RPG- Návšteva mamy

24. července 2012 v 11:21 |  RPG záznamy
Miestnosť: La Lieste (rpg), Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 7. 7. 2012

Stretnutie sa Debbie s Armasom mohlo dopadnúť všelijak. Nakoniec to ale skončilo fajn a zdá sa, že Debbie sa s faktom, že priateľ jej dcéry je upír, zmieri a nebude ho považovať len za krvilačnú obludu.


Mirana Christie Taylor *Po včerajšom rozhovore s Alexou sa cíti akosi zvláštne. Nečakala, že by to mohlo dopadnúť tak.. dobre. Áno, dobre. Aj keď na seba tí dvaja vrčali, nezomlelo sa nič. Len má trochu strach z toho, ako dopadne Ariho stretnutie s klanom upírom, alebo aspoň s profesorkou Bright. No teraz ich čaká iné stretnutie. S mamou. Ani jej neposielala sovu, že prídu. Ešte by niekam zdrhla. Nevyzerala práve nadšená, keď spomenula, že jej ho niekedy ukáže. Len dúfa, že je doma. Dá si vlasy do krátkeho copu a vyjde zo spálne, prechádzajúc izbami a hľadajúc Ariho.*
Armas Jari Kappanen *Len dnes ráno mu Miri oznámila, že pôjdu k jej mame. Vie, že mu o ňom už povedala, no podľa jej slov sa s vedomím, že jej dcéra má priateľa upíra, bude aj tak bude ťažko zmierovať. No bude robiť, čo bude v jeho silách, aby zanechal dobrý dojem. Do jedného zo šuflíkov vo vitríne v knižnice odloží obálku na kopu ďalších, poslaných z toho istého miesta a adresovaných tej istej osobe. Jemu. Chodia mu už roky. A zatiaľ ani jeden neotvoril. No bude si musieť nájsť novú skrýšu, tu ich môže Mirana ľahko nájsť. Skôr ako nad tým ale stihne rozmýšľať, začuje jej ľahké kroky blížiace sa ku knižnici. Zavrie šuflík a vyjde z miestnosti. Narazí na ňu v obývačke a pohľad na ňu mu na tvári vyčarí úsmev.*Hotovo?*spýta sa, pristúpi k nej a zľahka ju pobozká na pery.*
Deborah Christie Taylor *Len si obzerá jednu knihou za druhou, snažiac sa spomenúť si, ktorá je teraz jej a ktorú si sem doniesol Derren. Nerada by ho obrala o nejaké knihy. Hoci, nechce bývať ďaleko, ale radšej nech si všetko hneď vezme, nerada skladováva veci iných. Potom by si len pomysleli, že Debbie je niečo ako kleptomanka...*Tajomstvo elfskej kultúry...*Do rúk sa jej dostane ďalšia zaujímavá kniha, ktorú si nepamätá, že by si kupovala. Ale ani podpis v nej nie je. Žeby Derrenova? Nikdy sa o také nezaujímal..Skôr ho brali knihy o magických tvoroch.. Len sa poobzerá po izbe a nenápadne ju šupne za ostatné knihy, aby si ju nevšimol, keby si tu dodatočne prezeral svoje veci. Tú knihu si ešte chce preštudovať.*
Mirana Christie Taylor *Zbadá ho ako vchádza do obývačky a usmeje sa.*Hej, hotovo. Poďme,*prepletie si prsty s tými jeho, prejde s ním do haly, kde si vezme kabelku a spolu vyjdú z domu. Vonku ju prekvapí dusno a teplo a ľutuje, že si nevzala okuliare. Aspoň že mama býva blízko, pomyslí si a ďalej si vykračuje smerom k jej domu.*Bude ťa mať rada, *povie smerom k Arimu a žiarivo sa naňho usmeje. Keď sa priblížia k maminmu domu, zhlboka sa nadýchne a nahlas zaklope. Potom vytiahne z kabelky kľúče a odomkne. To klopanie bolo len aby mama vedela, že niekto prichádza. Ak je teda doma. Pootočí kľúčom a dvere sa otvoria.*Je doma,*šepne najprv.* Mami! *zakričí do domu, ostávajúc v hale.*
Armas Jari Kappanen *Vyjde s ňou z domu a kráča vedľa nej, držiac sa za ruky. Takto spolu ešte vonku neboli. Ale celkom sa mu to páči. Stretnutím sa s miestnou eliatorkou sa všeličo zmení. Len dúfa, že k dobrému. Pri jej slovách sa na ňu pozrie a usmeje sa. Skoro zdvihne jedno obočie, no nakoniec si to rozmyslí. Po tom, čo mu vravela, o tom dosť pochybuje, ale bol by rád, keby mala Miri pravdu. Dostanú sa až pred dom, ktorý videl už niekoľkokrát, no bližšie ako na niekoľko metrov nikdy nebol. Sleduje Miri, ako klope a potom odomyká. Na jej slová len prikývne a prekročí prah dverí, obzerajúc sa okolo seba.*
Deborah Christie Taylor *Jej prezeranie kníh a robenie malých kopčekov na stole nič neruší. Je úplné ticho v celom dome a to sa jej veľmi páči. Aj keď, úplné ticho nemá rada, ale že je sama, to už hej. Aj preto si radšej pospevuje pesničku, trocha agresívnu ale pritom v nej vyvoláva pocity šťastia. No zato by sama nedokázala len tak pospevovať nejakú pesničku, preto si ju aj zapne cez svoj prehrávač hudby. Pritom ani nič iné v knižnici nepočuť. No na rozdiel od knižnice, v ostatných izbách je úplné ticho, predsa len tesnenie dverí a stien dokonala odhlučňuje. Čary... Keď však všetky potrebné knihy vyseparuje, až na tú jednu ukrytú, pomaly vypne hudbu, chytí jednu kôpku kníh do ruky a druhý za pomoci telekinézy prenesie do haly, aby stadiaľ si to potom Derren mohol rovno odniesť. No ako tam dôjde, teraz už naozaj bez hudby si pohmkajúc jej melódiu, zarazí ju tam Miri a ...to bude asi ten jej upír.*Aaaaaaaaa *Skríkne od šoku. Nečakala ich. Knihy z ruky jej vypadnú, nehovoriac o tých, ktoré prenášala za pomoci mysle. Subjekt prenosu bol vyrušený...*
Mirana Christie Taylor *Stále čaká v hale a zamračí sa. Zrazu začuje nejaké kroky z poschodia a o chvíľu už uvidí mamu schádzať dole, s jednou kôpkou kníh v rukách a druhou poletujúcou vedľa nej.*Ahoj, ma..*s úsmevom ju chce pozdraviť, no preruší ju mamin výkrik, pri ktorom ňou trhne a vystrašene pozerá na mamu.*Mama, si v poriadku?*pustí Ariho ruku a pribehne k mame, zbierajúc knihy zo zeme.*To som len ja. A toto,*obzrie sa ku dverám.*Je Armas. Prišla som ti ho predstaviť. Osobne,*obráti sa späť k mame a v rukách drží toľko kníh, čo unesie.*Alebo máš nejakú prácu?*sklamane pozrie na knihy v rukách. Mohli to už vybaviť..*
Armas Jari Kappanen *Miraninu mamu zacíti na schodoch skôr, ako ju zbadá. Všimne si, že je to mlado vyzerajúca žena, kvôli tomu, že je elfka, jej vek nedokáže odhadnúť. Ale keďže od Miri vie, že jej sestra, Naysa, má dvadsať, predpokladá, že minimálne štyridsať. Keď tá žena pri pohľade na nich odrazu skríkne, v duchu zanadáva. Asi jej Miri radšej mala dať vedieť, že prídu.. Prejde k nim a do jednej ruky vezme zvyšné knihy a obráti sa k Miraninej mame.*Rád vás osobne spoznávam, slečna Taylor,*vezme do druhej ruky tú jej a perami sa ledva dotkne chrbta jej dlane. Na slušné spôsoby, ktorým ho učila mama, nezabudol ani pri otcových tvrdých tréningoch.*
Deborah Christie Taylor *Padajúce knihy ignoruje, hoci niektoré ešte stále počuť, ako berú jeden schod za druhým. Ona tam len stojí a sleduje toho stojaceho pri dverách, ktorého priviedla jej dcéra. Nevšíma si jeho vzhľad ani nič, len jeho oči. Oči upíra. A ani tie nevníma ako farbu, ale ako to o koho ide. Vníma ich, aby sa ubezpečila v tom, že je od nej čo najďalej. A čo viac, stojí tak nehybne, lebo, ako sa už vie, je upír a lebo ona nemá na sebe svoj vesmírny odev. V nákupnej štvrti ho nikde nepredávali. Ale jeden obchodník jej sľúbil, že ho na čierno zoženie. Ale je to príliš drahá službička a náročná na čas. Dovtedy už stihne aj dvakrát vypľuť dušu. Po chvíľke sa spamätá a uvedomí si, že Mirana je pri nej a zbiera knihy. Len sa k nej skloní a pomôže. Ale asi ani nie je čo, keďže kým na chvíľu žmurkla, teda v jej prevedení sa sklonila, tak dovtedy sa tam objavil a zbieral knihy aj ten jej...upír. Jeho predstavenie ju doslova šokuje a pritom zabúda aj reagovať na Miraninu otázku či je v poriadku. Šokovane od neho odtiahne ruku, snažiac sa ignorovať jeho príliš slušné a zdvorilé správanie. Tvojim cieľom je ho ignorovať a neznášať.. povie si pre seba.*Takže ty si ten, ktorý si pre seba ukradol srdce mojej dcéry..*S úškrnom sa k nemu prihovorí až vtedy, keď zoberie jeden schod za druhým....Majú vôbec upíri srdce? Možno práve preto si ho ukradol, aby nejaké mal...*
Mirana Christie Taylor *Pri Ariho maximálne slušnom predstavení sa sa neubráni úškrnu. On teda vie, ako sa správať k ženám.. Len aby to mamu obmäkčilo.. Odstúpi od schodov, aby mohla mama zísť a pri jej slovách prevráti oči.*Mama, vieš, že by som mu ho celé nedala. Časť stále patrí mojej milovanej rodinke,*uškrnie sa a podíde k nej, pričom ju objíme, tak, ako jej o len tie knihy v ruke dovoľujú.*Poďme si sadnúť, potom ho spovedaj,*povie stále s úsmevom a sama zamieri do obývačky* Toto si kam niesla?*spýta sa ešte, ukazujúc na knihy vo svojich aj Ariho rukách.*
Armas Jari Kappanen *Strach tej ženy je až hmatateľný. Trochu ho to mrzí, to vôbec neverí svojej dcére, že pri ňom nie je v nebezpečí? Po jej aj Miriných slovách sa snaží zachovať pokojnú atmosféru a pousmeje sa.* Nie som zlodej. Jedine ak by mi ho dala..*Chce podísť k Miri a aspoň ju objať, no napadne ho, že pri jej mame by im nejaké nežnôstky asi neprešli. A tak sa od nej drží radšej ďalej, no spraví pár krokov smerom, kam kráča, no zastane, keď sa ešte obráti a spýta sa, kam majú tie knihy odniesť. Obzrie sa späť k slečne Taylor pri schodoch a čaká na odpoveď. Nerobí mu problém pomôcť jej. Možno sa v jej očiach trochu vyšvihne. Ale podľa jej prvotnej reakcie.. to bude asi dlhšie trvať.*
Deborah Christie Taylor *Tiež objíme dcéru a len sa usmeje.*Ešteže tak..Aj by som sa bola urazila*Zaškerí sa a pritom sa na chvíľu tvári, ako keby tu boli len oni dve, bez toho upíra. No nedá sa ho ignorovať, predsa len, to by ju dcéra zabila a ukradla by si jej srdce. A ten by jej určite rád pomáhal so zabíjaním.*Hm.. tie knihy len zložte niekam tuto *Ukáže na voľné miesto v hale a potom len ona pokračuje smerom do obývačky. Táto obývačka už aj tak bola znesvätená upírom aj vlkolačkou, tak sem už môže kľudne vstúpiť.*A keď to zložíte, len poďte sem*Ukáže za sebou*A spravte si pohodlie*Povie len tak mimochodom, hoci jej dcéra už aj tak tam má zamierené. Očividne pozná Debbiene pohostinstvo.* Ja som tu tiež hneď*Ona len vojde do kuchyne a premiestni do obývačky 3 poháre a džús a potom ešte si vezme do ruky nôž (predsa istota je guľomet, hoci jej to asi prd pomôže) a potom ešte nerozkrájaný zákusok. Má aj pokrájané časti, ale s nožom sa cíti o niečo bezpečnejšie, takže ostáva táto časť. Potom vojde aj ona do obývačky.*Dajte si *Povie a 3 kúsky zákusku pred nimi odkrojí, potom si sadne ale nôž nepúšťa, tvári sa, že ešte bude krájať..ale koho? alebo čo?*Vlastne, môžeš jesť a piť? Lebo..*Nevie, či môže povedať, ale tak..už je asi časťou rodiny, minimálne sa zapíše do histórie ako mŕtvolka, ktorý určite pretiahol jej dcéru.*..krv som zabudla kúpiť *Potom sa trocha zaškerí, no už ho berie pokojnejšie. Ten nôž pomáha.*
Mirana Christie Taylor *Položí knihy teda tam, kam jej mama ukázala a všimne si názov tej navrchu. Zázračné tvory západnej Európy, prečíta v duchu. Ani nevie, že takú knihu tu mali. A čo s nimi chce mama robiť? No nepýta sa jej na to, teraz sa budú riešiť iné veci. Počká na Ariho a potom vojde do obývačky, počujúc mamin hlas z kuchyne.* Jasné,*povie na to, že si majú spraviť pohodlie a sadne si na gauč. O chvíľu do obývačky vletia poháre s džúsom a za nimi vchádza mama so zákuskom. Pri pohľade na nôž, ktorý nie a nie pustiť z ruky na ňu pozrie pohľadom: To myslíš vážne? no nevraví nič. Pri jej otázke sa len neubráni úškrnu a pozrie na Ariho. Nebude predsa odpovedať za neho.*
Armas Jari Kappanen *Položí kôpku kníh vedľa tej Mirinej a nasleduje ju do veľkej miestnosti s ďalšími dverami. Sadne si k Miri na gauč a obzerá sa po miestnosti. Z obdivovania ho vyruší hlas a obzrie sa ku dverám, z ktorých vyjde Miranina mama so zákuskom a na stolíku zbadá tri poháre s džúsom. Keď si všimne nôž v jej ruke, len-len že sa neuškrnie. Pri jej otázke sa na ňu nevinne pozrie a potom mrkne na Miri.* Načo kupovať, keď tu mám ju,*zavtipkuje a štuchne do nej. Potom sa ale zatvári normálne a odpije si z džúsu.* Len žartujem. Nemusím piť len krv, vypijem čokoľvek a tiež jem. *Dodal by, že krv je ale preňho najlepšia, ale radšej o tom pomlčí.*
Deborah Christie Taylor *Ešte nakrája aj zvyšnú časť zákusku a potom len pozrie na toho jej upíra. Doteraz ho moc nevnímala, teda nieže nevnímala, ale nepreskenovala si ho poriadne - od hlavy až po päty. Ale teraz je na to vhodná chvíľka. Tak sa len s nožom v ruke posadí do kresla, snaží sa tváriť veselo, predsa len, nech si nik nemyslí, že sa ocitol v hororovej scénke. Pozorne si ho pritom prezerá. Hoci ona je na krátko vlasých, jemu tie vlasy seknú. A jeho nevinná tvár. Je celkom fešák...No jej myšlienky, ktoré prebehli behom pár sekúnd, ju prekvapí jeho odpoveď.*Ju?*Zdesene sa na neho pozrie, rozmýšľajúc, ako sa vlastne vrhajú nože. No v tom ju však jeho druhá odpoveď trocha ukľudní.* Huh, ešteže tak..*Tak nech sa poriadne naprace tými zákuskami, lebo inú večeru tu nedostane..A ani dezert, ten určite dostane večer doma v posteli..V dome, čo kúpila Debbie. V izbe čo kúpila Debbie. Ešteže posteľ nekupovala..Len ho financovala..možno..trocha...*Takže..Koľko že to máte rokov?*Vykať alebo tykať? Ešte nevie. To záleží od jeho veku. Predsa len nejaké info o ňom musí vedieť, ako napríklad koľko storočná je táto koža a kosť oproti nej.*
Mirana Christie Taylor *Sleduje mamu, ako si obzerá Ariho a pousmeje sa. Zatiaľ to prebieha celkom pokojne, teda až na ten príchod. A už vážne by mohla odložiť ten nôž. Zacíti Ariho štuchanec a odpoveď a zhrozene naňho pozrie. Tak to sa mu podarilo. Takéto žarty by si mal pred jej mamou odpustiť. No keď mame zmizne zdesený výraz z tváre, upokojí sa a uškrnie sa. Jej to totiž celkom vtipné prišlo.* Môžeš mu tykať,*povie s úsmevom a pozrie na mamu. Nielenže Ari mlado vyzerá, naozaj má toľko, na koľko vyzerá.*
Armas Jari Kappanen *Trochu postrašiť ju chcel, ale naozaj len zo žartu. Keby bola pravda to, čo povedal, asi by sa s dcérou stretávala len na cintoríne pri jej fotke.*Mám dvadsaťdva,*odpovie na otázku s jemným úsmevom na perách.*A tykajte mi,*dodá a pozrie na Miri, pričom sa mu úsmev rozšíri. Sedieť tu takto pred jej mamou je dosť zvláštne, navyše, keď sa ho aj bojí.. No dúfa, že ten strach prejde a obľúbi si to, tak ako vravela Miri. Predsalen, len to jej matka (aj keď adoptívna) a Mirana ju má rada.*
Deborah Christie Taylor 22?*Lepšie si ho prezrie. No fajn, z časti ho tak aj odhadla, ale viac ho zaujíma, od kedy má 22. Predsa len, nebola by rada, keby jej dcéra chodila s nejakou vykopávkou. Ale keď to nepovedal, asi nechce, aby sa to vedelo. tak si to zistí nabudúce. Ak teda nejaké ešte bude...*Fajn teda, tak ti budem tykať...Vlastne, si v rodine už teoreticky, takže si mi niečo ako...*Syn? O preboha, len to nie. Nepovedz to nahlas, nie, prosím, nie... začne sa prehovárať. lebo vždy musí začať vety, čo sa nedajú dokončiť.*..syn..*Nemá na výber. Čo iné tam mala povedať? "rodinný upír?, podobná vykopávka?,...nič iné sa tam nehodilo.* Asi nemusím klamať a môžem ti v pohode povedať, že trocha ma desí predstava, že Naysa a Mirana tak vyrástli a že obe majú svoje...*A ďalšie slovo, ktoré by ohľadne nich nepovedala. Ale musí.*..lásky..Tak teda si o nich čo to musím pozisťovať. Predsa len, do rúk nejakého..*A teraz sa určite trafila do čierneho. lebo kto pije krv, je vlastne vrah.*..vraha...Takže mi už Miri niečo o tebe prezradila, ale len nejaké základy. Takže si z Fínska...rodina ti tam ešte doteraz žije, či ako? *Očakáva nejaké informácie navyše, tak len nôž trocha pootočí v ruke a lepšie sa usadí v pohovke. Teraz sa zahrá na dobrého elfského poslucháča.*
Mirana Christie Taylor *Pri maminom skúmavom pohľade si je istá, že neverí, že má skutočne "len" 22. Nevadí, povie jej to nabudúce. Pohodlne sa oprie o operadlo gauča a počúva, len na mamu hodí začudovaný pohľad, keď povie, že Armas je teoreticky ako jej syn. No vystrieda ho spokojný úsmev. Do tejto debaty sa asi moc zapájať nebude, nechá odpovedať Ariho, len keby bolo treba, zakročí. To, že sa jej mama bojí predstavy, že ostane sama, vie. Ale má Xamiho.. a ten bude malý ešte dosť dlho. Len dúfa, že aspoň on si nájde "lásku" elfku. Nech aspoň niekto mama poteší výberom partnera. Tvrdý pohľad hodený na mamu prezrádza, ako sa jej nepáči to slovo. Vrah.. Ona nie je o nič menej vrahom ako on.. Mrkne na Ariho a čaká, ako sa rozhovorí o rodine. Vlastne, rada by ich znova stretla. Anni s Kimim boli strašne zlaté deti..*
Armas Jari Kappanen *Usmeje sa.*Naozaj mám len 22. Ešte nepatrím k tým "starým" upírom, *povie a začuduje sa, keď ho nazve svojím synom.*Nemusíte ma tak vnímať. Viem, že je vám to nepríjemné.*Na jej ďalšie slová len prikyvuje. Pri nazvaní jeho osoby "vrahom" sa zarazí. Tak volá všetkých upírov? Znova prikývne na to, že je z Fínska. A tiež, že mu tam žije rodina.*Áno, moja rodina stále žije vo Fínsku. Rodičia s mladšou sestrou bývajú v Kuusame, bratia pravdepodobne bojujú na severe Fínska. Viete, v Škandinávii sú medzi upírmi dosť nezhody. Vojny tam trvajú už celé storočia. Nejaké som zažil aj ja. Ale len jednu fakt veľkú. Pred tou ďalšou.. som z Fínska odišiel.*Síce sa o rodinu bojí, ale tie listy, ktoré mu stále chodia, ho aspoň držia vo vedomí, že stále žijú.*
Deborah Christie Taylor *Ani nie je starý potom. A ona už rozmýšľala, či je 400 rokov preňho veľa alebo málo. Ale tak toho ešte nezažil moc. Ale na to, že má len 22, ja naozaj slušný chlapec. A ako sa dozvedá o ňom čo to, tak celá jeho rodina je upírska. Jeho príbeh, teda aspoň skrátený príbeh, sa snaží vnímať čo najlepšie, každé jedno slovko je pre ňu dôležité.*Aha *Iba takto dokáže na toto zareagovať. Chvíľku len ticho rozmýšľa, až nakoniec sa naňho znova zadíva. Potom na Miranu a znova naňho. Vyzerá celkom bezpečne a ona mu verí. Tak prečo tu robiť trapošinky? Len nôž položí na stôl, rovno pred nich. Hádam to srdce naozaj nemá v pláne ukradnúť... a ani moje.. pomyslí si a potom sa len pohodlnejšie, uvoľnenejšie posadí. Už nie je v takom napätí ako bola doteraz.*A vlastne...?*Keď už býva v jej dome s jej dcérou, aj keď len adoptívnou, ale predsa, tak má právo na takéto otázky. A aj keď tu je Mirana, ktorá odpoveď môže dosť ovplyvniť, rada by vedela, čo majú tí dvaja v pláne.*...ako si predstavujete svoju budúcnosť? *Položí im takú závažnejšiu otázku, takú na zamyslenie.*..akože...je toto vážne alebo obyčajné bližšie kamarátstvo to nazvime...*Aj keď jej Miri sľúbila, že vnúčatá ešte na pláne nie sú, ona by rada vedela, čo si o tom mysli Armas. A či to len neberie ako niekoho, kto mu poskytne zadarmo nocľah, kým trvá vojna u nich. A čo viac, napríklad, či v budúcnosti neplánujú niekam odísť alebo niečo také. Čo ak sa on chce potom vrátiť do Fínska? Mirana pôjde s ním a nechá tu rodinu, ktoré tiež má svoje miesto v srdci, alebo ho pustí samého? To sú tiež dôležité otázky, Debbie tak prišla o Derrena..*
Mirana Christie Taylor *Pohľadom behá z jedného na druhého. Ari to teda riadne skrátil. Ale no čo, chcela by sa ešte dnes vrátiť domov.. Jej o tých šiestich rokoch, čo spolu neboli, rozprával na dvakrát. To nervózne ticho, ktoré ostane po jeho dohovorení, chcela prerušiť, no mama ju predbehla. Dosť zvláštnou otázkou.. Pozrie na Ariho. Ona vie, ako si predstavuje budúcnosť. S ním. A je jej jedno kde. No čo povie on? Nájde jeho ruku a stisne mu ju. Aj keď mame povedala, že deti ešte neplánujú, neznamená to, že s ním nechce žiť.*
Armas Jari Kappanen *Vidí, že sa slečna Taylor uvoľnila. Pri tom tichu rozmýšľa, či má pokračovať, no nakoniec sa ozve ona. Otázka na zamyslenie. Vážne zamyslenie. Hlavne v jej prítomnosti. Zacíti Mirinu ruku a usmeje sa na ňu. No ako si ju asi predstavuje? Opustil rodinu, ignoruje ich listy, vrátiť sa tak skoro neplánuje.. Chce byť s Miri.*Neviem, či vám to už Mirana vravela, ale náš vzťah už nie je len držanie sa za ruky a bozk na líčko,*nevie, ako by jej to mal povedať, je to predsa jej matka.. A tak na to ide trocha okruhom.* Takže.. z mojej strany, je to vážne. Naozaj vážne. *Elfke sa pri tom stále pozerá do očí, aby mu verila, že to myslí vážne. Aj keď vie, že raz domov bude musieť zavítať. Ale to už bude riešiť doma a len s Miranou.*
Deborah Christie Taylor *Hoci ona nie je upír a ani inak nadprirodzene rýchly tvor, pre ktorého sekunda trvá minúty, ale preto má pocit, že občas akoby dokázala zastaviť čas. Alebo sú to len jej chybné domnienky a tá druhá osoba rozpráva príliš pomaly. Alebo len Debbie je príliš domýšľavá a jej mozgové bunky a neuróny pracujú na plné obrátky. Presne preto, keď začuje len prvé slovíčka, teda tú časť "Neviem, či vám to už Mirana vravela," v jej rozume sa prehrnie húfa myšlienok, na štýl: O môj drahý Merlin, oni sa zasnúbili.. on ju požiadal o ruku.. on ju nabúchal a ona mi to minule nemerila povedať..on...čo jej pre Merlina spravil? Vyklop to už!... hoci jej rozum bol na pokraji kolapsu, jej výraz bol pokojný s úsmevom na tvári. Snažila sa zachovať pokoj..aspoň to tak vyzeralo, hoci vnútri vrela, ako sopka rozmýšľajúca nad výbuchom alebo len vrení...*Vážne..*Zopakuje si jeho posledné slovíčko a sklopí zrak na džús. Ona sa musí napiť, cíti nedostatok tekutín, minerálov, vitamínov..všetkého..hlavne lásky... jej dcéra sa dala do vážneho vzťahu. Rýchlo sa napije, až dvakrát za sebou hneď vypije pohár džúsu a potom sa na nich zas zadíva. Pre Merlina, hneď môžem kupovať pre obe dcéry svadobné šaty.. ďalšia z jej myšlienok a ona len trocha zvážnie. Zdesí sa..budúcnosti...samoty..Ale na druhej strane, vyzerá, že Mirana bude mať celkom slušného a pekného manžela.* Tak na toto vám viem povedať len jednu vec...*Radšej si znova naleje džús a vypije.* Ak ju opustíš, tak okúsiš elfský hnev...taylorovský hnev...*Dodá a potom sa len uškrnie. Ale zatiaľ máte moje požehnanie.. dodá v sebe, ale len v sebe. Toto z nej nikto nedostane.*
Mirana Christie Taylor *Skoro ani nedýcha, keď sleduje mamu a čaká na jej reakciu. Trochu je znepokojí jej náhly príjem tekutín. Aj by sa spýtala, či je všetko v poriadku, no potom konečne normálne prehovorí. Teda, normálne.. najprv sa zľakne, čo chce povedať. A aj keď to povie, je dosť v šoku. No jej úškrn ju upokojí a uškrnie sa aj ona, dokonca sa aj krátko zasmeje.*Ďakujem,*povie, postaví sa a prejde k mame. Zohne sa k nej a tuho ju objíme.* Ja som vedela, že ho budeš mať rada, *pošepne jej do ucha a neprestáva sa usmievať, ani keď sa od nej odtiahne a vráti sa späť na miesto na gauči, k Arimu.*Mimochodom, Naysa už o ňom vie, *povie a aj ona sa napije džúsu.*
Armas Jari Kappanen *Len-len že si nevydýchne, keď sa elfka uškrnie.*To sa nestane. Jedine keby vykopla ona mňa,*zasmeje sa a je rád, že atmosféra už nie je taká ťaživá. Keď sa Miri vráti na miesto, rýchlo ju pobozká do kútika úst a odtiahne sa. Nebude preháňať. O tom, že jej sestra už o ňom vie, mu Miri vravela. Ale na Xamiho sa nehnevá. Aj tak pochyboval, že by o tom mlčal.*
Deborah Christie Taylor *Keď sa jej dcéra postaví a podíde k Debbie, aby ju objala, tak sa k nej len otočí a dobre si ju vystíska. Ktovie? Možno ju nabudúce uvidí pri oznámení dátumu svadby...a to je už okamih, kedy ju definitívne stratí. Potom, keď sa však Miri vráti na miesto, a uvidí, ako ju ten jej upír pobozká, tak jej až zle príde. Fuj, trocha nižšie a budeme mať krvavú fontánu...sprevádzanú mojim vrhaním noža..jeden vrh a aj ten bude mimo.. poznamená si pre seba a s úsmevom sa na nich len díva. Asi jej zamrzol výraz, pretože nevie sa prestať usmievať. Hoci niekedy by najradšej vraždila. Ale to len pre ten pocit, že má dve tak dospelé dcéry. Ale inak je rada, že si Miri našla tak super chalana. Len keby bol elf...ale nie, toho by som chcela ja pre seba.. znova si poznamená v mysli a len prikyvuje len tak blbo, ako keby sa niečo dôležité dialo. Trápne..*Hm, takže aj Naysa..Prečo ma to nenapadlo? Vždy všetko na poslednú chvíľu..*Poslednú vetu adresuje sebe o sebe. Ale nehnevá sa za to, je to logické, súrodenecká láska a pravda. Veď aj ona s Larou si všetko vraveli. Bodaj by ju tu mala, aby sa mala komu vyspovedať..Ale nie, ona je už minulosťou. A to kvôli malému konfliktu o Jaydenovi..*
Mirana Christie Taylor *Aj keď vie, že pred mamou ten bozk asi (určite) nebol vhodný, musí sa naňho usmiať. Pozrie na mamu, a akosi už nemá čo povedať. A keď sa už ani ona nepýta..*My.. už asi teda pôjdeme. Pozdravuj Xamiho a.. aj Derrena,*povie a postaví sa.*Teda ak nemáš ešte nejaké otázky..? *spýta sa pre istotu, keď už stojí pri dverách obývačky.*
Armas Jari Kappanen *Asi ešte nejaký čas potrvá, kým sa Mirina mama úplne zbaví toho strachu z neho.. a o svoju dcéru. A možno sa ho ani nezbaví.. no v každom prípade, bude sa snažiť, aby nesklamal jej dôveru, že je ohľaduplný a hlavne bezpečný priateľ pre jednu z jej dcér.*Rád som vás teda spoznal. Dúfam, že sa čoskoro znova uvidíme,*postaví sa aj on a prejde za Miri k dverám, kde postojí, lebo ona sa ešte otočí späť k mame s otázkou..*
Deborah Christie Taylor *Ticho je to, čo ju pomaly ale určite zabíja. Má im tu začať spievať? Má takú chuť teraz si pospevovať pesničku od Electric light orchestra, ich don´t bring me down, ale nemôže, pretože to aj upír s dobrým sluchom oň prišiel. Tak radšej ostane ticho, sediac v podstate nehybne, usmievať sa na nich, ako elfka, ktorá teraz spadla z hrušky a len blbo prikyvovať na ich myšlienky, ktorým aj tak nerozumie, lebo nevie čítať myšlienky. Ale cíti pocity a cíti, že sa títo dvaja milujú viac, ako endokard a myokard, alebo ľavá a pravá predsieň a komora, proste sú jedno spoločné srdce. Ale prečo? Lebo asi on nemá a tak si celé jej privlastnil. Hoci tam je aj rodina, rodina je tam utláčaná. Svorka môže mať len jedného vodcu..*Aj ja, naozaj som rada... a, keď už idete...a jete normálne*Očkom mrkne po jej priateľovi, ktorý už dávno stojí pri dverách.*Tak si zoberte na večeru...ako dezert *Hoci dezertom bude asi aj niečo iné, nech si vezmú aj toto. Ako predjedlo v tom prípade. Len im zákusky, ktoré boli na tácke, vtlačí do ruky upíra a potom sa Debbie staví pri Miri, ktorú len ešte raz objíme.*Tak krásny zvyšok dňa *Povie im na rozlúčku a potom im len otvorí dvere, aby teda mohli ísť.*
Mirana Christie Taylor *Vidí, ako Ari prejde k dverám a kývne mu, nech chvíľu počká. Mama sa ale nepýta nič, len k nej podíde so zákuskami. Začudovane na ňu pozrie, ako ich dáva Arimu do rúk a len nad tým pokrčí plecami.*Tak vďaka,*usmeje sa ešte raz na mamu, tiež ju objíme a potom len vyjde dverami do slnka ešte silnejšieho, ako keď prichádzali. Naposledy v ten deň mame zakýva a kráča bok po boku s Arim späť domov..*
Armas Jari Kappanen *Ešte pred odchodom mu elfka podá do rúk zákusky, čo boli predtým na stole.*Ďakujeme, *povie a vyberie sa spolu s Miri cestičkou k ich domu.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama