RPG- Záchrana

19. ledna 2013 v 20:18 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre (rpg) Pub (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright, Naysa Christie Taylor
Dátum: 20. 11.-5. 12. 2012

Aj keď sa obaja veľmi snažili, dlho im to priateľské správanie nevydržalo. Veď ako by aj mohlo, po tom, čo sa stalo deň predtým..


Mirana Christie Taylor *Prebudí sa z nepokojného spánku do úplnej tmy. Chvíľu jej trvá, kým sa zorientuje, kde to vlastne je, a zhlboka dýcha, aby upokojila splašené srdce. Po pár minútach dýcha už pokojnejšie, a tiež rozoznáva predmety v miestnosti. Prevráti sa na chrbát a zaskučí od bolesti. Rukami si objíme brucho a predýchava tú bolesť, pričom sa ju snaží nielen potlačiť, ale aj úplne odstrániť. Nevie sa ale dostatočne sústrediť, a tak si pomôže dotykom dlane, z ktorej jej po pár sekundách začne plynúť príjemné teplo, ktoré jej bolesť zmierni. Znova sa skúsi pohnúť a tentoraz je to omnoho lepšie. Pomaly sa posadí a oprie sa o čelo postele, rozmýšľajúc, koľko asi môže byť hodín. Odrazu si zívne a rukou si zakryje ústa, pričom v kútiku úst zacíti zaschnutú krv. Nechtom si ju zoškrabe, ale pochybuje, že to stačí. Začne sa znova obzerať po temnej miestnosti až zbadá ešte iné dvere okrem tých, ktoré vedú niekam na chodbu a ktoré sú zamknuté. Dá zo seba dole deku aj zakrvavený plášť, a radšej sa ani poriadne na seba nepozerá. Horko-ťažko sa postaví a chvíľu sa musí pridržať steny, ako sa jej zakrúti hlava. Znova si siahne na brucho a potlačí aj zvyšok bolesti. Maličkými, pomalými krôčikmi potom dôjde ku dverám a siahne na kľučku. Tá pod tlakom jej ruky povolí a dvere do kúpeľne sa otvoria. Zbytočne neváha, zamieri k vani a pustí do nej vodu. Kým sa vaňa naplní, zoblečie si to málo, čo na nej ešte ostalo a pohľad jej padne na svoj odraz v zrkadle. Ako prvé jej do očí padnú vlasy, vlnité a zlaté ako kedysi. Modré unavené oči na ňu smutne pozerajú, až musí odvrátiť pohľad. Pristúpi k vani, vlezie do nej a ponorí sa až po bradu, zatvárajúc oči, z ktorých jej znova začnú tiecť horúce slzy.*
Siegfried S. Bright *Čaká a čaká, stále len čaká. Možno by to chcelo nejaký zázrak, nejakú malú sovu so zdrapom papiera a nejakou správou o nej. No nič neprichádza. Už v to pomaly aj prestáva dúfať. Aj tak je tu len za blázna, ak čaká, že sa vôbec vráti. A s celou tou pomstou za jej neveru, už ho to prestáva baviť. Takéto striedanie nálad už poriadne dlho nezažil. Asi by však bolo najlepšie, ak by sa znovu vydal na cesty a už sa nevrátil. Tento dom je plný spomienok, ktoré ho prenasledujú každú minútu. No najskôr sa musí zbaviť Miri. A či už to pôjde tak, že sa tu zjaví Armas, alebo ju hoc aj oknom prehodí, veľa času tomu nebude dávať, lebo mu isto hrabne. Že som ju nevypil celú.. pomyslí si. Mal by s tým teraz menej práce. Začuje zvuky z kúpeľne v hosťovskej izbe a s nakrčeným nosom odpochoduje až do vstupnej haly a z nej rovno do veže.*
Mirana Christie Taylor *Keď otvorí oči, zbadá, že voda má už skôr červenú farbu od jej krvi. Znechutene pokrčí nosom a prejde si rukou po krku. Ten by mal byť už v poriadku. Ale o tú nohu sa stále poriadne nepostarala a tak to skúsi teraz. Aj keď sa nechce priveľmi vyčerpávať, má chuť znova to skúsiť bez dotyku. Už len podľa hmatu cíti jazvy, čo by nemalo byť až také ťažké. Privrie oči, upokojí dych a začne sa sústrediť na liečenie. Po niekoľkých sekundách jej rovno celou nohou prejde príjemné teplo a samé prestane, keď sa noha vylieči. Tá krvavá voda jej ale príde vážne nechutná, a tak ju vymení, zmyje zo seba všetku špinu a omotá sa osuškou, na ktorú jej z mokrých vlasov kvapká voda a vráti sa do izby. Tam si sadne na kraj postele, no keď jej začne byť zima, vlezie do nej a poriadne sa pozakrýva. Chvíľu len tak sedí, ale začne sa nudiť. Zamyslene krčí čelo a nakoniec sa predsalen rozhodne.* Siegfried! *zakričí trocha chrapľavo. Ak tu má stráviť niekoľko hodín, tak určite nie čumením do blba.*
Siegfried S. Bright *Usadí sa na múrik, vdychuje čerstvý vzduch a z diaľky stále počuje zvuky z kúpeľne. Aspoň však vie, že neutiekla. Privrie oči a pomaly sa mení na obláčik hmly, keď začuje svoje meno. Nechápe, čo sa to deje. Žeby smútila? Nebodaj nad tým nedokončeným znásilnením.. uškrnie sa, keď sa nad tým zamyslí. Prelezie teda naspäť do vstupnej haly a kráča až k hosťovskej izbe. Chvíľu ostane predo dvermi a potom vkročí dno s kamenným výrazom.* Volali ste? *zatvári sa ako služobník vo vlastnom dome a uškrnie sa.*
Mirana Christie Taylor *Začína byť nervózna. Čo mu to toľko trvá? Dovalí sa, keď najmenej túži po jeho spoločnosti a keď ho volá, vlečie sa.* Tak kde si dočerta? *zašomre viac nahlas, aj keď by ju mal počuť tak či tak. Žeby mal tak tuhý spánok? pomyslí si a uškrnie sa. V tej chvíli sa dvere konečne otvoria a ona len podvihne obočie nad jeho zvláštnym výrazom a tým, čo povie.* Áno, volala. Mal by si sa naučiť chodiť na zavolanie rýchlejšie. *Zatvári sa naoko pohoršene.* Poď tu, *posunie sa kúsok na posteli, aby mu spravila miesto a na perách má zvláštne tajomný úsmev.*
Siegfried S. Bright *Pri dverách začuje to jej hundranie a vlastne sa tomu aj čuduje. Len nedávno by ho najradšej.. ktovie čo by s ním vôbec spravila. A teraz? Keď vojde dnu, nadvihne obočie na to jej opovážlivé chovanie.* Aha ho, aká si zrazu akčná. *prehodí pár slov, keď vidí, že mu spravila miesto na posteli.* Tak, kam to.. ehm, ma chceš? *uchechtne sa a posadí sa teda k nej, pričom ju chvíľu zvádza pohľadom.* No? *oblíže si chutne pery, no nakoniec sa rozvalí krížom cez posteľ a čaká, načo ho vlastne zavolala.*
Mirana Christie Taylor *Trocha sa uškrnie, ale nijak to nekomentuje. Bez mihnutia oka mu opätuje pohľad a keď ho vidí, ako sa rozvaľuje na posteli, sama si ľahne na bok a podoprie si hlavu rukou. Na tvári má stále ten zvláštny úsmev, chvíľami má pocit, akoby ho sama mimovoľne zvádzala.* Bolo by tak ľahké ti podľahnúť, *šepne akoby mimochodom a pohľadom si ho krátko obzrie. Na to, čo sa stalo včera ale nezabúda, a tak jej úsmev na chvíľu z tváre zmizne. Rýchlo sa ale spamätá, nadýchne sa a znova sa usmeje.* Niečo ti porozprávam, *povie odrazu a trocha sa na posteli pomrví.* Je to na dlho, tak si sprav pohodlie. A bola by som rada, keby si nezaspal. Zíde sa ti to vedieť. A.. tak aj pochopíš moje včerajšie chvíľkové zlyhanie, *nazve to takto, ale nechce sa s ním o tom hádať. Práveže by bolo dobré, keby aspoň pár hodín ani jeden z nich nemyslí na včerajšok.*
Siegfried S. Bright *Sleduje ju a háda, čo sa chystá spraviť. Pri jej šepote sa len pousmeje.* A kto ti v tom bráni? *prehodí nezáväzne a uškrnie sa. Keď však počúva ten jej hlas, zdá sa mu, akoby sa to "včera" ani nestalo. Príde mu to.. zaujímavé. Ale čo on má k tomu hovoriť, keď sa jeho nálada a myšlienkové pochody menia zo sekundy na sekundu.* A čo také? *pozrie sa jej do očí a prikývne jej, že nezaspí. Alebo sa aspoň posnaží.* Hej, hej.. chvíľkové zlyhanie. *uškrnie sa, no o tom radšej chvíľu pomlčí. Chce si ju vypočuť.*
Mirana Christie Taylor *Vážne naňho pozrie.* Nie kto. Ale čo. *Nad jeho úškrnom sa ani nepozastavuje. Len na chvíľu zmĺkne, rozmýšľajúc, ako začať.* Aby si bol aspoň trocha v obraze, spýtam sa.. Pamätáš si meno "Mileena"? *Bolo to už veľmi dávno, vie, ale niečo aj tak staré mu v tej upírskej pamäti mohlo zakotviť.*
Siegfried S. Bright *Čo? Aké "čo"? čuduje sa ale nenechá to na sebe poznať a počúva ju ďalej.* Mileena? *opýta sa ešte raz. Zdá sa mu, že by mu to malo nieco hovoriť. Zdá sa mu, že to už niekde začul. Nebolo to od nej? opýta sa sám seba, no len pokrúti hlavou a odpovedá jednak sebe a taktiež aj jej.* Viem len, že som to od niekoho počul. *povie pomaly.* Ale kto to je, to ti neviem povedať. *pokrčí ramenami ležiac roztiahnutý na posteli.*
Mirana Christie Taylor *Nebadane prikývne.* Ani som moc nečakala, že si to budeš pamätať. Nevadí. *Na chvíľu sa odmlčí.* Počul si ho odo mňa. dokonca som sa ním aj kedysi predstavila. A na druhý deň som ti nevedela povedať dôvod, prečo som tak spravila. A ani o niekoľko dní potom.. a keď som to už vedela, tak som sa.. bála. *sklopí pohľad.* Vlastne.. chcem sa ti.. poďakovať. Za čo, to sa dozvieš neskôr. A možno to pochopíš už pri začiatku. *Pohľad stále nevládze zodvihnúť. Neverí, že to povedala.* Och, no.. poviem ti príbeh. Príbeh o dievčatku, ktoré malo všetko. Milujúcich rodičov, šťastné detstvo. Až do jedného dňa. Nikdy netúžila po súrodencoch, ani nie zo sebeckosti, na to bola príliš láskavá. Skrátka mala všetko, čo potrebovala. Ale že je jedináčik nebola tak celkom pravda. Dozvedela sa, že má sestru. *Odmlčí sa. A potom začne rozprávať, takmer bez prestávky. O prvom stretnutí s Mileenou, na ktoré si dlho nevedela spomenúť. O dlhom, ťažko živote bez rodičov, s mužom, ktorý jej klamal "pre jej dobro". O Transylvánii, Fínsku, znova Transylvánii a ďalšej tragédii na mieste, ktoré kedysi nazývala svojím domovom.* Normálne som mala chuť vrátiť sa za Arim a ostať tam. Ale v iných chvíľach mi to zas pripadalo ako strašne hlúpy a zúfalý nápad. a tak som sa rozhodla ostať sama, buď prežiť, alebo skapať niekde presne tak ako rodičia či Alex. *Dá si dlhšiu prestávku, aj preto, aby mohol Sigi spracovať všetko, čo doteraz povedala, a aj preto, že jej trochu vyschlo v ústach.*
Siegfried S. Bright *Začína sa pomaly rozpamätávať. Vážne sa mu takto raz predstavila! A keď mu povie, že sa mu chce poďakovať, zamrzne mu na chvíľu pohľad.* Poďakovať? *tak včera by ho najradšej.. ktovie, čo by s ním najradšej spravila, no bude sa radšej držať tej možnosti, ktorá sa páči jemu, hoci jej by po chuti vtedy nebola. Alebo áno?* Príbeh? *začuduje sa. To si ho zavolala preto, že mu chce povedať príbeh? No postupom času ju zaujato počúva.* A on? Vedel o Mileene tiež? *opýta sa s nadvihnutým obočím.* Vlastne.. kto každý o nej vedel? *opýta sa presnejšie a posadí sa.*
Mirana Christie Taylor *Potichu čaká, čo povie. A potom mu pokojne, aj keď trochu zahanbene, odpovie.* Nie. Skoro nikto o nej nevedel. Len Naysa a mama, a aj tým som to povedala len keď to už bolo nevyhnutné. *Vidí, ako si Sigi sadá, no ona ostane ležať, len trocha zdvihne pohľad.* Ale aj ty si mal tú "česť" stretnúť sa s ňou. Dvakrát, myslím, a ak rátam aj to včera, tak tri. Na pohľad sme príliš odlišné neboli.. stačilo povedať, že som sa prefarbila a nikto sa viac nepýtal. A že som bola nevľúdna a prchká.. no čo, každý máva zlé dni. Na jednej strane to bolo fajn, lebo som sa cítila hlúpo už len pri pomyslení, že by sa o tom mal dozvedieť niekto viac. Ale niekedy som mala chvíľky, kedy som sa s tým tajomstvom chcela niekomu ďalšiemu zveriť. Arimu.. Toľkokrát. Ale myslím, že bolo oveľa jednoduchšie žiť v tej lži. Hlavne keď si práve on nič nevšimol.. *Posmutnie a zahľadí sa na posteľ a chvíľu len sleduje kvapky vody padajúce z jej vlasov.* A ani ty, *znova naňho pozrie.* To si si vážne myslel, že len tak z ničoho nič by sa mi to začalo páčiť? *Ani nevie, či je to len rečnícka otázka, alebo či chce počuť odpoveď. *
Siegfried S. Bright *Takže skoro nikto? pomyslí si. Keď sa dozvie o Nayse a o Debbie ani sa tomu nečuduje. Skôr by mu prišlo čudné, ak by im to nepovedala. Predsa len, sú jej rodina už dlhšiu dobu.* Trikrát? *nadvihne obočie a príde mu to divné. Kedy by to stihol? No po jej rozprávaní už na niečo prišiel. Stále si tým však nie je istý. Na jej otázku len pokrčí ramenami a pousmeje sa.* Ja už neviem čo si mám myslieť.. všetko je tak divné. Možno znovu na čas zmiznem a ktovie, či sa vrátim. *povie ľahostajne, akoby sa ho to ani netýkalo.*
Mirana Christie Taylor *Prikývne.* Uhm. Vtedy, keď som sa predstavila jej menom. Ale vlastne to bola ona. Potom v pube, keď sa tam vrútila Lexa. A keď sme sa naposledy "normálne" rozprávali. No a.. teraz. A to je dosť jasné, kedy. *poslednú vetu len zamrmle a ľahne si na chrbát, prehodiac si vlasy nabok. Po jeho slovách naňho zamyslene pozrie.* To som ťa tak málo poznala, alebo si sa tak veľmi zmenil? Už vôbec nespoznávam toho milého zvedavého chlapca, ktorého som spoznala na začiatku plánovanej oslavnej ožieračky, z ktorej nakoniec nič nebolo. *Na konci sa trpko pousmeje.* Prečo ťa vlastne tak veľmi trápi predstava, že by ťa Lexa podviedla, keď, ako si sám povedal, je preč, s vlkolakmi a nemyslíš si, že sa niekedy vráti. *Na pár sekúnd sa odmlčí.*Netvár sa, akoby ti na nej už nezáležalo. Inak by si takto nevyvádzal.
Siegfried S. Bright *Takže je to tak, ako si myslel. Aj pri Alexinom útoku to bola ona. Uškrnie sa pri jej zamrmlaní.* No? Kedy, kedy? *podpichne ju, keď si ľahne. Pri spomienke na milého zvedavého chlapca sa zarazí. Prečo to vyťahuje? pýta sa sám seba, no potom mu dôjde kam tým mieri.* Lebo.. *odfrkne si a zmizne z postele k oknu, pričom chuť vypadnúť odtiaľto stále rastie a rastie. Ak to zájde ďalej a bude sa ho vypytovať na takéto veci, možno si zbalí kufor hneď teraz a odmiestni sa preč. Už má toho po krk. Nech si Alex kľudne preťahuje každého.. upíra, či vlkolaka. Kľudne aj nejakého elfa, ak túži po špicatých ušiach, už ho to prestalo zaujímať. A dúfa, že sa k týmto spomienkam už nebude musieť vrátiť.* a nezáleží. *zamrmle potichu.*
Mirana Christie Taylor *Ani sa nepousmeje.* Nepodpichuj. *Len toľko k tomu. A keď jej tak pekne vysvetlí, prečo sa z neho stal Zoro pomstiteľ, ktorý ani nevie, prečo sa mstí, nemôže si odpustiť prevrátenie očami.* Počúvaj, *posadí sa, popraví si uterák a pozrie naňho.* Neodídeš z jedného hlavného dôvodu a niekoľkých ďalších. Tým hlavným je, že chceš vedieť pravdu. A preto počkáš, kým sa Armas vráti, čo je ten ďalší dôvod. Tiež dúfaš, a možno si si aj istý, že sa Lexa jedného krásneho dňa vráti. Mimochodom, ani si mi nepovedal, ako si sa o tom dieťati vlastne dozvedel. Dobre, možno na nejaký čas odídeš, ale určite sa vrátiš. Tváriš sa, že je ti to jedno.. ale prečo som potom potratila a takmer umrela? *Nezáleží jej na tom, či to chce počuť alebo nie. Ona mu to povedať chce. Po chvíli ticha tíško pokračuje.* Len za jedno ti môžem byť vďačná.. aj keď by sa to možno zaobišlo bez toľkej krvi.. ale nie všetko môže byť ideálne, že? *trpko sa usmeje, aj keď ju nevidí.* Konečne som voľná.. a sama sebou. Asi preto sa s tebou teraz dokážem pokojne rozprávať. *Ostane ticho, nech môže v tichosti sám rozmýšľať, no zrak z neho nespúšťa.*
Siegfried S. Bright *Uškrnie sa, keď sa ozve.* Prečo by som si nepichol? Ehm, nepodpichol? *zasmeje sa, no pri jej príhovore ho smiech omrzí.* A čo ak ťa premením, nechám mu tak rovno odkaz a zmiznem? *povie a snaží sa udržať pokojný tón, no nedarí sa mu to tak, ako by chcel.* Prišlo jej dvojča. *pokrčí plecami.* Ako si tým môžeš byť taká istá? Ako vieš, že sa vrátim? Čo ak ma to už prestalo zaujímať? *vrčí otočený k nej, no otočí sa znovu k oknu, dokým sa mu to nevymkne spod kontroly. Je mu vďačná za to, že ju prizabil. No to je skvelé. Svet sa snáď zbláznil! pomyslí si.* Takže voľná? Skvelé.. *prehodí nevšímavo.* Možno ti aj závidím..
Naysa Christie Taylor *Ešte šťastie, že je víkend a deti nechala u babky. Tá sa s nimi vždy zabaví. Keď jej Ryan tak rýchlo vyrástol, aspoň Tytla a Isu si môže užiť. Síce nie sú najmenší, ale babka je babka. S ňou zažijú vždy kopec zábavy. Preto mohla zostať cez noc u Nevana a užívať si chvíle s ním. Doteraz nechápe, ako si ju dokázal tak obmotať okolo prstov, no nevadí jej to. Je s ním šťastná. A hlavne s ním čaká dieťa. A požiadal ju o ruku.* Dobre.. Nie priamo, ale požiadal,* na tvári sa jej usadí radosť. Pozrie sa vedľa seba na spiaceho Nevana. Venuje mu letmý bozk a potom sa postaví z postele a zadíva sa na hviezdnatú oblohu.* Ste skvelé!* uškrnie sa, keď sa vtom začnú meniť. Zbystrí zrak. Musí vidieť všetko. A hlavne pochopiť. Objavuje sa Miri, potom Sigi. A zrazu vidí, ako sa Sigi vrhá na Miri.* To čo má byť?* keby bola sama, vykríkne to. No nechce zobudiť Nevana. Venuje mu posledný pohľad, na papierik načarbe, že ide za sestrou. Hodí na seba oblečenie a okamžite opúšťa jeho apartmán.* Vínculo con Sangre!* a o pár sekúnd sa ocitá pred Sigiho sídlom*
Mirana Christie Taylor *Prižmúri oči.* Tak si podpichnem aj ja.. ešte raz tá otázka- prečo ťa tak veľmi trápi, že by ťa Lexa podviedla? A s Armasom? *Na chvíľu sa odmlčí, a potom pokračuje, bez prestávky, chladne a kruto, nezamýšľajúc sa nad tým, ako mu tým môže ublížiť.* Chcela Lexa dieťa? Ale ty si jej ho nebol schopný spraviť, čo? To muselo byť kruté prebudenie... Samozrejme, že si potom šla hľadať iného.. darcu. Možno aj mne klamal o tom, čo sa vtedy v obchode naozaj stalo. Trocha viac sa rozvášnili, až to Armas príliš prehnal a skoro ju zabil. Celkom uveriteľná teória, čo povieš? Aj ty si nad tým tak rozmýšľal? Či ti to Lexino dvojča dalo nejakú nápovedu? "Konečne jej niekto vyhovel.. Našla si niekoho, kto ju vie uspokojiť po všetkých stránkach.." Hm? Keď sa na to pozriem takto, aj by o dávalo zmysel, čo povieš? *Opiera sa o čelo postele a zazerá na neho.* No a ty voľný nie si? Si upír.. silný, rýchly.. keď chceš, aj očarujúci.. môžeš mať na ktorúkoľvek si ukážeš prstom. *Stíchne a prekríži si ruky na hrudi.*No a teraz mi povedz, či toto nepovažuješ za dôvod, prečo si počkať na pravdu.
Siegfried S. Bright *Uškrnie sa, keď si doňho chce podpichnúť, no po pár slovách to aj oľutuje.* Prečo? Čo takto jeden z dôvodov.. takmer ju zabije a ona sa s ním ešte pomiluje? No fakt pekné. *povie ironicky, no jej ďalšie slová ho dosť rania. No v tomto má ako v jedinom pravdu. Kypí v ňom zlosť pri každom ďalšom slove, ktoré jej vychádza z úst.* Vieš Miri, vždy som mal jedno pekné nutkanie. *objaví sa jej tesne pred tvárou a chytí ju za krk, pričom ju vlečie z postele k dverám.* Zistiť, či elfovia vedia lietať. *povie sladko, otvorí dvere a prehodí ju cez celú chodbu až do vstupnej sály, pričom sa hneď objaví na schodoch a sleduje jej "let."* Nie! Nepovažujem to za žiaden dôvod a už mám dosť týchto rečí. *zavrčí.* Mal som ťa zabiť včera, zbavil by som sa tým dvoch problémov. *škrípe zubami a kráča dolu schodmi.* Myslím, že tie dvere potrebujú zmenu, čo takto elfské telo zabodnuté v nich? *vycerí na ňu tesáky.*
Naysa Christie Taylor *Už-už sa chystá zazvoniť, keď vtom začuje buchot. I napriek zatvoreným dverám cíti bolesť a hnev.* To čo má byť? On ju chce fakt zniesť zo sveta?* zarazí sa a okamžite začne trieskať na dvere.* Ty imbecil! O čo sa snažíš? Okamžite otvor!* skríkne a rovno aj vyskúša, či majú otvorené. Na jej šťastie sa kľučka pohne a dvere sa pootvoria. Hneď ich otvorí dokorán. Naskytne sa jej pohľad na lietajúcu Miranu a zúrivého Sigiho.* Ty si blázon? Skúšaš, či vie lietať alebo ti šlahlo v bedni?* zadíva sa na ním pohľadom, že keby vedela, tak by ho rovno upálila. Pribehne k Miri a čupne si k nej.* Miri?* skúša, či je pri vedomí.*
Mirana Christie Taylor *Pokrčí plecami.* No, trocha nechutné, ale keď myslíš.. *zatiahne. Mierne sa zamračí, keď pokračuje, a strhne sa, keď sa zrazu objaví tesne pred ňou. Ani nestihne nejako slovne reagovať, nieto sa ešte fyzicky brániť, a už ju drží pod krkom a vlečie po zemi. A keď vidí, ako otvára dvere a počuje jeho slová, len vyvalí od strachu oči. Následne zacíti ako letí a z hrdla sa jej vyderie pridusený výkrik. S buchotom dopadne na zem a chvíľu sa ani nepohne. Až keď začuje iný hlas, trocha nadvihne hlavu a zbadá vedľa seba Naysu. Kúsok sa pohne, no zastaví ju bolesť hlavne v krku, ako aj po celom chrbte.* Au.. *sykne a ostane ležať tak, ako dopadla.*
Siegfried S. Bright *V pozadí začuje trieskanie na dvere, no nedáva tomu nejaký veľký význam. Chce dokončiť, čo začal. Keď však kráča po schodoch, na ktoré sa premiestnil, dolu, uvidí Naysu, ako čupí pri Miri.* Nepleť sa do toho! *zavrčí po nej.* Je to len medzi nami dvoma. *stojí na kraji schodov a díva sa na ne.* Potom ti dám to, čo z nej zostane, ak vydržíš chvíľu ostať za dverami. *povie falošným tónom a pousmeje sa. No je aj rád, že prišla Naysa. Ak by sa aj neovládol, aspoň by mal kto odpratať telo.* Tuto Miri mi práve spomínala, aké to mám šťastie, keď som neplodný a som otec, všakže? *milo podotkne na jej slová.* A nezabudla spomenúť statočného Armasa ako darcu spermií! *precedí už spomedzi zuby a zavrčí.*
Naysa Christie Taylor *Nechce veľmi hýbať s Miri, keďže nevie, ako veľmi ju ten idiot zranil.* Veď sa do toho pliesť ani nebudem,* prenesie sarkasticky. No jeho ďalšie slová ju na pár sekúnd ochromia. Neplodný? Otec? Armas? Darca spermií? Jemu načisto hrablo z neprítomnosti Lexi, skonštatuje si v hlave pre seba a hľadí na neho pohľadom a la zabijem ťa, keď budem mať príležitosť.* Ty si sa načisto zbláznil!* nepýta sa ho to, jednoducho to vysloví. Je to tak. Iná možnosť nie je.* Alebo si si našiel novú záľubu v ničení mojej sestry?* keby mohla, šľahali by jej z očí plamene.* No nič.. Ja odchádzam. Aj s ňou!* povie rozhodne a dúfa, že sa stihne odmiestniť skôr, než sa Sigi o čokoľvek pokúsi.* Vydrž,* šepne sestre, ozve sa PUK a ony sa ocitnú vo víre vzduchu.*
Mirana Christie Taylor *Nevie, ako veľmi jej ten let a pád ublížili, ale určite bolo ešte príliš skoro na to, aby lietala cez polku domu. Bolí ju celé telo, ale predovšetkým chrbát a krk, na tom mieste, kde sa jej kedysi kúsok posunul stavec. Trocha sa nadvihne, ale drží sa len s vypätím síl. Počuje výmenu názorov medzi Naysou a Sigim a nemôže si pomôcť, musí sa ešte ozvať.* Presne! Iný by bol rád, že sa stal taký zázrak! A ty tu, bez toho, že by si si bol tým istý, ideš zabíjať všetkých, čo s tým majú akože niečo spoločné. *Zazerá naňho, aj keď sa k nej Naysa milo prihovára. Naysa.. Budem jej to musieť vysvetliť. Pomyslí si a na tvári sa jej v tej chvíli, ako sa odmiestnia, objaví strach.*
Siegfried S. Bright *Keď znovu začuje Naysine slová a hlavne tie Mirine pribehne k nej, no chytí už len prázdny vzduch.* Potvora! *zaškrípe zubami.* Veď ja si po ňu prídem! Raz určite.. *zakričí. To má byť rád, že ho Armas zastúpil, keď on nemohol, alebo ako to má chápať? Každopádne, Miri si určite chytí. A tentokrát už dokončí to, čo začal. Buď ju zabije, alebo z nej spraví to, čoho sa najviac bojí. Upíra.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama