RPG- Útok vlkolaka II.

23. srpna 2012 v 10:38 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les, Taikatalvi (rpg)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 3.-8. 8. 2012

Pokračovanie:


Armas Jari Kappanen *Vystrelí z domu ako raketa a uháňa cez les. Nezáleží mu na tom, že by mohol niekoho stretnúť a že by sa mohlo zopakovať to čo minule. Musí ju nájsť. Už sú to tri hodiny, čo odišla z domu bez jediného slova a on si až teraz všimol veľký guľatý mesiac, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou v splne. Len na chvíľu zastane, aby sa nadýchol a beží ďalej, za síce slabým známym pachom, no čím ďalej beží, tým ho cíti silnejšie. Krv, pomyslí si. Keby teraz okolo niekoho prebehne, dotyčný by si ho ani nevšimol. Mesiac, ktorý práve vyšiel spoza oblakov mu posvieti na cestu. A nielen na tú. Pár metrov pred sebou zbadá Miranu potácajúcu sa pomedzi stromy a celú od krvi. Jediné, čo ho aspoň trocha poteší je, že stojí na nohách. V okamihu jej pri nej a pevne ju objíme, no len tak, aby jej neublížil ešte viac.* Prepáč, že som neprišiel skôr, *povie a trocha sa od nej odtiahne. Spýtať sa, či je v poriadku, by bola asi tá najväčšia blbosť, ktorú by mohol vypustiť v tejto chvíli z úst.*
Mirana Christie Taylor *Potáca sa lesom už hodnú chvíľu, no buď je taká veľká tma, že poriadne nerozoznáva, kde je, alebo sa stratila. Reálnejšia jej ale príde tá prvá možnosť, lebo ešte sa jej nestalo, že by pri načúvaní prírody zablúdila. Oprie sa o jeden vysoký strom, aby si oddýchla a niečo jej napadne. Tej krvi po celom oblečení sa nezbaví, to vie, ale rán by sa mohla. No potešilo ju a zároveň prekvapilo to zacelenie rán na ruke bez toho, aby sa ich dotkla. Žeby to vyskúšala ešte raz? Či sa dotrepe domov o päť minút neskôr ju netrápi, veď už teraz je neskoro. Začne sa teda opäť sústrediť, aj keď ju to strašne uspáva, ale o chvíľu cíti, že to aj vážne funguje. Aspoň pri tom svetle, čo má, vidí, že ruka vyzerá ako nová a po škrabancoch niet ani stopy. Unavene sa pousmeje a odrazí sa od stromu, že ide ďalej, keď tu ju zrazu niečo pevne zovrie. Z hrdla sa jej vyderie tichý výkrik, no ten hlas jej prezradí, čo, alebo skôr kto, ju to drží.* Ari, *hlasne a najsilnejšie, ako vládze, ho objíme. Tak veľmi, ako chcela mať od neho predtým pokoj, ho teraz chce mať pri sebe. To ospravedlnenie ani nevníma. Na prechádzky chodí temer každý deň, ani ju nenapadlo, že by mohol byť dnes spln. Tak prečo by na to mal myslieť on? Nevládze nič viac povedať, len sa oňho unavene oprie a dúfa, že ju čo najskôr odnesie domov.*
Armas Jari Kappanen *Pri toľkej Mirinej krvi mu chvíľu trvá, kým si uvedomí, že cíti aj iný pach. Že vlkolačí, to by uhádol aj bez toho. No keďže mal doteraz tú česť stretnúť sa len s jedným vlkolakom, pomaly ho začne aj rozoznávať. Alexa. Črty na tvári mu stvrdnú a očami behá po okolí, aj keď si je istý, že nikto tu nablízku nie je. Prehľadávať okolie prestane až keď sa oňho Miri unavene oprie. Vezme ju na ruky a zbežne si ju prezrie, no žiadne zranenia nevidí, nad čím sa dosť začuduje. Ale nechce sa jej na to teraz pýtať, vidí, že je vyčerpaná. Ale mohla by mu povedať, čo presne sa vlastne stalo, a poprípade aj prezradiť, či vie, kto ten vlkolak bol. Po chvíli behu sa ocitnú už v ich záhrade a tam spomalí. Prejde s Miri až do spálne, kde ju uloží do postele, aj s krvavým oblečením, veď to sa vyčistí. Na jej boku si ale všimne dýku, tú jej radšej vytiahne a odloží na nočný stolík. Zbadá na nej trocha krvi a zamračí sa. Miri jej asi moc neublížila. Sadne si k nej na kraj postele a rozmýšľa, či sa jej má rovno spýtať, či vie, kto ten vlkolak bol. No rozhodne sa, že to radšej nechá na ňu, či mi tú informáciu odovzdá a začne inou otázkou.* Miri? Povieš mi, čo sa tam stalo?
Mirana Christie Taylor *Tentoraz si oprie hlavu o Ariho plece a nechá sa niesť až domov. Po ceste na chvíľu aj zadrieme, no keď sa zrazu ocitnú v spálni, trocha dezorientovane sa poobzerá okolo seba.* Budú špinavé obliečky, *zamrmle, no aj tak sa zamoce do paplóna ešte viac. Zaregistruje, ako Ari odkladá jej dýku na nočný stolík a tiež jeho otázku, no odpovie mu až po hodnej chvíli, zakedy stihne znova skoro zaspať.* Zabudla som, že je spln, *začne potichu s privretými očami.* Keď som sa chcela vrátiť, objavil sa tam ten vlkolak. Trocha ma dokatoval, keď sa tam zrazu, *nahlas si zívne a otočí sa nabok,* keď sa tam zrazu z ničoho nič objavil akýsi chlapec. Toho psa to asi prekvapilo, zrazu sa otočil sa ušiel. Potom zmizol aj ten chalan.. a ja som sa musela trepať domov sama. A viac ti poviem až keď sa vyspím, dobre? *dokončí, no nečaká na odpoveď, zavrie oči a o pár sekúnd je počuť už len jej pokojný dych.*
Armas Jari Kappanen *Na obliečky teraz vážne kašle, chce počuť, či vie, kto ten vlkolak bol. Aby sa podľa toho mohol zariadiť. A tak pozorne počúva každé jej slovo, no je to očividne veľmi skrátená verzia, keďže na to, že ju "dokatoval" nemá na sebe žiadne zranenia. Chcel by namietať, aby mu to povedala teraz, no keď počuje už len jej slabé odfukovanie, nechá ju tak. Podľa toho, čo povedala, ale netuší, kto jej to spravil. No on áno. A len tak to nenechá. Najprv ten jej upír a potom aj ona? To si Miri skvelých priateľov našla. Vypustí to ale zatiaľ z hlavy a posadí sa do kresla pri posteli, v ktorom nakoniec aj on zaspí.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama