RPG- Udobrenie sa s mamou

19. července 2012 v 13:15 |  RPG záznamy
Miestnosť: Taikatalvi (rpg), Pub (chat)
Hráči: Deborah Christie Taylor, Mirana Christie Taylor
Dátum: 4. 7. 2012

Debbie prichádza za svojou dcérou, aby sa s ňou konečne udobrila. A keďže Mirane mama tiež veľmi chýbala, ani nepotrebuje počuť ospravedlnenie.


Mirana Christie Taylor *Sedí na pohovke v bielej miestnosti a v rukách drží knihu. Dvere do záhrady sú dokorán otvorené, do miestnosti vniká príjemný letný vánok. Na perách má jemný úsmev a knihu, ktorú má v rukách, v skutočnosti ani nevníma. Zdvihne hlavu od knihy a zadíva sa von dverami do záhrady, počúva šumenie stromov a kríkov a štebot vtákov... Odloží knihu na stolík, vypustí z hlavy všetky myšlienky a ľahne si na pohovku, oddychujúc v letnom vetre...*
Deborah Christie Taylor *S veľkým darčekovým košíkom plným sladkostí a s mackom na vrchu sa prejde zopár metrov od svojho domu povedľa Naysinho až zastane pred Miraniným. Ešte jedno ospravedlnenie a budem v suchu..a šťastná...a babička... pomyslí si a do očí sa jej natlačia slzy. Rýchlo si ich utrie, zaklope na dvere a svoju tvár si skryje za košík a macka, ktorých drží v ruke. Nechce, aby pred ňou Miri zabuchla dvere, tak nech jej tvár nevidí hneď.*
Mirana Christie Taylor *Z oddychovania a pomaly až snenia ju preberie tiché klopanie na dvere. Ari? pomyslí si ako prvé. Nie, on by nešiel cez hlavný vchod, nemo pokrúti hlavou a postaví sa, mieriac si to do haly. Nazrie cez okienko a nechápavo sa zamračí. Čo to má... *..znamenať?*dopovie nahlas a otvorí dvere. Pred ňou stojí nejaká osoba s veľkým darčekovým košom a macíkom. Aj ked nechápe, čo to má znamenať, krátko sa zasmeje. No aj ked nevidí tvár toho, kto ten kôš drží, má pocit, že vie, kto to je. Upravené nechty a krásne prstene... A tie sandálky, čo sa jej tak páčili!*Mama? *spýta sa, aj ked si je istá, že je to ona.*
Deborah Christie Taylor *Trocha ju začína štvať, že tie slnečné okuliare zacvakla na hlavu a nenechala si ich na očiach. Košík je ťažký, ako ho takto drží v rukách a okuliare jej pomaly padajú na čelo. Och, ešte ani nie je doma.. pomyslí si, ale pre istotu ešte trocha čaká. Už má v pláne kopnúť do dverí, predsa druhé klopanie je efektívne pre hluchších, ale hádam Miri ešte nie je hluchá. Veď je elf...A ani nemusí kopnúť do dverí (lebo má v ruke košík), lebo sa pred ňou dvere otvoria. V sebe len začne rátať do päť, aby sa jej ukázala. Raz, dva, t... a v tom len začuje oslovenie jej rodinnej funkcie. Košík trocha zníži do nižšej výšky, aby sa dala spoznať jej tvár.*Prepáč mi za všetko...*Slzičky sa znova vrátia do očí, teda nevrátia, tieto sú nové výrodky.*
Mirana Christie Taylor *Zbadá, ako kôš klesá a za ním sa objavuje mamina tvár s uslzenými očami. Vezme jej kôš z rúk, položí ho pri dvere do haly a bez slov mamu tuho objíme. Jej sa tiež do očí natlačia slzy, no ani sa ich nesnaží zastaviť.*To nič, mami,*zašepká.*Pohádať sa kvôli takej hlúposti.. Chápem, že sa o nás veľmi bojíš,*odtiahne sa od nej a utrie si slzy. Tak dlho nevidela maminu tvár! A tak veľmi jej chýbala...*Poď dnu, veď si u mňa ešte ani nebola,*odstúpi od dverí a pozve mamu do domu. Armas šiel na lov (niekam veľmi, veeeľmi ďaleko), a tak ju nemá prečo nechávať stáť vo dverách.*
Deborah Christie Taylor *Je rada, že sa na ňu už ani Miri nehnevá. Asi ten čas naozaj pomohol...Ale Debbie pridal niekoľko šedín, ktoré však našťastie nevidno. Ešteže..To nech ostane jej tajomstvom, že starne. Veď je ešte mladá, má pred sebou krásnych aspoň 600 rokov života.*Som rada, že to chápeš takto...Neskutočne si mi už chýbala *Opätuje jej objatie a pritom ju len silno stisne. Keď ju Miri pustí, tak len pomaly s prekríženými rukami za chrbtom vkročí do domu.*Hm, to je pravda. No ukáž, akože si si to zariadila *Uškrnie sa na ňu a len pomaly vojde do haly, obdivujúc všetky kúsky tejto miestnosti.*
Mirana Christie Taylor *Šťastne sa na mamu usmeje.*Veď ty si mi tiež veľmi chýbala. *Zavrie za ňou vchodové dvere a stále s úsmevom na perách ju sleduje, ako si obzerá halu.*Nie je to tu síce moc veľké, ale mne..*na sekundu sa zarazí. Jej? Im. No to ešte počká.*To stačí. Pod, zavediem ťa do obývačky, kuchyne, jedálne a knižnice a potom si môžeme sadnúť do záhrady, *potiahne mamu za ruku. Naschvál vynechala spálňu, jedine v tej izbe je totiž vidieť, že tu nebýva sama.*A... s Naysou si na tom ako?*po očku sa na ňu pozrie, snáď nenačala zlú tému. Tá ozaj zlá ešte len príde.*
Deborah Christie Taylor *Len sa nechá Miranou ťahať za ruku a pritom zbežne sleduje, kadiaľ a kam to idú..Najprv nakukne do obývačky.*Hm..pekné farby..*Krémová a druhá ide do červena, naozaj dobrý výber a pekne zariadená miestnosť. Prebehne pohľadom po celej obývačke a potom chodbou pokračuje do jedálne. Aj tá je nádherná a ten výhľad...Krásny ale na chrbte jej naháňa zimomriavky z posledného túlania sa lesom, počas splnu. Ale na okomentovanie jedálne niet času, pretože padla otázka, otázka na inú tému.* Naysa? Aj s ňou som sa už udobrila..Stretla som ju v cintoríne, pri Soleynom hrobe *Povie jej a len sa na ňu usmeje. Aj by jej bola všetko porozprávala, ale času je ešte dosť. A ktovie, či vôbec Mirana vie, že je Naysa tehotná? To nechá radšej na Naysu, nech to vie od nej...A keď Miri vie, tak jej aj tak nemá čo o tom vravieť.*
Mirana Christie Taylor *Poteší ju mamina pochvala, cíti sa ako malé dieťa, čo jej ukazuje nové hračky. Spokojne sa usmeje, keď jej mama povie, že sa s Naysou udobrila.*To je skvelé, môžeme ťa ísť všetci pozrieť, *usmeje sa na ňu a cez jedáleň prejdú do kuchyne, potom knižnice. Tá je už dosť plná, niekoľko kníh je ale ešte na zemi, čo nestihla uložiť ona ani Ari.*Som rada, že si nám ale dovolila stretávať sa so Xamom... Vždy je to také prekvapenie, ked ho uvidím a je o niečo väčší.. Poď, ukážem ti záhradu, *pokynie jej a vyjde z knižnice, smerujúc si to do druhej časti domu.*
Deborah Christie Taylor *Len pomaličky prechádza z jednej miestnosti do druhej, obzerajúc si každú maličkosť. Tá kuchyňa..a potom knižnica. A tie knihy..*Aká pekná socha..kohože je tá hlava?*S úškrnom sa na ňu pozrie, viac menej zmenila tému, ale to bola len básnická otázka. Potom sa znova staví pri rodinnej téme* Samozrejme..príďte..a ..*Na chvíľku sa zadíva do zbierky kníh, ale potom len pokračuje.*A spravíme si nejakú rodinnú večeru..všetci spolu....*Pohľadom prejde z kníh na dcéru...*aj s Derrenom..znova sme spolu *Tak pomimo jej oznámi, hoci jej to možno už aj Xami povedal, aj keď on ešte nechápe, čo je to rozchod a návrat. Ale vie, že jeho otec je s nimi..*Tak, kvôli našim nezrovnalostiam *Nazve ich radšej takto, ale len to rýchlo povie, nechce sa znova hádať.*...by Xami nemal trpieť. Svojich súrodencov má veľmi rád*Oznámi tak pomimo a potom sa vyberie za Miri do záhrady.*
Mirana Christie Taylor *Zasmeje sa pri jej rečníckej otázke, sama netuší. Ale páči sa jej a do miestnosti sa hodí. Mamin návrh ju poteší a rýchlo prikývne.*Super nápad, určite prídeme,*povie a až neskôr si uvedomí, ako to prídeme mohlo vyznieť. No netrápi sa nad tým, aj keby sa na to pýta teraz. Povie jej to, určite jej to povie. Dnes.* Vážne?*zareaguje na to, že sú s Derrenom zasa spolu. Ale veď je to milý chlapík, a keď ju robí šťastnou... veď o to ide, aby bola mama šťastná. Vedie ju znova cez halu do bielej miestnosti, kde sedela doteraz a pri dverách do záhrady zastane.*Najkrajšie miesto patriace tomuto domu,*ukáže rukou na časť záhrady, ktorú jej odtiaľto vidieť a na tvári má úsmev.*
Deborah Christie Taylor *Keď dôjdu až do záhrady, ako malé dieťatko zhíkne a vyberie sa k hojdačke. Toto by aj ona potrebovala domov. Hneď na ňu vyskočí, ale tak, aby si tam mohla aj Mirana sadnúť. Trocha, ale fakt len trocha, slabúčko, hojdačku rozhojdá a pritom len pokračuje v rozhovore.*A inak čo takého sa od oslavy udialo?*Je zvedavá na novinky. O Nayse už vie všetko (dúfajúc, nerada by zažila ďalší príval informácii a tobôž nie od niekoho cudzieho..stačilo, že mala Mikaela, Elchana a Iana), tak je na rade Mirana. Dúfajúc ona mala viac rozumu a namiesto alkoholu a witchwoodskym chlapom sa venovala niečomu inému.*
Mirana Christie Taylor *Zasmeje sa pri jej zhíknutí. Hneď ako vedela, že bude mať záhradu, chcela hojdačku. A na ňu si práve mama sadá a ona vedľa nej. Pomôže jej hojdačku slabo rozhojdať a pozerá na mamu. Pri jej otázke trocha znervóznie, no nakoniec sa odhodlá povedať jej to. Skloní pohľad k svojim rukám na kolenách a nadýchne sa.*No, niečo áno... *začne a rozmýšľa, či jej má o tom, že je upír povedať hneď, alebo to nechá až na neskôr.*Ale ono sa to udialo vlastne ešte pred oslavou. Dosť.. dávno pred oslavou. *Stále má hlavu sklonenú a začne sa hrať s náramkom.*Vieš, mám priateľa... *povie na začiatok.*
Deborah Christie Taylor *Len sa pomaly hojdá, nohy má však na zemi. Len také akože hojdanie..A pritom jej hlavou prúdi viacero rozhovorov..ten s Miri, ktorý však teraz je dosť tichý alebo teda, často sú v ich rozhovore tiché pasáže. A pritom ten jej schizácky rozhovor, kde sa rozpráva Debbie s Deborah. Takúto hojdačku mi musíš kúpiť.. povie si pre seba, ale potom aj stíchne, viac si už nevraví, lebo sa začína báť Mirinho rozhovoru.*Priateľa?*Zarazene sa na ňu pozrie. Nie je to nahnevaný výraz, len prekvapený.*A kohože?*Predsa len je jej dcéra dospelá, má právo na vzťah. Len...nečakala to. Už len dúfajúc, že si tiež nezačala s niekým, s kým aj jej dcéra Naysa. To by už bolo... zvrhlé...ale o tom radšej potom, myšlienkami už zase ďalej zablúdila.*
Mirana Christie Taylor *Keď v jej hlase nepočuje hnev, vydýchne si. Ale vlastne, ešte len povie niečo, pre čo by sa mala hnevať. a tak je to len taký napoly výdych.*Nepoznáš ho. V týchto končinách ho vlastne nikto nepozná.*Vie, že to nie je tak celkom pravda, ale to je teraz jedno.*On.. je z Fínska, *pokračuje.*Spoznala som ho ešte keď som bola.. mladšia. Potom som odtiaľ odišla a odvtedy dom ho nevidela, ani som o ňom nepočula. Až teraz, teda, pred pár mesiacmi. Našiel ma a.. už nejaký čas tu býva, *zdvihne hlavu a pozrie mame do očí. Chce vedieť, na koľko je bezpečné povedať jej, že je upír. Schová si prameň vlasov za uši a chvíľu jeho končeky drží medzi prstami. Stále si na to celkom nezvykla, že sú kratšie. Aj pohľad do zrkadla je zvláštny.. na chvíľu sa stratí v myšlienkach, no potom znova pozrie mame do očí.*
Deborah Christie Taylor *Keď započuje čo to o ňom, od spokojnosti zo seba vydýchne všetok vzduch, čo držala v ústach a pľúcach od nervozity. *Takže Fín..a kde ste s...*Ani sa nestihne spýtať kde ho spoznala, už počuje odpoveď. Očividne myslia na to isté...*Aha, takže ..stará láska nehrdzavie *Uškrnie sa na ňu a potom sa poobzerá.* Tu? Tu ako tu, tu v dome? alebo Tu, akože tu ako tu vo Witchwoode?*Asi je tých "Tu" príliš veľa v jej vete, ale príliš veľký nával informácii spôsobuje zmetené rozprávanie. Ale je len "preinformovaná", prekvapená, ale nie nahnevaná. Je pokojná...veď je len rada, keď jej dcéra má správneho priateľa.* A pochádza z bohatej rodiny? Starší od teba? Kde pracuje? Človek? Je na teba dobrý? *Hneď sa spýta nahlas všetko, na čo si v mysli spomenie.*
Mirana Christie Taylor *Trochu sa začervená. Stará láska.. vtedy ho tak nebrala. Ktovie, ako on..? Na to sa ho vlastne nikdy nepýtala.. Pri jej prekvapenej otázke sa uchechtne.*No, tu ako tu v dome,*odpovie a v duchu sa modlí, aby to nebola pre mamu príliš nepríjemná informácia. Lebo tá má ešte len prísť.. Uškrnie sa, keď jej dá naraz toľko otázok a pri tej predposlednej jej úsmev skoro zamrzne na perách.* Rodina.. no áno, pokiaľ viem, pochádzajú z tých bohatších rodov. A dom mali úžasne veľký, *spomenie si.*Nie, je rovnako starý ako ja,*pokrúti hlavou a nad ďalšou otázkou sa zamyslí. Nevie o tom, že by niekde robil, ale peniaze má stále. Dokonca dosť veľa. Aj tie darčeky a knihy, čo nosí..* Nie, nepracuje nikde, pokiaľ viem. Ale mám takého tušáka, že ho rodina sponzoruje, *zamračí sa, lebo si práce spomenula, že mu chodia sovy, ktoré jej neukazuje. To ešte preskúmam, pomyslí si a znova sa začne venovať mame. Ale práve tá otázka.. Usmeje sa a prikývne.*Áno, je na mňa dobrý. Človek by ani nepovedal, aký ohľaduplný môže upír byť. Hlavne po tom, čo som si s nimi zažila.*Tak. A je to vonku. Už len dúfať, že ju teraz mam nepošle do čerta.*
Deborah Christie Taylor *Snaží sa vstrebať všetky doliehajúce odpovede. Je bohatý..to je dobré znamenie...dcéru mám v dobrých rukách.. len sa v duchu upokojuje a stále s úsmevom sleduje, ako jej dcéra vysvetľuje všetky tie veci. Keď spomenie, že nepracuje, ale jeho rodičia ho sponzorujú, len sa nahlas zachichoce a potom len tak medzi rečou dodá.* To ho chcem spoznať..*Ale asi nie je doma. Alebo..že by ho skrývala v spálni? Počkať spálňa....Nie, Miri, povedz, že si ešte panna...že si s...Ale čo si nahováram..spia spolu...keď tu býva.. jej vnútorný monológ pokračuje, ale ihneď sa aj vo svojich rečiach zasekne a na ústach jej ten úsmev zamrzne. Ani sa nehne...Ani neklipne viečkami očí pri ďalšej informácii. Len na ňu zazerá, ako keby bola spadla z hrušky. Asi po minúte a niečo žmurkne. On je upír... povie si sebe a úsmev jej z tváre zmizne. Ale.. Miri je už dávno dospelá...Má sa s ňou zas pohádať...je to JEJ život...a...pohľadom jej prejde na krk. Je celý v poriadku...*To je hlavné, že je na teba dobrý a ohľaduplný...*Zaklame a nahodí falošný úsmev. Ona chodí s upírom..alebo teda... viac než chodí...aj spí... zato vie, ako to chodí...*Ale ako myslíš, že po tom, čo s ním zažila? *Pokúsi sa udržať ich rozhovor, ako keby sa nič nestalo. Ale seba nevie oklamať. Stalo sa niečo, niečo veľmi ale veľmi vážne. Ale...nedá to najavo. Nechá to tak a až keď dôjde domov. Bude mať čas celý večer is trieskať hlavu o stenu.*
Mirana Christie Taylor *Jej úsmev je pre ňu dobrým znamením. Tiež to, že ho chce spoznať. No keď sa zarazí, v duchu zanadáva. A potom zarazí zasa ju jej úsmev a tón.*Mami, nemusíš sa báť. Neublíži mi. Som si istá.*Pevne jej pozerá do očí a dúfa, že jej mama uverí.*Mám ho rada. Veľmi. A viem, že on mňa tiež. *Pri jej otázke sa ale zatvári nechápavo. Rozmýšľa, čo jej to vlastne povedala, a potom si spomenie.*Nie, nie s ním. Teda, aj s ním som zažila všeličo, ale o to nejde.. *potrasie hlavou, musí mamu upokojiť, nesmie si o ňom myslieť nič zlé.*Myslela som upírov ako celkovo. Že ich.. vlastne nenávidím, kvôli tomu, že mi zničili detstvo. On.. práve naopak. Pri ňom som sa konečne znova smiala,*spomenie si, ako sa prvýkrát stretli. Síce vyskúšal to s tým prebehnutím za chrbát, ale ublížiť jej nechcel. A práve to ju šokovalo... a zmenilo.*Mami? *pozrie na ňu so strachom v očiach, lebo jej pohľad a reakcie sa jej nepáčia..*
Deborah Christie Taylor *Samozrejme, že sa nemusí báť. Veď čo? Kedy by bol hociktorý upír jej alebo jej rodine schopný ublížiť? Samozrejme, že sa niet čoho báť. Je úplne pokojná. A hlavne, keď je s tým aj Mirana istá. Len Debbie nie. Ale veď čo? Bude to v poriadku...Len si najprv bude musieť zabezpečiť taký kozmonautský odev, skafander aj s tou okrúhlou prilbou, ak sa to tak dá nazvať. A aj tie čižmy, aby bola stopercentne chránená.*Tak to som naozaj rada*Znova sa len usmeje. Asi sa usmieva ako mesiačik na hnoji, ale čo má robiť, keď jej dcéry si vyberajú zlých partnerov. Teda, apropooo.. Naysa si vybrala dobrého, len mala milencov. Či má? Dúfajúc len mala. Ale veď čo..hlavne že má dobrého partnera..A Mirana? Pozitívum je, že je mu verná...Asi.* Som rada, že si šťastná..*Asi toto je jediná veta, čo z celého myslí vážne. Len škoda, že práve pri nejakom upírovi je šťastná. Ale keď raz ho chce, má sa s ňou zas pohádať? Radšej ju bude často navštevovať a mať ich oboch na očiach...*Dcérka? *Chytí ju za ruku, pevne jej prsty zovrie v ruke a zatvári sa na ňu milo, ale teraz už naozaj. Naozaj sa na ňu nehnevá. Má ju aj napriek všetkému rada.*Stále ťa mám rovnako rada. Ba možno aj viac..*Povie, lebo cíti z nej strach. Tak ju musí ubezpečiť v tom, čo sa v nej aspoň z časti odohráva.*
Mirana Christie Taylor *Ten mamin úsmev sa jej nezdá. Je v poriadku? Ale keď ju svojimi slovami stále presviedča, že je rada.. Môže len dúfať, že to myslí vážne. Ale veď ona ju s Arim zoznámi, bude ho mať rada! Musí.. Usmeje sa teda aj ona na ňu a druhou rukou zasa chytí tú maminu.*Bála som sa, že sa znova pohádame, keď ti o ňom poviem, *nahne sa k mame a vďačne ju objíme.* Ľúbim ťa, mami,*povie a usmeje sa na ňu.*Hneď ako príde Ari domov, prídeme ťa navštíviť, dobre? *spýta sa, keď sa od nej odtiahne. Vlastne to ani nie je otázka, myslí to vážne. Potom jej niečo napadne.*Zabudla som ti povedať, ako sa volá. *Krátko sa zasmeje, že práve na to zabudla.*Volá sa Armas Jari Kappanen,*povie s istou dávkou hrdosti v hlase. Už sa nevie dočkať, kedy ho s mamou zoznámi.*
Deborah Christie Taylor Aj ja teba*Tiež ju objíme a pritom len jej mysľou prebehuje myšlienka o tom, ako často ju objímal ten...upír. Ako často bol pri jej krku a mal chuť sa do nej hryznúť.*Vieš dobre, že si pre mňa ako vlastná...a predsa nič moje city k tebe nemôže zmeniť..ani...*Skoro vysloví "tá obluda", ale v čas sa stopne.*tvoj priateľ...*Keď začuje to o návšteva, trocha jej srdce začne silnejšie biť. Asi od strachu. Ou, nie...má to čas...ja si naňho rada počkám ešte pár...týždňov? pomyslí si a pritom už mysľou je niekde úplne inde. Kde sa vlastne dá kúpiť vesmírne oblečenie? súrne potrebujem, dokým mi na dvere nezaklope nejaký upír... pokračuje vo svojom dialógu s Debbie.*Hm, Armas..Zaujímavé meno...také...*Aké to vlastne je...*upírske? fínske?*Ani netuší aké, ale so smiechom len povie tieto prívlastky.*
Mirana Christie Taylor *Mamine slová ju ukľudnia, verí, že ho bude mať rada. Veď kto by ho nemal rád.. dokonca aj Xami ho má rád. Na sekundu sa do popredia jej mysle dostanú dve osoby, ktoré jeho prítomnosťou tu vo Witchwoode nadšené rozhodne nie sú.. Posmutnie, hlavne keď vie, že toto sa tak skoro a ľahko nevyrieši. Ak vôbec.. Pridá sa k smiechu, keď mama začne uvažovať, ako znie Ariho meno.* Je fínske, čisto fínske. A znamená.. ee.. *zasekne sa, nevie, či je práve pred mamou vhodné to spomínať. A tak radšej zmení tému.*A čo Xami? Je doma? Teraz som ho dlho nevidela,*zamyslí sa.*
Deborah Christie Taylor *Keď Miri začne rozoberať jeho meno, trocha Debbie zosmutnie. Prečo je stále reč o tom...jej priateľovi? No našťastie sa téma zmení a hoci Debbie zaujíma pôvod jeho mena, predsa len, čo ak to znamená niečo ako satanista? Potom predsa len meno dostal z nejakej príčiny. Ale nie, nechce to počuť, nechce sa hádať a preto sa podobným témam vyhýba. A radšej sa chytí témy Christie Taylor, presnejšie témy Xami.*Nie, nie je. Je u Irisky. U krstnej*usmeje sa na ňu, znova len raz.*No hej, mrzí ma, že som ho sem nenosila, ale bála som sa nášho stretnutia. Preto sem prišiel jedine, keď ho sem niekto priviedol alebo keď mi utiekol*Trocha sa pri tom rozčúli, ale to už je jedno. Aj by sa bola spýtala, či keď tu bol Xami, či stretol toho jej upírskeho priateľa, ale nechce sa rozčúliť, keby náhodou bola kladná odpoveď. Xami je celý, v poriadku. Bez akéhokoľvek škrabnutia a tým pádom ju táto informácia nezaujíma. Ale teraz si už naňho dá pozor. Ako aj na toho parchanta, ktorý pripravil jej dcéru o panenstvo. Už len to by chýbalo, aby aj táto zadrela, že je tehotná..*
Mirana Christie Taylor *Je rada, že sa mam k téme Ariho mena nevrátila. Asi by ju tou odpoveďou nepotešila.. Už je to ale jedno, mama zareaguje na Xamiho a ona tiež.*Iriska? *To meno jej najprv nič nehovorí, no potom si spomenie, že profesorka s takým menom učila Dejiny mágie.. alebo len podobným?*Neučila náhodou Dejiny mágie kedysi?*spýta sa to, na čo myslí a na jej ďalšie slová len smutne prikývne.*No áno, bola som dosť šokovaná, keď sa mi pri dverách objavil prvý raz. Vravel, že sa doma nudil, *krátko sa zasmeje a znova trocha rozhojdá hojdačku, na ktorej sedia.*
Deborah Christie Taylor *Len prikývne, že ide o tú Irisku.* Spravila niečo, za čo jej vďačím. A je to milá osôbka, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Tak som ju chcela za krstnú*Vysvetlí v skratke a potom len začuje to o tom, keď sa Xami vybral na prechádzku.*No hej, je to možné..snažím sa ho doma zabaviť, ale strašne mu chýbate....*Povie, čo si ona už dávno všimla. medzi tými 3 súrodencami je nejaké neviditeľné puto, ktoré ich drží po kope.*..vy dve...*Dodá, predsa len Armasa tým nemyslí. Keby by ho Xami náhodou poznal. A v tom len trocha aj ona pomôže hojdaniu, nohami sa stále držiac zeme.*Inak...*Nedá sa jej nespýtať, hoci sa tejto téme vyhýbala, bude ju to trápiť, a bude sa to musieť raz spýtať.*Nehrozí, že budem babičkou..že? ...aspoň ešte chvíľku...*Hoci babičkou bude, čo sa týka Naysinej strany, ale Miri by sa ešte nemusela ponáhľať. Nech si užije mladosť... Život má ešte pred sebou. A nech hlavne nie je tehotná od upíra. To nech si radšej ona nájde milencov, nie Naysa. A s nimi nech je skôr..*
Mirana Christie Taylor *Spomenie si na profesorku Turquoise trochu lepšie. Bola to milá profesorka, mala ju rada. A mama ju má očividne rada tiež.*Ja viem, vravel nám,*vzdychne si na to, že mu s Naysou chýbali.*Ale bolo s ním super, keď u mňa bol, Ariho má strašne rád,*usmeje sa, no úsmev jej hneď z tváre zmizne. To asi mame nemala hovoriť.. Rýchlo teda zareaguje na jej ďalšiu otázku a strach.* Nie, to vôbec neplánujem. E,*doplní. Asi si na to bude zvykať dlhšie, hlavne keď to tak dlho tajila.* Teda zatiaľ. Neviem, ešte som mladá,*zasmeje sa.*
Deborah Christie Taylor *Vedela to! Alebo teda, tušila to, preto sa tejto téme vyhýbala. Ako len mohla Mirana a Naysa dopustiť, aby sa Xami hral s tým upírom? Čo ak by sa Xami zranil..Predsa len taký malý padajú a oškrabnú si koleno a tak. Na to asi ani jeden z nich nemyslel...Preto to radšej nechá tak, vie, že keby túto tému načala, tak sa to skončí s ešte väčšou hádkou. Nechá to tak. Nabudúce sa s ním Debbie spozná a keď sa jej Ari bude chcieť hrať s Xamim, bude pri tom aj Debbie...*Som rada, že to berieš tak. Času dosť, netreba sa nikam ponáhľať..*Usmeje sa na ňu a potom len nohami hojdanie zastaví.* Tak, ja neviem, asi by som mala ísť domov...*predsa len, ona ešte nemá zaobstaraný skafander a takto si tu vysedáva, až nakoniec sa tu hneď objaví jej upíri priateľ a čo bude s Debbie? Predsa len, musí si nechať túto tému prejsť hlavou, najmä riadom (zo zlosti dneska jeden set riadu letí...budú sa taniere rozbíjať, dobrý ukľudňovací prostriedok)...*..lebo Iriska už má určite nervy z krpca *Zaškerí sa, ako keby naozaj toto bol dôvod jej odchodu*
Mirana Christie Taylor *Je rada, že sa mama usmieva. Snáď to nakoniec nebude také zlé, ako si myslela. Tieto informácie zvládla celkom v pohode, určite zvládne aj stretnutie s Arim. Usmeje sa na ňu tiež a položí nohy na zem, keď mama zastaví hojdačku.*Dobre, dúfam, že sa skoro stretneme, *postaví sa a pohne sa smerom späť do domu, vyprevadiť mamu.*A pozdravuj Xamiho. *Napadne jej, že povie, nech ho pozdravuje aj za Ariho, ale potom ten nápad zavrhne. Asi nebude najlepší nápad znova ho spomínať, a už dupľom nie v súvislosti so Xamom.*A aj prof.. slečnu Turquoise,*opraví sa a cestou zavrie za mamou dvere do záhrady.*
Deborah Christie Taylor *Nechá sa svojou dcérou vyprevadiť z domu a pritom len prikyvuje, že nezabudne všetky tie osoby pozdraviť. Teda až dvoch. No hoci možno niečo také aj Mirana očakáva, ona toho jej upíra za nič na svete nemieni pozdravovať. Najprv ho chce spoznať a už teraz vie, že jej sympatický nebude. Lebo jej berie dcéru. Ale čo už s tým spraví... To je život...Možno, keby pre jej dcéru našla nejakého vhodného partnera...Alebo keby pre toho jej upíra našla niekoho, nejakú upírku...alebo dievča hocijakej rasy..Len aby sa tí dvaja pohádali. Možno Alexa by sa hodila.. Nejak sa bude musieť s oboma skamarátiť a dať tých dvoch dokopy, aby si Mirana uvedomila svoju chyby. Ale..To by jej asi puklo srdce.. trocha posmutnie pritom ako pomaly sa ocitá pred domom. Len k nej podíde a pred odchodom ešte dcéru objíme*Prepáč...*Povie jej a potom jej vlepí pusu. Má ju veľmi rada a mrzí ju, že rozmýšľa nad podobnými vecami. Preto, za svoje myšlienky sa ospravedlnila. nechce jej nič zlé, len sa o ňu bojí. A chcela by ju len pre seba. Hoci, musí sa s tým zmieriť, deti vyrastú a odídu. Buď v dobrom alebo v zlom.* Maj sa krásne*Potom sa od nej odtiahne a pomaly sa jej stratí z dohľadu.*
Mirana Christie Taylor *Pri rozlúčke opätuje mame objatie.*Už sa neospravedlňuj, je to v poriadku,*povie a usmeje sa, aby svojim slovám dodala pravdivosť. Zamáva jej na rozlúčku a poberie sa späť do bielej miestnosti, dokončiť to, čo začala. Spať.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama