RPG- Naysin návrat

16. prosince 2012 v 13:23 |  RPG záznamy
Miestnosť: Park (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Nia el Asmaru, Deborah Taylor Davedien, Naysa Christie Taylor, Élise Agraciana Galar, Mirana Christie Taylor
Dátum: 29. 10. 2012

Zakiaľ čo Mirana si užíva pekný deň so synovcom a neterou a stretáva sa s Naysinou nevlastnou sestrou, Nia a Debbie sa rozhodli priviesť Naysu späť domov..


Nia el Asmaru *po obede sa rozhodne zájsť za Deborah opýtať sa či sa jej Will ozval a zároveň či už je pripravená na cestu za Naysou. Je to sotva týždeň čo býva sama ale cíti sa uvoľnená a šťastná. No svoje sľuby mieni splniť a predsa, keď je Deborah tehotná potrebuje pokoj a nie obletovať drobcov* tak poďme na to *povie si a spolu s Alertem zastanú pred dverami domu, kde predtým bývala. nadýchne sa a zaklope. Napadne ju, že mohla napísať sovu, že príde ale teraz je to už jedno*
Deborah Taylor Davedien *Už jej lezie oddych hore krkom. Dnes nemá doma ani deti ani nikoho, takže teoreticky môže len oddychovať, hlavne keď ani sestra nie je doma. Aspoň sa znova nepohádajú. Len keby sa jej chcelo doma nič nerobiť...Asi je workoholička, lebo oddych ju doslova ubíja..a aj samota. Preto sa aj poteší, keď niekto zaklope na dvere. V podstate rýchlym tempom, hoci to rýchle je len rýchlejšie od normálu, dôjde k dverám, ktoré automaticky otvorí dokorán.* Nia? *Trocha ju prekvapí. Nečakala ju tu, ale nevadí, že došla. Je rada jej návšteve, len rada by vedela aj dôvod jej návštevy. žeby si tu niečo zabudla?* Čo ťa sem privádza? *Alebo sa len chce porozprávať? Pohľadom zájde k jej najlepšiemu kamarátovi, k Alertemu, na ktorého sa len usmeje. To je ten jej podivné zvieratko..*
Naysa Christie Taylor *Bolo milé vrátiť sa na chvíľu do práce. Nechala tam odkaz, že sa o pár dní vráti už nastálo. Rovnako ako Relle zaspala, i ona si zdriemla v práci. A až ďalší deň sa vrátila späť do Ruska po ostatné veci. Dnes sa už pevne rozhodla, že sa vráti. Už jej chýbajú drobci. A aj mama a všetci ostatní. Vôbec nevie o nich nič nové. Zdá sa jej, že tu bol aj Elchan, ale keď po ňom nenašla žiadne stopy, rozhodla sa to neriešiť. Aj sny môžu byť niekedy divoké.* Tak.. A môžeš sa vrátiť,* spokojne sa usmeje, keď vidí izbu v pôvodnom stave. No i napriek tomu tu strávi posledných pár chvíľ. Ľahne si na posteľ a zadíva sa do stropu. Pred očami sa jej objavia jasné hnedé oči na usmievavej tvári a plavé vlasy. Ani si nespomína na meno. A povedal ho vôbec? napadne jej. No v tejto chvíli to nechá tak, pretože tá tvár sa zmení na oveľa známejšie - Tytil a Isa. Pri tom pohľade sa jej na tvári objaví úsmev.*
Élise Agraciana Galar *Nakoniec sa predsa len rozhodla, že to u Deborah skúsi. Ten hotel, čo tu našla, sa jej ani najmenej nepozdáva. Na radnici si zistila, ktorý dom je jej. Potichu pristane v stromoch, dostatočne ďaleko, aby si najprv prehliadla terén. Deborah vo dverách ju uistí v tom, že je na správnom mieste. Len to malé dievča, čo je pri nej sa jej nepozdáva. Preto sa nakoniec rozhodne ani sa nepriblížiť k domu.* Odporná sviňa!* sykne, mysliac na Naysu. Ona mala všetko, no Élise len peniaze. A tie jej otca nenahradili. Obrátiac sa k sídlu La Lieste chrbtom, sa poberie smerom k neďalekému parku.*
Nia el Asmaru *keď sa otvoria dvere a uvidí v nich Deborah spokojne sa usmeje* noo..dve veci..prvá sa týka Willa či sa už u teba zastavil. Myslím že sa u neho prejavila empatia..A ta druhá..Si pripravená dnes ísť za Naysou? *opýta sa jej s vážnou tvárou* A ako sa tu žije bezo mňa a mojich šelmičiek? *opýta sa jej konverzačným tónom*
Deborah Taylor Davedien Will? Empatia?*Trocha ju to prekvapí, ale nejak to ani nejde riešiť, prečo by sa práve u nej mal zastaviť, pretože skôr ju zaujíma tá druhá vec.* Noo, za Naysou *Asi by mala vedieť dať Miri, že čo sa deje, nieže ju bude zháňať.* Môžme *Len jej ukáže ukazovákom, aby chvíľku počkala, kým jej odpovie na ďalšiu otázku. Len vbehne dnu, po teplý kabátik a svetrík, ktoré si už pred pár týždňami prichystala, presne na túto cestu do Ruska. A ešte narýchlo načarbe na papier odkaz, že šla za Naysou, nech tu Miri všetko zatiaľ zvláda. A potom len svoju sovu pošle za Miranou.* Tak poďme...*Usmeje sa na ňu, teraz už poriadne naobliekaná, zamkýnajúc dom.* Len dúfam, že teraz Naysa nebude v Egypte, keď sme sa tak naobliekali *Len taká poznámočka.* No a žije sa tu smutne. Nemám sa s kým rozprávať. Rien v práci, vnúčatá s Miri, sestra v škole a ja mám oddychovať *Len mykne plecami a naznačí jej svojim výrazom, ako neznáša tie chvíle oddychu.*
Naysa Christie Taylor *Príjemné myšlienky preruší divný zvuk.* Ale to nemyslíš vážne?!* skríkne zhrozene, keď si uvedomí, že to bol jej žalúdok. Preto sa horko-ťažko zdvihne z postele a namieri do kuchyne. Tam ešte nechala pár veci práve na tieto chvíle. Len čakala, že prídu neskôr. Veď jedla sotva pred dvomi hodinami. Spráska teda posledné kusy chleba s maslom a džemom a vráti sa do spálne. Teraz sa však zadíva cez okno. Ťažko sa jej opúšťa toto miesto. Veď tu predsa prežila niekoľko tých strastiplných dní. Dokonca sa čuduje, ako sa tie noci, čo bola sťatá na mol, dokázala vrátiť do bytu. Ale to je asi nejaký šiesty zmyslel opilca alebo čo. Pretože každý opilec trafí domov.* Och.. Si nezodpovedná..* skonštatuje nakoniec, hľadiac von oblokom.*
Mirana Christie Taylor *Konečne je po tých nekonečných tichých dní v jej dome živo. Aj keď.. možno až príliš. Deti lietajú po dome ako zmyslov zbavené a chcú, aby ich naháňala. Budiž.. ale po hodine toho už má dosť. Len keby vedela, ako ich skrotiť. Mama jej žiaden návod na ich obsluhu nepriložila, a tak skúsi to, čo na Xama, keď bol ešte malý, fungovalo vždy. Keď prebehnú cez obývačku k dverám do chodby, mávne prútikom a zo zárubne vyskočí strašiak naplnený sladkosťami. Toto kúzlo našla kedysi v nejakej knihe a pobavilo a zaujalo nielen ju, ale každého, kto ho videl. Na tvári sa jej rozhostí sebavedomý úškrn, keď obe deti s prekvapením zastanú, a keď sa k nej otočia, akoby sa chceli uistiť, že to je pre ne, očká sa im rozžiaria a strašiak skončí na kusy rýchlejšie, ako keby použila zaklínadlo Reducto. Potichu sa na nich zasmeje a kým zbierajú zo zeme sladkosti a plnia nimi svoje malé ústočká a žalúdky, poupratuje všetky hračky a všetky poroznášané veci, s ktorými sa jej neter a synovec hrali. Po niekoľkých minút sa vráti k dverám do obývačky, kde sa už malí sladkosťami ohadzujú namiesto toho, aby ich jedli, a zamračí sa.* Takéto plytvanie?? No dobre, keď vám už nechutí, ideme von, *rozkáže, ale ani zamračený výraz, ani vážny tón nie sú skutočné, a Izi aj Tytil to vedia. Ukážu jej svoje ústa plné čokolády roztvorené v širokom úsmeve, ktorému sa neubráni ani ona.* Len si pekne naplňte vrecká, lebo von ideme naozaj, *zopakuje, keď im berie bundičky z vešiaka, a aj keď to nečakala, ako sa vráti vidí, že ju obaja do bodky poslúchli a z vreciek na nohaviciach im vypadávajú cukríky a čokoládky, ktoré sa im tam viac nevmestili.* Ale no ták, veď využite všetko, čo máte, *uškrnie sa, navlečie obom bundičky a ešte im aj pomôže naplniť vrecká aj na nich. Na zemi síce ešte ostane pomerne veľká hromádka, tú ich ale nechá odniesť si domov, keď sa vrátia z parku. Vezme ich za rúčky, každého z jednej strany a vyjde z domu, kráčajúc, poskakujúc a smejúc sa s dvoma malými šidlami, ktoré sa snáď nikdy neunavia.*
Élise Agraciana Galar *Znechutene hľadí pred seba. Nenávidí ju. Nenávidí to, že ona mala otca vždy pri sebe. Nenávidí to, že jej venoval viac času. Nenávidí, že jej nechal ten hlúpy prívesok, o ktorom hovoril. Nenávidí, že jej nenechal nič. I napriek tomu, že sa pokúša slzy udržať v skrytosti v očiach, pár kvapiek jej predsa len vylezie von.* Do kelu aj s tebou!* zahromží a rýchlym pohybom si utrie slzy.* Prečo ona a nie ja?* spýta sa, hľadiac na nebo. Ešte aj detský smiech, odfrkne si v mysli a pohľadom vyhľadá narušiteľov jej ticha. Zbadá v diaľke mladú tmavovlasú ženu s dvoma deťmi - chlapček a dievčatko.* Ako môže mať niekto takéto stvory?* potichu sa spýta sama seba. Ona po žiadnom netúži. A jej je takto dobre.*
Mirana Christie Taylor *Po čase minimálne dvakrát takom dlhom, ako keby šla sama a normálnym tempom sa konečne dostanú do parku. Ani im nemusí nič hovoriť, okamžite ju pustia vyletia ako z pružiny k svojim obľúbeným hojdačkám na stromoch. Znova sa nich veselo zasmeje a pozorujúc ich zábavku a počúvajúc ich smiech, sadne si na lavičku okolo veľkého stromu ovešaného lanami s konármi pospájanými lanovými mostíkmi a rôznymi ďalšími atrakciami. Závidí im tú bezstarostnosť, veselosť a možnosť na nič nemyslieť, o nič sa nestarať. Len žiť.. a užívať si, baviť sa. Priala by som im, aby nikdy nevyrástli, pomyslí si s hlbokým povzdychom. Napriek príjemnej prechádzke, čerstvému vzduchu a na pohľad nekonečnej zábave ju už za tú chvíľu, čo nie je v bezprostrednej blízkosti tých roztopašných anjelov, začínajú prepadať pochmúrne myšlienky. Úsmev sa jej z tváre stratí, pohľad zabodne kamsi do neznáma a myšlienkami je kade-tade, len nie pri deťoch. Že nie je sama a doma jej pripomenie Tytil, keď k nej z ničoho nič pribehne a vyskočí jej na kolená.* Tytil! *zhíkne a na malú chvíľu vôbec nevyzerá ako tá milá a zábavná teta. Uvedomí si to a rýchlo Tytilka postrapatí po vlasoch a venuje mu jeden zo svojich najkrajších úsmevov.* Tak čo? Bavíte sa? Kde si nechal Izi? *pohľadom blúdi po konároch a hojdačkách, až kým ju nejaký tenký vysmiaty hlások zozadu nenaplaší.* Izi! *zvolá so smiechom a otočí sa, vidiac pred sebou napoly prázdne ústočká svojej malej neterky. Odrazu ju čosi-ktosi začne ťahať za ruku a keď sa obráti, vidí, že je to Tytil.* No čo je môj malý? *znova sa zasmeje a vyhovie mu, postaví sa. Pridá sa k nemu aj Izi a obaja začnú svoju tetu ťahať k hojdačkám, na ktoré si sadnú a nakážu jej, aby ich hojdala.* Ako si prajete, vaše veličenstvá, *uškrnie sa a striedavo raz jedného, raz druhého začne hojdať, pričom ich veselý smiech zaženie jej nepríjemné myšlienky, ktorých sa sama zbaviť nedokáže.*
Nia el Asmaru no hej..som ti písala sovu včera ale možno že ešte neprišla *poznamená akoby ju to viac už nezaujímalo a počká kým sa Deborah nachystá* tak poďme. ale musíš sa ma chytiť pod pazuchou lebo voľnou rukou musím držať Alerteho *povie jej a vyberie prívesok, chytí Alerteho, počká kým sa jej Deborah chytí a sústredí sa na Naysu. Zavrie oči a pocíti tiaž premiestňovania. Potom len otvorí oči a uvidí dvere bytu, kde by mala byť Naysa. zaklope na dvere* tak sme tu *skonštatuje a skontroluje či sú všetci vcelku*
Deborah Taylor Davedien *A možnože jej sova aj došla. Len je v tej kôpke listov, ktoré "majú čas". Nejak sa jej včera nechcelo čítať a nič také nevyhnutné tam nevidela, tak ich odsunula nabok. A neprečítala si ich.* Možno zobrala niekomu inému *Nepekné od nej, že práve spochybňuje dobrú sovu, ale nemôže si priznať, že ten list sa jej nechcelo otvárať. Keby bol list od Naysi, ten by hneď čítala..*Okej, len ma nikde cestou nezapatroš..*Spraví presne to, čo jej Nia povedala, teda ju chytí pod pazuchou a potom len si tiež zavrie oči, potom čo vidí, ako vyťahuje prívesok. Z takýchto nadprirodzených cestovaní jej aj zle zvyklo prísť, čiže zatvorené oči budú najlepším riešením.* Hm, tu býva? *Prvá jej otázka, ktorá príde v podstate spontánne, hneď ako si otvorí oči.* Čo jej mám vlastne povedať? *Skôr sa pýta sama seba, kým stojí pri zatvorených dverách. Nevie, čo povedať Nayse či k nej byť milá alebo zlá. Nejak nebolo času na rozmýšľanie. Vedela len, že ju chce znova priviesť domov.*
Naysa Christie Taylor *Ako pozerá na nočnú oblohu, všimne si, že sa jej hviezdy snažia niečo povedať.* Čože? Hrozí nebezpečenstvo deťom? Aké?* no skôr než sa pýta, vidí, ako sa hviezdy zhmotňujú do tvaru ženy. Dlhé vlasy.* T-to nie...* zľakne sa a okamžite sa postaví. V tom istom momente začuje klopanie na dvere.* Kto to môže byť? Žeby správca? Veď s ním mám všetky účty vyrovnané... Možno barman... Nie.. Aj s ním mám všetko vyrovnané,* netuší, kto bude stáť na druhej strane dverí. Takmer sa potkne cestou o tú jedinú tašku, čo má so sebou. Ona ju totiž musela položiť do stredu miestnosti. Ako taký znak toho, že odchádza. Zhlboka sa nadýchne a otvorí dvere.* Nia? Mama?..
Nia el Asmaru *keď začuje slová Deborah len sa krátko zasmeje a potom keď zaklope počúva jej monológ* no neviem. *povie a pokrčí plecami no keď sa konečne otvoria dvere a v nich sa zjaví Naysa od úľavy si vydýchne* ahoj .smieme vojsť dnu? *opýta sa krstnej. Na rozdiel od Deborah ona má na sebe len tričko a mikinu.* chýbala si nám *povie jej úprimne a čaká nejakú reakciu*
Deborah Taylor Davedien *Keď sa dvere otvoria a v nich sa zjaví Naysa, na chvíľku aj zabudne na to, čo všetko sa v jej hlave premietlo. V prvom rade, či sa na ňu poriadne rozkričať, dať jej facku, aby sa spamätala alebo len ju objať a poprosiť ju, aby sa vrátila. A keby povedala nie? Priviazala by ju a odvliekla domov? Toľko nápadov a ani nevedela, ktorý uskutočniť. A stále ani nevie. Pohľad len zdvihne na Naysu a len bez slova a bez nejakých emócií ju sleduje. Skôr než by čokoľvek prejavila, povedala, rada by počula niečo od nej. Hocijakú reakciu, snahu niečo zdôvodniť alebo aspoň zabuchnúť pred ich nosmi dvere. Takže zatiaľ nechá hovoriť Niu.*
Élise Agraciana Galar Nemôžete tie deti nejako utíšiť!* skríkne na tú tmavovlasú ženskú a v očiach jej zaiskrí. Cíti, ako ju oheň šteklí na prstoch. Má chuť ublížiť im. Ani nevie prečo presne. Jednoducho nemá vôbec chuť na deti.* Rada by som v tichosti odpočívala,* vysvetlí svoj dôvod, no v hlase počuť znechutenie.* Skúste sa pobrať s tými... krpcami niekam, kde nebudete nikoho rušiť. Ďakujem,* povie jednoducho. Nemusí sa postaviť. Jej zvýšený hlas k nim isto doľahol. Preto len znova zavrie oči.* Och Merlin.... Ja ťa snáď...* nevie nájsť vhodné slová a hlavne si neuvedomuje, že to hovorí nahlas.* Naysa,* povie posmešne a odfrkne si.*Prečo si mala všetko len ty?
Naysa Christie Taylor Ja.. Nečakala som vás. Práve som už bola na odchode...* povie dostatočne prekvapene, keď sa dostane k slovám. Na malý moment si prestane všímať Niu, zaujme ju viac mama. Čaká, kedy jej ruka vyletí k tvári a dá jej jednu riadnu facku. To potrebuje. Teda teraz už nie, ale zaslúžila by si to. Zadíva sa do jej zelených očí a sústredí sa na jej pocity. Cíti neistotu. Takmer takú istú, aká je jej vlastná. Čo ju celkom aj teší. Takto aspoň vie, že sa na ňu mama nehnevá. Alebo to riadne skrýva. Nakoniec musí odvrátiť zrak, ktorý padne opäť na Niu.* Jasné, pokojne vojdite,* povie a odstúpi od dverí, aby obe vedeli vojsť.* Č-čo vás sem privádza?
Nia el Asmaru *keď ich konečne pozve dnu usmeje sa* no tak nejak sme prišli po teba aby si sa už vrátila. Vieš na Deborah je toho už trochu dosť a potrebuje teraz oddychovať. A ja už tiež veľmi nápomocná nie som aj keď som nablízku *povie jej a potom si všimne kufor* chcela si sa už vrátiť či presunúť? *opýta sa jej prekvapeným hlasom a pozrie na ňu. svoje pocity potlačí nech si to vyjasnia oni dve*
Deborah Taylor Davedien *Naysine slová o tom, že ich tu nečakala a že už bola na odchode, jej vyčaria menší úškrn na tvári. Ale skôr taký úškrn zakrývajúci smútok. Chvíľami sa snaží držať svoje pocity na uzde, ale keď ju a Niu Naysa vpustí dnu a ona uvidí ten kufor, len sa na chvíľu zamyslí. Ďalší útek? Alebo návrat domov? Ktovie, čo mala jej dcéra zas v pláne. A možno ten kufor, možno už niečo oveľa skôr rozhodlo v jej reakcii na celý Naysin útek. Nie, nebol to kufor, skôr nevydarené medové týždne a to, čo nosí pod srdcom. Preto len k nej pristúpi o čosi bližšie, potom čo Nia dopovie väčšinu informácii, snažiac mať nečitateľný alebo skôr zmetený výraz, a len jej jednu poriadnu strelí poza ucho.* Toto nás sem privádza zlatko! Ako si mohla nechať svoje deti napospas ich babičke! *Vie, že hovorí o sebe a že svoje vnúčatá miluje a preto sa o nich kedykoľvek postará, ale tu ide o princíp. Deti majú byť so svojimi rodičmi, nie starými rodičmi.* Mne nevadila Nia, ani vnúčatá, ale ešte aj Xam sa vrátil, moja sestra sa vrátila..môj dom sa stal prechodnou ubytovňou..*Ale ani nejde o jej dom. Ale o Naysu.*Prečo si to spravila? Prečo si utiekla a všetkého sa vzdala?
Naysa Christie Taylor *Keď vojdú, zavrie za nimi dvere, čakajúc na ich odpoveď.* Ty už nebývaš s Debie? A kde bývaš?* zhrozí sa nad Niinou poznámkou, že je len nablízku. Jej otázku si zatiaľ nevšíma. Jediné, čo od Nii vie, je to, že sa zas uzatvára do seba. Preto si len sťažka povzdychne. Keď k nej mama pristúpi, má chuť spraviť krok dozadu. No skôr, ako by ho urobila, dostane to, o čo si žiadala. Hoci sa jej z tej facky tisnú slzy do očí, zadrží ich. A ani sa na mamu nebude hnevať. Nemá dôvod. Radšej iba sklopí zrak. A vtedy si všimne mamino väčšie brucho. Pohľad ihneď vráti do jej očí.* Ty si pribrala?* začudovane sa spýta.* Ty máš sestru? Xam sa vrátil?* priveľa informácii v tejto chvíli. Najradšej by ani na matkine otázky neodpovedala, no v nich sa skrýva viac pocitov ako u Nii. Zhlboka si povzdychne.* Lebo muži..* povie jednoducho.* Ale už je to dobre.. Práve som sa chystala vrátiť domov, keď..* zarazí sa. Úplne zabudla na to, čo videla vo hviezdach.* Mama! Nia! Rýchlo! Deťom hrozí nebezpečenstvo!* skríkne a schmatne tašku do ruky, ťahajúc obe von z bytu.*
Nia el Asmaru no už skoro týždeň bývam vo vlastnom dome. bola si dlho preč a ja som nerada na obtiaž*vysvetlí jej pokojným hlasom a keď uvidí tú facku trochu ňou trhne a na chvíľu si spomenie na Nicolasa ale potom to nerieši a len počúva ich dve. no pri slove nebezpečenstvo sa otočí k Deborah* kde sú deti? s kým sú? *opýta sa jej hneď pripravená ich premiestniť priamo za osobou ktorá ich stráži* no taaak. *posúri ich a nasleduje Naysu z bytu von spolu s Alertem*
Deborah Taylor Davedien Obtiaž?*Ona nie je obtiaž.* Mohla si zostať...*Ona a pribrať. No áno, teraz by to bolo logické, že by svoje nervy z Naysi ukľudňovala jedlom, ale nie. Jedine tak z tehotenstva priberá.* Ako sa to vezme..vďaka tebe som mala trochu vydarenejšie medové týždne, než by som plánovala *V podstate to bol len deň, ale teraz skôr myslela tie týždne bez Naysi ako celok. Ktovie, kde sa ona flákala a čo robila tých pár týždňov, o ktorých sa už v mesiacoch dá hovoriť. Na to o svojej sestre a Xamovi len prikývne. Veľa toho ti ušlo, veľa...*Muži...a kvôli nejakému mužovi sa vzdáš detí a všetkého...blbosť *Najradšej by povedala, nech sa pozrie na svoju matku. Po dvoch veľkých nešťastných vzťahoch konečne našla šťastie. Hoci s niekým, s kým by asi nebola, keby o ňom hneď všetko vedela, ale takto teraz je to fajn. Asi raz v živote je šťastná, že sa jej hneď nepovedalo, že je vlkolak.* Nebezpečenstvo? Veď sú s Miri..Armas je ďaleko *Ubezpečí ju aj Niu, že je všetko v poriadku, ale asi jej slová nemajú veľkú váhu, keď sa už ide. Len nechápavo pozrie na Niu, zisťujúc, či nevie niečo viac. *
Naysa Christie Taylor *Absolútne nechápe, o čom jej matka hovorí. Zmätene na ňu pozrie.* Ian...* povie nakoniec mame, no je jej to zaťažko. Predsa len... Strávila s ním dlhú dobu. A stále to bolí.* Ja viem, že je to blbosť. Preto sa vraciam. Ale ak nechceme, aby jej nejaká dlhovlasá ženská ublížila, mali by sme si švihnúť,* posúri ich trochu. Keď však povie, že sú s Miri, dačo jej tam nesedí.* Ona im isto neublíži. Kto iný by chcel?* začína sa báť. Jej materinské srdce jej hovorí, aby si švihli.* No poďte!* skríkne na obe a pozrie na Niu.* Vieš nás tam rýchlo premiestniť?
Nia el Asmaru *keď ich posúri len sa zamračí ale viac nehovorí nič* pochytajte sa prosím a pevne sa držte. *požiada ich a počká kým sa jej chytia. rukou chytí Alerteho za srsť a druhou rukou si vyberie prívesok* ste pripravené? *opýta sa a keď sa uistí, že sú všetci pripravení sústredí sa na Miranu .nechce sa sústreďovať na viac ľudí naraz aby to nedopadlo zle. zavrie oči mysliac na Miranu a pocíti tlak z premiestňovania. otvorí oči a uvidí deti, Miranu a nejakú ženu* Alerte *povie mu a ukáže smerom k deťom aby ich bežal chrániť*
Mirana Christie Taylor *Vidí, ako obom deťom vejú vlásky ako vysoko ich hojdá a ich smiech unáša vietor. Žiaľ, asi zlým smerom, pretože odrazu začuje akýsi neznámy hlas a keď na chvíľu prestane deti hojdať a obzrie sa, zbadá ženu sediacu na lavičke neďaleko. V parku je len pár ľudí a tak si je istá, že to vravela jej, plus sa aj opäť ozve. Šokovane zažmurká, ako si nejaká cudzia osoba dovoľuje vyháňať ju z verejného parku!* Prosím? Toto je verejný park a je dosť veľký na to, aby ste si našli iné miesto na odpočívanie v tichosti, *v očiach sa jej zablysne. Nemá v pláne odchádzať. Keď zozadu začuje, ako sa Tytil s Izi dožadujú jej pozornosti a hojdania, otočí sa späť k nim, no po pár rozhojdaniach odrazu z úst tej neznámej začuje niečo veľmi známe. Okamžite k nej obráti tvár a skoro dostane náraz z Tytilovej hojdačky, len tak-tak stihne cúvnuť do bezpečnej vzdialenosti.* Čo ste to povedali? Čo viete o mojej sestre?? *Z jej pohľadu je jasné, že ak bude chcieť teraz odísť, aj ju zviaže, len aby jej vysvetlila spomenutie Naysinho mena. Hlavne teraz, keď zmizla a už týždne o nej nič nevie.* Počkajte chvíľu, idem sa len tuto porozprávať s tamtou tetou, *povie ponad plece deťom a spraví niekoľko krokov k neznámej.*
Élise Agraciana Galar O akej vašej sestre hovoríte? Veď vás ani nepoznám. Prečo by som rozprávala o vašej sestre?* nechápavo pozrie na približujúcu sa ženu. Až o pár minút si spomenie, že vyslovila Naysino meno. Och.. Už zase ona! Nedá mi pokoj! povzdychne si, tento raz už potichu.* Viem len toľko, že je moja nevlastná sestra,* skonštatuje sucho. Predsa len už spomenula jej meno. Načo sa tváriť, že nič nepovedala? A aspoň ju táto ženská nebude dlho otravovať.* A vôbec ma netrápi, že je to verejný park. Bola som tu jednoducho prvá. Choďte s tými deťmi na druhú stranu,* veď má pravdu. Kto prv príde, ten skôr melie.*
Mirana Christie Taylor *Zarazene ostane stáť necelé dva metre od tej ženy. Nevlastná sestra? Začuduje sa. Naysa, a vlastne ani mama jej o nijakom ďalšom súrodencovi nevraveli.* Nikdy mi o vás nevraveli, *zapochybuje o ženiných slovách a prekríži si ruky na hrudi. Odrazu do nej niečo zozadu narazí a tak pozrie dolu, pričom sa jej na tvári objaví úsmev, keď zbadá Tytila držiaceho ju za kraj kabáta a podozrievavo hľadiaceho na neznámu pred nimi. Z druhej strany sa zas postaví Izi a nemôže sa ubrániť širšiemu úsmevu. Ten jej ale zmizne, keď sa hentá znova ozve.* Nepôjdeme nikam! Deti sa chcú hrať tu a miest na duševné rozjímanie je po celom meste dosť! *zvýši hlas a ani sa nepohne.*
Élise Agraciana Galar Och.. Ako by mohli!* povie sarkasticky.* Vaša mama sa to dozvedela len pred nedávnom. Keď zomrel jej exmanžel. A neviem, či už Naysa o mne vôbec niečo vie,* dodá k svojim predchádzajúcim slovám. Už sa chystá, že ich tá ženská zoberie niekam preč, no jednoducho sa nechce vzdať. To ju nahnevá a nechtiac jej z rúk vyšľahnú malé plamienky, ktoré zapália drevenú lavičku.* Och.. Už zase ste ma tak rozčúlili, že som niečo zapálila!* sykne po tej tmavovlasej ženskej.* Mimochodom, tie deti sú vaše? Lebo tam nevidím žiadnu podobu,* povie sucho, keď sa jej podarí uhasiť ten kúsok lavičky.*
Mirana Christie Taylor *Máličko sa zamračí. Niečo o tom, čo tu tá ženská vraví už počula, no ozaj ju zaráža, že o nej nič nevie. Keď zbadá, ako jej z rúk vyšľahnú plamene a vidí, ako olizujú drevo lavičky, nasucho preglgne. Oheň.. strom.. vlasy.. Zakaždým, keď si na to spomenie, hradlo jej zovrie strach. Preto je rada, keď plamene zmiznú, aj keď pohľad na čierne obhorené drevo jej tiež nie je príjemný. Z hromady nepríjemných spomienok ju vytiahne znova tá žena a len na ňu zazrie.* Nie, nie sú moje. Sú.. Naysine, *chcela povedať "sestrine", ale keď vlastne vie, kto to je, povedala jej menom.*
Élise Agraciana Galar Naysine?* zarazí sa.* Naysa má deti? Prečo mi toto nik neoznámil, že som tetou. Asi som sa nikomu nezdala dosť dôležitá,* znova jej sarkastický tón a potom si čupne k deťom. A vtedy sa jej v hlave zrodí krásny plán. Túto omráčim a detí sa zbavím. Keď oni zabúdajú na mňa, prečo by som si ja mala spomenúť na nich? A aj na deti budú vedieť zabudnúť... na tvári sa jej začína objavovať úsmev. Pomaly sa postaví.* Hmm.. A ako sa volajú?* spýta sa so záujmom, aby nedala na sebe nič znať. Élise, dokonalý plán, uškrnie sa v duchu a bez ďalších poznámok vytiahne prútik a na svoju "spoločníčku" vyšle omračovacie zaklínadlo. Bolo to dosť nečakané, takže ráta s tým, že sa jej to podarí. Ale nikdy nevie.. Preto iba ticho sleduje ten krátky červený lúč, ako sa stráca v tele oproti. Čaká, či sa dostaví aj účinok.*
Mirana Christie Taylor *Párkrát zažmurká. Ale prečo sa vlastne čuduje? Nikdy o tejto žene nepočula a očividne ani ona i nich nemá ktovieaké nové správy.* Áno, Naysa má deti, ako vidíte. A keďže, ako ste vy sama pred chvíľou povedali, sa o vás mama dozvedela len nedávno a Naysa o vašej existencii pravdepodobne ani netuší, nemal vám to kto oznámiť. *Vysvetlí jej, aj keď dosť neochotne. Kúsok spolu s deťmi od ej cúvne, keď si pred nich čupne, hlavne keď vidí, ako vydesene sa na ňu malí pozerajú.* Ehm.. Tytil a Izabelle, *povie zamračene, keď odrazu začuje zvuk krídel. Prudko pohne hlavou a pozrie na oblohu, odkiaľ sa očividne k nej blíži nejaká sova. Srdce jej poskočí. Armas! napadne jej ako prvé a aj zabudne, že pred ňou stojí, aj napriek jej slovám, stále cudzia žena a veľmi nezdravo sa zaujíma o Naysine deti. Aj preto si nevšimne, kedy žena vytiahla prútik, začuje len čarovnú formulku a svet okolo nej sčernie a ona prestane vnímať..*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama