodím do školy a mám tam hodiny čarovania? Myslím si, že ti nie je neznáme, čo dokáže profesorka Bright.. A to jej nemusím nič ani len hovoriť!* poslednú vetu zdôrazní. Ešte raz sa na oboch zadíva s hlbokým sklamaním v očiach.* Kto by si to len pomyslel - upír a vlkolak, brat a sestra...* posledné slová smerujúce k objímajúcim sa súrodencom. Vo chvíli, keď sa otočí na odchod, už pred sebou vidí kráčať Miri. Pobehne k nej, aby sa čo najskôr vzdialila od toho všetkého.* Ukáž..* povie potichu, jednou rukou utierajúc si slzy, druhou nahmatávajúc ranu na Mirinej ruke.*
Siegfried S. Bright *Začuje jej rozbúchané srdce a neubráni sa úsmevu. Keď sa mu opiera o hrudník, upokojuje ho to a prichádza na kľudnejšie myšlienky. Pri jej varovaní sa na ne dve zadíva. Nechcel to riešiť takto, nechcel, aby sa to dozvedeli takto a ktovie, či vôbec chcel, aby sa to dozvedeli. Ale stalo sa. Nad Miranou tentoraz len prevráti očami a otočí sa na jej sestru, ktorá na nich ukazuje prstom. Všíma si stekajúcu slzu na jej líci a neveriacky pokrúti hlavou.* Neviete sa cez to preniesť? *opýta sa nechápavo, no pri jej rozprávaní o profesorke mu po chrbte prejde mráz. Nechce, aby sa to skončilo takto, aby sa to dozvedela od niekoho iného, chce jej to povedať s Alex, až príde ten čas. Nedávajú mu však na výber.* Obávam sa Naysa, že ti nebudem môcť dovoliť, aby si sa vykecala pred profesorkou.. nie teraz. Takže si vyber. Ak sa ti tak hnusíme.. zabudni na nás, vymaž si spomienky na dnešný deň. Alebo sa s tým zmieriš a všetci budeme môcť opäť pokračovať v našich životoch. Je to len na tebe Naysa. *dopovie vážne a zahľadí sa jej do očí. Nestrpí tu teraz takéto podrazy z jej strany, obzvlášť čo sa týka Alex. Ak mu nedá na výber, bude musieť konať tu a teraz. Tvár ma ako z kameňa, keď na ňu tak hľadí pri slovách o rase a súrodencoch.*
Alexa B. Selvinski *Múdry nápad, pomyslí si na Miranine slová. Nech odídu, to bude najlepšie. Pre všetkých. Prižmúrenými očami hľadí na Naysu, no keď vidí jej slzy, mihne sa v nich smútok. Nerada ju vidí plakať, predsalen, je to jej kamarátka...teda aspoň bola. Ktovie či sa cez to prenesie. Nechápe, prečo im to tak vadí...Sú súrodenci...no a? Samozrejme, na jednej strane si uvedomuje, že to čo robia asi nie je správne, na strane druhej je jej to úplne jedno. To sa snáď má tváriť, že tie pocity, ktoré k nemu cíti, jednoducho neexistujú? To určite nie! No pri zmienke o profesorky ju strasie a pohľad sa zmení na vystrašený, keď si spomenie na Sigiho slová: Vie čítať myšlienky... Sakra...zanadáva si v duchu. Nechce si predstavovať, ako by na niečo také mohla profesorka reagovať. upír a vlkolak, brat a sestra... týmto porušujú hneď dve zákazy...ale prečo by vlastne nemohli? Veď je to ich život. Keď začne Sigi rozprávať, pootočí hlavu a zadíva sa mu do tváre, pričom sa jej na perách usadí takmer nebadateľný úsmev. * Tak čo Naysa, čo spravíš? *opýta sa ledabolo a neodtŕha pohľad od Sigiho*
Mirana Christie Taylor *Naysine posledné slová venované tým dom počuje už len z veľkej diaľky. Nemá chuť obracať sa k tým dvom... Ani nevie, ako ich má nazvať. Keď sa konečne aj Naysa objaví pri nej, trochu sa jej uľaví, že jej nič nespravili. A po jej požiadavke k nej natiahne ruku. Cíti, že sa rana pomaly zaceľuje. Ešteže nebola hlboká, povzdychne si a po pár minútach hľadí na zdravú ruku.* No myslela by si si to niekedy?* spýta sa jej, no skôr tónom, ktorý nevyžaduje odpoveď. Neveriaco krútiac hlavou sa vracia späť domov, kde sa aspoň sčasti pokúsi na dnešný deň zabudnúť.*
Naysa Christie Taylor *Keď počuje, že sa z ich strany rozhovor ešte neskončil, na chvíľu sa otočí, ako náhle sa jej podarí vyliečiť Miri ranu.* Ja nemusím nič vravieť, spomienky si mazať nebudem. Tie mi jednoducho nezoberieš...* nevie, odkiaľ sa v nej berie ten nenávistný tón. Nikdy sa tak nepočula. Ani vtedy, keď bránila Lexu pred mamou.* Preniesť sa možno niekedy prenesieme.. Možno..* zdôrazní, že nejaká šanca tam možno je.* Nespravím vôbec nič! Je mi to úplne jedno!* tento raz v nej väčšia časť osobnosti klame. Vôbec jej nie je jedno, ako sa oni dvaja zachovali. Veď predsa je to také neprípustné...* Zbohom,* posledné, čo im dokáže povedať. Pokojný tón, nenávistný pohľad. Slovo vyjadrujúce niekoľko postojov. Potom sa otočí a nasleduje Miri. Na jej jednoduchú otázku nemieni odpovedať. Chce sa stratiť, zabudnúť, zničiť spomienky...* Prečo oni?* tichučký ston, ktorý vyjadruje jej stratu najlepších priateľov.*
Siegfried S. Bright *Urazene sa na ňu pozrie.* Ja ti nič brať nechcem, no pokiaľ ma k tomu donútiš, nebudem mať inú možnosť. *povie kľudne a premeriava si ju. Možno.. zopakuje si v mysli a ohrnie nad tým nos. Nemusíš sa s tým vôbec zmieriť, len do toho nepchaj nos.. zavrčí, no radšej to nepovie. Ešte bude mať profesora viac myšlienok, v ktorých bude môcť čítať.* Aj tak si budeš musieť vybrať.. *povzdychne si potichu, no už ich dve nevníma. Nakloní sa ku Alexinmu krku a smutne sa ozve.* Nemôže to vedieť teraz, ešte nie.. *naráža slovami na profesorku a pobozká ju na krk.*
Alexa B. Selvinski *Len ju Naysu počúva, pri jej "Zbohom" však posmutnie a sledujúc ako sa otáča a odchádza, je jej do zúfania a všetka tá doterajšia podráždenosť z nej rýchlo vyprchá. Tak veľmi by si želala, aby sa cez to nejako preniesla, aby pochopila, že je teraz a takto šťastná. Nechutné... znovu sa jej zjaví to slovo v mysli a sklopí zrak. Že by nemali, to vie aj sama, no nechutné? Z úst jej vyjde tichý povzdych, nechcela stratiť svoju kamarátku...nie kvôli niečomu takému. Možno to chce čas, pomyslí si. Keď znovu zacíti Sigiho pery na svojom krku, mihne sa jej tvárou úsmev, no predsa smútok ostáva. A pri jeho slovách sa objaví aj náznak strachu. Nechce si ani predstavovať, čo tá na to povie* To teda nemôže, *pritaká potichu a otočí sa k nemu tvárou. *Ale čo budeme robiť?
Siegfried S. Bright *Pociťuje hnev, ľútosť a smútok, keď si pomyslí, že im tieto krásne chvíle majú skončiť len preto, že Naysa si ich už zaškatuľkovala. Ak to tak bude pokračovať, s profesorkou sa stretne takmer okamžite. Našťastie ostáva ešte chvíľka času do začiatku školského roka, možno dovtedy niečo vymyslí. Má ešte jednu posednú možnosť, no tej sa chce vyhnúť oblúkom. No ak nebude mať na výber, zviaže Naysu a nepustí ju za profesorkou.* Zatiaľ to necháme na nej. *povie jej do tváre a sklopí zrak.* Nedovolím jej však, aby to pokazila. *povie naštvaným tónom. Prečo len nechal prútik u profesorky.. to snáď nikdy nepochopí. Stačilo by jednoduché mávnutie a mali by po starostiach. Tento moment by sa nikdy nestal. Vzdychne si sklamane. Očakával, že ona to pochopí.*
Alexa B. Selvinski Možno...možno by sme na to mali zabudnúť aj my...* povie takmer až nečujne a neverí svojím vlastným slovám. Je to klamstvo, nechce na to zabudnúť. Ale čo ak by to tak bolo lepšie? Tomu predsa sama neverí! Položí dlane na jeho hrudník a na chvíľu si oprie aj hlavu. * O pár dní mám súd, * prehovorí potichu. Najprv mu to nechcela povedať, nechcela to povedať nikomu. * Možno sa už tak skoro neuvidíme...a možno *preglgne* možno to tak bude lepšie * šepne, aj keď úprimnosť tým slovám rozhodne chýba. *
Siegfried S. Bright *Nechápavo a ňu pozerá a najradšej by to z jej úst nikdy nepočul. Keď mu položí hlavu a hruď, pohladí ju vo vlasoch a smutne sa ozve.* To nie.. o tom ani nerozmýšľaj.. *povie takmer nečujne. Nechce ju stratiť, nie teraz, ani potom. Nikdy. Pri zmienke o súde sa mu kútiky pier pokrivia.* Prežili sme aj iné veci, prežijeme aj súd. Si silná, také niečo ťa nepoloží. *pohladí ju po chrbte a snaží sa ju nejako povzbudiť, len aby sa tým príliš netrápila.* Vieš, že tu na teba počkám.. ako upír mám toho času fakt dosť. *pokúsi sa o úsmev, no nemyslí si, že sa mu podaril.*
Alexa B. Selvinski *Veď ani o tom nechce rozmýšľať. Preklína svoj rozum, ktorý sa vždy musí všetkému pliesť do cesty. Len prikývne a pri jeho slovách sa letmo pousmeje, predsa však o krok ustúpi a po tom, čo na neho krátko pozrie, rýchlo sklopí zrak.* No ale asi by sme sa už predsa mali vrátiť...domov *dodá ešte* Sľúbila som Elchanovi, že s ním pôjdem ráno pozrieť malého. A...*na okamih sa odmlčí* asi by som mu tiež mala dať vedieť o tom súde. * pokračuje trochu tichšie.* Priyanka ani Nuisika nie sú doma a aspoň on by o tom mal vedieť...* znovu stíchne a hodnú chvíľu tam len tak stojí, nevediac čo povedať ďalej. * Ďakujem...* povie napokon. Zabudnúť... ako by aj mohla? Na niečo také sa predsa zabudnúť nedá. Udivujú ju vlastné slová, ako niečo také mohla vôbec vysloviť...že by mali zabudnúť...*
Siegfried S. Bright *Nechá ju od seba odstúpiť a čaká, čo sa bude diať. Sleduje, ako sklopí zrak a posmutnie. Pri jej slovách ho nachvíľu zamrazí. Bude sa musieť držať tak, akoby doma ani nebol. To bude strašné. Nechápe, prečo sa profesorky pri týchto veciach tak nejak bojí. Určite to pochopí.. pomyslí si.* Domov.. možno máš pravdu. *dostane zo seba napokon. Len prikývne, keď spomenie svoju rodinu a chvíľu stojí ako soľný stĺp.. Natiahne ku nej ruku a prisunie si ju bližšie. Na moment jej hľadí do tých jantárových očí a pobozká ju na líce.* Nemáš mi za čo ďakovať. *povie s úsmevom na tvári.*
Alexa B. Selvinski Zvládneš to s profesorkou?* opýta sa potichu a znovu k nemu zodvihne pohľad, keď si ju prisunie bližšie. Prečo nemôže byť aspoň niečo v mojom živote jednoduché? pomyslí si trochu skrúšene. * Ale mám...za veľa, veľa vecí * odpovie tiež s úsmevom. * Tak teda ideme? * Chytí ho za ruku, venuje ešte jeden pohľad mŕtvej srnke zamieri preč z tohto miesta. Mohlo to byť všetko skvelé...keby sa tam tie dve neukázali. Bodne ju však smútok...s Miranou síce nevychádza, no Naysu stratiť nechce...nie po tom všetkom.*
Siegfried S. Bright *Zatvári sa neprítomne, sám vôbec netuší čo spraví, ak sa náhodou stretnú v Esperanze. A určite sa stretnú, veď je to napokon jej dom.* Netuším. *odpovie jej úprimne a ujde pohľadom z jej tváre.* Ak bude reagovať ako tieto.. tieto.. *nenachádza správne slová.* dve, tak asi nie. No raz sa to určite dozvie a bude lepšie, ak od nás. *povie trochu skleslo a pohladí ju po ruke, keď mu chytí tu jeho. Prechádzajú pár krokov a po chvíli uvidia v diaľke pár svetiel. Povzdychne si, keď vidí svetlá Esperanzy, dokráča ku dverám a silno ju objíme.* Drž sa.. *vzdychne a usmeje sa na ňu.*
Alexa B. Selvinski *Posmutnie* Asi by si...asi by si na to mal skúsiť nemyslieť * zamyslí sa a pomaly, ruka v ruke, s ním kráča lesom* Skús sa venovať niečomu inému, čo ťa zamestná ...* spomína si, ako sa sama vždy zatvárala do knižnice a ponárala do sveta kníh, aby prišla na iné myšlienky.* Skús si čítať * prehodí a posnaží sa o veselší tón. Keď zazrie Esperanzu, trochu jej zovrie hrdlo. Je pravda, že určite bude lepšie, ak sa niečo také dozvie priamo od nich, ale...ako jej a vlastne komukoľvek majú niečo také len tak povedať? Čo ak to nepochopia? Čo ak to aj im bude pripadať nechutné a neprípustné? Keď ju objíme, privinie sa k nemu a hodnú chvíľu tam len tak stojí. Ale prečo je to zlé? Prečo by nemali? Povzdychne si a po dlhej chvíli sa neochotne odtiahne* Aj ty, * povie s úsmevom a vtisne mu bozk na líce*
 


Komentáře

1 Fuensanta | Web | 21. června 2012 v 16:08 | Reagovat

pekny blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama