RPG- Oklamaný

16. prosince 2012 v 13:27 |  RPG záznamy
Miestnosť: Taikatalvi (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Armas Jari Kappanen, Mirana Christie Taylor
Dátum: 2. 11. 2012
Armas sa vracia do Witchwoodu. Namiesto Mirany ho ale privíta Mileena, čo ale on nemôže tušiť..

Armas Jari Kappanen *Premiestni sa do až desivého ticha. Tma okolo neho je takmer hmatateľné, nebyť jeho skvelého zraku, určite by prehliadol dom slabo sa črtajúci kúsok pred ním. Zhlboka vdychujúc sladkú vôňu, ktorá mu bola tak dlho odpieraná kráča k tomu neveľkému domu, pričom nos ho sám zavedie k zdroju toho jedinečného sladkého pachu. Cez nikdy nezamknuté napoly presklené dvere vojde dnu, prejde časťou domu, až sa ocitne pred dverami spálne. Na chvíľu pre nimi zaváha, no potom ich čo najtichšie otvorí a nazrie dnu. Všimne si osobu nepokojne spiacu v posteli- pozabudne sa, že mu Miri spomínala, že sa prefarbila, ale aj tak je to jediné vysvetlenie, ktoré mu napadne vzhľadom na to, že inak nemá jediný dôvod pochybovať o tom, kto tú posteľ okupuje. Keď sa k nej priblíži, okrem viditeľných zmien si uvedomí aj čosi nepríjemné v jej pachu, čo tam doteraz necítil. Ale keďže bol tak dlho mimo, nepripisuje tomu veľkú vážnosť. Zľahka ju pohladí po vlasoch. Veď je opäť pri nej..*
Mirana Christie Taylor *Opäť sa jej sníva jedna z tých nekonečných nočných môr, ako vždy, keď sa jej Miranu podarí ovládnuť cez noc. Nepokojne sa prehadzuje na posteli, občas zo seba vydá tichý ston a jediné, čo chce je, aby to čo najskôr skončilo.. Okolo nej je tma a vlhko, počuje hlasné bitie vlastného srdca a prestrašené výkriky ľudí naokolo. Tlačia sa na ňu, postrkujú ju a nútia ju ísť smerom, kde naisto vie, že ich nečaká nič dobré. Chce sa vrátiť, ale aj tam tuší nebezpečenstvo. Vtom zacíti trasenie skál nad nimi. Ale nezačalo to len teraz, len si to doteraz neuvedomovala. Počuje tupý buchot skál a tlmené výkriky ľudí, ktorých pod sebou navždy pochovali. Obzerá sa okolo seba, no nič nevidí. Je úplne slepá a pomaly jej začínajú zlyhávať aj ostatné zmysly.. Vtom zacíti niečí dotyk a vie, že nepatrí ku snu. Ten je zakaždým rovnaký a toto si nepamätá. V okamihu sa preberie a pár sekúnd len dychčí, akoby sa snažila popadnúť dych, ktorý v sne strácala. Chvíľu je tiež vyplašená z toho, že nič nevidí, no keď si jej oči začnú zvykať, začne sa aj ona pomaly upokojovať, nevnímajúc nič iné len stĺpik postele pred sebou.*
Armas Jari Kappanen *Znepokojene pozoruje Mirinu zvraštenú tvár a už-už sa chystá prebrať ju, keď vtom sebou Miri trhne a dokorán otvorí oči. Nechá ju, nech sa z toho sna úplne preberie, no keď ho ani po dvoch minútach akosi neregistruje, skloní sa k nej, tesne pri uchu zašepká jej meno a potom si to namieri k jej sladkým perám..*
Mirana Christie Taylor *Konečne začne pokojnejšie dýchať a žmurkanie tiež prestane byť také vyplašené. Práve keď sa zhlboka nadýchne, pripravená spať ďalej, začuje ako niekto šepká Miranino meno a napravo zaregistruje nejaký pohyb. Otočí tam tvár práve tak, aby zacítila čiesi chladné pery na tých svojich. Vyplašene sa odtiahne a posadí sa, pričom nespúšťa zrak z tmavej postavy pred sebou. Luskne prstami, načo izbu zaplaví jasné svetlo z lampy, pred ktorým si zakryje oči.* Armas?? *pretne ticho zvolaním hlasnejším, ako chcela. Prekvapenie ani trochu nepredstiera, nečakala, že by sa mohol vrátiť.. tak skoro.*
Armas Jari Kappanen *Pousmeje sa, keď sa tak vyplašene posadí.* Miri, to som ja, *povie a natiahne k nej ruku, aby ju znova pohladil.. a pobozkal. Oslepí ho ale jasné svetlo, a tak ruku stiahne. Po chvíli mu už ale nebráni a normálnom výhľade a tak si viac všimne, ako veľmi sa Miri zmenila. Nielen farba vlasov je iná. Aj oči má čierne, pokožku ani nie bielu, skôr až popolavú a celkovo vyzerá.. staršie? Vážnejšie? Dospelejšie?* Zmenila si sa, *poznamená, ale nie podozrievavo. Len prekvapene. Končekmi prstov jej jemne prechádza po tvári, krku, pleciach a rukách.. a znova sa vráti k jej tvári.* Tak strašne si mi chýbala, *povie, ale bližšie k nej nejde. Radšej nech si znova nenavykne na jej blízkosť. Možno ho už ani nechce vidieť, jej výraz a tón hlasu zatiaľ nie sú ktovieako čitateľné.*
Mirana Christie Taylor *Jej výraz vôbec neprezrádza to, čo by mal.* Ty si späť, *hlesne a v jej hlase je počuť takmer až zúfalstvo, ktoré len tak-tak v tvári zakrýva. Nie že ho nečakala tak skoro. Ona ho nečakala vôbec. Ale on je späť.. práve keď začala veriť, že žiadne sovy znamenajú jeho smrť. Takmer sa strhne, keď sa jej začne dotýkať, no ovládne sa, dokonca sa aj prisunie bližšie k nemu. Na jeho poznámku nijak nereaguje, má čo robiť, aby sa aspoň trochu pri ňom uvoľnila, nemá kedy vymýšľať klamlivé výhovorky.* Ty mne tiež, *snaží sa do tých slov dať čo najviac ospravedlnenia. Neisto zodvihne ruku a pohladí ho po líci a potom, bez rozmýšľania, aby si to náhodou nevyhovorila, pritiahne si ho bližšie a pobozká ho. Najprv nesmelo, nežne, no o chvíľu sa už ledva vládze nadýchnuť.* Prepáč mi to, *ospravedlní sa, ani nevie za čo. No dúfa, že on si to vysvetlí ako ospravedlnenie za to, čo Mirana spravila, lebo nič iné jej nenapadá.* Prepáč..
Armas Jari Kappanen * Je koniec, pomyslí si, keď vidí ako sa tvári a počuje jej hlas. Stiahne ruku späť, odsunie sa, no zrak z nej nespúšťa. Chce ju vidieť čo najdlhšie, vpíjať sa do jej síce čiernych, ale stále krásnych očí.. Odrazu pocíti jej pery na svojich, zacíti jej prsty vo svojich vlasoch.. a na tvári sa mu usadí úsmev, ktorému nemôže zabrániť.* Za nič sa neospravedlňuj. Milujem ťa. *Chytí ju za pás a pritiahne ju k sebe čo najbližšie, až cíti, ako jej bije srdce. Kúsok sa od nej odtiahne a znova jej pozrie do očí.* Ale toto mi už nikdy nesprav, rozumieš? Už nikdy nás takto nesmieš rozlúčiť..
Mirana Christie Taylor *Práve sa jej to začína skutočne páčiť, keď vtom sa Armas odtiahne a začne s nejakými vážnymi rečami. Udrží sa, aby neprevrátila očami.* Prepáč mi to, ale nemohla som inak, *povie potichu a sklopí zrak pred jeho upreným pohľadom. Nie je jej príjemný. Pripomína jej Alexa..* Sľubujem. Ale ani ty mi už nesmieš dať dôvod nad niečím takým vôbec premýšľať, *povie a vážny výraz zmení na úsmev a úľavu.* Ach, som tak rada, že si späť. *Tuho ho objíme okolo krku a úplne ho stiahne k sebe do postele. Na vážnosť nemá náladu, šok ju prešiel, s tým, že je späť sa už zmierila a teraz dostala skvelý nápad. A nevidí jediný dôvod, prečo by jej nemal vyjsť. Začne ho bozkávať vášnivejšie, prstami mu cez hruď prejde až k okraju trička, ktoré mu najprv len povytiahne, no keď sa dotkne jeho chladnej pokožky, na ktorú mala doteraz právo len Mirana, pocíti doteraz neznáme vzrušenie a vyzlečie mu ho úplne. Zrak jej pritom padne na jazvy tiahnuce sa po celom jednom jeho boku a na tvári sa jej chtiac-nechtiac objaví zdesený výraz. Prestať v tom, čo už začala ale nechce, a tak sa len smutne usmeje a ďalej sa venuje ten novej, dosiaľ na vlastnej koži nepoznanej činnosti..*
Armas Jari Kappanen *Tak veľmi mu chýbal každý jej dotyk, každé jej slovo, úsmev, pohľad, že by jej teraz bol sľúbil čokoľvek. Ale hento je vážna vec a vie, že už ju nesmie sklamať.* Nikdy viac, *povie pomedzi bozky, ktorými jej zasýpa teraz už nahé telo. Keď si všimne, ako sa Miri pozerá na jazvy na jeho boku, nadvihne jej tvár, aby videla len tú jeho a pokračuje tam, kde prestal..*
Mirana Christie Taylor *Kašle na jeho slová. Len nech Mirane ešte ublíži. A viac ako teraz. Nech sa nevráti už nikdy. Aspoň to doteraz chcela. Ale keď vidí, ako ľahko sa dal oklamať.. A keď jej je jeho blízkosť taká príjemná.. Odrazu sa strhne, akoby sa chcela vymaniť z jeho zovretia. Zdesí sa predstavy, že by jej chýbala nejaký pijavica. Navyše Miranina pijavica. No na to, aby to teraz ukončila, je už neskoro, a tak sa celá poddá tej náhlej vlne úžasných pocit, vďaka ktorým sa jej podarí zhasnúť až na piate lusknutie..*

Ráno:

Mirana Christie Taylor *Opäť sa jej sníva tá zvláštna nočná mora. No tentoraz na ňu tak nevplýva. Niekde vo vnútri pociťuje obrovské šťastie. Ale z čoho? Myseľ má akúsi zahmlenú a len matne si spomína na ešte jeden sen. Armas, vybaví sa jej ten, s kým ten sen bol. Žeby z toho bola taká šťastná? Nie, je to niečo väčšie.. Začne si z toho sna vybavovať viac, až sa jej zdá, akoby to bola skutočnosť a nie len obyčajný, krásny sen.. Hlúposť, pomyslí si a pomrví sa. Pohne pri tom rukou a do niečoho buchne. Zažmurká a otvorí oči. Chvíľu na to "niečo" ležiace vedľa nej len hľadí, no potom sa prudko posadí, neveriac vlastným očiam.* Armas?? *vyhŕkne a vzápätí si uvedomí, že je nahá. Potiahne si prikrývku vyššie a podarí sa jej skryť zarazenosť. Odprisahala by, že spať šla oblečená. Žeby to predsalen nebol sen..?*
Armas Jari Kappanen *Pomaly sa preberá z bezsenného spánku, keď začuje a zacíti, ako mu škvŕka v bruchu. Už si zvykol na litre čerstvej krvi každý deň a teraz už dva dni nemal ani len kvapku. Zacíti nejaký dotyk a do nosa mu udrie sladký pach. Pozná ho, cítil ho aj včera. A predsa je iný.. viac sladký, viac lákavý. Obráti hlavu smerom, odkiaľ ho cíti najviac a otvorí oči vo chvíli, kedy Miri šokovane zvolá jeho meno.* Aj ja ti prajem dobré ráno, *uškrnie sa, chytí ju za zápästia a stiahne k sebe, vášnivo ju pobozkajúc.* Ani nevieš, aký som rád, že si ma včera nevykopla cez všetky dvere a neposlala späť do toho pekla, *povie po chvíli a pohľad mu zvážnie.* Poviem ti o tom, ale nechcem, aby to malo vplyv na náš vzťah. Stalo.. stalo sa tam veľa zlého, ale v žiadnom prípade nepripisuj vinu za to sebe! *zdôrazní a pevne pozrie Miri do očí.* Sľúb mi, že si to nebudeš brať príliš k srdcu, *hlas mu znežnie a aj keď by veľmi chcel, nepobozká ju. Cíti, že by mu prišlo zaťažko odtiahnuť sa od nej, už takto má čo robiť, aby odignoroval ten nádherný pach jej krvi.*
Mirana Christie Taylor *Stále naňho len nemo hľadí, nevediac, ako reagovať. Ako to, že je tu? A kedy prišiel? A prečo sú obaja nahí v posteli, keď si je istá, že zaspávala oblečená a určite sama??* Eh, bré ráno, *zamrmle tesne pred tým, než ju stiahne k sebe a pobozká. Aj tak si to ale nevie patrične užiť, myšlienkami je stále niekde inde, bohviekde, lebo ani sama nevie, na čo myslí. Rozmýšľa, kedy sa vrátil. Určite niekedy v noci, to jej je jasné. A musela už spať, tiež vec, ktorou si je istá. To by vysvetľovalo, prečo si jeho návrat nepamätá. Ale on hovorí tak, akoby bola hore.. a to jej už zmysel nedáva. Stále s tým istým nechápavým výrazom počúva, čo hovorí a je ešte zmätenejšia ako predtým.* Čože? O čom mi povieš? Čo zlé? Aká vina? *Cíti sa úplne mimo diania, len naňho hľadí ako debil a snaží sa niečoho z jeho slov zachytiť. Jediné, čo jej ale napadá, o čom by mohol hovoriť je to, čo sa stalo vo Fínsku. Napriek jeho slovám si vytrhne ruky z jeho nie príliš silného zovretia a zakryje si nimi ústa, aby potlačila vzlyk.* Niekto umrel, však? Kto? Sľubujem, budem v poriadku, len mi to všetko povedz.. *potrasie hlavou a v tej chvíli si všimne jazvy tiahnuce sa od Armasovho pleca po celom boku až po pás. Tentoraz počuteľnému zdeseniu nezabráni. Nemôže od tých jaziev odtrhnúť pohľad a jediné, na čo v tej chvíli myslí je, že to za to môže ona..*
Armas Jari Kappanen *Pohladí ju po vlasoch. Nad jej zmätenosťou sa len pousmeje a pomyslí si, aká je tak zlatá. Úsmev mu ale z tváre rýchlo zmizne, keď Miri ukáže, ako rýchlo jej to páli. Skrúšene prikývne.* Áno. Otec. Tri mesiace dozadu. Nemal som ti to ale kedy napísať.. Čo je? *zamračí sa, keď začuje jej vzlyk a vidí jej zdesený pohľad. Pozrie sa na vlastný bok a ústa sa mu vykrivia v grimase.* To nič nie je. Nedal som si pozor a takto to dopadlo.. Hej.. nepozeraj sa na to, dobre? Naozaj to nič nie je, *nadvihne jej bradu tak ako v noci, na chvíľu zaváha, no potom vyskočí z postele a navlečie na seba čo nájde. Potom si znova sadne na posteľ, chytí Mirinu tvár do dlaní a uprene sa jej zahľadí do očí.* Nie je to tvoja vina, rozumieš? Nemôžeš za to..
Mirana Christie Taylor *Párkrát zažmurká, aby slzy zmizli skôr, ako by si ich mohol Ari všimnúť. Počuje z jeho hlasu, že ju nechce vidieť plakať ani sa trápiť nad tým, čo sa vo Fínsku stalo. Ale pochybuje, že to dokáže. Ale aspoň pred ním môže byť za hrdinku.* Ja.. neviním sa za to. Aspoň nie tak veľmi.. Viem, že za to nijak nemôžem, *snaží sa hovoriť pevným hlasom, čo sa jej vcelku darí, ale na konci skloní pohľad, lebo viac nevydrží ten jeho. Keď odrazu vyskočí, neistým pohľadom ho sleduje, ako hľadá po izbe svoje veci - rada by vedela, ako a kde skončila jej nočná košeľa - a oblieka sa, no pri jeho rýchlosti to nie je ľahké a ani sa nenazdá, je opäť pri nej. Pri jeho slovách sa nezmôže na viac ako falošne úprimný úsmev a tiché:* Ja viem. *a aby sa opäť vyhla jeho pohľadu, ovinie si ruky okolo jeho krku a zľahka ho pobozká.* Vieš čo? Nehovorme už o zlých veciach.. Mám ti toho toľko čo povedať! Celý deň môžeme ostať v posteli, *zasmeje sa a je prekvapená, ako úprimne jej smiech znie. To, prečo si vôbec nepamätá, kedy sa vrátil, zistí neskôr. Nemusí sa kvôli nemu trápiť každučkú chvíľu..*
Armas Jari Kappanen *Naivne jej slovám uverí. Jediné, čo totiž chce je, aby sa Miri zbytočne netrápila, ešte viac, keď to má byť kvôli nemu.* Tak proti takému návrhu sa nedá protestovať, *uškrnie sa a privinie si ju k sebe, teraz už celkom pokojne vdychujúc vôňu jej krvi a zaujato počúvajúc jej príjemný hlas..*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama