RPG- Pokazená oslava 2

15. července 2012 v 18:08 |  RPG záznamy
Miestnosť: La Lieste (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Naysa Christie Taylor, Jayden Ellis, Alexa B. Selvinski, Siegfried S. Bright, Mirana Christie Taylor, Deborah Christie Taylor, Xamosien Christie Taylor
Dátum: 9. 6. 2012
Dokončenie predošlého záznamu...


Deborah Christie Taylor *Jej uši pri vstupe a jej slovách zaregistrovali nejaké "Ahoj drobec" a mnoho ďalších slov, avšak toto je asi jediné, čo jej ešte ozvenovo odznelo v ušiach. A čo viac, Siegfriedove privítanie. Fakt nechcela byť hnusná, ale neprenáša sa jej cez to tak jednoducho. Pokoj, nádych, výdych, nádych, výdych.. povie si pre seba a potom sa len uškrnie na Jaydena. Pozrie sa na výzdobu a následne na svoje dcéry. Potom len prejde k Miri, ktorú len objíme, následne to isté spraví aj s Naysou.*Prepáč mi dcérka, ja som ...*Áno, zabudla na to. Stáva sa to, hlavne pri tých všetkých jej problémoch, hlavne čo sa týka jej hlavičky po užití elixíru.*..zabudla.*Takže tým pádom ani darček nemá. Jediným je tá pusa, ktorú jej vlepí na líce a následne od nej vezme synčeka, ktorého pekne vystíska. Je to jej syn a keď sa k nemu Alexa ešte raz priblíži, tak to schytá.* Ale nenechajte si kaziť zábavu. V mojom dome ste všetci vítaní *To slovo všetci povie dosť ironicky. Ale na to zapne nejakú tú hudbu, nech tu je aspoň nejaká príjemná atmosféra.*
Naysa Christie Taylor *Keby nebola na mamu nahnevaná, že tu s ňou nie je od začiatku, isto by sa nad jej poznámkou, že zabudla, zasmiala. No momentálne to tak nie je. No keď počuje iba jej ironický tón hlasu a nevidí žiadnu inú reakciu, trochu sa upokojí a podá jej Xamiho.*Som rada, že si sa vôbec dostavila,* povie nakoniec trochu sarkastickejšie, ako mala na pláne. Potom si všimne Lexin darček,* ďakujem ti veľmi pekne,* usmeje sa na ňu a objíme ju.*Ty si výnimočná!* poukazuje tým na to, že všetci doniesli prívesky, iba ona náramok.* Je krásny. Príde mi taký elfský,* zasmeje sa. Pozerá, ako mama zapína hudbu. No jasné, a vďačne na ňu pozrie. Predsa len je to jej mama. Podíde k nej bližšie.* Som rada, že ťa mám, * a dá jej jednu obrovskú pusu na líce. Pri Sigiho poznámke sa usmeje. To by teda vyzeralo... *
Alexa B. Selvinski *Rýchlo prenesie pohľad na Sigiho, keď sa presunie k Deborah, no nepočuje, čo jej hovorí tak sa znovu obráti k Nayse. * Nemáš za čo, * usmeje sa na ňu, potešená tým, že sa jej páči. Keď začuje hudbu, trochu sa uvoľní. Už akosi čakala, že ju a Sigiho Deborah vyhodí. Hoci z jej slov cíti náznak irónie, predsa je rada, že sa aspoň tvári, že s tým nemá problém. No znovu očkom nešťastne pozrie na Sigiho. Ako to vôbec mohlo takto dopadnúť? Spraví malý krok smerom k nemu, no napokon sa predsa zarazí a otočí sa k Mirane*Ten drobec je váš brat, však? * opýta sa potichu pre istotu, no myšlienkami je úplne inde*
Siegfried S. Bright *Zo svojho miesta s pohárom v ruke sleduje, ako sa na neho a Alexu Mirana díva. Prečo sa tak pozerá? začuduje sa a uhne pohľadom. Cíti sa tu nejako divne. Otočí sa k stolu s občerstvením a doleje si víno. Pri Debbiiných slovách sa uškrnie. Takže pochopila.. Priloží si pohár k ústam a odpije si. Práve pustenej hudbe sa celkom poteší. Cez pohár si všimne Alex vykročí smerom k nemu, no nadvihne obočie, keď sa otočí k Mirane. Asi sa mu to len zdalo, možno si začína niečo nahovárať. Začína sa cítiť vážne blbo, akoby tu vlastne ani nepatril. Začne sa v ňom pri toľkých osobách ozývať aj jeho smäd a nenápadne sa presunie k oknu. Prečo teraz? vzdychne si a vyklopí okno, pričom sa díva vonku a snaží sa na to nemyslieť. Stal sa z neho vážne závislák na krvi.. veď od tej Alexinej scény bol takmer stále v lese a celý od krvi.*
Mirana Christie Taylor *Opätuje mamino objatie. Predsalen je rada, že je už späť. A tiež jej je vďačná, že nerobí žiadne.. scény a dovolí Sigimu a Lexe tu zostať. Kútikom oka zazrie, ako sa Lexa pohla, no nakoniec sa otočila k nej.* Áno, Xam, *prikývne na jej otázku a sleduje mamu, ako s ním odchádza nabok. Je strašne zlatý, pomyslí si s úsmevom a otočí sa znova k Alexe, pričom pohľadom zaletí k Sigimu a späť k nej, pričom do nej jemne štuchne.* Hej? Ešte si sa s ním nerozprávala? *zašepká čo najtichšie, ale tak, aby ju počula. Nech je ich vzťah akýkoľvek, predsalen sú to - už vlastne obaja - kamaráti a mrzí ju, že sa na seba ani nepozrú.*
Deborah Christie Taylor *Malého len položí do svojej malej prenosnej postieľky, ktorú bežný ľudia nazývajú kočík, a ten len podsunie Jaydenovi, nech sa o malého postráži.* Len na sekundičku *Možno by sa mohla spýtať Naysi, čo Xami jedol, ale nevyzerá hladne, preto sa tým ani nejde trápiť, len vojde do kuchyne, aby mu pripravila nejaký čaj. Najlepšie asi bylinkový detský čajík. Preto len dá zovrieť vodu. Tak či tak ju tá oslava nezaujíma, viac menej je to pre tých mladých, ktorým sa ale vôbec neteší. Ale nejde robiť žiadnu scénku, kým na to nie je naozaj vážny dôvod, ona bude ticho.*
Naysa Christie Taylor *Vidí Lexu, ako sa rozprávajú s Miranou. Všimne si aj mamu, ktorá odbehla do kuchyne. Neušiel jej Sigiho pohyb, ktorým sa premiestnil k oknu. Priblíži sa k nemu.*Bavíš sa, či som dosť nudná? * zasmeje sa. Odkedy sa jej mama vrátila, má pocit, že je tu nejaká napätá atmosféra. Nevie tomu nijako zabrániť. Všíma si aj Lexine a Sigiho pohľady. Tu sa niečo muselo stať! je si tým úplne istá.* Nepotrebuješ niečo iné? * spýta sa ho, ukazujúc na jeho pohár červeného vína.*Napríklad mám ešte stále ten môj elixír, * je rada, že ho už na neho nemusí používať a že sa dokáže ovládať. Inak by to tu bolo o niečom inom.* Vy....* na hlase jej počuť starosť,*...ste sa s Lexou pohádali?
Jayden Ellis *To dieťa ho dosť prekvapí, keď ho jej dá Debbie postrážiť. To sa už chcel vypariť, ale asi sa tak skoro stadeto nedostane.*Hehe, *Len sa uškrnie na dieťa a trocha ho pokolísa, ale inak tam len vedľa dieťaťa sedí ako prikovaný a čaká na niekoho, aby si prišiel po dieťa a popestoval ho na rukách. To dieťa moc nemusí, niežeby ešte niečo s Debbie chcel, on je s Nayl šťastný, ale predsa len. Je to dieťa jeho bývalej manželky...Preto len nahodí očká na okolitých, akože a la zabavte sa s tým mrňavým*
Alexa B. Selvinski Aha, takže Xam...rozkošné dieťa. * pousmeje sa, no pri jej štuchnutí a slovách trochu posmutnie a pokrúti zronene hlavou. * Nie..ešte nie.* povzdychne si. * Chcela som ísť hneď, no musela som s Elchanom odísť a potom jednoducho...* pohľadom zaletí na chvíľu k Sigimu, než ho znovu uprie na Miranu. Sú to len výhovorky, to vie aj sama. Jednoducho má strach...strach z toho, že by to jednoducho mohlo takto skončiť. Aby sa na chvíľu odpútala od myšlienok podíde pár krokov ku kočíku a čupne si k nemu, pozerajúc na malého. Keby bol aj Sevastian taký pokojný, keď bol taký malý, povzdychne si. *Môžem? *opýta sa muža a ani poriadne nečaká na odpoveď a vezme Xama na ruky, pričom sa trochu smutne pousmeje, zabiehavajúc myšlienkami úplne niekde inde. Či sa bojí alebo nie, mala by ísť sa Sigim. Neodíde odtiaľto, kým sa mu neospravedlní. * Ty si ale rozkošný * zatiahne milo na malého, no pohľad má trochu neprítomný. Vlastne sa len snaží získať čas*
Siegfried S. Bright *Čerstvý vzduch mu hneď zlepší náladu. Oprie sa hlavou o okno a privrie oči, aby aspoň na chvíľu ušiel z tohto miesta. Už sa rozhodol, pôjde preč. Je mu síce ľúto, že tak rýchlo odíde z oslavy, no je to preňho.. strašné. Vidieť ju tam tak, pozerať na ostatných ako sa bavia. To vážne nie je preňho. Darček jej dal, pozdravil sa a už sa môže rovno aj rozlúčiť. Aj tak tu nemá čo robiť, Debbiina reč ho o tom sama presvedčila. Zacíti približujúci sa Naysin pach a prevráti oči na jej otázku, pričom sa k nej otočí.* Ja.. to vieš.. oslavy, nič pre mňa. *zahovorí a hrá sa nervózne jazykom v ústach.* Možno áno, mal by som odísť. *nakloní sa k nej a dá jej pusu na líce ako rozlúčku.*Mrzí ma, že som tak nudný hosť. A netráp sa nad.. *zarazí sa na chvíľu, no rýchlo to dopovie.* nami. *položí jej ruku na plece.* Je to predsa tvoja oslava, zabávaj sa! *povie veselo a usmeje sa na ňu, pričom nenápadne prejde cez celú izbu a namieri si to až k vchodovým dverám, ktoré rýchlo otvorí a hneď vyjde von. Čerstvý vzduch, to potreboval. Oprie sa o múr domu a zahľadí sa do diaľky, hlavu si položí do dlane a potichu zavrčí.*
Mirana Christie Taylor *Kútikom oka zazrie, ako mama odchádza do kuchyne a Xamiho nechala v rukách toho chlapíka. Naysa sa zase pridala k Sigimu. Asi sa obe pokúšame o to isté, uškrnie sa v duchu a počúva Alexine slová.* Tak za ním bež teraz, *pobáda ju s úsmevom. Ona sa ale otočí smerom ku Xamimu a zoberie ho na ruky. Nezdá sa, že by mu jej prítomnosť vadila a tak len pokrčí plecami a podíde k nim.* Áno, to je, *usmeje sa a brnkne mu po nose. Zachytí, ako Sieg odišiel z miestnosti a trochu začudovane za ním pozerá, no potom jej niečo napadne.* Hm?*kývne smerom von z miestnosti.*
Deborah Christie Taylor *Ešte ani nestihne voda zovrieť a ona už čaj zalieva. Tento čaj nemá byť vriacou vodou zaliaty, preto to aj tak spravila. Čaj by mal byť rovno použiteľný, preto len ho preleje do fľaštičky a potom s celkom dobrou náladou zamieri na tú ich oslavu. A za tú náladu ďakuje tomu, že Derren v najbližších dňoch dojde a ona dostane späť svoju pamäť. Avšak keď dôjde do obývačky, zarazí sa tomu, čo uvidí. Lexa si pestuje na rukách jej syna.* Takže tebe nestačilo?! *Zdesene na ňu zvrieskne a fľaštičku len treskne o zem.* Rozkošný, však? Až k zožratiu?! *Len k nej podíde a syna jej vytrhne z rúk. Vedela to od začiatku, ako ju tu uvidela, ako sa o dieťati vyjadrovala.*Okamžite von z môjho domu! *Vyhadzuje vlastne každého, no niektorí, napr. Siegfrieda už tu ani nevidno. Očividne ako jediný dostal rozum...V podstate si každé jej dieťa, vlastné či nevlastné, tí dvaja preskúšajú. A už je len na osude, či skúšku prežijú, či nie. Viď Soley, Naysa a Mirana. Ale Xami nebude skúšobné elfisko. Potom sa však zapozerá aj na Jaydena. To je teda spoľah naňho. Ani na sekundu neustrážil jej syna. Takže ten vyhadzov platí aj preňho. A vlastne, pre každého. Nikto z nich tu už nebýva.*
Naysa Christie Taylor *Počúva Sigiho slová. No...ja som nudný hostiteľ, napadne jej.*Ale veď... * nestihne však nič povedať, keďže on už opustil priestor domu. Nakoniec len mykne plecami a priblíži sa k otcovi, aby si zobrala malého na ruky. No predbehne ju Lexa.*Nechcela by si aj ty nejaké? Hodí sa ti to, * uškrnie sa na ňu a len zostane stáť a pozerať sa na nich. Až krik a zdesenie, ktoré počuje a cíti, ju vrátia do reality. Tak už to prišlo, vedela, že niečo takéto sa stane. No mohla si to jej mama odpustiť.*Mama prestaň! Je to moja oslava a ja jej verím! * vôbec sa jej nepáči, ako sa rozpráva s jej priateľmi. Keďže jej hnev na to, že mama meškala, neprešiel úplne, iba sa niekam skryl, veľmi rýchlo sa teraz vynorí.* Nič také nepovedala! Nemá dôvod ho žrať! * i napriek tomu, že je to jej vlastná matka, Lexa je stále jej priateľkou. Vie viac, ako v tejto chvíli Debie. A pri myšlienke na to sa jej hnev len zväčší. Chce zatlačiť svoj i mamin hnev, no nedokáže to ovládať. Nechce sa vzdať. Keď ich mama začne vyhadzovať z domu, preleje poslednú kvapku.*MAMA! * hlas sa jej zasekne a z oka ucíti tiecť teplú slzu.*Nestačí, že prídeš neskoro! Nestačí, že mi vôbec nepomôžeš! Nestačí, že mi nezablahoželáš! Ty mi ešte chceš pokaziť aj oslavu?! * oborí sa na ňu a zatína päste.*Asi nikdy nebudeš vedieť prijať skutočnosť, že priateľmi môžu byť aj bytosti ako oni!* skríkne, ukazujúc na Lexu.* Je mi bližšia ako ktokoľvek iný, preto sa nachádza na tomto mieste! Prišla na čas a dokonca aj s darčekom, hoci som ju o to nežiadala! * strčí pred matku náramok. Vôbec sa nestará tým, že by mohol malý ohluchnúť. Je ovládaná svojím hnevom.*Nenávidím ťa! * zakričí jej do tváre a otočí sa na odchod.* Myslela som si, že to bude najkrajšia oslava, no pri tebe to nie je možné! * sama sa čuduje, že sa nezajakáva. Zatiaľ možno neprišla vhodná chvíľa. Uvedomuje si, že nie je správne to, čo robí, no v posledných dňoch je veľmi labilná a hádka s Elchananom len pridala na tom.* Tortu máš v chladničke! Želám ti k nej dobrú chuť, * predposledné slovo zvýrazní.* Neverím, že TY si moja matka! * zakričí slová, ktoré by nikdy inokedy, nebyť toho, že ju ovláda hnev, nevyslovila. Postaví sa k dverám a otočí sa k zostávajúcim hosťom.* Ďakujem za vaše darčeky a váš čas. Veľmi si to vážim,* v tejto chvíli to vôbec neznie úprimne, no nemá k tomu čo dodať. Poslednýkrát pozrie na mamu s hnevom v očiach a potom za sebou treskne dverami. Sigiho stojaceho pri dome si ani nevšimne. Rozbehne sa čo najďalej od La Lieste, kde by sa mohla upokojiť.*
Jayden Ellis *Debbiena reakcia ho trocha zaskočí. Ale nemá jej čo vyčítať, bojí sa. Veď ak sú to tí, ktorých mu spomínala, tak to aj chápe.* Naysa! Psst *Posnaží sa ju upokojiť, avšak moc sa do toho miešať nechce. Len sa ju pokúsi upokojiť, ale radšej si vezme ešte jedlo na cestu a pomaly zamieri k dverám. Asi by mal vypadnúť.*
Alexa B. Selvinski Och, nie díky...môj malý bratranec mi úplne stačil * zasmeje sa a stále držiac malého všimne si ako Sigi odišiel. Takmer až zúfalo pozrie na Miranu. Asi by vážne mala ísť za ním. Už-už otvára ústa, že niečo povie, keď sa prekvapene otočí za krikom.* Čo? * dostane zo seba a nechápavo na ňu pozerá, keď jej vytrhne malého z rúk. * Tak to predsa nie je! Veď som mu nič nespravila...a ani to nemám v pláne. * ohradí sa. To si snáď myslí, že ho chce zožrať, alebo čo?* Veď ja len.. * chce sa brániť, no vidí, že by to aj tak nemalo zrejme zmysel. Len mlčky a dosť prekvapene počúva Naysu. Takúto ju ešte nezažila.*Naysi..* dostane zo seba potichu, no prekvapením a aj šokom nie je schopná slov. Zronene sa zahľadí za ňou a tiež sa zvrtne sa a len rýchlo kývne Mirane, než vybehne z domu. V duchu si zanadáva. Mala toho malého nechať tak a možno by to dopadlo inak. Posledné čo chcela je, aby to skončilo hádkou. Takmer hneď aj zastane, keď si všimne Sigiho. Trochu zazmätkuje, no už nemôže ďalej čakať. Váhavo k nemu podíde, zabodávajúc zrak do zeme. Až keď je úplne pri ňom, zodvihne pohľad a pozrie mu do očí, pričom rukou vyhľadá tú jeho.* Ja...*začne a v ústach má úplné sucho. Vôbec nevie ako mu povedať to všetko, čo by mu povedať chcela* ja..chcela som sa ti...ospravedlniť...* dostane zo seba napokon*Je mi to ľúto, správala som sa ako idiot...
Siegfried S. Bright *Z domu započuje nejaký krik no je mu to vlastne jedno. Už to nie je jeho vec. Odrazí sa od steny pripravený na odchod, keď sa vedľa neho otvoria dvere a zacíti Alex. Dvihne zrak spod ruky a sleduje ako k nemu ide. Je z toho celý nejako.. nervózny. Keď sa prvýkrát ozve a vyhľadá jeho ruku, začuduje sa. Tak ospravedlniť.. vzdychne si, pustí jej ruku a prejde sa ďalej od nej.* Áno.. správala. *povie zreteľne, aby to počula.* Aj tak stále nechápem, ako ťa to napadlo. *povie nahlas a neotáča sa k nej. Zmĺkne a pomaly vykročí ďalej od nej.*
Mirana Christie Taylor *Ani jej Alexa nestihne nič povedať, ked sa do obývačky vrúti mama. Počuje len buchot fľašky dopadajúcej na zem a Xam jej zmizne spred očí. Vlastne nezmizne úplne, len sa ocitne v maminom náručí.* Mama! *skríkne a zamračí sa.* To čo má byť? Prečo by ho mala žrať? Len ho zobrala na ruky! *oborí sa na ňu spolu so sestrou. Aj si myslela, že mama zareaguje nejako takto, no ked bola pri príchode taká viac-menej pokojná.. So smútkom sleduje a počúva Naysu a je jej ozaj ľúto.. Dúfala, že to bude pokojná oslava, bohužiaľ, asi by chceli toho od matky príliš. Načiahne ruku smerom k sestre, no tá už len rýchlo odíde, jediné, čo po nej ostane je ozvena treskotu vchodových dverí. Naštvane pozrie na mamu. Aj ked s ňou minule súhlasila, že Alexa nie je práve najbezpečnejšia kamarátka, všeličo sa odvtedy zmenilo a jediné, čo jej teraz napadá je zastať sa jej.*Toto si chcela? *oborí sa na ňu.* Úplne všetko zničiť? Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi chcela, aby si tu bola! A ja som dúfala, že aj naozaj prídeš, aspoň kvôli tomu! Ale nie, ty na to musíš zabudnúť, ako inak? *Otočí sa, vezme si kabelku a iba pohľadom naznačí Alexe pozdrav. Znova sa pozrie na mamu, skoro ani nevie, čo viac povedať. Nakoniec to radšej nechá tak a rýchlym krokom zamieri von z domu, no vo dverách ešte zastane.* Úplne komolíš všetko, čo patrí k postaveniu matky. Namiesto toho, aby si bola pre Naysu oporou, jednostaj ju od seba odháňaš. Namiesto toho, aby si jej dovolia dospieť a osamostatniť sa, zakazuješ jej stretávať sa s priateľmi. Čo tam po tom, že je už dospelá! *rozhodí rukami.* Neznamená to, že už nepotrebuje tvoju pomoc a oporu! A ked jej ju neposkytuješ, samozrejme, že ju bude hľadať u iných, *dokončí a bez jediného ďalšieho pohľadu či pozdravu opustí dom, pričom tak ako skoro všetci pred ňou treskne dverami. Hned vedľa zbadá Sigiho a Lexu, no len im kývne na pozdrav a zadržiavajúc slzy, ktoré sa jej nahrnuli do očí, aj ked tu išlo hlavne o Naysu, sa ponáhľa domov. Snáď tam bude, pomyslí si a tvárou sa jej mihne úsmev. Už vôbec nie je nervózna z toho, čo sa stalo včera. Skrátka sa to len presunulo do ďalšej roviny.. Snaží sa už nemyslieť na ten nepríjemný incident a tak sa ponáhľa domov, aby čo najskôr prišla na iné myšlienky.*
Deborah Christie Taylor *Reakcia jej dcéry ju úplne dorazí. Má pocit, ako keby ju dcéra svojimi slovami zabíjala. Nemá len slzy na krajíčku, ona už normálne plače a v náručí len Xamiho stále silnejšie a silnejšie stíska, aby si bola istá, že naňho nezabudne pri tej bolesti a nevyhodí ho z rúk. No našťastie ho udrží, hoci pri tých slovách prichádza aj o poslednú silu, energiu. Keď sa však Naysa otočí na odchod za ostatnými, len potichu dodá.* Kúpila som ti dom... ale to sa ti asi neráta... lebo vždy chceš len darček..*Nepovedala to naschvál nahlas, nechce sa ešte viac pohádať. Ale vie, že výchovu dcér poriadne pokašlala. Spravila z nich materialistky.* Jasné, aj ty ich bráň *Podobnú reakciu ako Naysa, mala aj Mirana. Vie, že nemala takto reagovať, ale jej deti sú pre ňu prvoradé a nemohla syna takémuto nebezpečenstvu vystaviť. Možno Lexa nemala v pláne ublížiť Xamovi, ale mohla si s tým byť Debbie istá? Materinské pudy jej vraveli niečo iné, ju poháňali konať...*Myslíš si, že som sem nechcela dojsť? Snažila som sa o to, aby sme mali úplnú rodinu, bola som nájsť Derrena, ktorého ste mi tak krásne zatajili! *Vybehne aj ona na ňu. Hoci má Mirana úplnú pravdu, nie je ľahké byť matkou, akú si mladí predstavujú.* Chcem byť pre ňu oporou..pre vás obe...ale sťažujete mi to...*Smutne sa na ňu pozrie, ba dokonca sa za ňou aj vyberie, aby ju zastavila, nechce sa pohádať s dcérami, no tresknutie dverí ju zastaví. Spravila asi veľkú chybu a toto jej tak skoro neprejde.*
Alexa B. Selvinski *Keď jej pustí ruku, ostane stáť na mieste a len ho počúva. V očiach sa jej zalesknú slzy. Nie...nie nie nie...prosím nie pomyslí si takmer až zúfalo, keď vidí, ako vykročil.* Prepáč mi to....je mi to ľúto...* vyhŕkne* Ja som len...po tom všetkom...* mieri tým na Severina a vlastne aj Elchana, aj keď vie, že Sigi nemá odkiaľ vedieť, že Naysa nebola jediná* a..a potom ten denník...dostala som strach a...* vzlykne a odmlčí sa. Rýchlo pobehne za ním a rukami ho chytí za tú jeho. Nedovolí mu odísť. Nedovolí, aby to tak skončilo* Prosím...
Siegfried S. Bright *Zastane na mieste počúvajúc jej ospravedlnenie a vzdychne si. Všimne si, ako mu obomi rukami chytí tú jeho a zaprosí. Otočí sa k nej a chytí ju za ruky.* Si strašná.. *povie potichu, no po chvíli sa rozosmeje a pohladí ju po líci a v jej očiach si všimne slzy. Najprv ho prizabije za nevinné objatie a teraz..* Už stačilo, prestaň sa ospravedlňovať. *povie a po dlhšom čase sa na ňu konečne usmeje.* Už skôr som ti povedal, že milujem teba. Nie Miranu, ani žiadnu inú. *z tichého rozprávania prechádza až do šepkania, až ju pobozká na pery.*Poď.. *odtiahne sa od nej a kľudne ju potiahne za ruku dopredu. Vie presne kam má namierené.*
Alexa B. Selvinski *Keď začuje jeho smiech, napätie a strach, ktorý pociťovala trochu povolia. A k tomu ešte aj jeho úsmev. Ako len mohla pochybovať, čo i len na chvíľu? Už nikdy nesmie spraviť takú hlúposť...stratiť ho...to by neprežila.*Aj ja ťa milujem *povie pošepky, takmer až nečujne a vďačne sa pousmeje. Keď ju potiahne za ruku, pozrie na neho so zvedavosťou, no vlastne je jej to jedno...Išla by s ním kamkoľvek...*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama