RPG- Rodinné stretnutie

24. července 2012 v 11:44 |  RPG záznamy
Miestnosť: Elfská čistinka, Kaviareň (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Xamosien Christie Taylor, Mirana Christie Taylor, Deireen E. Aeternum, Naysa Christie Taylor, Tytil Teressi Taylor, Isabelle Teressi Taylor, Alres Eamon
Dátum: 13. 7. 2012

Pôvodne to mala byť rasová RPG a privítanie nováčikov. Bohužiaľ, nikto noví neprišiel a tak sa stretla aspoň Christie Taylor rodinka.


Naysa Christie Taylor *Už sa jej priblížil ďalší termín návštevy u lekára. A tak zobrala zo sebou len potrebné veci a vypýtala sa z práce skôr. Nesmú ju tu predsa nasilu držať. Ešte k tomu keď by tak zabránili ich narodeniu. To radšej odíde a nájde si nové pracovisko, kde jej v tom brániť nebudú. Našťastie má dosť zhovievavú šéfku a tak je už teraz na ceste k lekárovi do nemocnice.*Tak.. Som zvedavá, ako ste na tom,* usmeje sa na svoje brucho a hladkajúc ho a vyspevujúc si príjemnú melódiu kráča na určený cieľ.*
Isabelle Teressi Taylor * Izi cíti, že sa niečo deje a nemá z toho príjemní pocit, i keď je ešte také malé nevyvinutý človiečik. Čo je toto ? Chytí do ruky pupočnú šnúru netušiac aký názov to má a načo to slúži. A toto je čo ? Keďže ešte nevidí a jej očká sú zalepené len rukami ohmatáva niečo naproti jej útlemu telíčku. Nepáči sa mi to a začne trepotať malými nožičkami, svojho bračeka o ktorom netuší , no v tom nožičkou kopne. Pocíti iný pocit. Čo to bolo to nebolo príjemné, au nechce to prestať . Malá Izi pocítila totiž bolesť. V momente ako kopla bračeka ju to taktiež zabolelo. Však sú duševne prepojení * .
Xamosien Christie Taylor * Po včerajších skúškach a veľmi príjemnom stretnutí s Lexou sa vybral na stretnutie elfov do záhrady. Vraj sa všetko začalo už o piatej, tak je zvedavý, či tam ešte niekto bude, ak nie, má smolu a pôjde si domov ľahnúť. Dnes je nejaký uťahaný. Vzdychne si a otvorí bránku. Sadne si na peň. Zase zmeškal stretnutie. Och, a to sa tak tešil, že uvidí mamu, sestry a kto vie ešte koho. Ale nie, on musí prísť neskoro. Vzdychne si a rozhodne sa tu stráviť ešte pár minút. Veď čo, býva celkom blízko, takže to by nebol taký problém. A okrem toho, možno sa tam ešte nejaký elf ukáže. Zavrie oči a začne rozmýšľať o Nii.*
Tytil Teressi Taylor *Malý Tytilko si v lone mamičky hovie. O ničom čo sa chystá ešte nič nevie. Preto si spokojne položí hlavičku na stranu. Ustelie si rukami všetko mäkké okolo. Dúfa, že to nikoho nezabolelo. A takto si hovie v brušku mamkinom, jemne sa kolíše a nevie o inom. No zrazu rana zďaleka, zasiahne malého nezbedníka. Čo sa to deje okolo? Do nohy ho niečo koplo a dvakrát to zabolelo. Kto sa to dostal dovnútra, hádam, keď príde k zraku nezbadá chrústa. Tytilko sa však aj poteší, bude mať teda spoločníka. Zaprie sa nôžkami a dopredu sa nakloní. Chce vedieť, čo to tam kope a vrtí sa. Narazí na malú ručičku, neďaleko je telíčku. Mám predsa dve! Ale kde sa tu tretia berie?*
Naysa Christie Taylor *Rozmýšľajúc o tom, ako sa budú deti volať, sa blíži k nemocnici. Keď vtom zacíti v bruchu nejaké zvláštne pohyby.*Hej vy dvaja! Čo robíte?* trošku nahnevanejším hlasom sa spýta svojho brucha. Pocítila i ona jemnú ostrú bolesť.* Ale čo to? Veď... Mne sa nič nestalo...* nechápavo sa pozrie pred seba. Žeby??.. Bolo by to možné?? Musím sa mamy spýtať... napadlo jej, že by to mohli byť pocity jej detí. No nie je si istá, či môže aj niečo také cítiť. A jej mama to asi bude lepšie vedieť, keďže i ona bola tehotná. A dokonca dvakrát.* Nebite sa deti...* povie nakoniec. Pre istotu, keby to predsa len tie deti boli... rozhodla sa.*
Mirana Christie Taylor *Rýchlym krkom sa ponáhľa cez svoju záhradu na elfskú čistinku. Úplne na to zabudla. Predsalen, venovala sa iným veciam. Mala by si veci, ktoré má stíhať, zapisovať. Takto príde aj o zvyšky zodpovednosti, ktoré ešte má. O chvíľu už kráča po kľukatej cestičke, ktorá jej napovedá, že čistinka už nie je ďaleko. A ozaj! Odrazu sa cestička stratí a pred ňou sa ukáže nádherné, zelené priestranstvo, na ktorom strávila už toľko chvíľ, krásnych, ale aj bolestných. A teraz ju čaká ďalšia. Teda, mala čakať. Namiesto plnej čistinky rozprávajúcich sa elfov vidí len svojho brata sedieť na jednom z pňov pár metrov pred ňou.*Buď mi idú zle hodinky, alebo všetci elfovia vymreli,*zamrmle si popod nos a vykročí k bratovi.*Čau Xam, prehnalo sa tu nejaké smrtonosné zaklínadlo, či čo?*Aj napriek tomu, že tu vlastne ani nemá čo robiť, sadne si na zem kúsok od brata a natiahne nohy pred seba.*
Isabelle Teressi Taylor * Ooo niečo na tej druhej strane čo ju chytá za rúčku. Hej, čo to je tam na druhej strane? Nechaj tú moju vec. Radšej povedz čo tu robíš. Snaží sa nadviazať kontakt s neznámym stvorením hneď vedľa nej.. *
Deborah Christie Taylor *Keďže nik nebol na čas na stretnutí, celé to nakoniec zrušila. Vždy niekto mešká, to je samozrejmé, ale keď už nováčikovia nedošli na čas, tak z toho nič nemôže byť. Nováčikovia sa boja a tí sú ako hodinky, na sekundu presní Preto aj hneď za pomoci svojej zamestnankyne z obchodu to tu celé na elfskej čistinke upratali a všetok jedla premiestnili do obchodu. A to toľko sladkostí doniesla na uvítaciu párty. Ešte na čistinke nechala nejaké nápoje, pre ktoré sa tiež vráti. Keď sa dovalí na čistinku, všimne si tam svoje dve deti z troch. Pokojne si tu sedia a asi sa rozprávajú.*Hm...ste presní ako delo...*Privíta ich takto a len trocha si upraví svoje nové hnedé vlasy, aby si ich pekne aj oni všimli.*Ale absolútne to nevadí, lebo nik nedošiel *Zamrmle si popod nos a potom len podíde k jednému stromu a stadiaľ vezme ostatné zostávajúce fľaše. Obom deťom podá do ruky dve fľaše, aby aspoň takto pomohli.* Keď už ste tu, tak poďte so mnou do obchodu...aspoň si niečo zajete *Predsa teraz ako sa tak krásne vyčasilo, tak pred obchodom má aj stoly a stoličky, takže aj ich pohostí a aspoň jej aj s niečím pomôžu. Ani nečaká na ich odpovede, hádam matku nenechajú samú nosiť toľko fliaš, hoci kúzlom je to jednoduché. Pomaly kráča do ulíc Witchwoodu, až k jej obchodu.*
Tytil Teressi Taylor *K rúčke sa pritiahne ešte viac, ako to len povedať? Niekto ďalší tuto je. A v hlave mu štrajkuje. Ako si to len mohlo dovoliť, slová mu do hlavy vložiť? Povie aj on niečo malému človeku. Prejde však jeho niečo cestu velikú? Nakloní sa teda dopredu, a pozrel by sa pohľadom nezbedu. No nič nevidí. Prepáč tú chybu velikú. Ja som bábo v maminou brušisku. A čakám tu. Tytilko sám nevedel, čo dlhá chvíľa prinesie. Preto si rozhodol skrátiť dlhú chvíľu, a vyrobiť vylomeninu. Hej malé oproti, čo budeme robiti? Poďme sa nejako hrať. No len keby Tytilko mohol znať, ako tu môžu vystrájať.*
Deireen E. Aeternum * Prechádza sa po meste, prezerá si výklady obchodov a premýšľa, či niečo z toho potrebuje. Pokrúti hlavou a rozhodne sa pozrieť si ďalší, určite sa jej dnes niečo zapáči natoľko, že si to vezme domov. Bola by to jej prvá vec, ktorú si donesie do nového domu, ktorý ešte síce ani nevidela ale už teraz má akú takú predstavu ako to tam musí vyzerať. Predstavuje si to úplne jednoducho a vidiecky, niečo v drevenom štýle, možno i trochu staršom, kto vie čo jej padne do oka, možno i nič. Jej vyberavosť nezná hraníc. Mala vziať so sebou Derrena, ten by jej poradil aspoň v maličkostiach. * Hm. * Napraví si kabelku, ktorá by jej za pár sekúnd spadla z ramena a ďalej pokračuje vo vykračovaní si po meste. Ulice už nie sú také zaľudnené a tak má dobré podmienky. Tak isto ani slnko už toľko nepečie. Inak by ju do ulíc neprehovoril nikto. *
Isabelle Teressi Taylor * Prv než sa ozve mamin hlások, odpovie spolubývajúcemu v malom tesnom priestore. Nič ma nenapadá, ale je tu zvláštny pocit. Malej Izi začne byť veľké teplo a dala by si niečo veľmi studené. Koľko máš tých divných vecí na tej divnej veci ? spýta sa osôbky a ohmatáva mu zase ruku a skúma jeho prsty po hmate *
Alres Eamon *Dnes sa výnimočne tešil na chvíľu keď sa usadí do knižnice, miesto toho sa však rozhodol že sa, pustí na prechádzku, postál chvíľu na chodbe a keď si bol istý, že ho nikto nevidí použil schopnosť splynúť, a vyšiel na nádvorie, že sa budem dlho zhovárať z Naysou sa teším , dal som na čas, ponáhľam sa na určené miesto*nemyslím, že by bola konkurencia*smial sa v duchu, bolo mu fajn ako však je pre neho lepšie pevným krokom razil cestu pred sebou, mal by sa obávať aj šiestak pri takomto presvedčení, prechádza sa ulicami Witchwoodu po chvíli sa zastaví pri výkladoch, rukou prejde po skle výkladu a vtedy sa znovu zviditeľní, svojou prítomnosťou je trochu mimo, a nervózny*
Tytil Teressi Taylor *Neruší ho hlas mamičkin, teraz ho zaujal tvor maličký, čo oproti nemu sa chúli. Odpovie hneď vo chvíli, keď otázka k nemu doľahne. Ten, ten, ten, ten a ten. Ticho jej na to odpovie. Viac o tých veciach nevie. Ako len slovo presné znie, čo povie, koľko tých vecí je? Určite také nejaké je. Utvrdil sa Tytilko vo veci. Zatiaľ mu spoločníčka ohmatávala prstíky. Koľko máš tých vecí na ktorých sú tie veci? Opýta sa Tytilko sestry. Nie je si tým istý, či ona bude mať tiež štyri. Čo sa však ešte opýta? Rád sa on vyzvedá, ako to všetko okolo je, no nie vždy mu každý rozumie. A tuto tvor je rozumný, ktorý mu odpovedal v každej chvíli. Aspoň doteraz. Musí sa však spýtať raz, čo budeme večerať?*
Isabelle Teressi Taylor * Páčiš sa mi, povie bračekovi. A začne zisťovať koľko vecí jej trčí a odpovedá. Tak dole mám dve také veci a aj tu hore mám dve také veci ale neviem na čo sú a čo to je, následne začne rozmýšľať o tej večery no nevie , čo také dačo studené alebo štipľavé .Snáď ju vypočuje známy hlas čo tak rada počuje a ukľudňuje ju a s bračekom si pochutnajú na niečom dobručkom. *
Mirana Christie Taylor *Odrazu zbadá, ako sa na čistinku niekto valí. A aha ju, mama je to! Ale.. nie je akási iná? Obzrie si ju odspodu. Topánky? Pekné. Ale pozná ich. Nohavice? Tiež známe. Tričko? To jej pred pár dňami chválila. Ale tá hlava.. čo tá hlava? Nespoznáva ju. Teda, spoznáva osobu, ktorej patrí. Ale tie vlasy.. tie vlasy ešte hnedé nevidela!*Mama! Ty si sa prefarbila!*prezradí tú šokujúcu a určite všetkým neznámu novinku.*Ale sekne ti to,*zhodnotí a vyskočí na nohy, odrazu sa prehýbajúc pod váhou ťažkých fliaš, ktoré jej mama do rúk hodila. Ale to len akože. Obraz maminho obchodu plného sladkostí a dobrôt, ktorý sa jej zjavil pred očami pri maminých slovách, jej spred nich nezmizne ani keď sa pred obchodom naozaj ocitnú. Je to ešte stále jej predstavivosť, alebo už realita?*
Deborah Christie Taylor *Len sa usmeje nad poznámkou svojej dcéry.*No áno..prefarbila..alebo teda, vrátila som sa k pôvodnej *Zaškerí sa a potom si len ďalej vykračuje. Až sa ocitnú pred obchodom.*Tak nech sa páči, vojdite.. *Povie a potom ich len pustí dnu do svojho obchodu.*Kľudne si hocičo vyberte a sadnite si potom sem von. *Ukáže na najväčší stôl vonku pred obchodom pod slnečníkom. Ona tiež vojde dnu a čoskoro si aj sadne k stolu s pohárom kávy. Dnes je nejak celý deň naladená na kávu, Ani spať nebude.*
Tytil Teressi Taylor *Aj on si veci spočíta. No tiež nevie načo to má. Aj ja ťa mám rád. Mohli by sa však nejako hrať. Alebo sa ešte hádam rozprávať. No nad čím, to musí ešte podumať. Ja viem na čo to je, tieto dve veci oboje, budú na chytanie. Teraz to len na to použiť vie. Aha chytil som ťa. Nahne sa dopredu ťarbavo ako dieťa. No načo má tie dole, to ešte nevie stále. Hádam na to príde, teraz sa hádam len o ne oprie. Dve veci čo dole má, s tými sa asi nič nechytá. Toto je záhada veliká, ako div sveta, ktorý ešte nezná. Dal by som si to rozpadavé studené, čo mama vzala z mrazivej skrine. Nadhodí nevinne.*
Deireen E. Aeternum * Začína byť zúfalá, naozaj sem nemala ísť sama. Napádajú ju rôzne kombinácie tých najhrôzostrašnejších predmetov vo výkladoch. Rozhodne sa vrátiť sa domov, ešte stihne Derrena a potom môžu ísť spolu sa pozrieť na prácu, ktorú si začal hľadať. Snáď neodišiel skôr ako vravel. *Krstná?* Spýta sa hlasnejšie aby to počula cez všetkých ľudí tam a zakýva jej. Pristaví sa pri stole a poobzerá si celú jej rodinu, čo môže byť krajšie ako vyjsť si s celou rodinou. *Ale vás je. * Neodpustí si, uškrnie sa, nemyslela to v zlom. *
Isabelle Teressi Taylor * Izi len súhlasí s tou mrazenou vecou, veľmi si ju obľúbila. Izi navštívi opäť príjemní pocit a tou je radosť. Páči sa jej tento fajn pocit. ako si to spravil s tou vecou mna to nepočúva , robí si to same čo chce povie bračekovi a packá mu hlavičku aha nefunguje to *
Naysa Christie Taylor *Zdá sa jej, že tí dvaja v nej sa trochu upokojili. A tak si mierne švihne, aby vybavila doktora čo najskôr. No vtom ju ovládne pocit hladu a chladu. Cestou sa zastaví v jednej reštaurácii a vypýta si dva kopčeky ovocnej zmrzliny a ovocný koláč. Netrvá dlho a už to mizne v jej žalúdku.*Neskutočne výborné!* slastne si povzdychne a už má pred sebou nemocnicu.* To som stihla akurát včas,* uškrnie sa a o pár minút už klope na dvere svojho doktora. Keď sa dvere otvoria, vojde dnu a usadí sa na svoje obvyklé miesto.* Dobrý deň!* milo ho pozdraví a už ho nechá, aby sa venoval svojej práci. Lekár jej začne prikyvovať a niečo si mrmle pod nos.*Všetko v absolútnom poriadku,* skonštatuje.* Chcete sa na ne pozrieť? A chcete vedieť pohlavie? To teraz ešte nie je úplne jasné. Môžem len odhadovať...* oboznámi ju lekár so situáciou.*Rada sa na nich pozriem. Ale pohlavie nechcem vedieť ani vtedy, keď to už isté bude,* chce sa nechať prekvapiť. Lekár jej len súhlasne kývne hlavou. Spraví pár švihnutí rukou s prútikom a zrazu môže vidieť svoje deti.* T-to sú ony?* natešene sa ho spýta a prejde jemne prstami po obraze, ktorý jej ukázal lekár. Ten znova len prikývne. V očiach sa jej objavia slzy radosti. Vy moje malé nezbedné potvory... napadne jej a usmeje sa.*
Tytil Teressi Taylor *Unavene sa posunie v maminom lone. Cíti sa akosi ospalo. To bude tým dumaním, všetko mu súhlasí s tým. No Tytilko ucíti na hlave ručičku, nečaká však ani chvíľočku a zakloní hlavu dozadu. Hádam len nechce vyvolať zvadu! Pomyslí si ticho pre seba, no skrotne hneď malý nezbeda. To len jeho sestrička, nevie ako sa používa ručička. Aj on k nej zamáva, pretože je to zábava. Tak sa to robí, pozri sa. Nie je to veľká záhada, ako sa tá vec ovláda. Len pomyslíš si rukou tou, čo by si chcela uchopiť ňou. Tytilko sa zamyslí, no hned´ a zaraz na to zaspí. Dobrú noc.*
Isabelle Teressi Taylor * Izi máta rúčkou len tak do prázdna ked pocíti i ona veľkú únavu. Zrazu sa ocitá v hlbšej tme kde už sa jej idú sníčky rojiť v tej malej hlávke *
Naysa Christie Taylor *So slzami v očiach sleduje svoje dve malé deti, ktoré sú zatiaľ zdravé. Vtom akoby jej obe zamávali. To jej nahrnie ešte pár sĺz do očí.*Aj ja vás ľúbim,* šepne potichu a tiež im zakýva. Potom sa obraz stratí.*Tak.. Slečna Christie Taylor, príďte sa mi ukázať o dva týždne,* oznámi jej doktor. Pomaly teda vstane a vyberie sa na odchod.* Ďakujem vám a prajem pekný deň!* usmeje sa poslednýkrát a už odchádza z ordinácie. Natešene si vykračuje po uliciach Witchwoodu, hladkajúc si bruško. Cíti, že je tam akosi ticho. Zaspali? spýta sa sama seba. No o to viac je pokojnejšia. Nedbanlivo kráča popri výkladoch, čo si vyberie svoju cenu. Ucíti jemný náraz.*P-p-prepáčte,* ospravedlní sa mladému chlapcovi, do ktorého stihla naraziť. Do tváre jej vystúpi červeň.* Ako to môžem odčiniť? Nechceš sa so mnou prejsť? Kúpim ti zmrzlinu alebo niečo podobné? Mimochodom.. Som Naysa,* znova veľa otázok na cudziu bytosť. Naozaj sa nikdy nezaprie.*
Xamosien Christie Taylor Ahoj segruš... tak čo, ako? *spýta sa jej a potom sa pozrie na matku a jej poznámku radšej ignoruje.*Mama!!!Prefarbená si? Och, už ti nebudem môcť vravieť, že si blondína. *povie a zasmeje sa. Chýbalo mu, to doťahovanie si ľudí. Ide s nimi k maminmu obchodu a tam si sadne. Rozmýšľa, či si dá nejakú sladkosť, ale včera si dal jednu dal. No nejako sa potešiť musel, keď už spravil tie skúšky.* Inač, rodinka. Odvčera som športovcom, neviem, či sa k vám táto správa už doniesla.*povie im a usmeje sa. Vážne je tomu rád.*Ako sa inač máte? A mami, prepáč, znova som meškal, ale ja sa už polepším. *povie a pozrie sa na ňu anjelským výrazom.*
Alres Eamon nič sa nestalo .... ospravedlňujem sa*urobí krok vzad a stiahne si kapucňu z hlavy, ticho zdvihne pohľad, pozrie mladej čarodejníčke do očí, a usmeje sa*v tejto hodine už nie je nikto na okolí, rád sa prejdem ..... ja som Alres, mimochodom *znova sa usmeje a urobí krok k ďalšiemu výkladu medzi tým*
Naysa Christie Taylor *Už jej tá červeň trochu ustúpila. No i tak je rozhodnutá svoj čin odčiniť.*Tak teda zmrzlina,* skonštatuje nakoniec a pomaly sa vyberie smerom k maminmu obchodu. Tam určite nájdu čokoľvek.*Poznám jedno skvelé miesto, kde je neskutočne veľa sladkostí. Ten obchod patrí mojej mame. Takže ťa tam pozývam, Alres,* usmeje sa na neho a pomaly sa prechádza smerom, kde by mal byť mamin obchod.*Máš zaujímavé meno. Aj niečo znamená? Inak.. Chodíš na Belfirin? Do ktorej fakulty? A ktorý ročník? Ja som redaktorkou časopisu Witchwoodsky report,* pochváli sa. Nedokáže zataviť ten prúd otázok. A tak si radšej začne pospevovať, aby si bola istá, že obe malé zaspali a nebudú ju chvíľku rušiť.*
Mirana Christie Taylor *Zamračí sa na brata. Ju si doberať teda nebude, ona je chytrá blondínka. Aj keď už len krátkovlasá. Pochmúrne myšlienky ale rýchlo zaženie, chce, aby bola toto veselá chvíľa. Ale musí uznať, mama je kočka, hnedá sa jej hodí. Keď im dovolí ponúknuť sa hocičím z jej obchodu, lačne sa začne obzerať, čo všetko to "hocičo" predstavuje. Zákusky, torty, pralinky a iné pochúťky.. Čo z toho si vybrať? To ani srnky netušia. Hm, čo by si dali srnky?* Najskôr nejakú zelinu, *zamrmle popod nos, také si ona neprosí. No keď si to sladké potešenie obzrie znova, akoby ju chuť prešla. Nabažila sa ho pohľadom. No niečo si predsalen zahryzne, keď už je tu. Naloží si teda na tanier jeden veterník, kúsok čokoládovej torty a tiež ovocný zákusok, ako nápištek pred ním hlási, jahodový.*Dala by som si jahody,*pomyslí si nahlas a v hlave jej skrsne nápad, čo bude zajtra robiť. Na jahody pôjde! S tanierikom plným dobrôt vyjde do jasného večera a namieri si to k stolu so slnečníkom, kde sa okamžite pustí do torty. Z opantávania chuťových pohárikov a všetkých zmyslov ju vyruší niečí hlas. Vlastne, dva hlasy. Zodvihne pohľad od taniera a v pohasínajúcom slnku zbadá známu osobu menom Deireen. Preglgne dobrotu v ústach a na tvári sa jej usadí veselý úsmev.*Abude nás viac, keď si prisadneš, *prihovorí sa tej osôbke a odsunie stoličku, aby si aj Dei mohla sadnúť a pochutnať si na dobrotách, čo im mama tak veľkoryso ponúkla. Potom sa otočí k bratovi a úsmev jej z tváre nemizne. Práve naopak, ešte sa rozšíri.*Že som ani nevedela, že ty máš rád šport, *prihovorí sa mu a potrasie mu rukou, gratulujúc mu.*A čo takého ťa chytilo za srdce?*spýta sa, naozaj zvedavá.*
Deborah Christie Taylor Áno, uz nie som blondína, takže hádam budem mať aj viac rozumu...*Neznáša tie vtipy o blondínkach. Ale teraz, keď sa jej to už netýka, je jej to jedno. Len ticho sedí a počúva Xamiho, ako sa vychvaľuje o tom, že sa stal športovcom. Len sa naňho usmeje a prikývne na jeho sľub. Ak ho dodrží, bude dobre. No neodpovie nahlas, lebo v tom zaregistruje Deireen.*Ahoooj *Pozdraví ju milo a len jej kývne, nech si prisadne. Miesta dosť.* Kdeže sa túlaš?*pozorne si ju prezrie, aby zistila, skadiaľ vlastne prichádza. Pritom len počúva aj Miranin rozhovor s Xamom ale sa snaží rozprávať sa aj s Deireen.*Poď, daj si s nami niečo *Ešte raz ju pozve, sledujúc, či jej zamestnankyňa nechce prísť von.*
Alres Eamon *sleduje jej tvár, stretol rozhodne peknú redaktorku Witchwoodu pomaly ju nasleduje, kráča vedľa nej*Naysa ty tam pracuješ ? pekné okolie , rád chodím do Witchwoodu, hmm určite poznáš dobré miesta, Ja som študent, na Belfirine, som vo fakulte Solarius, a moje meno znamená bojovník za slabých ....teší ma Naysa, ak sa môžem opýtať kde si bola o takomto čase ? nikoho som nevidel už hodinu *zasmeje sa naozaj úprimne, strácal som chvíľu prehlaď o tom čo si mám myslieť*
Deireen E. Aeternum * Zaregistruje Miraninu poznámku i stoličku, ktorá čaká len a len na ňu. Bohužiaľ, nie je ten správny čas na to, aby si tu s nimi hovela a jedla tie všetky dobroty. *Veľmi rada by som zostala, veď vieš, že áno ale ponáhľam sa.* Kto vie jej to takto bude stačiť alebo by skôr mala povedať pravdu o tom kam sa ponáhľa. Nie je to hlúpe pred celou jej rodinou? Nakoniec teda nepovie, že ide s Derrenom hľadať prácu ale namiesto toho si vymyslí niečo, čo sa nedá neuveriť. *S Hall som sa dohodla, že jej pomôžem s elixírmi, je na tieto veci šikula. * Áno, je pravda, že je Halley naozaj talentovaná ale boh jej je svedkom, že dnes sa s ňou neuvidí. Čo človek nevidí, to nebolí. Spokojná s vymysleným klamstvom pre dobrú vec sa zohne ku krstnej a pobozká ju na líce. *Ale vy si to tu užite aj za mňa.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama