RPG- Upír a vlkolak I.

16. července 2012 v 17:48 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Pub (chat)
Hráči: Alexa B. Selvinski, Armas Jari Kappanen
Dátum: 26. 6. 2012

Stretnutie upíra a vlkolaka nemôže dopadnúť dobre. Ani keď dotyčný vlkolak nie je v premenenom stave.


Alexa B. Selvinski *Odhodí zajačie telo, alebo skôr to, čo z neho zostalo, na zem, zavrčí a oprie sa o kmeň, zvierajúc v ruke dýku. Druhou rukou si utrie ústa, no krv úplne nezotrie a ostane jej na tvári červená šmuha. Aj keď to vtedy nedala najavo, to stretnutie s Chloë ju naštvalo. Nechápe, prečo sa do toho vôbec pletie a snaží sa správať ako jej matka. A teraz ju ešte štve aj to, že až na malého zajaca sa jej nedarí dokonca ani nič uloviť. Vie, že by sa mala upokojiť, pretože ak je podráždená, nedokáže sa sústrediť...a potom sa jednoducho nič nedarí. Zhlboka sa nadýchne a vydýchne, pričom privrie oči a snaží sa na to jednoducho nemyslieť*
Armas Jari Kappanen *Už je to niekoľko mesiacov, čo sa prišiel do Witchwoodu a tiež už nejaký čas, čo sa presťahoval k Miri. Stále ho prekvapuje, ako pokojne ho berie.. po tom, čo všetko zažila s upírmi. Teda, niežeby sa sťažoval. Tvárou sa mu mihne úsmev a prudko zastane a nadýchne sa. Je takmer úplne bezvetrie, no kdesi v diaľke aj tak zacíti stádo jeleňov. Rozbehne sa tým smerom a o chvíľu ich aj uvidí. Bez zastavenia sa vrhne na jedného z nich a okamžite je prisatý k jeho krku. Trvá len pár sekúnd, kým ho vysaje úplne celého a jeho mŕtvolu spáli. Zvykol si na to, väčšinou tak nikto nezistí, že je v tej oblasti nový upír. Vzduch sa naplní smradom spáleného mäsa, no aj ten o chvíľu vietor unesie preč. No on ešte nemá dosť. Rozbehne sa ďalej za tými, ktorý ušli. Odrazu ale v nose pocíti slabý štipľavý pach. Najprv ho chce ignorovať, no zvedavosť je väčšia a tak zastane. Skúša ho identifikovať a aj ked mu príde známy, nevie ho úplne zaradiť. Obráti sa smerom, odkiaľ ten pach ide a po pár sekundách váhania sa za ním rozbehne, pričom čím je bližšie, začína mu byť povedomejší..*
Alexa B. Selvinski *Po hodnej chvíli sa odlepí od kmeňa stromu, rozhodnutá vrátiť sa radšej späť. Naje sa teda doma, aj keď na chladené steaky práve chuť nemá. Spraví pár krokov, keď zachytí pach jeleňov. Žeby sa na ňu predsalen napokon usmialo šťastie? Plíživo zamieri za pachom, keď v tom jej do nosa udrie slabý závan iného pachu, ktorý jej razom vyženie jelene z myšlienok. Sigi? poteší sa, no hneď sa aj zamračí. Nie, to nie je Sigi...ale je si istá, že ide o upíra, predsalen, s podobným pachom sa stretáva viac než pravidelne. Pevnejšie zovrie dýku a pobehne ešte kúsok, než konečne v diaľke zbadá približujúcu sa postavu. Snaží sa zaradiť si jeho pach, no nepozná ho. Zastane a takmer automaticky sa prikrčí v útočnom postoji. Čo tu hľadá cudzí upír? zavrčí a ani na okamih z neho nespúšťa pohľad.*
Armas Jari Kappanen *Konečne mu dôjde, čo za pach to je. Vlkolak, pomyslí si a automaticky pokrčí nosom. Spomalí a spoza opaska vytiahne dýku, aj ked ako upírovi by mohla byť zbytočná, no načo by hned hrýzol, ublížiť sa dá aj inak, veď sa to odmalička učil. Niekoľko metrov od seba konečne uvidí toho, komu ten zápach patrí. Alebo skôr tú. Na malú chvíľu ostane prekvapený. Vlkolak.. a žena? Tak toto ešte nevidel.. Ked vidí jej útočný postoj, takisto sa prikrčí a chytí dýku pevne do ruky. Pomaly prejde pár krokov a vycerí tesáčiky, aspoň na postrašenie.. Nebude útočiť ako prvý, je dosť možné, že je tu vlkolakov viac a problémy si teda ozaj nechce narobiť.*
Alexa B. Selvinski *Vidí, ako aj on drží dýku a zamračí sa. Ten asi nebude priateľský cudzinec ako ten Kolirien, pomyslí si. Vtom si všimne ako vycerí tesáčiky*Ooo, myslíš si snáď, že ma týmto vystrašíš, alebo čo? *zatiahne posmešne, pričom sa znovu priblíži o pár krokov bližšie, horúčkovito premýšľajúc nad tým, čo robiť. Proti upírskej rýchlosti šancu nemá, aj keď je vlkolak, to si už neraz vyskúšala pri Sigim. Zhlboka sa nadýchne, nasávajúc jeho pach a zacíti z neho aj pach čerstvej krvi. A jednoznačne zvieracej.*Ako sa opovažuješ loviť na našom území, upírik?* opäť pár krokov k nemu, snažiac sa skrátiť vzdialenosť medzi nimi*Koleduješ si o problémy, vieš o tom?* uškrnie sa a ani nečaká na odpoveď. Nie je v nálade na vykecávanie sa. Okamžite zaútočí, pričom kúsok od neho sa prudko zvrtne a pokúsi sa mu dostať za chrbát. Ak sa jej podarí priložiť mu dýku pod krk, možno by mala vyhrané*
Armas Jari Kappanen *Všimne si jej posmešný ton a že sa k nemu približuje. Vlastne je mu to úplne jedno, či je blízko alebo ďaleko, vzdialenosť preňho nie je problém.* Ani ty mňa tou dýčkou, *povie pokojne a tiež spraví krok bližšie. Nepotrebuje sa ponáhľať, nechá ju, nech príde bližšie ona a až potom jej ukáže, čo je to niekoho vystrašiť.*Vašom území? *spýta sa a pozdvihne jedno obočie.*Nevidel som žiadnu tabuľu s menami vlastníkov. *To oslovenie odignoruje. Prehodí si dýku z jednej ruky do druhej a naspäť, len tak, akoby nemal čo robiť a čaká na jej reakciu. Tá príde takmer okamžite s ďalšou otázkou. N tvári sa mu objaví pobavený úškrn a skôr, ako sa to dievča - alebo žena? - stihne dostať za jeho chrbát, v mihu sa otočí a je na mieste, kde stále predtým ona. Úškrn mu z tváre nemizne, zastrčí si dýku späť za opasok a skôr, ako sa tá vlkolačka stihne zareagovať, schytí ju pod krk a pritlačí k najbližšiemu stromu.* Áno, tak ako každý, kto si začína s cudzincom,*takmer len šepne a pozerá jej rovno do očí.*
Alexa B. Selvinski *Zbadá ako sa otočí, no všetko sa to udeje príliš rýchlo, než aby na to stihla poriadne zareagovať. A už len cíti tlak pod krkom, zakňučí a zalapá po dychu. Rukou automaticky chytí tú jeho a pokúša sa ju odtlačiť zo svojho krku, aj keď sa jej to zdá ako márna snaha. Zavrčí, no to čo z nej vyjde znie skôr ako chrčanie. Jej pohľad je však stále pevný a nepriateľský. Pevne zovrie dýku, ktorú ešte stále drží a prudko ňou bodne, dúfajúc, že sa jej podarí ho aspoň škrabnúť, načo sa hneď aj zaprie chrbtom o kmeň stromu a celou silou ho nohami od seba odkopne. Sama však klesne na kolená, sťažka sa snažiac nadýchnuť a voľnou rukou si šúcha krk*
Armas Jari Kappanen *Cíti ako sa snaží odtiahnuť jeho ruku a znova sa len pousmeje. Takto ľahký súper mu vrásky nerobí, zvládol už omnoho ťažšie boje. Bojuje s túžbou zosilniť stisk, no zabiť vlkolaka by bolo riadne riskantné. Nevšimne si, že dýku zovrela silnejšie a odrazu len ucíti slabú bolesť v boku. Zamračí sa a uhne pohľadom, aby skontroloval ranu - alebo skôr ranku - a vtedy dostane kopanec do brucha. Povolí stisk a o krok cúvne, priložiac si dlaň k boku. Nakoniec to rana ani nie je, len roztrhané tričko. Pozrie sa späť k tej dievčine na kolenách a rýchlym pohybom jej vytrhne dýku z ruky a odhodí poriadne ďaleko. Stále zamračene a trochu naštvane, že sa naozaj pokúsila zraniť ho, ju za ruku, v ktorej mala predtým dýku zodvihne zo zeme a ruku jej vykrúti za chrbát, priložiac jej svoju dýku ku krku.* Stále sa nebojíš? *šepne jej do ucha a tlak dýky zosilní.*
Alexa B. Selvinski *Konečne sa jej podarí ako tak polapiť dych. Sakra, sakra, sakra! zanadáva si v duchu a len kútikom oka zachytí, že je už znovu pri nej a vytrháva jej dýku z ruky. Že ju to vôbec napadlo, zaútočiť na upíra, keď nebola schopná ani si uloviť nejakú srnku. Ale vzdať sa rozhodne nemieni. Sykne bolesťou, keď jej vykrúti ruku a keď pocíti čepeľ dýky na svojom krku, na okamih ju ovládne strach a ustrnie, takmer ani nedýchajúc. Len čo však začuje jeho tichý hlas, znovu prevládne podráždenosť*To teda nebojím,* zavrčí a vrazí mu lakťom voľnej ruky do brucha, aj keď pri tom zovretí dosť pochybuje, že by to malo nejaký silnejší účinok*
Armas Jari Kappanen *Cíti jej strach, aj ked hovorí niečo iné. Pri jej ďalšom pokuse o útok len znudene prevráti oči.*Tým si ublížiš skôr len ty, *poznamená a zloží ruku s dýkou, no vykrútenú ruku jej drží stále rovnako pevne. Pre istotu.*Tak... *začne pomaly a ani sa nepohne.*Už budeš pokojná?
Alexa B. Selvinski *Prekvapí ju, keď zloží dýku z jej krku a v duchu si uľahčene vydýchne, hoci výraz jej tváre je stále podráždený*Nie som nejaká padavka, žeby mi nejaký kúsok kovu len tak ublížil, upírik * odvrkne mu drzo. Sakra, takto sa nechať ponížiť, nejakým cudzím upírom, zanadáva si v mysli. Tá poloha je jej nepríjemná a vykrútená ruka ju začína bolieť. Trochu sykne*Hej, už budem pokojná* zaklame, pričom očami rýchlo behá po okolí, hľadajúc niečo pevné.*
Armas Jari Kappanen *Boje ako také nikdy nemal moc v láske, aj ked jeho minulosť hovorí niečo iné. No aj s Miranou to bola aspoň väčšia zábava ako toto.*Kto ti predal tú dýku? Zabiješ ňou skôr seba, to by mali kontrolovať, *aj ked ho tá jej nešikovnosť hnevá, zároveň ho aj celkom pobavila. Tú by si mala vziať do parády Mirana pomyslí si a spomenie si na ten rok v Kuusame.. normálne ho s tým elfom naučili toho viac ako jeho otec! Pri jej odvrknutí sa neubráni krátkemu smiechu.*Áno? Tak to vyskúšame, psíček *s nepríjemným úškrnom zdvihne ruku s dýkou a vrazí jej ju do nohy, na miesto, o ktorom mu Mirana hovorila, že to bolí najviac, hlavne keď sa dýka ešte trochu skrúti, čo aj skoro spraví, no vtom začuje jej slová.*Vážne? *pochybovačne na ňu zozadu pozrie, moc jej neverí.*
Alexa B. Selvinski Bol to dar od môjho brata *zavrčí potichu, čoraz viac podráždená svojou nešikovnosťou. Sakra, ako človek toho zvládala viac. Ale odkedy nastúpila na Belfirin, ani netrénovala ani nič. Síce by jej to asi aj tak proti upírovi až tak nepomohlo, no aspoň by pred ním nevyzerala ako nešikovné decko. Podráždene zavrčí, keď začuje to jeho "psíček", no na iný protest sa nezmohne. Dýka sa jej bolestivo zaborí do nohy. Len tak-tak sa jej podarí zadržať výkrik, no zakusne si bolesťou do pery, aj keď viac, než chcela, ale to, že jej po brade stečie pramienok krvi si vôbec nevšíma. Ale tak ľahko sa nechce poddať. Voľnú ruku čo najnenápadnejšie vystrie ku kameňu neďaleko od svojich nôh a snaží sa na neho sústrediť. Nie je to síce práve to, čo by chcela, ale stále lepšie než nič. No taaak, musí to vyjsť. Keď sa konečne pohne, mykne rukou smerom hore a hneď nato aj k sebe. Kameň okamžite nasleduje pohyb jej ruky a prudko letí na ňu, no skôr, než priletí úplne zohne hlavu, aby ju netrafil. Ten koho chce trafiť je ten upír.*
Armas Jari Kappanen To bolo na ozdobu?*spýta sa posmešne a ďalej ju pevne drží. Príde mu ako taká hračka... Jej bolestivý výraz ho len poteší a ked nič nevraví, je presvedčený, že s tým, že bude pokojná určite klamala. A tak spraví to, čo chcel už predtým, a prudko skrúti dýku v jej nohe. Zaregistruje pohyb jej ruky a pozrie sa tým smerom. Zbadá tam kameň, ktorý sa trochu začne hýbať. Čo to...? pomyslí si nechápavo a odrazu ten kameň len letí k nim. Najprv si pomyslí, že to dievča len zle mieri, no ked skloní hlavu, dôjde mu, o čo jej ide a len len že sa stihne aspoň trochu uhnúť, no aj tak sa mu oškrie o kraj hlavy. Mykne hlavou, vykrúti jej ruku do "normálnej" polohy, vytrhne dýku z jej nohy a odhodí ju niekoľko metrov pred seba, pričom k nej znova hned pribehne a pritlačí ju k zemi.* Nechcel som ti ublížiť. Nie moc,*dodá, keďže po tej nohe to už asi neplatí.*Ale akosi mi nedávaš na výber. Takže, buď sa už konečne ukľudníš, alebo bude v tejto dedine o jedného psa menej, *zavrčí a znova ju drží pevne pod krkom.*
Alexa B. Selvinski *Na jeho posmešnú poznámku nereaguje, stále sa snaží premýšľať, ako sa z toho dostať. Nohou jej prejde prudká bolesť a napriek snahe jej z hrdla predsalen unikne zakňučanie a bolesťou krátko privrie oči...Všimne si ako ho kameň oškrel. Keby sa zohla trochu neskôr, tesne predtým, než by ju mal trafiť, možno by jej ten plán vyšiel. Znovu sykne bolesťou, keď jej vytiahne dýku z nohy a skôr než to stihne zaregistrovať, tvrdo dopadne na zem. Snaží sa pozviechať, no v tom ju ten upír pritlačí späť k zemi. Vie, že by sa mala ukľudniť, pretože aj sama vidí, že proti nemu nemá veľkú šancu. Ale je to jej tvrdohlavosť a hrdosť, ktorá by ju skôr dohnala až na smrť, než že by sa potupne vzdala. Pootvorí ústa, no nedostatkom vzduchu z nich nevyjde ani hlások. S úškrnom mu však pľuvne do tváre*
Armas Jari Kappanen *Začuje jej kňučanie, no nič si z neho nerobí. Samozrejme, že ju to bolí, to len ona sa snaží tváriť hrdinsky. Znova len prekrúti očami a potrasie hlavou. Nikdy sa ešte nestretol s takým bláznom, ktorý by sa aj po toľkých varovaniach tváril, že je všetko v poriadku. Myslí si, že klame? Možno.. to závisí od toho, čo tá bláznivá spraví. Vidí, ako pootvorí ústa a napadne mu, že má dosť, no namiesto slov z nich vyjde pľuvanec a pristane mu na tvári. Naštvane privrie oči a voľnou rukou si tvár utrie.* Tak toto...*začne so zaťatými zubami,*si teda nemala. *Má sto chutí jej v okamihu zlomiť väzy. Alebo ešte lepšie, rovno pohrýzť... Trochu utrpenia a bolesti jej očividne len prospeje, aspoň sa naučí ako sa má správať k neznámym upírom. Vysunie tesáčiky a skloní sa k jej krku. Chýba ozaj málo a už by sa bol zahryzol, no vtom sa zastaví. Chvíľu ostane naklonený nad ňou a potom zasunie tesáčiky späť a vystrie sa. V sekunde, bez zaváhania a bez slova vezme do ruky dýku, trafí dievča rukoväťou silno do spánku a zapichne jej ju do druhej nohy. Na pamiatku. Potom sa postaví, obzrie svoje oblečenie a keď nevidí nič nápadné (až na to roztrhané tričko), hodí na bezvládne telo posledný pohľad a rozbehne sa späť k Mirane, kašľajúc na to, čo bude s tou dievčinou. Smrteľne jej neublížil, mala by sa prebrať... o pár hodín... Sám je prekvapený tým, že ju nezabil. Stačilo tak málo... ale nemohol. Kvôli nej. Verí mu a on jej dôveru nezneužije. No aspoň na teraz, ked bude s ňou sa na to, čo sa pred chvíľou stalo, pokúsi zabudnúť.*
Alexa B. Selvinski *Keď vidí, ako presne trafila, neubráni sa úškrnu, aj keď si niekde v hĺbke uvedomuje, že ju to môže stáť aj život. No ten úškrn jej hneď zmizne z tváre spolu s farbou, keď zbadá, ako vysunul tesáky a ako sa skláňa k nej krku. Pri Sigim je to iné, pri ňom vie, že by jej nikdy nechcel schválne ublížiť, ale toto je cudzinec. Ten s tým zrejme problém mať nebude. Chce sa pohnúť, pokúsiť sa nejako vymaniť, no telo jej od strachu vôbec nereaguje. Privrie oči očakávajúc kusnutie, no to neprichádza. Znovu pootvorí oči a s prekvapene a aj nechápavo na neho pozrie. Mohol ju kusnúť a mal by pokoj...tak prečo...No akékoľvek myšlienky sú v okamihu pretrhnuté. Pred očami sa jej zatmie a posledné čo si uvedomuje, než stratí vedomie je prudká bolesť aj v druhej nohe a teplá krv, ktorá jej po nej steká.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama