RPG- Na nákupoch

25. srpna 2012 v 19:33 |  RPG záznamy
Miestnosť: Umbra Animae (rpg), Nádvorie (chat)
Hráči: Alexa B. Selvinski, Armas Jari Kappanen
Dátum: 8.-22. 8. 2012

Bola to úplna náhoda, že Armas vošiel do obchodu, ktorý patrí Lexe, vlkolačke, ktorú on skoro prizabil a ktorá počas splnu zaútočila na Miranu. Ale keď už tam bol..


Alexa B. Selvinski *Sedí na stoličke v obchode, v zadnej miestnosti. Nemá potrebu trčať celý deň za pultom, veď zvonček vždy prezradí, keď príde nejaký zákazník. Predavač bol prekvapený, keď mu povedala, že dnes vezme celú zmenu, ale tak...so Sigim byť v tejto chvíli nemôže, u Elchana sa jej akosi tiež nechcelo trčať a Charlie radšej nechala, nech si užíva malého Chrisa. S povzdychom si vyloží nohy na stoličku oproti a privrie oči. Je celkom rada, že tu nikdy nemá nával. Aspoň má pokoj a môže sa venovať vlastným myšlienkam a pocitom...aj keď je to v tejto chvíli ešte stále pocit hnevu, kvôli tomu, čo urobili tie dve Taylorky, zmiešaný s prekvapením z Naysiných slov. Krstná mama? Ja? Ani sama nevie, čo jej na to odpovie...*
Armas Jari Kappanen *Pomaly prechádza ulicou s obchodmi a pozerá do výkladov. Mirana má o týždeň narodeniny a tak jej chce kúpiť niečo pekné. Síce bol teraz pár dní mimo Witchwoodu, ale to bolo kvôli iným veciam a na hľadanie darčeku nemal čas. Odrazu sa ale prichytí, že už nejaký čas stojí pred výkladom so zbraňami. Nepochybuje, že by Miri z nejakej možno aj len ozdobnej dýky bola nadšená. Potlačí teda dvere do obchodu, na čo zacengá zvonček nad nimi ohlasujúci príchod návštevníka, a keď nikoho pri pulte nevidí, začne si tovar prezerať sám.*
Alexa B. Selvinski *Trochu na ňu začali doliehať aj driemoty, no rýchlo ju preberie cengot zvončeka. Rukami si pretrie rozospaté oči, postaví sa a upraví si oblečenie, než vykročí zo zadnej miestnosti a prejde k pultu* Dobrý deň, čo si želá...* nedokončí, len ostane zarazene stáť, keď si všimne, čo na návštevu jej tu prišlo* Ty? * zavrčí a všetka ospalosť z nej okamžite opadne. Čo ten tu môže chcieť? Prišiel sem za ňou, alebo ani netušil, kto je majiteľom tohto obchodu? Ani na okamih z neho nespúšťa ostražitý pohľad* Čo tu chceš? * ozve sa napokon, snažiac sa držať svoj hlas pokojný*
Armas Jari Kappanen *Zaujatý vlastnými myšlienkami si až keď začul hlas uvedomil, že pach, ktorý sa v tej miestnosti vznáša, pozná. Prekvapene sa obzrie za osobou stojacou pri pulte. Len-len že nevysunie tesáky, aj keď pri pohľade na ňu a pri spomienke, v akom stave Miri našiel, sa len ťažko ovláda.* No čo by som tu asi tak chcel? Je to obchod, nie? Tak nakupovať, *povie nevrlo a priblíži sa bližšie k pultu. Jej vlkolačí pach ho štípe v nose a zrak mu padne na jej krk. Vyskočiť s tým na ňu hneď, alebo sa chvíľu tváriť, akoby o ničom nevedel, a až potom si ju podá? Nakoniec usúdi, že sa mu viac pozdáva tá druhá možnosť. Nech sa cíti aspoň trochu v bezpečí.*Hľadám niečo, čo by sa hodilo ako darček. Vedela by si mi poradiť? *oproti jeho predošlému tónu má teraz hlas pokojný a dokonca aj celkom milý. Oprie sa jednou rukou o pult a čaká, či mu niečo poradí.*
Alexa B. Selvinski * To znie logicky, pomyslí si, no predsa z toho akosi nemá dobrý pocit a ostáva ostražitá. Nechce ho tu mať, ale vyhodiť ho, by možno nebol dobrý nápad. Mlčí, až kým nezačuje jeho otázku a jeho milý tón ju prekvapí. * No..ehm... pomerne obľúbené sú dýky, *ukáže na sklený pult s dýkami. Rozhodne nemá v pláne spomínať, že sú niektoré aj strieborné. Už len to by jej chýbalo.* Táto zdobená, je jedna z najkrajší podľa mňa, *ukáže na zdobenú dýku, potiahnutú červeno zafarbenou kožou.*Pekná a kvalitná. Alebo pre elfku by sa možno hodil aj niektorý z lukov, * aspoň predpokladá, že ak chce darček, tak zrejme pre Miranu. Veď pre koho iného? Stále však z neho nespúšťa pohľad. Je nákup všetko, prečo tu prišiel? Má chuť povedať mu, nech si niečo vezme a vypadne, ale zdrží sa*
Armas Jari Kappanen *Prikývne. Nad dýkou popravde aj rozmýšľal. Ale nie nad takou obyčajnou, skôr niečo špeciálne, čo by sa dalo skôr len vystaviť, ako s tým bojovať či len trénovať. So záujmom si ale prezrie dýku, ktorú mu práve ukazuje.* Tá je krásna, *zhodnotí a obzrie si aj ostatné dýky pod sklom. Na jej slová o luku ale trocha neprítomne pokrúti hlavou. Práve mu niečo napadlo..* Nie, luk ani nie.. tých máme doma hromadu, aj v obývačke jeden visí, *krátko sa zasmeje a znova pozrie na dýky.* Mohla by si mi ju vytiahnuť?*ukáže na dýku, ktorú mu poradila a spýta sa zdvorilo, aj keď v duchu už kuje plán. A, samozrejme, nezabudne na úsmev.*
Alexa B. Selvinski Tiež si myslím. Je to kvalitná ručná práca a hoci je trochu drahšia, rozhodne to stojí za to, * povie, na chvíľu zabúdajúc, kto tu pred ňou stojí. Len ten nepríjemný upírsky pach ju na to stále znovu upozorňuje* Aha, tak teda luk nie...* zamrmle si a pri jeho žiadosti sa trochu strhne. Dať mu priamo do ruky zbraň? Je to vôbec dobrý nápad? No popravde, je tu okolo nich celý arzenál, asi to nespraví žiaden veľký rozdiel, keby sa rozhodol zaútočiť, či si zbraň vezme sám, alebo mu nejakú podá. Trochu váhavo odomkne vitrínku s dýkami a vyloží jednu hore na pult*Nech sa páči, * dodá ešte, o úsmev sa však ani nepokúša. Vie, že by z toho bol len podivný úškrn*
Armas Jari Kappanen Cena nie je žiaden problém, *úsmev mu z tváre ešte nemizne. Miluje tie divadielka.. Všimne si, ako sa pri jeho žiadosti strhne, no potlačí úškrn a so zaujatým výrazom vezme dýku do rúk. Chvíľu ju otáča, prezerá z každej strany. Potom ale prestane, zodvihne od dýky pohľad a zapichne ho do dievčaťa pred sebou. No len na sekundu, pretože hneď na to sa jedným ľahkým skokom ocitne na druhej strane pultu, držiac Lexu jednou rukou za plece pritlačenú k stene a druhou rukou zviera dýku, ktorú mu vytiahla a tlačí jej ju ku krku. Milý výraz razom zmizne a z hrdla sa mu vyderie vrčanie.* Vysvetlíš mi, doboha, čo má toto znamenať? *zavrčí tesne pri jej tvári.* Najprv mi ju ten tvoj drahý upírik podpáli.. a potom ju ty dokaličíš počas splnu?? *Kútikom oka zazrie v rohu miestnosti dvere, pravdepodobne do skladu alebo niečoho podobného. V okamihu sa tam ocitnú, no to už Lexa nemá dýku na krku, ale letí cez miestnosť až k náprotivnej stene.* Ver mi, že toto som nechcel. Ale vy dvaja mi nedávate na výber. *Tentoraz sa k nej približuje pomaly a nespúšťa z nej zrak. Teraz mu je úplne jedno, či to prežije, alebo nie.*
Alexa B. Selvinski *Sleduje ho, ako si prezerá tu dýku, no keď zodvihne pohľad k nej, prejde jej mráz po chrbte. Mohla to tušiť. Ale skôr, ako stihne vôbec reagovať, už len pocíti za chrbtom stenu a pod krkom čepeľ dýky. Sú to skôr však jeho slová, ktoré ju zarazia. *Čo?* Ako to môže vedieť? Sakra! Prvé čo jej napadne je tváriť sa, že netuší o čom hovorí. Ale nestihne mu ani odpovedať, keď sa ocitne v zadnej miestnosti. Tvrdo narazí do steny a so stonaním sa zvezie na zem. Sakra! zanadáva si znovu. Začne sa zviechať zo zeme. Ostane na všetkých štyroch a zabodne do neho pohľad* O čom to hovoríš?! Nič som nespravila! * bráni sa, aj keď to nie je úplne pravda. Ale nedokázala sa ovládnuť. Nemôže za to*
Armas Jari Kappanen Ha! *vyprskne.* Ty alebo tvoje "vlčie" ja, to mi je úplne jedno! Neverím, že sa nedokážeš ovládnuť a už duplom nie, že si na to nepamätáš, *opäť zavrčí a je už úplne pri nej. Kvokne si pred ňu a na chvíľu sa jej zahľadí tvrdo do očí. No hneď nato vyskočí spolu s ňou, opäť ju držiac za krk a prirazí ju k stene, do ktorej ju predtým šmaril.* Ako je na tom koleno? *Zdvihne ju o niečo vyššie, aby sa nemusel zohýbať on a dýkou jej ukazuje raz na jednu nohu, raz na druhú.* Ktoré to bolo? Teraz si celkom nespomínam.. pripomenieš mi to? *spýta sa sladkým hlasom a trocha ju na jednej nohe poreže. Pre začiatok.*
Alexa B. Selvinski Nie vždy sa dokážem ovládnuť...a keď to nedokážem, tak si nič nepamätám! * Hoci je to vo väčšine prípadov pravda, teraz celkom nie. To však on vedieť nemusí. Ale má pocit, že jej tak či tak veriť nebude* Možno by si si mal o vlkolakoch zistiť niečo viac, než o nich začneš tvrdiť niečo, o čom nič nevieš...* zavrčí. Konečne sa jej podarí pozviechať sa na nohy, ale už opäť stratí zem pod nohami a zachrapčí, keď pocíti zovretie okolo krku. Trochu pobledne, keď spomenie koleno a zatne zuby. Rozhodne ho nebude o nič prosiť. Sykne bolesťou, keď pocíti slabú bolesť. Prstami mu zovrie zápästie ruky, ktorou ju drží pod krkom a snaží sa ho nejako odtiahnuť. Jemne pohne druhou rukou, snažiac sa zamerať na dýku v jeho ruke, aj keď ju nevidí a znížený prívod vzduchu jej pri sústredení tiež nepomáha. Kývne rukou do strany a dýka ten pohyb zopakuje. Len dúfa, že ho to dosť prekvapí, aby pustil aspoň tu dýku, keď už nie jej hrdlo.*
Armas Jari Kappanen *Lomcuje ním hnev. Hnev na nich, že takto ubližujú jeho Mirane. Hnev na seba, že to všetko začal a nevie to ukončiť. Teda, bol by spôsob, ako to ukončiť, ale správne by to nebolo. To by už bola asi druhá krajina, do ktorej by sa nemohol už nikdy vrátiť.* Zistiť? Tak fajn, budeš môj pokusný králik. Alebo pokusný psíček, *uškrnie sa a zareže jej do nohy trocha hlbšie.* Prvá poznámka: bolesť znáša pomerne dobre.. hm? *začuduje sa, keď mu mykne rukou, v ktorej drží dýku, trocha ju upustí a tá odletí kúsok ďalej. Presunie pohľad späť na Alexu, uvoľní zovretie, no nenechá ju tak. Odhodí ju do strany a pomaly k nej kráča.*Rada sa hrá so zbraňami, ktoré drží niekto iný, *pokračuje vo svojich "poznámkach".* Prečo som ťa len vtedy nezabil.. *pokrúti hlavou, no veľmi dobre vie prečo. Ale to jej vysvetľovať neplánuje.*
Alexa B. Selvinski *Neodpovedá mu, len zavrčí, keď pocíti, ako sa jej dýka vnára hlbšie. Rozhodne mu nechce spraviť tú radosť, aby ukázala nejakú slabosť. Spokojne začuje ako dýka padne na zem, no dlho sa z toho malého víťazstva neteší. Znovu tvrdo dopadne na zem, no konečne sa zhlboka nadýchne a naplní pľúca čerstvým vzduchom. Očami rýchlo behá po miestnosti, až zbadá dýku. Myšlienkami si ju pritiahne...dýka sa spočiatku len trochu zatrasie, no potom priletí k nej. Chytí ju do ruky a zodvihne k nemu pohľad.* Ak ma zabiješ, zabije Sigi teba a možno aj tvoju milovanú Miranu, * zviecha sa na nohy, držiac pred sebou dýku. Chabá obrana proti upírovi, ale aspoň niečo. Jednu ruku k nemu natiahne, upierajúc všetko sústredenie na neho a prudko kývne rukou na stranu, smerom k stene. Sama je prekvapená, že to zabralo a že aj telo upíra nasleduje pohyb jej ruky*
Armas Jari Kappanen *Potichu sa uchechtne. Baví ho to, keď vie, že proti nemu nemá žiadnu šancu. Ani s tou jej telekinézou, aj keď to mu trocha robí vrásky. Ale to by ju musela vedieť používať inak. Keď okolo neho preletí dýka, ktorú mu predtým vytrhla z ruky, ani sa nad tým nepozastaví.* Áno, lebo mu to určite dovolím, *povie drsne a spraví ďalší krok k nej, keď zrazu jeho telom trhne a letí k stene, do ktorej narazí, až trocha omietky spadne. Okamžite je ale znova na nohách, prebehne za ňu a chytí jej ruky za zápästia, pričom ich zovrie silnejšie ako normálne. Ani tá dýka v jednej ruke mu nevadí.*Nikto sa Mirany ani nedotkne.. nikto, rozumieš? *zavrčí jej do ucha a stihne jej zápästia ešte viac.*
Alexa B. Selvinski *Potešená malým úspechom sa konečne postaví na nohy a znovu k nemu natiahne ruku. Najradšej by ho uškrtila, no preráta sa, keď zabudne na rýchlosť upírov. Sykne bolesťou, keď jej chytí zápästia, no snaží sa metať a vymaniť sa z toho zovretia, ale neúspešne. po chvíli, keď je bolesť ešte väčšia, pustí dýku na zem. Predsa sa však uškrnie* Tak nikto? Mŕtvy ju neochrániš...* potichu sa uchechtne* Neviem či som to spomínala, ale Sigi je syn eliatorky...a aj pre mňa je takmer ako mama, *povie popravde* Trúfaš si? Myslíš, že keď sa to dozvie on, alebo ona, tak vyjdeš bez následkov? Nebuď naivný * hovorí potichu a hlas má chladný a provokačný. Mysľou je však pri dýke, ktorá jej vypadla z ruky a pomocou telekinézy ju pomaličky odsunie po zemi ďalej a potom dvíha do vzduchu. Ide jej to trochu ťažko, keďže za seba nevidí, no predpokladá, že by sa mala teraz vznášať niekde za tým upírom. Privrie oči, aby vyhnala z mysle všetky okolité obrazy a mohla sa čo najviac sústrediť a pošle dýku zozadu k upírovmu chrbtu*
Armas Jari Kappanen *Tá jej drzosť a provokácia ho neuveriteľne štvú. Tá malá netuší, s kým sa zahráva.* Tak mŕtvy? Ver mi, nebola by to prvá krajina, do ktorej by som sa kvôli vražde nemohol vrátiť, *povie ľahostajne, aj keď v skutočnosti je to len hraná ľahostajnosť. No o tom ona nemusí vedieť, ako je to naozaj. Pri spomenutí akéhosi mena mu pár sekúnd trvá, kým mu dopne, o koho ide, no žeby ho to trápilo..* Nie som naivný. Problémov s "vyššími" mám až-až, ale sú to moje problémy, tak nechápem, prečo do toho chce každý zaťahovať mojich blízkych. *Slovo "moje" trocha zvýrazní. Doma sa o seba vedia postarať, ale aby ubližovali Mirane.. to viac nedovolí. Pustí dievčine zápästia, no len na to, aby ju otočil trocha bokom a lakťom jej vrazí do hrudníka, až opäť preletí časť miestnosti a narazí do regálu. Chce sa k nej presunúť, no vtom mu dačo vrazí do lopatky a potichu sykne. Načiahne sa rukou na chrbát, kde zacíti dýku, no hneď nato začuje cinknutie a pozrie na zem.* Tak ty takto, *zamrmle a v okamihu je opäť pri nej, kresliac jej krvavú čiaru po predlaktí.* Vieš, že teraz ti pomôže len zázrak? *nakloní sa úplne blízko k jej tvári a zašepká jej to tesne pri uchu.*
Alexa B. Selvinski *Nedá sa sebe poznať to chvíľkové prekvapenie. Vražde? Nechce sa jej tomu veriť. Ak niekoho zabil, rozhodne by to pre ňu neznamenalo nič dobré. A čo tie jeho spomínané problémy s "vyššími"? Čo je tento upír vôbec zač? Do mysle sa jej začína vkrádať strach. A začína mať tiež pocit, že rozhodne je oprávnený. Nestihne sa ani začudovať keď zacíti ako zovretie na jej zápästí povolilo, keď pocíti bolesť v hrudníku a tentoraz už výkrik potlačiť nedokáže. Tvrdo narazí do prázdneho kovového regálu a zosype sa k zemi. Pred očami sa jej zahmlieva, no rozhodne sa nechce tak ľahko poddať. Zavrčí sa neho, aj keď si je vedomá, že jeho slová sú zrejme pravdivé. Netuší, ako sa z toho dostane bez zázraku. Vzdoru má však v sebe dosť. Odkopne ho od seba a okamžite k nemu natiahne obe ruky, s prstami natiahnutými akoby zvierala neviditeľný krk. Vlastne aj zviera - ten jeho pomocou telekinézy. Sila z nej však rýchlo vyprcháva*
Armas Jari Kappanen *Uškrnie sa pri jej výkriku a tiež zavrčaní. Príde mu vtipné, ako sa stále snaží vzdorovať mu. Ako keby mala šancu.. Ani prútik či tie blbé schopnosti, ktoré v ňom otec neustále chcel nájsť. Načo? Nepotrebuje ich. Presvedčil sa o tom niekoľkokrát. A teraz opäť, keď ho vlkolačka od seba odkopne a zovrie mu hrdlo telekinézou. No vidí na nej, a aj to cíti na krku, že je príliš slabá na to, aby mu ublížila tak, ako by chcela. Síce je mu to stiahnuté hrdlo nepríjemné, no dokáže sa presunúť späť k nej a jednou rukou je chytiť za ruky tak, že tam bude mať modriny poriadne dlho. Druhou rukou jej zas znova pritlačí dýku ku krku a takmer aj potiahne, keď vtom začuje akýsi cengot z vedľajšej miestnosti. Zavrčí a v duchu si zanadáva, že to tak naťahoval. Nemôže si ale dovoliť, aby ho tu niekto videl a keďže cíti, že zákazník je človek, posledný raz nenávistne pozrie na dokaličené dievča a presunie sa ku dverám. Tam ale ešte zastane, no tak, aby ho odvedľa nebolo vidieť a vyhodí si dýku v ruke, načo si ju zastrčí za opasok a potichu, aby to počula len ona, povie:* Mala si pravdu, vážne je kvalitná. *Hneď nato zmizne z obchodu tak rýchlo, že po ňom ostane len ozvena cengnutia zvončeka.*
Alexa B. Selvinski *Vidí, že ani jej schopnosť nezaberá. Niežeby sa tomu čudovala, veď aj je už poriadne slabá a dobitá. Nedokáže sa ani vykrútiť, keď jej znovu zovrie zápästia. Keď však pocíti chladnú čepeľ dýky na svojom krku, zmeravie strachom. Nie, nie, nie....nechce zomrieť...nechce! Aj keď so strachom v očiach, predsa však zatne zuby. Nespraví mu tú radosť, že by ešte prosila o život. Len neprítomne si uvedomí nejaké cengnutie a prítomnosť nejakej ďalšej osoby v obchode. Keď ju upír pustí, zvezie sa na zem, ani nepočúvajúc, čo jej hovorí. Len po chvíli začuje cengnutie zvončeka a po pár minútach aj ďalšie a vie, že teraz je v obchode znovu sama. *
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama