RPG- Útok na sestru 2

10. července 2012 v 15:10 |  RPG záznamy
Miestnosť: Elfská čistinka (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Naysa Christie Taylor
Dátum: 28. 6.- 9. 7. 2012
Dokončenie..



Mirana Christie Taylor *Pomôže Nayse dokrivkať do domu, luky s tulcom nechá v hale a posadí sa oproti nej. Pár sekúnd je ticho, snaží sa rozmyslieť si, čo povedať, čím začať. Predsalen, je toho strašne veľa, a ked si pomyslí, že o tom aj tak všetko nevie... Potrasie hlavou, aby si to v nej nejak uložila a skloní pohľad k nechtom, s ktorými sa začne hrať.*Ako sa to všetko stalo, a hlavne prečo sa to stalo, ti vysvetliť neviem. Môžem ti povedať len to, čo mi povedala ona,*začne potichu, no dosť nahlas na to, aby ju Naysa počula.*Všetko sa to začalo už pred... štyridsiatimi dvoma rokmi. Vtedy sa narodila moja sestra. Mileena. *Skôr to meno zavrčí ako povie.*Mojim rodičom to bolo predpovedané. Ale moc tomu neverili, hlavne otec. O to väčší šok to pre nich bol, ked to dieťa bolo naozaj temný elf. Co presne spravila alebo čo sa v tej dobe, kým žila, stalo, neviem. A už sa to ani nemám ako dozvedieť. *Vie, že to nie je tak celkom pravda, mohla by sa s ňou ešte porozprávať. Ale nespraví to. Nie po tomto. Teraz sa jej bude snažiť v prvom rade zbaviť. Trhane sa nadýchne a pokračuje, stále hľadiac na svoj ruky.*Ale veľa si nepožila. Ked mala desať, Alex, elf, ktorý sa o mňa staral odkedy rodičia zomreli, ju preklial. Ale nebolo to len jeho rozhodnutie. Aj mojich rodičov. Spravila niečo, za čo si nezaslúžila žiť, no ani zomrieť. A tak z nej spravil lesného ducha. Nebola ani živá, ani úplne mŕtva. A... taká je stále.*Na chvíľu sa odmlčí, no hneď aj pokračuje, stále tým tichým hlasom.* No už vtedy ako sa narodila ona, vedel Alex aj o mne. Ja som prišla na svet desať rokov po Mileeninej "smrti". Nikdy mi o nej nepovedali. Neviem, či by to bolo lepšie, či by sa tým niečo zmenilo... podľa mňa áno. Ale... oni mali na to asi iný názor. Alebo som bola moc malá? Tak prečo mi o tom Alex nepovedal, ked zomieral?*Rečnícke otázky, ktoré vyjadrujú všetku jej bolesť zo zrady, nevedomosti...*Doteraz som nepochopila, prečo ma jej nezbavil on. Určite bol na to dosť silný. Ale radšej ma s ňou nechal samú... *Ďalšia odmlka, sprevádzaná slzou stekajúcou po jej líci.*Osem rokov som si žila ako to najšťastnejšie a najmilovanejšie dieťa na svete, *povie hlasnejšie.*Žiadne starosti, len láska a starostlivosť, ochrana. A potom, jeden jediný večer, a všetko sa zmenilo. Dovtedy na nás takto priamo nikdy nezaútočili. Upíri, *pretisne cez zaťaté zuby a stisne ruky do pästí. Stále ju zaráža, ako na jednej strane upírov nenávidí, ale Armas jej nikdy nevadil. Aj pri Sigim si zvykla, že je upír, a to tiež všeličo stváral na začiatku.*Mama mala ísť so mnou do bezpečia, otec šiel bojovať, *pokračuje,*Ja som sa jej ale nanešťastie vytrhla z ruky a ostala som sama. Okolo mňa všetko horelo, tie nádherné lesy, lúky... a dole podo mnou umierali moji priatelia... a rodičia. *Oči sa jej zalejú slzami, ale neprestáva rozprávať.*A potom som ju zbadala. Krásna víla stojaca pri pár stromoch, ku ktorým sa oheň ešte nedostal. Podišla som zvedavo k nej a vtedy som si všimla, že to nie je víla, ale duch. Zľakla som sa a chcela som ujsť, ale bolo neskoro. Bola vo mne, *dohovorí a pozrie sa von oknom. Chrbtom dlane si utrie slzy a rýchlo žmurká. Nechá Naysu, nech spracuje to, čo jej zatiaľ povedala a ona sama si musí dať prestávku. Ešte stále je toho dosť na hovorenie.*
Naysa Christie Taylor *Je trochu zaskočená, koľko jej toho Miri stihla v priebehu troch minút povedať. Chvíľu mlčí, aby vstrebala všetky informácie.*Takže.. Máš sestru, Mileenu. Tvojich rodičov zabili upíri. A.. Ona je v tebe?* to sú informácie, ktoré si zapamätala.*Prečo si to nepovedala skôr?* trochu sklamane pozrie na sestru. Chytí ju za ruku.*Miri.. Rada by som ti povedala, že viem, ako sa cítiš, a bolo by to odo mňa úprimné. Ale ver mi, tentokrát nemám potuchy, ako sa cítiš. Je to také....* hľadá na to vhodné slovo. Ale existuje také? Niečo také ešte ani v knihe nečítala. A to ich prečítala mnoho.*Dá sa jej nejako zbaviť? Často sa ti stávajú takéto veci? Rozprávaš sa s ňou? A..* chvíľa ticha, kým položí najdôležitejšiu otázku.*To ona ma chcela zabiť, však?
Mirana Christie Taylor *Pozorne sleduje sestru a čaká na jej reakciu. Povedala jej toho teda dosť, a ani nevie, ako pokračovať. Dúfa len, že to povedala tak, aby aspoň niečo z toho Naysa pochopila. Je rada, že jej ďalej kladie otázky. Ľahšie sa na to odpovedá.*Presne tak, *prikývne na otázku, či je Mileena v nej a potom sklopí zrak.* Lebo.. bála som sa, *povie popravde. Síce to chcela povedať Sigimu, no neistota a strach ju premohli. A tak si to nechala pre seba, dúfajúc, že sa jej samej nejako podarí zbaviť sa jej. No dávno vie, že to nie je možné. Nie je dosť silná, presne, ako jej Mileena povedala. Znova pozrie na sestru a slabo sa pousmeje.*Nemusíš to vedieť. Stačí mi.. keď mi uveríš, *skôr šepne ako povie. Ale zdá sa, že jej Naysa verí. A to ju celkom teší. No ktovie, k akému záveru nakoniec dôjde. Počká si na všetky otázky, ktoré jej Naysa položí a chvíľu si odpovede na ne rozmyslí.*No.. ževraj áno. Teda, ona vraví, že ju nikto nemôže zničiť, no zmienila sa o niečom, z čoho mám pocit, že to nie je tak celkom pravda. Samozrejme, všetko sú to len veľmi staré proroctvá, ktorým je ťažko uveriť.. Ale.. keď sa toto stalo, asi niečo na nich pravdy bude, nie?*Rečnícka otázka, na ktorú odpoveď aj tak pozná.* Takéto veci.. ak myslíš to, že ma.. ovládne,*nenávidí to slovo,*tak ani nie. Aj s týmto sa mi to stalo asi.. tretí raz. Ale rozprávam sa s ňou. Niekedy. No už dávno sa ju snažím ignorovať.*Keď jej položí aj poslednú otázku, len nemo prikývne.*Prepáč, *do očí sa jej nahrnú slzy, no žmurkaním im zabráni dostať sa von. Plač už nie je na mieste.*
Naysa Christie Taylor *Pritúli si sestru k sebe.*Neboj moja sestrička, spolu to zvládneme,* pošepne jej to ucha. Síce zatiaľ netuší, ako to spravia, no musia sa tej osoby či ducha zbaviť.*Nemusela si sa báť. Veď vieš predsa, že ja som spravila už aj horšie veci,* povzbudivo sa na ňu usmeje, keď sa od nej trošičku odsunie.*Ja ti verím, neboj sa. Žijeme vo svete, kde je veľa neuveriteľných vecí. Takže toto až také neuveriteľné nie je,* znova povzbudivý úsmev.*O čom sa zmienila? Chcem to vedieť, chcem ti pomôcť. Sama si možno bola na ňu slabá. No teraz máš minimálne mňa, sestru, ktorá ťa ľúbi a za nič na svete ťa nechce stratiť. Aj keď jej po živote pôjdeš,* zachichoce sa.*A ako často sa s ňou rozprávaš?* na jej posledné prepáč ani nereaguje. Už jej to odpustila. Nemá k tomu čo viac dodať.*
Mirana Christie Taylor *Objíme sestru a na tvári sa jej znova objaví slabý úsmev. Horšie veci? zopakuje si v hlave. Aj keď nevie, o čom konkrétne Naysa hovorí, pochybuje, že mohla spraviť niečo horšie ako chcieť zabiť sestru. Jej povzbudivé úsmevy jej dodajú odvahu povedať jej všetko, o čom sa s Mileenou rozprávali naposledy. Síce má stále trochu strach, aby sa o to nepokúsila znova, no vie, že tentoraz jej už nedovolí len tak ju ovládnuť. Bude bojovať ako o svoj život, tak aj o život svojich blízkych. Nech by ju to malo stáť čokoľvek.. Jej úsmev je konečne trocha širší a zahniezdi sa na mieste predtým, ako začne hovoriť.*Len keď potrebujem niečo vedieť,*odpovie jej najprv na tú druhú otázku a potom sa snaží poriadne sa rozpamätať na to, čo jej Mileena povedala.*Vravela, že jej narodenie bolo predurčené. Že o tom Alex vedel niečo viac, no ona nie. Mala zničiť život našich rodičov a tiež ten môj. No ževraj existuje nejaký dodatok či čo, čo hovorí o tom, že som sa narodila preto, aby som ju zničila. Čo by potom vyvracalo jej názor, že ju nemôže nikto zničiť. No ona tomu verí. Povedala, že som ako mama..*na chvíľu sa odmlčí. Na mamu sa až tak moc nepamätala, no vie, že bola veľmi láskavá a milovala ju. No podľa Mileeny bola slabá, dokonca plakala, keď ju Alex preklínal.* Že som príliš slabá na to, aby som psychicky zvládla vraždu niekoho blízkeho. A preto.. si skočila s dierou v nohe,*kývne k jej nohe a vidí, že to už nie je také zlé. Aj keď, pomôcť by tomu ešte mohla..* No keď som spomenula, že by som o nej niekomu povedala, nepotešilo ju to. Samozrejme, spomenula, že to nikdy nespravím, lebo sa príliš bojím, že by som prišla aj o to málo ľudí, čo mám okolo seba a ktorým môžem veriť, no pochopila som, že ma to posilní. Nebudem sama, *pozrie na sestru a usmeje sa,* a ona bude len starý duch, ktorého sa už raz a navždy treba zbaviť.*Teraz, keď o tom už Naysa vie, sa ozaj cíti akosi silnejšie. A pocit, že sa môže oslobodiť, je tiež silnejší. A to je vlastne všetko, čo potrebuje..*Naysi, ale ty o tom nevrav nikomu, dobre? *pozrie na sestru a v očiach sa jej znova zračí strach. O ostatnými si to musí vyriešiť sama skôr, ako bude neskoro..*
Naysa Christie Taylor *Pozorne počúva každé sestrino slovo, aby si zapamätala, ako jej môže pomôcť. Počas jej monológu len prikyvuje na znak toho, že chápe, o čom hovorí. Sem-tam nahodí skúmavý pohľad, kedy sa zamyslí, ako jej len bude vedieť pomôcť.*Nie Miri, nie si sama,* usmeje sa na ňu ešte raz.* Spolu to zvládneme,* žmurkne na ňu. Nemá k tomu čo viac povedať. Verí, že to spolu dokážu. Že sa toho ducha zbavia.* Ehm.. Vyzerám ako klebetná škatuľka?* trochu urazene sa spýta. Prečo by to mala niekomu hovoriť?*
Mirana Christie Taylor *Akoby z nej niečo opadlo. Veľká ťarcha, ktorú ju tlačila dole a nechávala vyhrať Mileenu. Vďačne Naysu objíme.*Ďakujem,*šepne a myslí to úplne vážne a úprimne.*Asi.. by som to mala povedať hlavne mame,*povie neisto, keď sa od sestry odtiahne.*Ako strážkyňa elfskej záhrady, by mi mohla pomôcť, nie?*Nevie, či na tú otázku chce odpoveď. Hlavne chce veriť tomu, že jej pomôže. No teraz.. teraz sa musí postarať, aby o tom, čo sa teraz stalo, nikto nevedel.*Ukáž ešte tú nohu. Dám to doporiadku.*Síce Nayse to už povedala, mame to povie najskôr tiež, no je tu jedna osoba, ktorá sa o tom nesmie dozvedieť. Armas.. Nechce, aby sa tým trápil aj on. Veď to s mamou a sestrou vyriešia. Musia..*
Naysa Christie Taylor *Cíti, že je Mirana pokojnejšia. A teší sa tomu. Najskôr jej k tomu dopomohlo aj to, že už to konečne niekomu povedala. Jej objatiu sa nebráni, poriadne ju vystíska i ona.*Nie je za čo. Veď predsa na to sú sestry,* žmurkne na ňu a ešte raz ju tuho objíme. Keď počuje zmienku o mame, prikývne.*Súhlasím s tebou. Určite jej to povedz. A možno bude o niečo múdrejšia vďaka svojmu postaveniu, ako vravíš.* Potom k nej len natiahne znova nohu, ktorá sa už takmer zahojila a sleduje Miri, ako si s ňou poradí.*
Mirana Christie Taylor *Skriví tvár.*Nie všetky sestry,*povie, no objatie jej opätuje.*Len ako jej to povedať, *vzdychne si a skloní sa teda k sestrinej nohe. Znova priloží dlaň k rane a snaží sa čo najviac sústrediť. Musí to vyliečiť dokonale, o tomto sa nesmie nikto dozvedieť. Dokonca ani mama by nemusela.. Zavrie oči, lebo tak sa jej sústredí lepšie a o chvíľku už cíti, že to funguje. Z dlane akoby sa jej lialo teplo a prechádzalo do rany pod ňou a zároveň ju liečilo. Pár sekúnd tak vydrží, potom otvorí oči a pozrie na ranu. No po nej tam už niet ani stopy.*Hotovo! *vyhlási so spokojným úsmevom. Pri každom úspechu je na seba celkom hrdá. Pozrie na Naysu.* Ak potrebuješ.. ešte by som tu s tebou ostala. Ale.. radšej by som bola teraz nejaký čas mimo kohokoľvek, komu by som mohla ublížiť.. *Aj keď sa už celkom upokojila, slabý strach tam vo vnútri ešte stále je. Síce doma ju najskôr bude čakať Ari, ale ublížiť jemu jej príde aj z Mileeninej strany nemožné..*
Naysa Christie Taylor Šikovná,* pochváli sestru, keď pozrie na nohu.* Ako nová,* zachichoce sa a stiahne si tepláky.* Pokojne môžeš ísť. Som zdravá ako rybička,* usmeje sa na ňu.*Ak by si chcela, môžem byť pri tom s tebou, keď jej to povieš,* chce ju v tom podporiť. Bude stáť pri nej aj keby jej mama neverila. Sú predsa čarodejníci. Prečo by to malo byť nereálne?* Určite to nejako pochopí. Veď sme predsa čarodejníci,* prekrúti očami a znova sa zasmeje.* Ďakujem za tréning a dúfam, že si ho čoskoro znova zopakujeme,* na chvíľu sa odmlčí.*A bez ďalších nehôd,* uškrnie sa na sestru.*Neboj sa, zvládneme to,* znova ju uistí, keďže z nej cíti trochu strachu.*Tak.. Bež domov a pozisťuj čo najviac, nech sa do zničenia tvojej biologickej sestry pustíme čo najskôr. Cestu poznáš, zamykať netreba. Idem si uvariť pohár teplého čaju a dačo si asi prečítam,* oboznámi ju so svojimi plánmi a pomaly sa stratí v kuchyni.*
Mirana Christie Taylor *Tiež sa zasmeje, aj keď nie tým obvyklým veselým smiechom.*No, to by bolo asi fajn, *prikývne na to, že by bola Naysa pri tom, keď o tom bude hovoriť mame. Potom ale rozhodne pokrúti hlavou.*Určite nie skôr, ako sa jej zbavíme. Toto už riskovať nebudem. *Zarazí ju, že povedala "zbavíme". Akoby už bolo isté, že pomoc mať bude a že to pôjde. Ale je také pekné a ľahké tomu veriť..*Dobre, tak idem. Drž sa,*usmeje sa na sestru, objíme ju na rozlúčku a podíde ku dverám, kde si v hale vezme svoje veci a mračiac sa na ne, rozhodnutá, že tak skoro ich nepoužije, odíde domov..*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama