RPG- Mamin priateľ

16. prosince 2012 v 11:40 |  RPG záznamy
Miestnosť: La Lieste (rpg), Nádvorie (chat)
Hráči: Kolirien Davedien, Mirana Christie Taylor
Dátum: 13.-22. 9. 2012

V jedno ráno narazí Mirana v kuchyni na neznámeho človeka, z ktorého sa nakoniec vykľuje nielen vlkolak, ale dokonca mamin priateľ.


Kolirien Davedien *Pár dní po odchode z nemocnice ho k sebe uchýlila Debie. Nechcela ho nechať odísť preč. Preto i teraz vstáva ráno v hosťovskej izbe. Ešteže ďalší spln príde až o tri týždne... povzdychne si a postaví sa z postele. Zahliadne sa v jednom zo zrkadiel. Väčšina rán sa už zahojila. Viac stôp zostalo už len na jeho tvári. Sem-tam nejaké jemne opuchnuté oko či opuchnutá pera.* No.. Radšej sa mu vyhýbaj,* skonštatuje sucho. No uvedomí si, že sčasti Elchan vyhral aj preto, že ho nechal. Keby sa do toho viac pustil, možno by on skončil v nemocnici.* Ale teraz je to už jedno. Už sa stalo, čo sa stalo,* pustí to z hlavy a len v nohaviciach po čerstvej sprche ide preskúmať chladničku. Cestou zacíti nejaký neznámy, no sladkastý pach. Ďalší elf? zamračí sa. Chvíľu mu trvá, aby nešiel preskúmať možný objekt svojich raňajok, no podarí sa mu to. Otec mal na neho predsa len dobrý vplyv. Rýchlym tempom, takmer nečujne, sa premiestni do kuchyne ku chladničke, skúmajúc, či tu Debie nemá tajné zásoby surového mäsa.*
Mirana Christie Taylor *Párkrát zažmurká a otvorí oči. Do izby sa cez jemné závesy dostávajú prvé slnečné lúče, ktoré ju aj zobudili. Chvíľu len leží, no po pár minútach vstane a vojde do kúpeľne. Tam sa takmer zľakne svojho obrazu. Stále si na to nezvykla. No zmeniť to nevie, a tak spraví všetky klasické raňajšie úkony a keď začuje škvŕkanie v bruchu, vyjde z izby a potichu si to namieri rovno do kuchyne.*
Kolirien Davedien *Hlavu má takmer celú schovanú v chladničke. Absolútne mu neprekáža, že je polonahý a mala by mu byť zima. Keby ho takto našla Debie, isto by chytila podozrenie, že je niečím iným ako človekom. Teraz ju tu však necíti a jeho žalúdok sa už neskutočne ozýva. Pátra pohľadom i čuchom poličku po poličke.* Mám ťa!* vydá zo seba víťazoslávny pokrik a od nadšenia si až hlavu treskne do poličky nad sebou.* Ale choď do čerta!* zahreší na chladničku a potom ju zavrie.* Ja som vedel, že Debie musí mať niekde aj to surové mäso!* uškrnie sa a pomaly ho začne rozbaľovať.*
Mirana Christie Taylor *Cestou do kuchyne odtiaľ začuje akési divné zvuky, akoby tam niekto čosi hľadal. Ale nevie o tom, že by mal byť niekto doma okrem nej a tak si zvedavo pohne. Vo dverách ale zarazene zostane stáť, keďže sa jej naskytne pohľad na akéhosi polonahého chlapa očividne sa pripravujúceho raňajkovať.* Prosím, prosím, povedzte, že vás neobjednala moja mama! *zhrozene sa mu prihovorí a jej žalúdok sa opäť ozve pri pohľade na surové mäso, ktoré by jej ale viac chutilo nejako pripravené.*
Kolirien Davedien *Keď drží surové mäso už rozbalené v rukách, zhlboka sa nadýchne.* Toto mi chýbalo!* slastne si povzdychne a už-už sa chystá zahryznúť do mäsa, keď mu do nosa udrie znova ten sladký pach. Preto zloží ruku s mäsom od úst a mäso položí na linku. Zahľadí sa na ženu pred sebou - čierne vlasy, štíhle telo, tmavé oči.* Pokiaľ ma pamäť neklame, nemala ma na čo objednávať,* zdvihne jedno obočie, čakajúc na vysvetlenie toho zhrozeného výkriku.*
Mirana Christie Taylor *Počuteľne si vydýchne a odváži sa vstúpiť viac do kuchyne.* Tak potom je to fajn, *povie a trocha lepšie si ho prezrie, čo nie až taký problém, keďže toho na sebe veľa nemá.* Hm, a ak sa môžem spýtať, *pozrie mu znova do tváre,* čo tu vlastne robíte? Okrem toho, že raňajkujete, *ukáže hlavou na mäso položené na linke. To ho chcel jesť také surové? začuduje sa v duchu, no nahlas sa k tomu nevyjadruje.* Mimochodom, ja som Mirana. Dcéra pani domu, *oboznámi ho s tým, s kým sa to vlastne stretol a vystrčí ruku, aby s ňou potriasla tou jeho, ak ju prijme.*
Kolirien Davedien *Stále nechápavo na ňu hľadí.* Môžem vedieť, na čo ma mala vaša mama objednať?* spýta sa jej, keďže už zistil, kto tá žena je.* Volám sa Kolirien,* povie a jemne jej stisne ruku.* Rád vás spoznávam. Nevedel som, že Naysa má aj sestru. Ale nepodobáte sa ničím na Deborah,* skúmavo si ju prezrie.* Teda až ten podobný sladkastý elfský pach tam nič nevidím,* opraví sa.* No okrem toho, že som sa chystal raňajkovať, tu tak trochu bývam. Dáte si so mnou?* ukáže na surové mäso vedľa seba, hoci si je vedomý toho, že ona niečo také najskôr jesť nebude.*
Mirana Christie Taylor *Vydá zo seba akési uchechtnutie sa, no znie príliš trpko, aby bolo za smiech vôbec považované.* Mama nemá rada môjho priateľa. Alebo skôr.. nenávidí rasu, akej Armas je. A keďže som ho teraz tak nejak vykopla, nečudovala by som sa, keby sa mi postará o niečo, alebo niekoho, na moje odreagovanie sa. *Ako rozpráva, opäť jej pohľad skĺzne dole na jeho hruď a až jeho slová ju donútia znova sa mu pozrieť do očí.* Tak teda, teší ma, Kolirien, *slabo sa usmeje.* To bude asi preto, že si ma Debbie adoptovala, *vysvetlí mu dôvod, prečo sa na mamu výzorovo nepodobá.* Čože? Bývate? *prekvapene naňho zažmurká.* A.. ako dlho? A nie, nedám si, *pokrúti hlavou nad jeho ponukou, ona si nájde niečo iné pod zub.*
Kolirien Davedien Snáď nie je vlkolak?* o tých vie, že ich Debie nemá rada. Bude to s ňou mať ťažké. Len dúfa, že ho miluje dostatočne silno, aby ho milovala i napriek tomu, že je vlkolak.* Aha. No.. Povedal by som, že skôr jej slúžim na odreagovanie,* uškrnie sa, hoci spolu s Debie ešte nič nemali. No veľmi po tom túži, odkedy ju prvýkrát videl.* Adoptovaná? Tak to som ešte vôbec nestihol zistiť, keďže i z teba je krása cítiť až na míle,* povie a rozosmeje sa, keď si uvedomí, ako divne to mohlo znieť. Neplánuje ju zvádzať ani nič podobné. No je vlkolak, takže ju cítil naozaj už oveľa skôr, ako ho tu ona videla.* Škoda, že si nedáš. Mne takéto niečo už dlho chýbalo. Hoci uznávam, Debie nie je najhoršia kuchárka,* pochváli ju.* Bývam. Nechcela ma Debie pustiť domov, keď som odišiel z nemocnice.
Mirana Christie Taylor *Pokrúti hlavou.* Je upír. Čo je, myslím, ešte horšie, *povzdychne si a otvorí skrinku, vyberie z nej cereálie a nasype si z nich do misky, ktorú vyloví zasa z ďalšej skrinky.* Ako to, že mi o vás ešte nepovedala? *zamračí sa a naberie si za lyžičku cereálií, ktoré jej pri jeho slovách a smiechu trocha zabehnú až začne kašľať.* Také komplimenty by ste si mali nechávať pre mamu, *uškrnie sa, keď už môže normálne dýchať aj rozprávať. No keď Kolirien znova začne hovoriť o mäse, zamračí sa.* Vy.. vy nie ste človek, však? *spýta sa, aj keď už tuší, čo za rasu by mohol byť.* Prečo ste boli v nemocnici? *začne vyzvedať, ako ďalej je.*
Kolirien Davedien *Počúva Miranu o tom, že jej priateľ je upír.* Och.. No.. Tak to sa vaša mama naozaj teší,* samozrejme to myslí ironicky, čo je počuť aj z jeho hlasu.* No najskôr vám o mne nestihla povedať, lebo sa sotva poznáme pár týždňov,* oboznámi ju so situáciou. Keď sa však začne drhnúť, priskočí k nej, aby jej jemným búchaním pomohol, no nemusí. Zvláda to aj sama.* Tak pre vašu mamu mám oveľa lepšie komplimenty,* uškrnie sa na Miranu.* Vlkolak,* jednoducho jej odpovie a párkrát si odkusne z mäsa. Na jej druhú otázku sa mu veľmi nechce odpovedať, no i tak to urobí.* Menšie nezhody s jedným z tunajších vlkolakov,* jednoducho to vysvetlí a mykne plecami. Potom sa znova pustí do toho mäsa, ale už si aj sadne a vezme si tanier, nech prípadná krv nie je všade.*
Mirana Christie Taylor To áno. Dobreže neomdlela od strachu, keď som jej ho prišla predstaviť,*krátko sa zasmeje.* Len pár týždňov? Aha. Tak to ja som jej Ariho tajila omnoho dlhšie, *uškrnie sa, tiež aj na jeho slová o komplimentoch pre mamu. No keď začuje, že je vlkolak, preglgne, aj keď práve nemá nič v ústach. Nebyť toho útoku vtedy v lese, asi by jej to bolo jedno, no takto.. čo ak to bol práve on? Sleduje ho, ako sa presunie k stolu a sadne si, no ona ostáva na svojom mieste opierajúc sa o linku.* Nezhody s vlkolakmi sú tu na dennom poriadku. Alebo skôr mesačnom, *opraví sa, no začína byť opatrná.*
Kolirien Davedien *Keďže ho hlad dostatočne premohol, mäso zmizne bleskovou rýchlosťou. Potom sa postaví a uprace po sebe. Nemá rád, keď je všade neporiadok. A ešte k tomu by mohla Debie prísť na to, kto v skutočnosti je. Áno, chce jej to povedať ale nie takýmto štýlom. Nad jej slovami o jej priateľovi sa len zasmeje. Viac ju zarazí jej zvýšená opatrnosť, ktorá tu doteraz nebola.* No... Ešte som o tom toho veľa nepočul. Poznám tu pár vlkolakov, ale len s jedným z nich sme si nejako nepadli do oka,* povie mierne otrávene.* Nebodaj ste aj vy mali nejakú potýčku s nimi?* zvedavo sa spýta, keď sa i on oprie o linku.*
Mirana Christie Taylor *Pozoruje ho ako je a sama robí to isté, len pomalšie. Vyzerá byť úplne pokojný. Kúsok sa odsunie, keď sa i on oprie o linku.* No.. áno. Pred pár týždňami. Mala som ale šťastie, neskončila som až tak zle, *povie normálnym hlasom, aj keď jeho blízkosť ju teraz desí.* A aj viete, kto to bol? *obráti tému opäť naňho. Čo by teraz len dala za to, aby bol niekto doma!*
Kolirien Davedien Elchanan Selvinski, ak ti to niečo hovorí,* tlmene sa zasmeje pri spomienke na ich menšie nezhody.* Ale myslím si, že by to s ním už nemal byť problém. Ale napríklad Alexa mi ešte nikdy neublížila,* spomenie aj ju.* A aj Alfa tunajších vlkolakov je dosť mierumilovný. Teda aspoň na nás vlkolakov,* znova tichý smiech.* A s kým ste sa to stretli vy? Mimochodom, volajte ma Kolirien alebo akokoľvek inak chcete. Len mi prestaňte vykať. Platí?* natiahne k nej ruku.*
Mirana Christie Taylor *Prikývne.* Áno, hovorí. Ale ešte som nemala tú česť stretnúť sa s ním. Aspoň myslím. *Stále má pocit, že ten vlkolak bol niekto z tých, čo menovala. Elchanan alebo Alexa. No stále jej nedáva zmysel, prečo by na ňu útočila Lexa. Keď ju ale Kolirien spomenie, prekvapene naňho pozrie.* Poznáte sa s Lexou? Och, asi blbá otázka, keďže ste obaja vlkolaci, *krátko sa zasmeje. Z jeho správania, rozprávania a celkového prístupu už prestáva mať pocit, že by to on bol ten neznámy vlkolak. To by sa asi správal inak, či nie? Keď sa jej spýta, kto to na ňu zaútočil, len pokrčí ramenami.* Na túto otázku vám, žiaľ, odpovedať neviem. Ale verte, že by som to vedela minimálne tak rada ako vy, *povie a dá si do úst poslednú lyžicu, načo sa slabo začervená.* Ehm, samozrejme, prepáčte. Teda, prepáč, *opraví sa a potichu sa zasmeje, príjmajúc podávanú ruku.*
Kolirien Davedien *Zasmeje sa nad jej červenaním sa.* Nemusíš sa ma báť. Nehryziem. Aspoň nie ľudí. Teda.. Chápeš ma, nie?* teraz sa na jeho tvári objaví menšia červeň. Jej súhlas však berie ako znak toho, že jej môže tykať aj on.* No... Myslím, že by to nebola výhra stretnúť sa s ním,* odfrkne pohŕdavo.* Ale tak.. Rozhodnutie nechávam na tebe,* mykne nakoniec plecami. Nad jej poznámkou sa zasmeje.* No tak nejak,* skonštatuje nakoniec.* A ty bývaš tiež tu?* nezdá sa mu to však, keďže doteraz ju vôbec necítil. Asi sa jej len niečo stalo a Debie nedovolila, aby bola sama alebo také niečo.*
Mirana Christie Taylor *Vyplašene naňho pozrie, no keď nad jeho slovami chvíľu pouvažuje, upokojí sa.* Hm, jasné, ja len.. neskáčem od radosti, keď sa stretnem s nejakým vlkolakom, či už premeneným, alebo nie, *na tvári sa jej objaví akýsi ospravedlňujúci výraz. Nechce, aby si myslel, že ho považuje za nejakú krvilačnú príšeru, aj keď ňou v istom slova zmysle je.* Popravde, vôbec ho nepoznám, a tak to neviem posúdiť. Ale neviem i ničom, čo by ma prinútilo zoznámiť sa s ním, a tak to v najbližšej dobe ani nehrozí. *Pohľad jej padne na misku položenú na linke, a tak ju rýchlo umyje a odloží na svoje miesto. Potom sa opäť oprie o linku a pozrie na Koliriena. Jeho otázka jej pripomenie posledné udalosti a na tvári sa jej objaví smútok. Ale len na chvíľu, no z jej slov veľa radosti tiež nečiší.* Nie, kúsok ďalej. Mama mne aj Nayse kúpila dom, keď odišla na nejaký čas do Ameriky. Len po tom, teraz sa mi zdá, že neuváženom rozhodnutí poslať Armasa na smrť sa necítim dobre, keď som úplne sama. *vysvetlí mu.*
Kolirien Davedien *Prikývne na znak súhlasu.* Ja by som na tvojom mieste robil to isté,* ubezpečí ju, že byť človekom či elfom, vyhýba sa tvorom ako je on zďaleka. Informácie týkajúce sa k téme Elchanan Selvinski nechá prejsť mlčaním.* Aha.. Tak dom. Teda to máte obe dobré, že bývate blízko nej. Minimálne teraz Naysa nemusí chodiť ďaleko hľadať opatrovateľku pre deti,* uškrnie sa.* No.. Samota je niekedy nepríjemná,* súhlasí s ňou a vzpaží ruky, natiahnuc tak každý kúsok svojho tela.* Aaaa... Chcelo by to trochu rozhýbať svaly. Pôjdeš so mnou?* navrhne jej, no skôr dúfa, že sa bude môcť premeniť na vlka a voľne si pobehať. Takže jej prítomnosť by ho vlastne len spomalila. No ak bude chcieť ísť, aspoň sa lepšie prispôsobí Debbinej chôdzi a behu a všetkým tým veciam, čo je u vlkolakov dosť odlišné.*
Mirana Christie Taylor No áno, s mamou mám dobrý vzťah a vôbec mi nevadí, že bývam tak blízko. Práve naopak, som rada, keď ju môžem navštíviť, ako aj Naysu, *pousmeje sa a potom sa trocha strhne, keď sa Kolirien odrazu natiahne a ukáže tak každý detail svojho skvele vypracovaného tela.* Ehm, vďaka za ponuku, ale teraz by som si radšej užila trocha samoty, *slušne odmietne a usmeje sa.*
Kolirien Davedien *Ani si nevšimne, ako sa Mirana strhla. Len mykne plecami.* Keď myslíš... Ale ja to potrebujem. Rád som ťa spoznal, Mirana,* usmeje sa na ňu a potom sa dostatočne rýchlo vytratí z kuchyne vchodovými dverami rovno do lesa, kde na jednu kôpku odloží nohavice a potom sa v podobe čokoládového vlka rozbehne lesom na malý prieskum a rannú rozcvičku.*
Mirana Christie Taylor Tiež som ťa rada spoznala, keď už ťa mama takto zatajila,*uškrnie sa a keď Kolirien odíde z domu, poberie sa ona do maminej rozsiahlej knižnice, kde sa rozhodne stráviť väčšinu dňa. Aspoň kým nepríde niekto, s kým bude môcť stráviť ten zvyšok.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama