RPG- Návšteva sestry

16. září 2012 v 19:08 |  RPG záznamy
Miestnosť: Maison de la Joie (rpg), Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Naysa Christie Taylor
Dátum: 14.-15. 9. 2012

Mirana ide navštíviť sestru a pozrieť sa na dvojičky. Alebo si Naysa aspoň myslí, že je to Mirana..


Mirana Christie Taylor *Nakloní hlavu trocha nabok a pozorne sa sleduje v zrkadle. Nie je to až taký rozdiel.. trocha milší výraz, zakryť opovrhnutie, naučiť s usmievať a nie len uškŕňať.. Dokonalé. Aj tak si ale jeden posledný úškrn pred tým, ako opustí dom a vyberie sa cestičkou k inému, neodpustí.*
Naysa Christie Taylor *Sleduje malých drobcov, ako im spánok sadá na viečka a ako pomaly začnú odfukovať.*Oni snívajú s pootvorenými očami,* uškrnie sa, keď si všimne Isino i Tytlovo jedno polootvorené oko. Jemne obom prejde prstami po líci a potom pomaly opustí miestnosť. Svoje kroky namieri do pozorovateľne. Keď vojde, očami zablúdi k posteli, na ktorej s Ianom prežili vášnivé chvíle. No tie sa akoby už dávno stratili.*Kde si sa mi stratil?* povzdychne si a ľahne si na posteľ. Zavrie oči a v mysli si vybaví všetky tie chvíle.*
Mirana Christie Taylor *Pomaly sa blíži k Naysinmu domu a nervozitu, ktorú čakala, vôbec nepociťuje. Tvári sa nanajvýš sebavedomo a aj sa tak cíti. Vlastne, ako za celý svoj život. Pokojná je aj keď hlasno zaklope na dvere veľmi pekného domu, ktorý si so záujmom obzerá, kým čaká, či jej jeho majiteľka otvorí..*
Naysa Christie Taylor *Z myšlienok ju vyruší klopanie na dvere a tak veľmi rýchlo beží ku dverám. Nakukne do kukadla a keď tam uvidí spolovice známu a spolovice neznámu osobu, otvorí dvere.* Mirana?* začuduje sa, no odstúpi od dverí, aby mohla vojsť dnu.*
Mirana Christie Taylor *Chystá sa zaklopať ešte raz, keď vtom sa dvere otvoria a uvidí v nich stáť už dávno známu osobu, aj keď nie tak, ako by si bol ktokoľvek, kto by ich teraz videl, myslel. Na tvári vyčarí čo najmilší a najkrajší úsmev a pomaly vstúpi do domu, v ktorom už raz tak trochu bola.* Ahoj Naysi, *osloví ju tak, ako to zvykne jej sestra, zľahka ju objíme a dá jej takú "sesterskú" pusu na líce.* A kto iný by to bol? *spýta sa veselo na jej začudovanú otázku na privítanie a schová si prameň čiernych vlasov za ucho.* Prišla som ťa navštíviť a pozrieť maličkých, mama mi nechcela povedať ani že sa narodili, *prevráti očami, no tvári sa, že to nemyslí v zlom a je nadšená, že sa so sestrou vidí.*
Naysa Christie Taylor *Okrem farby vlasov sa jej na Mirane nezdá nič čudné. Ani slová, ani chôdza, ani pohyby.. Jednoducho len zmenila účes.* Hm... Prešla si k tým inteligentnejším?* zasmeje sa nad svojím vtipom. Tiež ju pevne objíme a dá jej pusu.* Maličký práve spia, ale nakuknúť dnu môžeme,* oboznámi ju so situáciou.* Och.. Ešte ani Xam ich nevidel. Len pár ľudí ma stihlo prísť pozrieť,* povie zronene. Ani len ich vlastný otec na ne asi nie je zvedavý... napadne jej, no rýchlo myšlienku zaženie a pomaly sa vyberie na poschodie k dverám, za ktorými skrýva svoj najväčší poklad.*
Mirana Christie Taylor *Nad Naysiným vtipom sa len uškrnie, no nekomentuje ho. Radšej ju nasleduje a snaží sa, aby nijako nepokazila svoje divadielko, keďže zatiaľ sa zdá, že jej uverila, že je to naozaj jej sestra.* Som na veľmi zvedavá. Vlastne.. ani neviem, čo sú to. Dievčatká či chlapci? Alebo aj aj? *nespomína si, že by o tom niekedy vravela, aj keď.. ktovie. Pozná všetky Miranine myšlienky, spomienky... ale všetko si pamätať nemôže ani ona, ani Mirana.* Najprv som ťa chcela prísť pozrieť ešte do nemocnice, ale nakoniec som radšej počkala, kým budeš doma, *vysvetlí jej dôvod, prečo ju neprišla pozrieť skôr, no pravda je niekde úplne inde. Skrátka si potrebovala byť istá, že zvládne ovládnuť Miranu aj na niekoľko hodín, nie len minút.* A Ian je kde? *spýta sa s hraným záujmom.*
Naysa Christie Taylor Aj, aj,* odpovie sestre a pomaly otvorí dvere do izby, v ktorej sa nachádza obrovská guľatá posteľ. Tam sú uložení tí dvaja drobci.* Tytil a Isabelle,* začne už len šepkať. Predsa ich len nechce zobudiť.* Ja sa nehnevám. Viac ma mrzí, že Ian stále nie je doma,* posmutnie a aj hlavu skloní. Ťažko si povzdychne.* Veď predsa vieš, že je už dosť dlho na služobnej ceste,* nechváli sa tým. Už je to pridlho. Tri? Štyri mesiace? Možno aj viac.. spočíta v duchu.* Poď, spravím ti čaj alebo kávu...* znova jej šepne a otočí sa na odchod.*
Mirana Christie Taylor *Nakukne do izby, kde Naysa skrýva tie svoje dva poklady a má čo robiť, aby nad nimi znechutene neohrnula nos. Nenávidí deti. Je jedno, či sú to ešte len bábätká, alebo staršie, ku všetkým má strašný odpor. No akýsi úsmev sa jej podarí vykúzliť.* Sú nádherné, *tiež zašepká, aj keď by jej bolo úplne jedno, či by sa zobudili, alebo nie.* Pekné mená, kto vyberal? *otočí sa s otázkou k Nayse, aby sa na ne nemusela už pozerať. Zodvihne ruku a zľahka Naysu pohladí po pleci, pričom sa zatvári starostlivo.* No áno, viem. Je to už veľmi dlho, však? *spýta sa, lebo to naozaj nevie.* Čaj by som si dala, *povie a vyjde z izby, pričom jej pohľad ešte raz padne na spiace bábätká a na tvári sa jej omylom objaví znechutenie.*
Naysa Christie Taylor *Počká, kým sestra opustí izbu, zatvorí dvere a až potom k nej začne nahlas hovoriť. Všimne si však jej znechutený výraz, ktorý ju trochu zmätie.* No skôr ja som ich vyberala. Len neviem, ako ma také mená napadli,* uškrnie sa. Dodnes neprišla na to, prečo sa jej syn volá Tytil. Smeruje smerom dole po schodoch priamo do kuchyne, kde dá vodu zovrieť na čaj pre seba i sestru.* Ani už neviem, kedy som ho naposledy videla,* povie sklesnuto práve, keď zapíska kanvica, že je voda hotová.* Nech sa páči,* povie sestre, keď ju usadí za stôl v jedálni a sadne si vedľa nej.* A ako sa máš ty? Čo Lexa a Sigi? A čo Ari?* pár otázok na ňu vychrlí.*
Mirana Christie Taylor *Rýchlo sa ale spamätá a len dúfa, že si to Naysa nevšimla. No nevyjadruje sa k tomu, tak asi nie.* Tytil je také zvláštne meno, ale pekné. A Isabelle sa mi veľmi páči, *povie s úsmevom a nasleduje Naysu do kuchyne, kde počká, kým sa uvarí voda na čaj. Nevie, ako má reagovať na jej slová, nikdy ju problémy cudzích nezaujímali, pokiaľ ich nemohla využiť vo svoj prospech. No aj tak sa pokúsi o nejaké povzbudzujúce slová.* Určite mu veľmi chýbate a hneď ako bude môcť, sa vráti. Veď si nevravela, že by ste mali nejaké problémy, tak sa nemáš čoho báť, no nie? *vysloví to ako rečnícku otázku, aj keď je dosť možné, že jej na to Naysa odpovie.* Ďakujem, *poďakuje sa jej za čaj a v jedálni si sadne za stôl, trocha si odchlipnúc. Počuje Naysine otázky, no chvíľu trvá, kým jej na ne odpovie.* No, nie moc dobre. Vieš, všeličo sa stalo.. Lexa a Sigi? Čo mňa po nich? Som rada, že už nemôžu mať na mňa zlosť, keďže je Ari preč. Áno, je preč. A netuším, kedy sa vráti. Šiel späť do Fínska, jeho rodina potrebuje pomoc, *povie len takú čiastočnú pravdu a odpije si z čaju. Nechce sa jej o tom rozkecávať.*
Naysa Christie Taylor *Nad sestrinými úvahami sa len zasmeje.* No hej, zvláštne,* nemyslí si však, že je to dostatočne vystihujúce slovo. Počúvajúc Miranine povzbudzujúce slová, si odpije z čaju. Nechce na ne odpovedať. Odkedy jej mama v nemocnici navrhla možnosť, že by mal inú, sa jej táto myšlienka viac a viac dostáva do mysle.* Snáď nie..* odpovie len tak mimochodom a potom sa započúva do jej ďalších slov. Hovorí to však takým tónom, ako by jej na tom vôbec nezáležalo, že stratila priateľov.* Ja neviem.. M-myslela som si, že ti na nich záleží,* povie trochu bojazlivo.* Preč? A kedy mi ho ukážeš?* prekvapene sa jej spýta.* Vieš... Ja som sa už s nimi od toho incidentu s elixírom rozprávala. Teda.. Sigi u mňa vyzerá tak, že mi odpustil, keď som mu doniesla protilátku. Ale neviem, ako je na tom Lexa. Naposledy bola dosť divná. A povedala mi, že spala s Elchananom. Čo mi príde smiešne, keďže je to jej strýko. Hoci nevlastný,* zamračí sa a znova si odpije z čaju.*
Mirana Christie Taylor *Nad jej bojazlivým tónom sa začuduje. Naozaj si myslí, že má záujem znova s nimi obnoviť styky? Aj keby jej Mirana sama sebou, taká hlúpa nie je. A týka sa to aj tej druhej strany. Riskovať, že by Mirana zomrela nemôže. A tak, nech bude kýmkoľvek, nebude sa snažiť stretnúť sa s nimi.* Záležalo. Ale po tom všetkom.. pochybujem, že by mali vôbec oni záujem uzmieriť sa. A.. no to neviem. Ktovie, či sa vôbec vráti.. *pristihne sa, že jej slovám chýba Miranina zvyčajná ľútosť a bolesť, tak sa to aspoň snaží dohnať sklopeným pohľadom a zaslzenými očami. No pri Naysiných ďalších slovách na ňu prekvapene, aj keď stále akože zronene, pozrie.* No, keď spáva s bratom, ani by som sa nečudovala, keby aj so strýkom začala. Počkaj.. Elchan.. *zamyslí sa, je si istá, že s tým menom sa už stretla.* O ňom si dačo vravela.. vtedy po tom, ako sme im zasmradili dom. Že si o ňom povedala len pár ľuďom. Ale mne nie. Čo sa stalo? *pozrie na ňu vyčítavo, že pred svojou sestrou si dovolila niečo zatajiť.*
Naysa Christie Taylor *Započúva sa do Miraniných slov. Zdá sa jej však nejaká zvláštna. Akoby bola bezcitná. Len hovorí, no ani jej žiadne pocity necíti. Avšak vidí v jej očiach slzy a tak sa tomu nevenuje. Možno už stratila k nim akékoľvek citové väzby.* A ty nechceš, aby sa vrátil?* zarazene sa jej spýta a znova si odpije z čaju. Pomaly sa jej pohár aj vyprázdňuje.* Ale prosím ťa! Dobre vieš, že sa mali radi už dávno predtým, ako zistili, že sú súrodenci. A ja si nemyslím, že by s ním spala,* dokončí, presviedčajúc o tom samu seba. Keď počuje posledné Miranine slová, zabehne jej čaj a začne sa dusiť a kašľať.* Čo?? J-ja som nič takého nevravela...* no červené líca hovoria za ňu.*
Mirana Christie Taylor *Zahľadí sa na Naysu, skúmajúc, či niečo netuší. Jej zarazenosť ale nie je dobrým znamením a tak nechá pár sĺz skotúľať sa na stôl.* Samozrejme, že chcem aby sa vrátil! *ohradí sa.* Len.. sa oňho strašne bojím a nerada myslím na to, čo by sa mu tam mohlo stať, *povie zronene a napije sa z čaju.* No dobre, v tom máš pravdu. Ale keď ti to sama povedala.. prečo by si niečo také vymýšľala? *spýta sa práve keď sa Naysa začne dusiť čajom. až prekvapivo jemne ju pobúcha po chrbte a potom podvihne jedno obočie na tom, ako sa snaží zapierať.* Si červená ako paprika, tak nekecaj. Von s tým. Čo si s ním mala? *trocha sa uškrnie, aby jej slová nevyzneli moc rozkazovačne. Aj keď ju to naozaj začalo zaujímať..*
Naysa Christie Taylor Och...* povzdychne si, keď ju sestra oboznámi s jej farbou pleti.* Do šľaka! Že ja nedržím hubu,* zanadáva si skôr pre seba a nie pre Miranu. Jej predchádzajúce slová si ani nevšíma.*No vieš... To sa stalo tak, že som hľadala Lexu. A potom prišiel pohárik whiskey a potom....* sklopí zrak a dopije čaj.*A potom sa to stalo... Chápeš nie? Také to na s a tri písmenká,* nechce ho povedať. Stále sa za to hanbí. No jednoducho sa to stalo.*
Mirana Christie Taylor *Potichu sa uchechtne nad jej zanadávaním a dopije čaj. Práve včas, lebo po Naysiných slovách na ňu vyvalí oči a keby ešte pila, dusila by sa rovnako ako ona pred chvíľou.*Ty.. ty si podviedla Iana? So strýkom svojej najlepšej kamarátky? To.. to myslíš vážne?? *sama je z toho úplne v šoku. A Mirana o tom ani nevie.. povedať jej to, či nie? Čo bude väčšia zábava?* A niečo také si mi doteraz nepovedala? Kedy sa to stalo?
Naysa Christie Taylor *Očakáva nejaké nehanebné slová aj od svojej sestry tak, ako jej hovorila mama. Witchwoodska radodajka.. spomenie si na tie slová a v oku sa jej zaligocú slzy. Vtedy ucíti prekvapenie zo strany sestry.* No stalo sa to ešte pred tou oslavou, než som sa pohádala s mamou,* na jej zvyšné otázky ani neodpovedá. Veď to je z tej jednej či dvoch viet dostatočne jasné.*Ja sa za to dostatočne hanbím, takže to neroztrubujem všade, kde sa dá,* prekrúti očami nad tým, prečo jej to nepovedala.*
Mirana Christie Taylor *Všimne si slzy v Naysiných očiach, no nijak to ňou nepohne. Pred oslavou, pred oslavou.. začuduje sa. Veď to bolo poriadne dávno! Kopa mesiacov dozadu..* Na to, že to neroztrubuješ všade naokolo to vie aj bezo mňa dosť ľudí, nemyslíš? *povie trocha vyčítavo.* Mne sa nemusíš báť ani hanbiť nič povedať, veď to dobre vieš, nie? *milo sa na ňu usmeje a pohladí ju po ruke.*
Naysa Christie Taylor Ja viem,* povie skormútene a potom pokračuje.* Tak dosť ľudí? Vie to mama, ja, Elchan, Lexa a Sigi,* vymenuje jej všetkých, ktorí o tom vedia.*A teraz už teda aj ty. Ale prosím, nehovor to nikomu! Nechcem zle ani pre neho, ani pre seba.. Stalo sa to a hotovo. Bodka. Koniec. Nič viac tam už nie je...* oboznámi s tým sestru, hoci sa v duchu sama presviedča, aby tam nič nebolo.* A čo s tebou? Už vieš, ako sa zbaviť Mileeny?* spýta sa jej so záujmom. Nechce svoju tému už dlhšie rozpitvávať.*
Mirana Christie Taylor *Stále na ňu pozorne hľadí.* No.. všetci tvoji blízky, *zhodnotí, no viac sa k tomu nevracia.*A komu by som to vravela? Ako ti niečo také mohlo napadnúť? Verím ti. Bola to chyba a vidím na tebe, že ťa to mrzí. *V hlave sa jej už ale začína rodiť plán, ktorý jej snáď aj vyjde. Ale Mirane aj Nayse by tým uškodila poriadne. V duchu sa nad tým zlomyseľne uškrnie, no na tvári má stále ten milý úsmev. Ten ale takmer úplne zmizne, keď Naysa spomenie jej meno. No len si povzdychne a pokrúti hlavou.* Nie, nikam som sa neposunula. Aj keď.. povedala som o nej mame, *prizná sa aspoň s niečím. Veď na tom ani tak nezáleží, aj tak je už pre Miranu neskoro..*
Naysa Christie Taylor *S ťažkým povzdychom dopije zvyšok čaju.* Ja neviem.. Prosím, nepovedz to hlavne Ianovi. Ja mu to raz poviem,* síce ešte nevie kedy, ale chce ho s tým raz oboznámiť.*Ani nevieš, ako veľmi ma to mrzí,* jedna jej časť vraví pravdu. No zvyšná nie. Pre zvyšnú je tento zážitok asi najlepším. On bol jej prvým. A tak to zostane. Nezmení to ani Ian, ani nik iný. Jednoducho to tak bude.* To je dobrá správa. Spolu už niečo vymyslíme, neboj sa,* povzbudivo sa na sestru usmeje, keď sa jej do uší dostane detský plač.*Och.. Počuješ to? Už sú aj hore,* prekrúti očami a potom sa zachichoce.* Musím bežať. Rada som ťa videla a zase sa niekedy môžeš zastaviť,* vlepí jej jednu sesterskú pusu na líce a potom uteká smerom k vstupnej hale hore po schodoch do detskej izby.*
Mirana Christie Taylor *Usmeje sa.* Samozrejme, že mu to nepoviem. Také niečo by som ti predsa nespravila, *povie a jemne ju objíme, aj keď je to len nutnosť, aby mala Naysa väčší pocit, že má v nej dôverníčku. Vtom začuje detský plač a ešte predtým, ako by ju mohla Naysa vidieť, ohrnie nosom, no tiež sa zachichoce, ale nasilu.* Aj ja teba. A jasné, že sa zastavím, *povie a keď Naysa vybehne hore na poschodie, ona vyjde z domu a spokojná sama so sebou, že to tak zvládla uhrať, sa vráti domov. Tam v bielej izbe nájde na stolíku položený list, od Armasa pre Miranu. Len naň hodí pohľad, ale nečíta ho a cez záhradu sa vyberie do lesa.*
 


Komentáře

1 Kristýna Ch. | Web | 16. září 2012 v 19:15 | Reagovat

supér

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama