RPG- Útok na sestru

10. července 2012 v 15:09 |  RPG záznamy
Miestnosť: Elfská čistinka, Maison de la Joie- Naysin dom (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Naysa Christie Taylor
Dátum: 28. 6.- 9. 7. 2012

Zdalo sa, že Mileena si dala pohov. Bohužiaľ, ignorácia a ľahostajnosť priniesli takmer katastrofu..


Naysa Christie Taylor *Teší sa na stretnutie s Miri. Sľúbila jej už dávnejšie, že ju naučí sa aspoň trochu brániť. A pred pár dňami dostala odkaz od sestry, či by nemala čas. Hneď jej odpovedala, že si ho na takúto skvelú príležitosť nájde. Veľmi nevedela, čo si má so sebou zobrať. Hlavne si na seba hodila nejaké staré tepláky a voľné tričko, čo môže akokoľvek zašpiniť. Keby sa náhodou po zemi váľali. Trochu nervózne, no rýchlo sa približuje k elfskej čistinke. Len dúfa, že nemešká. Keď tam však dorazí, nikto tam ešte nie je. Očarí ju však krása toho všetkého.*Prečo ja sem nechodím častejšie?* nechápavo pokrúti hlavou. Je tu ticho a hlavne je to tu pre ňu také prirodzené. Sadne si na skalu, kde ju kedysi dávno na stretnutí elfov uložila mama v prenosnom kočíku, o čom však ona nemá ani potuchy. Teraz len rozmýšľa, ako bude najlepšie začať a pritom očami hypnotizuje vchod, skadiaľ práve vošla.*
Mirana Christie Taylor *Rýchlo vbehne do spálne a ku skrini, z ktorej vyberie svoj luk (sto rokov nepoužitý) a naspodku skrine uvidí aj Armasove veci. Dovolil jej si ich niekedy požičať, a tak vyberie jeho luk, do tulca strčí čo najviac šípov a zatvorí skriňu. Oba luky si prehodí na chrbát, tak ako aj šípy a cez záhradu sa poberie na miesto, ktoré sama určila. Vie, že mešká, bohužiaľ, zaspala. Tak trochu dúfa, že tam jej sestra ešte nebude, ale 15 minút je dosť na to. Ked sa konečne dostane na to nádherné miesto, na chvíľu zastane a poobzerá po toľkej kráse a až potom si všimne Naysu sediacu na kameni.*Ahoj,*pozdraví ju a poponáhľa sa k nej.*Čakáš dlho? Prepáč, zaspala som, *ospravedlňujúco na ňu pozrie a pretrie si ešte rozospaté oči.*
Naysa Christie Taylor *Podarí sa jej na chvíľu na nič nemyslieť. Tá príroda jej v tom pomáha. Zo zasnenia a relaxu ju preberie až známy hlas.*Ahoj sestra!* veselo ju pozdraví.*Ale.. Len teraz som prišla. Nie je to vôbec dlho,* aj keby bolo, tak mi to nevadí, usmeje sa v duchu. Všimne si jej výstroj na chrbte a nedočkavo sa spýta.*Takže ideme cvičiť streľbu lukom?
Mirana Christie Taylor *Zloží si luky aj tulec z chrbta.*No, áno. Čo sa týka tupých sečných zbraní, tie by som musela najprv kúpiť a s ostrými s tebou teda trénovať nebudem, *pokrúti hlavou, aj keby si dávala pozor, nechce riskovať, že by svojej sestre ublížila.* Takže keď sa chceš "zahrať" so zbraňami, môžeme začať,*podá sestre svoj luk,*so streľbou. Viem, že Sigi sa už teraz ovláda dosť dobre, ale keby sem náhodou zavíta nejaký cudzí upír,*v mysli sa jej vybaví Ariho usmiata tvár a v duchu sa pousmeje,*alebo skrátka hocikto, kto by ti chcel ublížiť, je jednoduchšie a hlavne bezpečnejšie zložiť ho z diaľky. Dokonca aj čo sa týka upírov, *na tvári sa jej objaví tajomný a spokojný úškrn. Aj ked vie, že vlastne zabíjala, nevadí jej to. Stále je na seba hrdá, takisto aj na všetko, čo zvládla.*No, terče tu nemám, ale dá sa trénovať aj bez nich. Nejaké ohromné výkony od teba ani nečakám, takže by boli aj tak zbytočné, *usmeje sa.*Môžeme?
Naysa Christie Taylor *Pozorne počúva sestrine slová.*No.. Pri mne naozaj nevieš, kedy na koho natrafíš,* zasmeje sa.* Na mňa sa nešťastia priam sypú,* prevráti očami. Zoberie podávaný luk.* Och.. Myslíš, že to ja zvládnem?* trochu nedôverčivo hľadí na seba a potom na sestru.* Teoreticky môžeme,* zhlboka sa nadýchne a čaká na ďalšie pokyny.*
Mirana Christie Taylor *Tiež sa zasmeje.*Neboj, zvládneš. Nie je to také ťažké, ako to vyzerá, len sa musíš dobre sústrediť. A ktovie, možno v sebe nájdeš aj skrytý potenciál, *žmurkne a usmeje sa na sestru.* Dobre. Takže, v prvom rade musíš ten luk správne držať. Si praváčka, takže ho držíš v ľavej ruke. Takto, *chytí do ľavej ruky ten Armasov, presne v strede a kolmo na svoju ruku.*Luk držíš pevne, ruka sa ti nesmie triasť. A skoro som zabudla, ked natiahneš tetivu, pravú ruku musíš mať tesne vedľa tváre. Tak, vyskúšaj to,*pokynie sestre a zloží ruku.*
Naysa Christie Taylor *Sestrine slová ju začínajú trochu miasť. Netuší vlastne, akým jazykom jej v tejto chvíli rozpráva.*Eee... * vydá zo seba nejaké divné zvuky, no nakoniec sa ju pokúsi napodobniť. Do ľavej ruky chytí luk a pravou sa pokúsi natiahnuť tetivu. Avšak je príliš nervózna na to, aby sa jej netriasla ruka.*Bojím sa, že ťa trafím...* povzdychne nakoniec a zloží luk.*Veď vieš, aká som šikovná,* posledné slovo zdôrazní. Nikdy sa jej nepodarilo niečo hneď na prvýkrát. A teraz je s tým lukom dosť nebezpečná. Avšak, chce sa to naučiť. Zhlboka sa nadýchne a znova sa pokúsi napnúť tetivu. Teraz sa trasie už o niečo menej, no stále.*Je.. Je to takto d-dobre?* spýta sa mierne nesebavedomo, čo je pre ňu dosť neprirodzené. No predsa.. Nechce sestre ublížiť a už vôbec nie prizabiť alebo zabiť...*
Mirana Christie Taylor *Milo sa na Naysu usmeje. Je taká zlatá, ked je nervózna, pomyslí si a pozorne sleduje, ako chytá luk. Vidí ako sa jej trasie ruka a chce jej ju podoprieť, no už ju zloží.* Zatiaľ tam nemáš ani šíp, čoho sa bojíš?*zasmeje sa a ked to Naysa skúsi ešte raz, tentoraz jej ruku už podoprie.*Neboj sa. Dýchaj zhlboka a ukľudni sa. Nebuď nervózna, len tak nespravíš vôbec nič, nielen že nestrafíš cieľ.*Po chvíli dá ruku preč a nechá ju luk držať samú.*Lepšie,*prikývne a povzbudzujúco sa na sestru usmeje.*
Naysa Christie Taylor Naozaj smiešne,* sarkasticky poznamená.* Vôbec to nie je jednoduché. Takéto niečo držím v ruke prvý raz. A asi ma nepoznáš tak dobre, ale ja si dokážem vytknúť členok aj na rovnej ceste bez podpätkov!* zatvári sa urazene a spomenie si na Soley. V tomto boli obe rovnaké. Na chvíľu jej tvár zahalí smútok. No keď sa k nej pri druhom pokuse Miri priblíži, nechá si podoprieť ruky. Počúva jej rady.* Dobre.. Zhlboka dýcham. A upokojujem sa. Tú nervozitu ešte neovládam,* pošepne jej. No už si je istejšia tým lukom a pomaly sa jej prestanú aj ruky triasť.* Aha! Zvládla som to!* natešene vykríkne, vidiac nehybnú ruku.*
Mirana Christie Taylor *Ospravedlňujúco pozrie na sestru.* Prepáč, nechcela som ťa uraziť. Len sa naozaj nemáš čoho báť, naučím ťa to držať a potom určite nikomu neublížiš. Ani sebe, ani mne. Okej? *spýtavo na ňu pozrie. Samozrejme, že by nedovolila, aby si ublížila. Keby to hrozilo, určite by sa nepodujala trénovať ju. Všimne si jej chvíľkový smútok, no nie je si istá, či sa má na to pýtať a tak je radšej ticho. Ked ju vidí ako sa upokojuje a ruka sa jej prestáva triasť, natešene sa usmeje a zatlieska jej.*Vidíš? Vedela som, že to zvládneš.*Na perách má stále úsmev, ked sa zohne k tulcu a vyberie z neho jeden šíp.*Tak, a teraz to skús aj so šípom. Ale, *varovne zdvihne ukazovák.* Zatiaľ ho nepúšťaj, dobre? Až kým tú ruku nebude mať ozaj spevnenú. A tiež pokiaľ si nebudeš veriť. Musíš si byť istá, že sa trafíš.*Opatrne jej podá šíp a tiež si jeden vyberie, aby jej znova názorne predviedla, ako ho má držať tak, aby jej nespadol a nepustila tetivu skôr, ako presne namieri.*Vpredu si šíp prilož k luku a pravou rukou ho chyť spolu s tetivu a tú natiahni. Takto, *chytí svoj šíp za koniec medzi ukazovák a prostredník, zachytí nimi aj tetivu a natiahne ju ako sa najviac dá, no koniec šípu stále trčí cez luk.* Musíš šíp držať ozaj pevne, inak sa netrafíš,*povie predtým ako luk zloží a pokynie Nayse, aby to skúsila.*
Naysa Christie Taylor *Keď počuje aj sestrin natešený hlas a vidí jej úsmev, je sama so sebou spokojná.*So...šípom?* prehltne hrču, ktorá sa jej vytvorila pri tej predstave. No nenamieta. Iba sleduje, ako Miri berie z tulca šíp a podáva jej ho.*No.. Tak to také jednoduché nebude. Ja si v tomto dosť neverím,* na tvári sa jej objaví jemný úškrn. Potom sleduje, ako to robí sestra.*Aha.. No.. Pokúsim sa,* povie a na tvári sa jej objaví sústredenie, keď sa snaží naťahovať tetivu aj so šípom. Pritom trochu vyplazí jazyk. Už-už má tetivu celú natiahnutú, keď jej povolí ruka a šíp vyletí.* Pozoooor!* zakričí a zatvorí oči. Nevie, či vôbec ten šíp niekam vyletí a či niečo, ba niekoho, netrafí.* M-miri? Si v poriadku?* spýta sa. Mala by byť.. Veď je vedľa mňa a nie oproti... snaží sa uistiť, no radšej stále oči neotvára. Ak sa jej sestra neozve, potom zakročí.*
Mirana Christie Taylor *Pozorne sleduje Naysu ako ukladá šíp na svoje miesto na luku a naťahuje tetivu. Uškrnie sa, ked vidí jej vyplazený jazyk. Tiež to robievala. V takých chvíľach sa dokonca aj Alex usmieval. Kým sa jej sestra trápi s lukom, na chvíľu sa zamyslí a absolútne nezodpovedne sa zahľadí niekam mimo. Spolu s Armasom sa jej vlastne vrátili aj spomienky na Alexa. Ako im bolo vtedy vo Fínsku dobre! Prečo to musela tak pokaziť? Keby neodídem, Alex by žil, pri tej myšlienke posmutnie. Ale je to pravda? Co ak bol aj jeho život riadený osudom, tak ako o tom vravela Mileena? Ale mohla byť s Arim. Bolo by úplne jedno, či by odišiel do školy. Sem-tam sa domov vracal, na prázdniny a tak, aj kvôli vojne. Mohli byť spolu... Z premýšľania ju vytrhne nečakaný výkrik a ona rýchlo mykne hlavou a pozrie na Naysu, ktorá práve pustila šíp a ten vyletel niekam medzi stromy. Začuje tiché buchnutie, akoby sa bol zapichol, no nie je si istá, mohol sa len odraziť a spadnúť na zem. Pár sekúnd ten šok rozdýchava a hľadí do lesa, kde šíp zmizol a až ked začuje sestrin vyplašený hlas, pozrie sa na ňu. Napriek strachu a šoku sa ale pri pohľade na jej zatvorené oči musí rozosmiať.* Som, som, *povie a zamáva jej rukou pred tvárou.*Myslím, že si sa niekam trafila, nechceš sa ísť pozrieť?*na tvári má stále úsmev a v myšlienkach sa znova začne vracať do minulosti a k Armasovi.*
Naysa Christie Taylor *Počujúc sestrin hlas, otvorí oči a vydýchne si.* To som rada,* akože si rukou utrie pot z čela.* Nabudúce prosím menej pocitov, lebo ma to rozptyľuje,* posťažuje sa. Prišli tak nečakane, že ich ani nestihla vytesniť zo svojich. Nestihla si pred nimi akoby bariéru spraviť.*Myslíš, že som trafila?* nechápavý výraz na tvári hovorí za všetko. Nakoniec mykne plecami a pomaly vykročí smerom k lesu. Vidí sestrin úsmev a jej zamyslenú tvár. Ihneď sa pripraví na to, že prídu pocity, ktoré sa jednoducho pokúsi pred sebou uzavrieť. Musím trochu potrénovať.. napadne jej, kráčajúc hlbšie do lesa.*
Mirana Christie Taylor *Nechápavo hľadí na sestru. Menej pocitov? A potom jej to dôjde. Spomenie si na Naysinu schopnosť empatie, ktorú "zdedila" po mame a ustrnie.* Jasné, prepáč,*zamrmle, no ked vidí, ako sa pohne smerom k lesu, neubráni sa ďalšiemu spomínaniu a ďalším pocitom. No teraz sa snaží tie nepríjemné potlačiť a myslieť len na to, čo bolo pekné. A čo je. Predsalen, Armasovým návratom sa toho pre ňu veľa zmenilo. A znova len k lepšiemu. V poslednej dobe našťastie veľa zlých správ nie je a ked náhodou áno, vyriešia sa tak ako by mali. Co znamená, že môže byť znova šťastná. A nie sama... Zhlboka sa nadýchne a zdvihne hlavu smerom, kam odišla Naysa. Pousmeje sa. Nikdy ani len nedúfala v niekoho, kto by jej mohol byť tak úžasným a skvelým priateľom ako je Naysa. Pohne sa smerom k nej, s lukom a šípom stále v ruke, no spraví ledva pár krokov, kým ju omráči bolesť v spánkoch. Okamžite vie, čo to znamená. A to dúfala, že sa jej to už nikdy nestane. Som predsa šťastná, povie v duchu a trhne rukou, aby sa zbavila toho luku. No drží ho príliš pevne a bolesť hlavy je príliš silná na to, aby z jej snahy niečo vzišlo. Za normálnych okolností by už bola najskôr na zemi, no teraz stojí pevne na nohách a aj ked sa jej pred očami zahmlieva, rovnováhu nestráca. ´Najvhodnejšia chvíľa,´ počuje sestrin hrubý hlas v hlave a z hrdla sa jej vyderie porazenecký ston. Ale nedokáže/nemôže povedať nič, ani len svoju nič netušiacu sestričku varovať. Aj ked nič nevidí, cíti, ako sa jej zdvíha ruka, druhou nasadzuje šíp a napriek slzám, ktoré jej stekajú po lícach, vystrelí...*
Naysa Christie Taylor *Smeruje priamo do lesa a ani sa neotáča, či ju sestra sleduje. Počuje jej tiché kroky a cíti jej pocity. Ako rýchlo sa zmenili.. začuduje sa. Pred chvíľou akoby boli smutnejšie, teraz sú veselé. Akoby... Nie... Alebo...? napadne jej, že by mohla byť jej sestra zamilovaná, no rýchlo to z hlavy vytrasie. Na chvíľu zastane poobzerať sa, kde by mohol ten šíp byť. Nikde ho nevidí, no Miranine pocity začínajú byť príliš silné. Rozhodne sa preto vyskúšať ich zahnať do úzadia. Raz sa mi to už podarilo... napadne jej a spomenie si na rozhovor s Lexou. Zavrie oči a začne sa viac sústrediť na svoje pocity. Dokáže ich oddeliť od sestriných. Poď.. a o pár sekúnd už vníma len tie svoje. Podarilo sa, natešene sa usmeje. Práve táto chvíľa jej zabráni cítiť sestrinu bolesť. A pre jej sústredenie sa ani nepočula Miranin povzdych.*Ja nič...* no nedopovie svoju vetu. Keď sa otočila, uvidela oproti sebe stáť sestru, mieriac na ňu lukom a slzami v očiach.*Niee....* vykríkne zdesene a rukami zakryje tvár.*
Mirana Christie Taylor *Trvalo to len malilinkú chvíľočku, počula svišťanie šípu vo vzduchu... a potom sa zrútila na zem. No ani tam dlho nevydržala, len čo sa jej zrak rozostril, zdvihla hlavu. Pohľadom rýchlo nájde Naysu a ruka jej automaticky vyletí k ústam, ked uvidí, čo spôsobila.*O, bože, nie, nie, nie,*okamžite vyskočí na nohy, luk odhodí čo najďalej od seba a rozbehne sa k Nayse, ktorú zbadá pár metrov od seba s šípom trčiacim z nohy. Ako beží, rýchlo si utiera slzy z tváre, aj ked je to vlastne jedno, lebo namiesto nich sa valia ďalšie a ďalšie.*Naysi, preboha, *zavzlyká a jednou rukou jej podoprie chrbát, aby sa nezrútila na zem. Tou druhou skúma ranu a na slzy už kašle. Čo to spravila...*
Naysa Christie Taylor *Počuje len tiché vzlyky a svišťanie šípu vo vzduchu. A potom cíti ostrú bolesť v nohe. Vykríkne od bolesti a so slzami v očiach hľadí na sestru. Ešte chvíľu vládze stáť. Práve, keď sa už ide zrútiť na zem, objaví sa pri nej Mirana a podoprie jej chrbát.* Mi..Mirana.. Čo...? Prečo?* od bolesti nedokáže so seba vysúkať normálnu otázku. Iba ticho vzdychá od bolesti. Hlavou sa jej hmýria myšlienky, prečo jej to sestra spravila. Veď ona predsa vie dokonale narábať s lukom. Nechápavo na ňu hľadí, chvíľami vykríkne od bolesti. Slzy tečúce z očí si nevšíma.*Prečo?* v jej hlase počuť sklamanie. Akoby zo zrady...*
Mirana Christie Taylor * Suka, suka, suka! nadáva v hlave a snaží sa potlačiť vzlyky. Ako to vysvetlí? Dá sa to vôbec vysvetliť? Jediné, za čo je ako tak vďačná je, že Mileena zle mierila. Pochybuje, že to bolo naschvál, mala ohromnú príležitosť a žiaden dôvod nechať Naysu žiť. No nad tým sa bude zamýšľať inokedy. Teraz musí pomôcť tej, ktorú jedinú môže nazvať svojou sestrou a nejako jej to všetko vysvetliť. Najlepšie pravdivo. Ale ako, ked ani ona nepozná celú pravdu? Prečo? Otázka, ktorú nikdy nechcela počuť v tejto situácii. Bohužiaľ, asi si priala príliš veľa.*Naysi,*začne neisto, aspoň tie slzy sa snaží potlačiť.*Môžem ťa vyliečiť? A potom... potom sa ti to pokúsim vysvetliť... *Popravde, bola by radšej, keby ju Naysa od seba odháňa. Ale už prišla o mamu. Naozaj chce prísť aj o sestru? Musí to nejako vysvetliť, tým si je istá. Aj keby to má byť jej posledný rozhovor s Naysou.*
Naysa Christie Taylor *Znova otvorila svoje vnútro aj pre Miranine pocity. Cíti tam ľútosť a výčitky. Na jej otázku len prikývne. Už sa trochu aj upokojila, čo vidieť aj na prúde sĺz, ktorý sa spomalil až úplne prestal.* Miri... Nerob si starosti. Som živá a zdravá,* pokúsi sa o úsmev, ktorý je i napriek bolesti trochu nevydarený, no úprimný.*Tak ukáž, čo vieš,* povzbudí ju ešte raz a čaká, aká šikovná v liečení je ona.*
Mirana Christie Taylor *Celkom nechápe, ako môže byť taká pokojná. Veď ju skoro zabila! No aj tak sa na ňu ďakovne usmeje, aj ked si nie je istá, čo z toho v skutočnosti vzniklo. Znova pozrie na jej nohu a musí uznať, že to nevyzerá najlepšie.*Zabolí to,*povie a zohne sa k jej nohe, pričom pevne chytí šíp. Po tvári jej stečú ďalšie slzy, no snaží sa ich ignorovať.*Na tri. Raz... dva... tri... *povie a čo najsilnejšie potiahne. v ruke jej ostane zakrvavený šíp, ktorý okamžite odhodí a donúti sestru sadnúť si. Hned jej ale vyhrnie tepláky a naskytne sa jej nepekný pohľad na nie moc hlbokú, ale aj tak škaredú dieru v jej nohe. Rukou si rýchlo utrie slzy a potom ju priloží k rane. Nedokáže sa pozrieť na Naysu a tak má hlavu stále sklonenú k nohe. O chvíľu už cíti teplo z ruky na rane a aspoň trochu si vydýchne.*
Naysa Christie Taylor *Vidí, že ona pokojná nie je. Tak aspoň sama sa snaží upokojiť. Určite na to mala dostatočný dôvod, keď spravila, čo spravila. Nebude jej to vyčítať. Len potrebuje zistiť, prečo to spravila. Keď začne odpočítavať, stisne pery. Nebude kričať.*Auuuuu!* nepomôže si nakoniec. Predsa len, je zranená. Miriným pohybom sa neprieči, iba ju ticho sleduje.* Miri, neplač..* znova jej povie a rukami jej dvihne hlavu, aby sa pozrela Miri do očí. Nech vidí, že sa na ňu nehnevá. Mohlo sa to stať naopak. O chvíľu už cíti teplo na rane.* Ejha.. Ide ti to celkom dobre,* uškrnie sa na ňu. Už ani tú bolesť až tak veľmi necíti.*
Mirana Christie Taylor *Pri Naysinom výkriku ju pichne pri srdci. Toto sa nemalo nikdy stať... Pri jej dotyku a slovách síce zodvihne hlavu, no pohľad má sklopený. Nedokáže sa na ňu pozrieť. Ďalej len pohľadom hypnotizuje svoju ruku a pri jej ďalších slovách sa slabo usmeje.* Bolí to ešte?*spýta sa a podvihne ruku, aby videla, čo sa jej zatiaľ podarilo spraviť. Rana je ale viac-menej rovnaká, čo ju teda nepoteší a tak sa začne sústrediť ešte viac a zavrie oči.*
Naysa Christie Taylor Mirana Christie Taylor, pozri sa na mňa!* povie trochu zvýšeným hlasom i napriek tomu, že sestra je od nej staršia. Chce, aby jej videla v očiach, že sa nemá čoho báť. Chce, aby cítila, že sa jej nič nestalo. Tie výkriky boli len z prvotnej bolesti a zo strachu. No teraz vie, že je všetko v poriadku.*Nie, nebolí. Teda.. Iba veľmi málo,* predsa ju len nechce klamať.*Poďme do toho spolu,* povie nakoniec a natiahne sa ponad nohu nad ranu. Tiež priloží ruku k rane a začne sa trošičku sústrediť. Všimne si, že rana sa začne pomaly hojiť. Nie úplne, no dostatočne na to, aby vedela ďalej existovať.*
Mirana Christie Taylor *Prekvapene zodvihne hlavu, ked Naysa zvýši hlas a pri jej pohľade sa musí pousmiať. Nepovie, nič len prikývne. Hreje ju pri srdci že sa na ňu nehnevá, aj ked vie, že vysvetľovaniu sa nevyhne. S povzdychom sa znova začne venovať jej nohe a ked jej pomôže, ďakovne sa na ňu usmeje.* Ďakujem, *šepne a o chvíľu už vidí, ako sa rana lieči a zaceľuje. Ked vyzerá tak, že by sa už aj mohla na ňu postaviť, pomôže jej s tým a radšej ju aj podoprie.*Pôjdeme rovno k tebe, pre veci si pôjdem potom, veď tu sa nestratia,*povie jej svoj "plán" a pomaly s ňou krivká po tráve...*
Naysa Christie Taylor *Cíti, že sa už aj Mirana upokojila. Tiež sa na ňu usmeje.*Budeme spolupracovníčky a budeme spolu liečiť. Tak nám to ide,* uškrnie sa a s radosťou príjme pomoc pri vstávaní.*Hmm... Ja by som tie veci radšej zobrala hneď so sebou. Lebo neviem, kedy sa sem vrátiš, keďže mi najprv všetko vysvetlíš,* podozrievavo na ňu pozrie, no s jemným úsmevom na tvári. Chce vedieť, čo sa presne stalo. Prečo to spravila. A nezaškodí chvíľa dlhšieho času spoločne so sestrou.*
Mirana Christie Taylor *Znova ju zapália slzy v očiach, ked spomenie vysvetľovanie. Za iných okolností by si možno vymyslela nejaký plán. Teraz to ale bude musieť vyvaliť len tak.*Hm, tak fajn...*Vytiahne z vrecka prútik, namieri na veci na zemi a nechá ich levitovať za nimi, kým kráčajú lesnou cestičkou smerom...*Ideme k tebe?*spýta sa pre istotu. Oči jej už vyschli, neplače, musí rozmýšľať. Nervózne si hryzie do pery ako rozmýšľa, ako jej to všetko povedať, čím začať... a či niečo zamlčať.*
Naysa Christie Taylor *Je rada, keď sestra súhlasí s jej plánom. Chce vedieť všetko do posledného detailu.*Áno, poďme ku mne,* prikývne a pomaly sa so sestrou stráca z elfskej čistinky.*
Mirana Christie Taylor *Niekoľko minút idú potichu a potom pred sebou zbadá Naysin dom. Dostanú sa až ku dverám a tam to už nechá na sestru, aby odomkla.*Naysi, *začne neisto a donúti sa na ňu pozrieť.*To, čo ti teraz poviem je... aj na to, že sme čarodejníci tak... neuveriteľné aj pre mňa samu, že od teba ani nečakám, že mi to uveríš. Nečakala by som to asi od nikoho, aj ked... je to už vážne dlho a ja chcem mať konečne pokoj. A tak, aj keby to malo znamenať, že ma zavrhneš a že ťa stratím, radšej podstúpim to, akoby som mala riskovať, že ti znova ublížim. *Ku koncu sa jej do očí už ale pozerať nedokáže a zahľadí sa na svoje topánky.*
Naysa Christie Taylor *Nechá sa sestrou viesť, až kým neuvidí svoj dom. Začne vyťahovať kľúče, aby odomkla. Keď zámok cvakne, poteší sa. Ian ešte nie je doma.. Je tomu rada. Hoci pri inej situácii by jej to najskôr vadilo, no dnes nie. Je zvedavá na sestrine informácie. Keď zo seba Miri vysype toľko viet, iba ticho na ňu hľadí.*Miri, pokoj... Myslím si, že som dosť otvorený človek všetkému,* ubezpečí ju a pomaly vkrivká do domu. Rovno si sadne v obývačke do kresla pri okne.* Noha počká.. Hovor..
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama