RPG- Upír a vlkolak II.

16. července 2012 v 17:53 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Pub (chat)
Hráči: Armas Jari Kappanen, Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 26. 6. 2012

Pokračovanie:


Siegfried S. Bright *Prechádza si po cestičke z pubu s úškrnom na tvári. Práve prehovoril decko, človeka, aby sa napilo ľudskej krvi. A takmer aj jej sestru. Zmietaný vlastným smädom a radosťou sa rozbehne do lesa nájsť si nejakú potravu. Z diaľky cíti nejakého jeleňa, potichu nasleduje jeho pach a uvidí ho stáť na nejakej čistinke. Chutne si oblíže pery, vystrie sa a do nosa sa mu dostane známy pach. Pach krvi. Jej.. Ako? Kde..? preháňajú sa mu otázky v mysli. Stojí tam ako zamrazený, až kým ho nezbadá jeleň a jeho hlasitý útek ho nevráti naspäť ku zmyslom. Otočí sa za pachom a okamžite sa rozbehne za ním. Prechádza rýchlo pomedzi stromy a ani ich nevníma, chce byť čím skôr pri tom pachu. Keď si však plne uvedomí ako ďaleko tú krv cítil, zarazí ho. Čo sa tam sakra stalo? zavrčí. Nie je si istý, či to fakt chce vidieť. Po chvíli dorazí na miesto a uvidí Alex ležať na chrbte a okolo nej kaluž krvi. V nohe jej uvidí zapichnutú dýku a takmer ho porazí na mieste. Čo to má ku-va znamenať? hlesne s otvorenými ústami, ihneď priskočí k jej nohe a začne jej pomaly vyberať dýku. Toľké množstvo krvi ho stále láka, keď je pri ňom tak blízko, len ťažko odoláva. Keď drží dýku v ruke, skloní sa k Alex, odtrhne jej trochu trička a posnaží sa zaviazať ranu, pričom sa mu do oči nahrnú slzy. Položí si ju na chrbát a jej nohy si dá obkročmo cez seba. Je rád, že stále počuje tlkot jej srdca a slabý dych. Vydrž.. pomyslí si zúfalo s dýkou v ruke. Nájde toho, kto to spravil a milý k nemu teda nebude. Ešte stále vo vzduchu cíti ten upírsky pach. Zabije ho..*
Mirana Christie Taylor *Sedí na hojdačke v záhrade, nohy má vyložené hore a v rukách drží šálku s čajom. Armas odišiel na lov a jej už teraz chýba... Nemá poňatia čo robiť. Čítať čítala doteraz, práve preto vyšla na čerstvý vzduch. Ale do lesa sa jej tiež nechce ísť. Aká som lenivá, pomyslí si s úškrnom a dopije čaj. Postaví sa, vojde do domu, v kuchyni šálku opláchne a schová na miesto. Oprie sa o pult a zamyslene sa oberá okolo seba. A čo teraz? Vtom jej napadne spásonosná myšlienka, ktorá ju vytiahne z tejto nudy a rýchlo prejde do spálne, kde sa presunie ku skrini a hľadá, čo si obliecť..*
Armas Jari Kappanen *Neďaleko od domu spomalí a cíti, že Mirana je doma. Ani nevie, či je rád alebo nie. Na jednej strane to znamená, že príde na iné myšlienky. Na tej druhej... možno ani nie a ešte si niečo všimne. Vzdychne si, vojde do domu cez záhradu a namieri si to do spálne, aby si prezliekol roztrhané tričko. Vo dverách ale zacíti Miranu a zaváha, no už je neskoro.*Ahoj,*pozdraví ju a pokúsi sa usmiať.*
Mirana Christie Taylor *Vyberie si zo skrine bielu sukňu a červené tričko s krátkym rukávom a otočí sa, keď vtom vo dverách zbadá Armasa. Na tvári sa jej rozžiari úsmev a pristúpi k nemu.*Ahoj, *usmeje sa a zľahka ho pobozká na pery.*Čakala som na teba, ale práve sa chystám do dediny za Lexou, asi som ti ju už niekedy spomínala. Otvorila si obchod a ešte som tam nebola, tak som zvedavá s čím.*Prejde k posteli a rýchlo sa začne prezliekať, lebo nevie, či tam vôbec ešte bude. Je už dosť hodín.*
Armas Jari Kappanen *Bozk jej vráti a konečne sa mu podarí normálne sa usmiať.*Lexa? *zamyslí sa, možno to meno už počul. Ale nevie si ho priradiť k žiadnej tvári a tak len pokrčí plecami.*Počuj,*zamračí sa, musí sa jej to spýtať.*Vieš, že tu žijú vlkolaci? *Zaujato si ju obzerá, ako sa prezlieka.*
Mirana Christie Taylor *Natiahne si tričko, rýchlo si navlečie sukňu a obráti sa späť k nemu.*Vlkolaci?*začudovane na neho pozrie.* Jasné, veď aj Lexa je vlkolak. Stretol si nejakého?*Údiv vystrieda strach a zbežne ho prezrie, či na ňom nevidí nejaké zranenia a všimne si roztrhané tričko na boku.*Čo sa ti stalo?*pristúpi k nemu a pozrie sa na to, no nevidí žiadnu krv. Trochu sa jej uľaví, no aj tak by chcela vedieť, od čoho to má. Srnka mu asi ťažko tričko trhala.*
Armas Jari Kappanen *Trochu posmutnie, ked sa "zahalí", no krátka sukňa mu má aj tak čo ukázať. Pri jej slovách ale z jej nôh skočí očami na jej tvár. Zbledne ešte viac ako len môže byť upír bledý a vyvalene, šokovane a zdesene na ňu hľadí. Márne sa snaží presvedčiť, že tých žien-vlkolakov je tu viac ako len jedna, asi by to bola dosť náhoda.*Ona... Lexa, *zopakuje jej meno, aby si ho zapamätal.*Je chudá, jantárové oči, čierne vlasy, ofina... * drzá a tvrdohlavá, dopovie v mysli a naprázdno preglgne.* Vieš, na love... som sa s jednou vlkolačkou stretol. A... nedopadlo to najlepšie. Pre ňu.*Dopovie a nervózne si zahryzne do pery, dúfajúc, že povie nie.*
Mirana Christie Taylor *Nechápavo na neho pozerá, raz do očí, raz na roztrhané tričko. Počúva jeho opis a potom nemo prikývne.*No, áno... to sa podobá na Lexu. Ale prečo...*zamračí sa a zvyšok jej vety zmizne v zdesenom výraze.*Čo že sa stalo?!*vyhŕkne a šokovane od neho odstúpi. Chvíľu sa snaží rozdýchať jeho slová a predstaviť si nie až tak zlé konce stretnutia upíra s vlkolakom. Bohužiaľ, po jeho slovách sa jej to moc nedarí.* Kde je? *skôr šepne ako povie a okamžite prejde okolo neho do chodby a ďalej do haly.*Okamžite ma k nej priveď! *skríkne a otvorí prudko dvere, čakajúc na neho.*
Armas Jari Kappanen *Zabolí ho, ked od neho odstúpi. Práve toto nechcel. Ale raz by sa určite nejako dozvedela, že s tou Alexou niečo je a aj tak by jej to musel povedať. A tak len preglgne hrču, čo mu navrela v hrdle a nasleduje ju do haly. Priviesť ju k nej by nemal byť problém, určite už okolo nej bude pekná kaluž krvi. Chce Miranu zobrať na ruky, no pri jej tone sa radšej spýta.*Môžem... ťa tam odniesť?
Mirana Christie Taylor *Netrpezlivo klopká nohou pri dverách, nechápe, ako sa môže upír tak vliecť. Na tom, že jej ešte pred pár minútami tak veľmi chýbal už aj zabudla. Teraz ju zaujíma len Alexa, dúfa, že nech sa stalo čokoľvek, nebude to až tak vážne. Žeby bol ozaj taký istý ako tí ostatní? prebehne jej hlavou, no radšej na to nechce myslieť. Alexa musí byť v poriadku. Pri jeho otázke len prekvapene zdvihne obočie, pochopí to až pri jeho výraze.*Samozrejme,*povie už o niečo pokojnejšie, no jej kamenný výraz sa nemení.*
Armas Jari Kappanen *Bez slova ju vezme do náručia a rozbehne sa smerom, odkiaľ len pred chvíľou prišiel. Po pár metroch už zacíti pach krvi tej dievčiny a nasadí ešte rýchlejšie tempo. Ani nechce rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby už nežije. Mirana by ho zabila. A on by sa asi ani moc nebránil. Čím je ale bližšie, tým viac cíti aj nejaký iný pach. Upírsky, ale nie svoj. Za iných okolností by asi spomalil, ale keďže Mirana ho nemôže cítiť, ponáhľa sa ďalej, až kým na to miesto nedorazí. Až tam šokovane zastaví, ked pri tele toho dievčaťa uvidí toho, komu ten upírsky pach patrí.*Mirana... poznáš ho? *šepne a postaví ju na zem, pričom ju schová za seba.*
Siegfried S. Bright *S Alex na chrbte sa otočí za pachom toho upíriska a chvíľu váha, či sa za ním nevyberie, no keď mu zrak skĺzne na dýku, rozhodne sa ho neprenasledovať a ísť s Alex domov. Prejde pár krokov, založí si dýku za opasok a už sa ide rozbehnúť, keď zacíti ako sa jeho pach približuje. A nejaký nový. So slzami v očiach sa okamžite otočí za pachom a hlasno zavrčí. To čo zbadá mu takmer vyrazí dych. Mirana?! to mu stačilo. Tá, ktorá nenávidí upírov tu práve stojí s jedným. S tým, ktorý ublížil jeho Alex. Ak sú si takí blízki.. V očiach sa mu zablysnú plamene, v okamihu sa presunie k nim. Vrazí upírovi päsťou na solar, chytí Miranu za plece a zmizne upírovi pred očami, až sa postaví nohami vysoko na hrubý konár stromu. Nepriateľsky sa im obom zahľadí do očí.*Čo..*dostane zo seba, silno jej zovrie plece, no už tu nechce strácať čas. Potichu si vzlykne, keď sa mu do nosa stále hrnie pach Alexinej krvi, druhou rukou ju chytí za vlasy a z ruky mu vyjdú plamene, ktoré jej pomaly začnú olizovať vlasy. Keď vidí, že sa pekne rozhoreli a chytili takmer všetky vlasy, tvrdo zhodí Miranu z konára a nechá ju padať na zem. Žena za ženu.. pomyslí si nenávistne a zmizne z konára rozbehnutý až domov.*
Mirana Christie Taylor *Mlčí on, mlčí ona. Ani nevie, čo by mala hovoriť, vnútro jej zviera strach o Alex. Na to, že sa len nedávno vraždili pohľadmi... Zavrie oči pred ostrým vetrom, ktorý do nich naráža, no netrvá príliš dlho a už stojí na zemi. Pohľadom okamžite nájde Alex, no prekvapí ju tam niekto iný. Sigi, pomyslí si a do očí sa jej nahrnú slzy, ked zbadá bezvládnu Alex na jeho chrbte. Ariho otázku odignoruje, vlastne ako celú jeho osobu a spraví krok dopredu. Na tvári má ľútostivý výraz, navyše ked vidí Sigiho a nezabráni jednej slze dostať za von z jej oka.*Sigi... *šepne ako sa pohne bližšie, no odrazu už nestojí pred ňou. Rýchlo sa obzrie a vidí, vrazil Armasovi do brucha a ani nestihne nijako zareagovať, zacíti silné zovretie na pleci. Les pred ňou sa rozmaže a odrazu stojí niekde vysoko na konári stromu. Vystrašene sa obzrie za Sigim a vidí jeho nenávistný pohľad spolu s nekonečným smútkom. No nechápe jeho reakciu. Prečo to robí? Prišla Alexe pomôcť!*Sieg, čo to...*zvyšok vety sa stratí v bolestivom syknutí a keby ju tak pevne nedrží, aby by spadla dole. Začuje jeho vzlyknutie a spraví to isté, ked ju schmatne za vlasy, nechápajúc, čo sa to deje.*Ari,*zavzlyká, lebo sa už vzdá akýchkoľvek pokusov prihovoriť sa Sigimu. Odrazu ale zacíti teplo a... spáleninu. Zdesene vyvalí oči a pootvorí ústa, ked ucíti spálené vlasy a posledné, čo uvidí pred tým ako zavrie od strachu oči je Sigiho nenávistný pohľad a kúsok plameňov, čo boli predtým jej vlasy...*
Armas Jari Kappanen *Na otázku mu neodpovie, len čo ho obíde a pohne sa k tomu upírovi. Jej šepot je mu ale dostatočnou odpoveďou. Nečakaná rana do brucha ho prekvapí a kým sa skláňa a chytá za brucho, zmizne mu Mirana pred očami. Aj ked sa stále nemôže poriadne vyrovnať, pohľadom rýchlo behá po okolí a zbadá ich na konári akéhosi stromu. Vyplašene pozerá hore, neschopný normálneho pohybu, aby jej mohol pomôcť. Vidí ju, ako vraští tvár od bolesti a do očí sa mu nahrnú slzy. Vedel, že to, čo spravil sa nezaobíde bez následkov, no určite nechcel, aby do toho bola zatiahnutá aj Mirana. A teraz na ňu zospodu hľadí, ako plače od bolesti. Začuje svoje meno a už úplne zabudne na bolesť, pokiaľ je jeho. Odrazu zazrie, ako ju ten upír potiahne za vlasy a tie v okamihu vzbĺknu. A to je posledná kvapka. Rozbehne sa, že vyskočí na strom za nimi, no zrazu už Mirana nestojí na konári ale obrovskou rýchlosťou padá dolu. Horiace vlasy jej plápolajú okolo tváre a v tej chvíli mu je ten upír už úplne ukradnutý. Aspoň nateraz. Skôr, ako Mirana dopadne na zem, vytiahne z vrecka prútik, z ktorého vyšľahnú dva blesky, jeden biely a jeden modrý, čím spomalí jej pád a zahasí vlasy. Skôr ako už ale pomaly klesne k zemi ju zachytí a na končeky spálených vlasoch, okolo ktorých sa ešte stále vznáša pach spáleniny dopadne niekoľko jeho slz. Čo som to spôsobil? pomyslí si a pohladí ju po tvári, snažiac sa ignorovať ten nechutný pach spálených vlasov.*
Mirana Christie Taylor *Čaká tvrdý pád a najskôr aj koniec života, ked odrazu zacíti, že spomalí a aj horúčava z horiacich vlasov je preč. No oči sa aj tak neodváži otvoriť, len ked zacíti, že na niečom leží a zem to nie je, trochu ich pootvorí. Cez závoj slz, ktoré sa už ani nesnaží zastaviť uvidí nad sebou Ariho tvár a vidí, že on plače tiež. Znova zavrie oči, vyčerpane, od bolesti a od smútku, ktorý jej drví vnútro. Prečo? Otázka, na ktorú odpoved čiastočne vie. Ale nikdy asi nepochopí, ako jej to mohol spraviť. Kamarát... to slovo sa jej ozýva v hlave a len znásobuje jej bolesť. Armasovu prítomnosť viac-menej stále ignoruje, už nechce rozmýšľať nad ničím. Stačila malá chvíľka... a všetko sa zmenilo. A zmení sa ešte raz. No na to už silu teraz nemá, s každým si to vybaví potom. Neskôr. Ešte posledná myšlienka pred tým, než vzlykajúc radšej zaspí, ako by mala rozmýšľať patrí jej vlasom. Ani ich potom nechce vidieť...*
Armas Jari Kappanen *So smútkom v očiach ju sleduje, ako vyčerpane zatvára oči. Nič nevraví, ale ani on nepotrebuje nič vedieť. Porozprávajú sa, ked si oddýchne a upokojí sa. A najskôr ho aj vykopne. Veď ako by mu po tomto mohla ešte veriť...? Ked počuje, ako jej vzlyky ustávajú a dych sa upokojuje, vezme ju do náručia a odíde domov opačným smerom, ako ten druhý upír so svojou milovanou.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama