RPG- Bozk

10. července 2012 v 14:25 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 21. 6. 2012

Vzťah Mirany a Armasa prešiel do ďalšiho levelu..


Mirana Christie Taylor *Otvorí ťažké drevené dvere na malom hostinci, kývne recepčnému, či hostinskému, alebo akú pozíciu ten chlap vlastne zastáva a po storočných vŕzgajúcich schodoch vybehne na poschodie, kde sa nachádzajú izby. Popraví si nové šaty a zaklope na dvere na konci chodby, už ani nevie, po koľkýkrát . Ale nemôže si pomôcť, odkedy prišiel, potrebuje jeho spoločnosť. Je pre ňu ako spomienka, pripomienka toho, čo bolo kedysi a na jej veľké prekvapenie, nedeprimuje ju to. Práve naopak, posledné dni je stále veselšia, dokonca ju netrápi ani to, že to zatajuje nielen pred mamou, ale aj pred Naysou. Veď raz im to poviem, pomyslí si a len nad tým pokrčí ramenami.*
Armas Jari Kappanen *Už hodinu s napätím čaká, kedy konečne príde. Síce sa dohodli na deviatu, no aj tak sa jej nevie dočkať. Neustále myslí len na ňu a najradšej by s ňou bol stále, ale ako mu hovorila o jej adoptívnej matke, asi by to nebol najlepší nápad, keďže tá upírov nemá moc v láske, podobne ako Mirana. Aj keď, u nej je to iné, ako mu už mnohokrát ukázala. Ktovie, ako moc v láske má mňa, pomyslí si a začuduje sa nad tým, ako o nej začína uvažovať. Keď začuje zaklopanie na dvere, vrhne sa k nim, no nasadí pokojný výraz a otvorí. Keď ju však uvidí, prekvapene zažmurká a obzrie si ju.* Hmm, *zahmká obdivne a uškrnie sa.* Dnes ste naozaj krásna slečna. Samozrejme, tak ako aj po iné dni, *snaží sa ten úškrn potlačiť, no moc sa mu to nedarí.* Ale buď sa pôjdete prezliecť, alebo sa zmierite s tým, že vám budem počas nášho výletu nazerať pod sukňu, *povie a na dôvažok jej ju trocha nadvihne, zamkýnajúc pritom dvere izby.*
Mirana Christie Taylor *Na tvári vyčarí úsmev, keď sa dvere otvoria a kúsok odstúpi, aby mohol Armas vyjsť. Mierne sa začervená pri jeho poklone a keďže si túto "hru" pamätá, pokračuje rovnakým spôsobom.* Rada vás opäť vidím, milý pane. Ani vy dnes nevyzeráte najhoršie, *tak ako on, neubráni sa úškrnu a capne mu po ruke, ktorou jej nadvihol šaty.* Verím, že pán je natoľko galantný, aby v takej situácii slušne odvrátil zrak, *veselo naňho vyplazí jazyk. Nevie si predstaviť, že by niečo také dovolila niekomu inému. Nie, len on si môže pri nej dovoliť takéto "srandičky", vždy to robil.* A kam ideme? *zvedavo nakloní hlavu.*
Armas Jari Kappanen *Na otázku jej neodpovie, len ju s tajomným úsmevom vedie von z hostinca a ďalej do lesa. Po očku ju ale stále sleduje, nemôže sa zbaviť toho zvláštneho pocitu, že sa mu.. páči.* Hm, mal som taký nápad, *začne, keď zastane pri jednej vysokej jedli, ktorú si tu všimol už dávnejšie a vtedy dostal ten skvelý nápad.* Pamätám si, ako sme vo Fínsku lozili po stromocha chcel som ti ukázať, aký krásny výhľad je odtiaľto, *kývne hlavou smerom na strom kúsok od nich a zvláštne sa na ňu zahľadí.*
Mirana Christie Taylor *Zvedavo ho nasleduje do lesa a cestou ho chytí za ruku. Len tak kamarátsky.. asi. Ľadový chlad jeho pokožky už prakticky nevníma, tak ako aj iné upírske veci, ktoré by jej za iných okolností určite vadili. Očarene sa obzerá okolo seba, keď sa ocitnú v nádhernom kúte lesa a nevie si predstaviť, čo krajšie by jej mohol ešte ukázať.* Výhľad? *pozrie na vysokú jedľu neďaleko od nich.* Ale to som sa naozaj mala ísť prezliecť, *povie sklamane. Keby mala nohavice, nerobilo by jej problém vyliezť až úplne hore, ale takto.. Smutne sa na neho pozrie a všimne si, že on na ňu pozerá nejako čudne.* Čo je?
Armas Jari Kappanen *Ešte chvíľu si ju obzerá, no namiesto odpovede na jej otázku sa len uškrnie.* A kto povedal, že budeš loziť ty? *vyšvihne si ju na chrbát a o pár sekúnd už stoja skoro na najvyššom konári jedle.* Tak, čo povieš? *usmeje sa a opatrne ju postaví na jeden z konárov, pričom ju ale stále drží. Pohľad mu na sekundu sklzne na jej pery, no potom odvráti pohľad od jej tváre a zadíva sa na výhľad..*
Mirana Christie Taylor *Na otázku jej neodpovie, no nestihne ani vyzvedať ďalej a už sa ocitne na jeho chrbte.* Čo to... *zvyšok jej vety sa stratí v užasnutom smiechu a pevne ho chytí okolo krku, kým okolo seba vidí len rozmazané ihličie.* To je nádhera! *vydýchne, keď už stojí na jednom z konárov. Cíti Ariho ruku okolo svojho pásu, no nedáva tomu žiaden väčší význam. Pred sebou má neuveriteľný pohľad na lesy v okolí školy a tiež hory omnoho, omnoho ďalej.* Myslím, že samu by ma sem vyliezť nenapadlo, *zasmeje sa a otočí sa na druhú stranu, smerom k hradu. Pridržiavajúc sa konárov vylezie ešte o niečo vyššie. Chvála komukoľvek za balerínky, pomyslí si s úsmevom.* A tohto si ma chcel ušetriť len kvôli šatám, hej? *vykukne na neho spoza kmeňa.*
Armas Jari Kappanen *Je rád, že sa jej jeho nápad páči. Aj keď, prečo vlastne pochyboval? Obzrie sa za ňou, keď mu "ujde" trochu vyššie a vylezie za ňou.* Nechcel som ťa toho ušetriť. Chcel som ušetriť len tie krásne šaty, *uškrnie sa a znova ju chytí okolo pása, aj keď nevyzerá, že by mala problémy s rovnováhou. Chvíľu sa tvári, že sa kochá pohľadom na hrad, ktorý podľa niekoho odtiaľ môže vyzerať úchvatne, no on má v tejto chvíli v skutočnosti oči len pre Miranu. Ale nechápe to.. koľkokrát už boli takto blízko seba, no nikdy sa pri nej necítil tak zvláštne ako teraz. Cíti sladkastú vôňu jej krvi, ktorú nečakaný vietor ešte zintenzívni a to ho ešte viac popoženie, aby si ju rukou, ktorou ju drží okolo pása pritiahol bližšie k sebe. Skloní sa k nej a najprv si to namieri k jej krku, no potom zmení smer a priblíži sa perami k tým jej a nežne ju pobozká.*
Mirana Christie Taylor *Len sa zasmeje a otočí sa späť k hradu. Nebojí sa, že by spadla, ani tej skoro pätnásťmetrovej výšky. Vietor, ktorý sa odrazu zdvihol, jej postrapatí vlasy a tak je Arimu celkom vďačná, že ju chytil, aspoň si môže dať vlasy preč z tváre. Znova na sebe zacíti jeho skúmavý pohľad a začudovane k nemu otočí hlavu.* Čo je? *úsmev jej zmizne z tváre, ako prvé jej napadne, že odchádza. Nechápavo si ho obzerá a chce od neho cúvnuť, no drží ju pevne.* Armas, *povie vyľakane, keď sa skloní k jej krku. Vydesene roztvorí oči dokorán a mykne hlavou, čo ale jej ale nijako nepomôže.* Ar... *nedopovie, pretože namiesto na krku zacíti jeho pery na tých svojich. Zakolíše sa a aj napriek jeho objatiu rýchlo nahmatá najbližší konár, aby sa zachytila. Kúsok sa od neho odtiahne, no len na sekundu, kým sa rozhodne, a tentoraz je to ona, kto spojí ich pery.*
Armas Jari Kappanen *Pri jej vydesenom výraze si v duchu nadáva, že sa nechal čo i len na takú malú chvíľu uniesť a potom znova, keď sa od neho odtiahne, pričom zaregistruje, ako sa zakolíše.* Mali by sme ísť... * dole dopovie v mysli. Jej náhla iniciatíva ho zaskočí a poteší zároveň a všetky bozky jej opätuje, pričom sa snaží ignorovať tú náhlu túžbu po krvi. Jej krvi. Odtiahne sa teda od nej a ospravedlňujúco sa na ňu pozrie, na čo si ju hned aj vyloží na chrbát.* Drž sa, *zavelí.*
Mirana Christie Taylor *Aj by ho bola objala, bohužiaľ, držať sa pichľavého konára a stáť prakticky len na jednej nohe je to znemožňuje. Ani sa nezamýšľa nad tým, čo to robia. Na to bude čas neskôr, výčitky prídu až potom. Možno. Veď sa jej to vlastne páči, keby si tým nie je istá, nerobila by to, čo práve robí. No prečo by tu vôbec mali byť nejaké pochybnosti? Armas je jej najlepší priateľ.. tak prečo by nemohol byť aj niečo viac? Pozná ju asi najlepšie zo všetkých, s ktorými sa kedy stretla a ona jeho asi tiež. Pocity sa v nej ale aj tak miešajú, keby je s ňou Naysa, asi by sa z nich zbláznila. A ona už z toho má tiež dosť chaos. Ona, osirotená kvôli upírom, navždy opustená kvôli upírom, tu teraz jedného bozkáva a objíma.. Som ja ale prípad, pomyslí si a prevráti v duchu oči, no nepozastavuje sa nad tým. Nad jeho odtiahnutím sa a ospravedlňujúcim pohľadom len podvihne jedno obočie, pevne ho objíme okolo krku a hlavu si oprie o jeho plece. Nechce hovoriť nič, až keď budú dole..*
Armas Jari Kappanen *Na jednej strane ho jej blízkosť teší tak ako to, že k sebe cítia očividne to isté. No na tej druhej ho vôňa jej krvi dráždi čoraz viac a tak, keď pristanú na zemi, odstúpi od nej o niekoľko krokov.* Prepáč, daj mi chvíľu, *pretisne cez zaťaté zuby a snaží sa dýchať čo najplytšie. Zdá sa, že ich dnešný výlet sa skončil.*
Mirana Christie Taylor *Zašuchne sa z jeho chrbta a čaká, že sa k nej otočí. No namiesto toho odkráča kamsi ďalej. Zamračí sa a spraví krok k nemu, ale niečo jej v tom zabráni. Ten už skoro nepoznaný pocit nebezpečenstva, ktorý necítila už pekných pár rokov. Bez pohnutia stojí na mieste, vie, že stačí jeden pohyb, rozvírenie vzduchu a už tu nebude. Pozorne ho teda niekoľko sekúnd sleduje a až potom sa rozhodne prehovoriť.* Armas? Mám odísť? *spýta sa a vôbec by sa nehnevala, keby povie "áno".*
Armas Jari Kappanen *Snaží sa to predýchať a jej meravosť mu v tom našťastie pomáha.* Ty vždy vieš, čo treba robiť, však? *pokúsi sa na ňu usmiať a nadýchne sa trochu viac.* Už je to lepšie, *povie a tentoraz je ten úsmev o čosi presvedčivejší aj keď to o moc lepšie nie je.* Nie, nemusíš, počkaj, *pokrúti hlavou, z vrecka vytiahne prútik, zašomre zaklínadlo a na zápästí sa mu objaví malá ranka. Krv, ktorá z nej vytečie ale stačí na to, aby sa mohol sústrediť na ňu a ešte chvíľu stráviť s Miranou.*
Mirana Christie Taylor *Usmeje sa a pokrčí plecami.* Vždy nie, ale čo sa upírov týka, tak áno, *váhavo pristúpi o krok bližšie a začudovane sleduje, čo robí s prútikom.* Hej, *vyhŕkne a jej prvé reakcia je, že sa načiahne za jeho rukou, aby mu krvácanie zastavila. No potom si uvedomí, prečo to spravil. Sama mu o tom vravela. Nakloní hlavu nabok a sleduje jeho reakcie, no potom pokrúti hlavou a cúvne.* Nie, ak by to bolo lepšie, nemusel by si robiť toto, *prekríži si ruky na hrudi a nedôverčivo sa naňho pozerá.*
Armas Jari Kappanen *Keď sa k nemu priblíži, čaká, že jej vôňa nebude až taká silná. Bohužiaľ, tá malá ranka mu moc nepomohla, no nechce to dať na sebe poznať. Ale aj tak jej nechce o svojom "stave" klamať, aby jej náhodou neublížil, a tak len zvesí plecia a ospravedlňujúco na ňu pozrie.* Prepáč, neviem, prečo sa mi to zrazu tak ťažko ovláda, *je sklamaný sám zo seba, že pokazil tak peknú chvíľku.* Môžeme sa zajtra stretnúť? *spýta sa jej napriek tomu, že by sa toto mohlo zopakovať a ktovie, ako by to dopadlo potom a vyčarí jeden zo svojich úsmevom, ktoré má tak rada. Na odľahčenie atmosféry.*
Mirana Christie Taylor *Trochu smutne naňho pozrie a ruky nechá padnúť vedľa tela.* To nič, veď to až také prekvapenie nie je, predsa len, si upír, *slovo "upír" povie so zvláštnym podtónom, no nie naschvál a nevenuje tomu ani pozornosť. Pri jeho plánoch na zajtra sa ale musí zasmiať.* Nie, zajtra nie, už mám plány, *uškrnie sa, príde jej divné, rozprávať sa s ním a byť od neho tak ďaleko.*
Armas Jari Kappanen *Nad jej tónom sa nepozastavuje, skôr ho poteší jej smiech. Taký... uvoľnený. Aj napriek tomu, že sa ledva ovláda, aby po nej neskočil.* Vážne? *prekvapene zdvihne obočie.* A aké? *začne vyzvedať a vťahovať do seba čo najviac vôňu vlastnej krvi ako tej jej.*
Mirana Christie Taylor *Priblíži sa k nemu, no plánuje hned aj odísť a tak sa až tak moc nebojí. Upíri v nej v posledných pár rokov evokujú skôr strach ako hnev, aj keď... záleží od situácie.* Áno, sestra má oslavu, nedávno skvalifikovala, *prezradí mu dôvod, prečo bude musieť zajtrajšok stráviť sám.* Ale potom... večer... mohol by si prísť ku mne, *začervená sa a sklopí pohľad, no hned na to sa otočí a odkráča kúsok ďalej medzi stromy, kde si počká na odpoved a potom už určite odíde.*
Armas Jari Kappanen *Prikývne s úsmevom a uškrnie sa.* Odkáž, že jej gratulujem, *zasmeje sa a prekvapene na ňu pozrie pri jej návrhu.* Prísť k tebe? A kam? *spýta sa. Že má vlastný dom mu už vravela, len nevie kde. Pri jej začervenaní sa znova uškrnie. Je taká zlatá, pomyslí si a prikývne.*
Mirana Christie Taylor *Ďalšie začervenanie sa, keď jej návrh príjme.* Neďaleko toho domu, kde ma vyprevádzaš zvyčajne. Veľká kvetinová záhrada s hojdačkou. Presklené dvere zozadu budú otvorené, *odpovie mu a venuje mu ten najkrajší úsmev.* Tak sa maj. A teším sa... na zajtra, *v duchu sa začne preklínať za to, že sa musí vkuse červenať a pre dnešok mu naposledy zamáva a stratí sa medzi stromami.*
Armas Jari Kappanen *Predstaví si ten veľký dom a tiež jeho okolie. Snáď to nájde.* Maj sa, *zamáva jej. Strašne ho mrzí, že to musel takto pokaziť. Hlavne keď pri nej problémy s ovládaním sa nemal nikdy. Povzdychne si a chvíľu ešte hľadí na miesto, kade odišla a potom sa aj on poberie niekam preč, najskôr asi na lov, aj keď tá jej neuveriteľne lákavá vôňa ho bude prenasledovať asi stále.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama