RPG- Doma

19. ledna 2013 v 20:48 |  RPG záznamy
Miestnosť: Maison de la Joie (rpg)
Hráči: Naysa Christie Taylor, Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 10.-27. 12. 2012

Vysvetliť tehotnej, večne sa strachujúcej sestre posledných niekoľko hodín bolo pre Miranu ťažké. Ale povedať to Armasovi, nemožné.


Naysa Christie Taylor *Našťastie sa stihli bez problémov premiestniť rovno do obývačky sídla Maison de la joie. Keďže však nevie, ako veľmi je zranená, rozhodne sa na jej umiestnenie použiť krátke zaklínadlo. Tým ju premiestni na pohovku a ona si sadne do kresla vedľa nej.* Miri, si v poriadku?* so strachom sa spýta.* Donesiem ti oblečenie? Kávu? Čaj?* vychrlí na ňu svoju dávku zvyčajných otázok.* Vieš... Lebo mi tuším máš toho dosť čo rozprávať,* skonštatuje sucho, pevne sa jej zadívajúc do očí.*
Mirana Christie Taylor *Znova skoro upadne do bezvedomia, keď sa premiestnia, a dezorientovane sa obzerá okolo seba. Ocitne sa na akejsi pohovke, tipuje, že sú u Naysi. Zavrie oči, to chvíľkové ticho sa jej páči, bola by rada, keby to tak aj ostalo. Prekazí jej to ale Naysa so svojimi otázkami.* Niečo na oblečenie.. by ma potešilo, *povier trocha zahanbene a pozrie na ňu.* A ten čaj, *doplní, a potom sklopí pohľad pred tým jej.* Áno, áno.. veď ja viem, *zamrmle.*
Naysa Christie Taylor *Poteší sa, keď začuje Mirine slová. Už sa bála, že upadne do úplného bezvedomia. Takmer počuť, ako jej padol kameň zo srdca. Na sestrine požiadavky len súhlasne kývne hlavou a na pár minút sa jej stratí z dohľadu. Vybehne do svojej izby, odkiaľ zoberie nejaké to tričko a tepláky a všetko ostatné, čo Miri potrebuje, keďže je tam na pohovke len v uteráku. Cestou do kuchyne sa u nej pristaví a odovzdá jej to. A už o pár minút pred sebou nechá levitovať tácku s dvoma šálkami čaju a v rukách má nejaké kekse od mamy. Odkedy je zas tehotná, tak sa nimi priam prepcháva.*
Mirana Christie Taylor *Znova zavrie oči, keď Naysa odbehne, dokonca si na chvíľu aj zdriemne. Pomaly sa ale posadí, keď sa k nej vráti, a s veľkými bolesťami, ktoré jej každý pohyb spôsobuje, sa oblečie. Na to opäť zaľahne, pár sekúnd len zhlboka dýchajúc, no potom sa kúsok posadí a načiahne sa za čajom.* Vďaka, *poďakuje sa, keď si poriadne odpije.* Ako.. ako to, že si tam tak zrazu bola? *spýta sa potichu a prvýkrát sa na ňu poriadne pozrie. Párkrát zažmurká, potom na ňu zarazene hľadí, znova zažmurká..* To robí to svetlo, alebo si.. trocha pribrala? *pochybovačne na ňu pozrie, len na pár kíl navyše to nevyzerá.*
Naysa Christie Taylor Nechceš trocha vyliečiť? Vlastne.. Viem zatiaľ asi len povrchové rany cudzím ľuďom liečiť, * skonštatuje nakoniec a zavrhne svoj nápad. Usmeje sa na sestru, keď si odpije z čaju.* No hviezdy mi to povedali. Že si v nebezpečenstve a že to nebezpečenstvo je Sigi,* vysvetlí jej jednoducho. Je hrdá, že sa jej podarilo túto schopnosť tak dobre rozvinúť. Už len keby tie veci chodili včas a nie oneskorene, tak by to bolo ešte zábavnejšie. Pri poznámke o jej váhe sa začervená.* Ehm.. No.. trocha som pribrala,* povie potichu a má pocit, že aj uši už má červené.* Budeš znova tetou,* bleskovo dodá. Aby sa však nevenovali tejto téme, okamžite nahodí to, o čom sa baviť chce.* Čo si robila, pre Merlina, u Sigiho v uteráku?* vyjavene sa jej spýta, čakajúc veľmi podrobné vysvetlenie.*
Mirana Christie Taylor *Pokrúti hlavou.* Zvládnem to aj sama, Ale vďaka, *usmeje sa na ňu a znova sa napije. Rýchlo to ale preglgne, lebo si na niečo spomenie.* Sakra! Veď ty si ma varovala! *povie o niečo hlasnejšie.* Vtedy.. dávno.. prišla si v noci ku mne a varovala si ma, že mi hrozí nebezpečenstvo. A ja som na to úplne zabudla.. *potichu zanadáva. Chvíľu nad sebou krúti hlavou, a táto situácia jej príde ešte zúfalejšia. Nemuselo sa to stať.. keby nezabudne.. mohla byť stále tehotná.. V očiach sa jej zalesknú slzy, rýchlym žmurknutím ich ale pošle späť odkiaľ prišli. Naysine slová ich ale znova privolajú.* Teta.. *šepne a ruka jej spočinie na bruchu.* Rozhodne nie to, čo si očividne myslíš, *ozve sa urazene.* Alebo ti tá "scénka", ktorej si bola svedkom vážne prišla ako prejavy náklonnosti? A to ešte nič nebolo, *zamrmle a odvráti na chvíľu pohľad.* U neho som sa ocitla kvôli tomu, že ma takmer zabil. A v uteráku som bola, lebo som zo seba chcela zmyť všetku tú krv a nemala som po ruke nič iné. A.. zvyšok by som ti mohla povedať u mňa? *pozrie na ňu.* Netuším, koľko je hodín, ale Armas sa má nadránom vrátiť.. a ja vtedy musím byť doma. *Prosebne na ňu pozrie.*
Naysa Christie Taylor *Všimne si sestrin nepatrný pohyb k bruchu. Prekvapí ju to, no zatiaľ sa na nič nepýta. Žeby ju Armas nabúchal? Nezdá sa jej to, avšak je to možné. No kedy sa vôbec stihol Armas vrátiť? Ani o sestre, ani o ňom nepočula dosť dlho. O sestre len párkrát, keď bola v škole, alebo ak jej hviezdy o nej niečo hovorili. Takže jej informácia, že má tehotnú sestru, pokojne mohla niekde ujsť. Ale môže jej byť len zle... Hneď sa ozve tichý hlások. Stále si totiž nevie predstaviť Miri ako zodpovednú matku . Hlavne keď má v hlave Mileenu, sestrinho ducha.* Jasné, že mi tak neprišla. Len nechápem, prečo ťa chcel zabiť tento raz. Nestačilo mu, že z teba skúšal kedysi robiť chodiacu fakľu?* spýta sa sarkasticky. Na jej poslednú otázku letmo prikývne.* Deti dnes ostávajú v internáte, majú veľa úloh a v našej knižnici nie sú všetky potrebné knihy,* skonštatuje sucho a pristúpi k Miri.* Ale ak mi to poriadne nevysvetlíš, ani si ma nepraj!* varuje ju s úsmevom a už sa premiestňujú do Taikatalvi.*
Mirana Christie Taylor *Znova jej príde zle z toho premiestňovania, ale je rada, keď sa ocitnú v tmavej predsieni a očividne prázdnom dome. Držiac sa sestry, pomaly prejde tých pár metrov do obývačky, čo jej ale príde ako celá večnosť. S ťažkým povzdychom sa zvalí na gauč, pokynie sestre, aby si niekam sadla aj ona, a niekoľko minút len pokojne leží, kým bolesť úplne nezmizne a ona sa nemôže pohodlne posadiť a oprieť.* Teraz je to už lepšie, *pousmeje sa.* Tak.. poriadne vysvetliť, hej? *pozrie na Naysu.* Siegfried je neplodný, paranoidný, psychopatistický a sadistický žiarlivý cvok so sklonmi k podpaľačstvu, neveriaci na zázraky. Lexa odišla s tým, že je tehotná a on sa nedávno dozvedel, že to decko je upír. A teda mu ako prvé napadlo, že ju šmiknúť musel Armas. A keďže sa mu samému lenilo zistiť si, či je už späť, prišiel si to zistiť ku mne, pričom moju úprimnosť nebral na vedomie, a tak sa uchýlil k tvrdším metódam, ako bol pokus o znásilnenie a následné testovanie ostrosti zubov. Nemohol ale tušiť, že by som mohla byť tehotná a pri tom jeho nešetrnom správaní potratiť, ani že mám v tele ducha, ktorého jeho činy akosi vypudili, lebo som si istá, že Mileena je už preč, za čo mu veľmi ďakujem, aj keď ma napína pri predstave, že som mu za niečo vďačná. A aj tak mu stále neverím, že ma Armas podviedol, aj keď som povedala veci, ktoré ukazujú opak. Dosť poriadne vysvetlené? *spýta sa s presladeným úsmevom, ale nemyslí to voči Nayse zle. Len jej to všetko príde ešte pritiahnutejšie za vlasy, ako keď to práve prežívala.*
Naysa Christie Taylor *Okamžite sa usadí oproti Miri a keď sa konečne usmeje, odľahne jej. Ani nestihne pritakať na jej otázku, pretože Miri vysloví všetko akoby jedným dychom. Ani počúvať riadne nestíha. Ústa sa jej stále viac a viac otvárajú dokorán. A keď Miri skončí, chce niečo povedať, no nakoniec len ticho prehltne. Ešte párkrát spraví takýto hlúpy pohyb, kým konečne zopakuje najdôležitejšie informácie.* Lexa... Tehotná.. Sigi.... Paranoidný... Šmiknúť... Armas.... Znásilnenie... Ostrosť zubov.... Tehotná.... Potrat..... Mileena... Preč... Armas... Podvod.... Ehmm...* to je to posledné, čo dokáže povedať. Teraz hľadí na Miri s ústami dokorán, nechápavý výraz v očiach, ruky od šoku spustené pri tele. Div ju to brucho neprevrhne dopredu na zem.*
Mirana Christie Taylor Naysi? Je ti zle? *zľakne sa pri sestrinom výraze. Asi to nebol dobrý nápad takto to na ňu vybaliť v tomto tehotnom stave. Jeden potrat za posledných dvanásť hodín rozhodne stačil.* Prepáč, mala som ti to povedať nejako.. jemnejšie, *ospravedlní sa jej za svoju netaktnosť. Ublížiť svojej sestričke je to posledné, čo by chcela.*
Naysa Christie Taylor *Chvíľu trvá, kým sa preberie z toho prekvapeného a užasnutého stavu.* Nie, nie je mi zle,* pokrúti hlavou.* Len... Neviem, či som sa niekde nestratila,* povie zmätene.* Nemohla by si mi to skúsiť vysvetliť o niečo hmm... zrozumiteľnejšie? Lebo nejako mi to nesedí dokopy. Akože Lexa má bábo? A Sigi ťa chcel znásilniť?* neverí týmto otázkam. Nie, že by to Lexe nepriala. Dieťa je predsa super vec. No prečo by chcel Sigi znásilniť Miranu?* Jaj.. A ešte tuším nejaká informácie o potrate mi ušla...* toto však nepovie prekvapene, ale skôr urazene. Ako to, že o tom ani nemala potuchy? Prečo jej to nepovedala? Hnevá sa na ňu.*
Mirana Christie Taylor *Uľaví sa jej, keď ju Naysa ubezpečí, že je v poriadku. Na jej ďalšie dve otázky len potichu prikývne.* Áno, upíra. A pretože je Siegfried neplodný, myslí si, že ho podviedla. S Armasom. A.. nič ti neuniklo. *Sklopí pohľad. Vytiahne nohy na gauč a kolená si pritiahne ku brade.* Šla som práve od doktora, *začne potichu.* Asi týždeň som to už tušila, a on mi to potvrdil. Tešila som sa, ako to poviem Arimu a potom vám.. No v lese ma našiel henten. Chcel vedieť, kde je Ari, kvôli tomu decku. Hovoril to tak isto.. ako keby nebola žiadna iná možnosť, len že otcom musí byť Armas. Neveril mi, že neviem, kde Armas je, a tak sa uchýlil k iným presvedčovacím metódam.. A keď ma začal hrýzť, pripojila sa aj Mileena. Alebo ma skôr vystriedala. *Strasie sa.* Teraz sú tie spomienky ešte intenzívnejšie a keby neviem, ako to naozaj bolo, fakt si myslím, že som ho bozkávala ja. Toto utrpenie sa ale skončilo ešte väčším, keď som začala krvácať. Hentomu to asi uniklo, lebo tú červenú mláku podo mnou ešte zväčšil zahryznutím mi do tepny, čo už Mileena nevydržala. A ja tiež nie. Len zázrakom som sa prebrala, a on sa potom začal ospravedlňovať. *Odfrkne si.* A tak som skončila uňho. A najskôr by som už niekde fialky voňala zospodu, keby sa tam ty neobjavíš, *slabo sa na sestru usmeje.*
Naysa Christie Taylor *Ako počúva svoju sestru, ústa sa jej od údivu znova otvárajú. Dokola si všetky vety opakuje v hlave. Nechce tomu veriť. Nedokáže tomu uveriť. No keď si spomenie, ako sa dokázal správať dávnejšie, keď ešte čakala Tytla a Isu, kúsok v nej predsa len povolí tejto možnosti.* Ale ty neveríš, že by to Ari urobil, však?* spýta sa jej zvedavo. Zamerajúc sa na jej pocity, ktoré nie sú veľmi príjemné, sústredí sa na pokoj. Aspoň takto môže svojej malej veľkej sestre pomôcť.* A... Keď vravíš, že to Mileena nevydržala, chceš tým povedať, že je... Že je mŕtva?* táto informácia ju celkom teší, keďže si vie predstaviť, aké ťažké to Miri mohla mať so sestrou v hlave.* A nestratila si príliš veľa krvi, že by ťa Sigi no.... Veď vieš... Akože... Na upíra... Chápeš?* spýta sa jej, no uvedomí si, že z týchto jej slov toho veľa pochopiť nevie.* Že by si bola upír už aj ty?* povie nakoniec a v hlase počuť strach. Nechce prísť o sestru. A keď to ten magor alebo ktokoľvek iný urobí, vlastnoručne ho zabije aj napriek nesmrteľnosti. No dobre.. Nezabije, ale bude to s ňou mať ťažké.*
Mirana Christie Taylor *Pokrúti hlavou.* Nie, *povie rozhodne.* Áno, spravil veľa hlúpostí.. ale neverím, že by mi spravil niečo také. *Aj keď Sigimu povedala, že by bola rada, keby je to dieťa naozaj Ariho, nemyslela to vážne. Ale on nech sa trápi, čo ju po tom? Hlavne nech jej dá pokoj. Pokoj.. Odrazu sa cíti akosi.. vyrovnane. Prekvapene pozrie na sestru.* To robíš ty? *spýta sa zvedavo. Vie, že Naysa dokáže cítiť cudzie pocity. Ale o tom, že by ich vedela aj ovládať, netušila.* Mŕtva bola už dávno. Ale áno, je preč. Alebo to tak aspoň cítim. *Prikývne na jej otázku. Keď ale začne niečo koktať, nechápavo na ňu zazerá, až kým tých pár slov nedá do zrozumiteľnej vety, ktorá jej ale vezme všetok vzduch z pľúc. Po chvíli sa ale upokojí a začne to brať realisticky. Prečo by ju menil? Veď je úplne jasné, že by ju radšej videl mŕtvu, ako keby mu má robiť spoločnosť ďalšie stovky či tisícky rokov. Ale.. chvíľu predsa mŕtva bola.. No prebrala sa vďaka svojmu liečiteľstvu. Či nie..?* Nie.. to nie.. to by určite nespravil, *krúti hlavou a nevie, či to presviedča sestru, alebo seba.*
Naysa Christie Taylor *Celkom jej odľahne, keď počuje sestrinu odpoveď. Keby ju Ari podviedol, dala by ho okamžite do laty. Síce zatiaľ nevie ako. Minimálne by mu zničila čuchové bunky tým známym hovnovým elixírom. Aj to by stačilo.* Čo či robím ja?* spýta sa zmätene, no hneď jej to dopne.* Ak myslíš ten pokoj, tak áno,* vycerí na chvíľu zuby do úsmevu a la colgate.* Viem sa pred cudzími pocitmi uzavrieť, ale rovnako ich viem aj upokojiť. Teda, keď ma nič príliš nerozptyľuje. Najčastejšie to robím, keď sú mi príliš nepríjemné pocity druhých. Ako napríklad teraz boli tie tvoje. Alebo pri Nii to robím často. Hoci... Tá ich skrýva aj bez mojej pomoci. Ale výhoda je, že vždy viem takto očakávať reakciu. Pocity toho veľa povedia,* vypustí zo seba pravdepodobne až priveľa informácií v tejto chvíli na sestrinu myseľ. Sama sa čuduje, že ešte dýcha, lebo to vyznelo ako na jeden dych. Nad tou myšlienkou sa pousmeje.* Och.. To mi odľahlo. Konečne môžem pokojne prehlásiť, že moja sestra už nikoho v hlave nepočuje,* uškrnie sa. Už dlho si nikoho nedoberala.* A aspoň tak nevystrašíš svojho švagra a synovca či neterku,* zasmeje sa. Avšak pocíti znova Mirine obavy. Hneď aj tuší, odkiaľ prišli. Tá jej hlúpa otázka...* Tiež si to myslím, že by to isto nespravil,* na jej prekvapenie znie jej hlas presvedčivo. Tak dúfa, že to presvedčí aj Miri.*
Mirana Christie Taylor *Krátko sa zasmeje nad sestriným úsmevom a rýchlo sa snaží vnímať všetko, čo na ňu zrazu vybalí.* Mama ovládala empatiu, *povie len tak mimochodom.* A vedela sa tiež rozprávať so zvieratami a premeniť sa na srnku, *doplní a pousmeje sa pri tých spomienkach, až na chvíľu sestru nepočúva.* Počkaj, čo? Švagra? *vyvalí na ňu oči a pohľadom rýchlo hľadá... prsteň!* No to je rodina toto! Matka sa vydá, ani mi to nepovie! Sestra sa vydá, tiež mi to nepovie! A Xam sa oženil tiež, nie? *spýta sa sarkasticky, ale nemyslí to v zlom. Len ju mrzí, že sa o všetkom dozvedá ako posledná.*
Naysa Christie Taylor Premieňať sa na srnku tu, vo Witchwoode, by ťa podľa mňa stálo život, * uškrnie sa. V mysli sa jej objaví obraz premenenej srnky, ako uteká pred upírmi a vlkolakmi. Skoro vybuchne do smiechu. No tomu zabráni Mirin zarazený pohľad a jej otázka.* Ehm.. No.. Hej.. Švagra,* povie potichu a začervená sa.* Ale nie je to Ian. On je... Mŕtvy.. Nevana som spoznala, keď som bola v Rusku. A potom si ma našiel a získal si moje srdce. A tak sme na víkend boli u neho doma a tam sme spravili rýchlu svadbu. Si prvá, ktorá o vie. Ešte ani mama nič netuší. A to bábo je jeho,* povie potichu a pohladí si bruško. Pri Xamovom mene ju trhne. Ona to ešte nevie... zadíva sa na ňu so smútkom v očiach.* No.. Matka mala rýchlu svadbu, ja prekvapujúcu a Xam ešte nie je ženatý. A nikdy ani nebude. On.. On.. On už, ako si to povedala, vonia fialky zospodu....* z oka jej vyjde maličká slza, ktorá sa jej skotúľa po líci.*
Armas Jari Kappanen *Po celodennom love všetkých druhov v niekoľkých "obľúbených" revíroch sa rozhodol, že sa vráti domov skôr. Takto sa Miri aspoň trocha vyspí, lebo pochybuje, že zaspala sama. Keď sa premiestni k domu, neprekvapí ho, že vidí v obývačke svetlo. Skôr ho prekvapí, že okrem Mirinho cíti aj iný pach. Rýchlo ho ale spozná, a keď už sa ocitol pred hlavným vchodom, aj ním vojde a poberie sa rovno za hlasmi.* Koho to tu máme, *ozve sa hneď od dverí.* Rád ťa opäť vidím, Naysa, *usmeje sa na ňu, no všimne si, že je akási smutná. až teraz si uvedomí, že cíti aj slzy.* Idem nevhod? Stalo sa niečo? *zarazí sa a ostane stáť kúsok od gauča.*
Mirana Christie Taylor Stačí byť len elfom, a skoro ťa to stojí život,*prevráti očami.* Och.. no, tak to ma teší, že som prvá, čo o tom vie, *usmeje sa.* Tak teda gratulujem.. aj k novému menu, aj k bábätku, *načiahne sa k sestre a tuho ju objíme. Praje jej to, aj keď ona toľko šťastia nemá. Všimne si ale Naysin smutný výraz, no nestihne sa ani na nič spýtať, len počúva tie strašné slová, ktoré vychádzajú zo sestriných úst.* Čo... nie.. Xami, *zo šoku ani nevie dať normálnu vetu dokopy, a aby toho nebolo málo, začuje od dverí cudzí hlas. So stále pootvorenými ústami zdvihne pohľad k osobe, ktorej patrí, no ani ho poriadne neregistruje.* Nevhod.. nie, si tu len skoro, *prehodí potichu, a prenesie pohľad späť na sestru.* Kedy? Ako? ako to, že o tom neviem? Kedy bol pohreb? *tie otázky už povie dosť nahlas. Dobre, že nebola ani na jednej svadbe, cez to sa prenesie, ale ako to, že nemala ani poňatia o bratovej smrti??*
Naysa Christie Taylor *Chtiac-nechtiac, musí sa nad jej poznámkou o elfoch zasmiať. Vychutná si sestrino objatie, už ho aj tak dlho necítila. Má pocit, že ju stráca. A to ani netuší prečo. Zaregistruje nového príchodzieho.* Ahoj Armas, aj ja ťa rada opäť vidím,* rýchlo si utrie slzu, čo jej stiekla po líci.* Iba tuto Miri oznamuje novo staré informácie,* pokúsi sa o úsmev.* Kedy to netuším. Ako, zabil sa. Samovražda. A keby nebolo Mirage, tak o tom dodnes neviem. A pohreb sme nerobili. Nechceli sme rozruch. Takže mama dala len hrob vyrobiť. Už na neho môžeme spomínať len v cintoríne,* povie potichu. Nevie, čo viac by mala dodať. Jediné, čo môže spraviť, je ponúknuť Miri pokoj. No možno bude lepšie, keď ju radšej nechá vyplakať sa. A aj tak, oni dvaja si toho majú čo povedať.* Miri.. Ja.. Už asi pôjdem,* tuho ju objíme.* A je mi ľúto tvojho bábätka...* šepne jej do ucha.* Ale som rada, že ešte žiješ,* potichučky dodá a potom ju ešte raz tuho objíme, ako jej to brucho dovoľuje.* Všetko bude v poriadku,* s tými slovami sa postaví a zadíva sa na Armasa.* Máte si toho dosť čo povedať,* povie mu stále tichým tónom, blížiac sa ku vchodovým dverám.* Miri, ak budeš čokoľvek potrebovať, som tu pre teba,* venuje jej posledný úsmev a pomaly opúšťa dom svojej sestry.* Chúďa.. Toľko informácií naraz.. Bude to mať ťažké...* a s tými slovami sa odmiestni domov. Má chuť na pohár riadneho kakaa.*
Armas Jari Kappanen *Pohľadom preskakuje z Miri na Naysu, snažiac sa zachytiť nejakej informácie, ktorá by mu bola známa. Úspešný v tom ale nie je.* No áno, skoro. Ponáhľal som sa, *prehodí len tak mimochodom. Správa o Xamovej smrti šokuje ale aj jeho. Potichu pristúpi k Miri, no nestihne ju objať, predbehne ho Naysa. Do uší sa mu dostane jej šepot, ale nevie, či mu dobre rozumel.* Nemusíš odchádzať len preto, že som prišiel, *ozve sa, no už ju vidí, ako sa stavia. Jej slovám celkom nerozumie.* Maj sa, *rozlúči sa s ňou, a hodí spýtavý pohľad na Miri.* Čo tým myslela? *spýta sa a sadne si k nej.*
Mirana Christie Taylor *Stále s tým šokovaným, nechápavým výrazom pozerá na Naysu, a neverí tomu, čo počuje. Ani nevníma slzy, ktoré si našli cestu von z jej očí, Ariho slová registruje len ako nejaký zvuk. Zabil sa.. jej brat sa zabil.. a prečo.. to si vzal do hrobu. Alebo? Otvorí ústa, že sa jej ešte spýta, ale už len cíti, ako ju objíma a počuje jej šepot.* Ja ani neviem.. *šepne tiež, a utrie si slzy, keď sa od nej odtiahne. Za jej slová patriace Arimu by ju ale prizabila, čomu nasvedčuje aj jej pohľad, ktorý jej venuje.* Veď ja viem.. a ďakujem. Moc si mi pomohla, *tiež sa na ňu usmeje, aj keď teraz jej do smiechu teda rozhodne nie je. Začuje buchot dverí, a v dome nastane ticho. To ale hneď preruší Armas.* Ale nič.. len.. som sa jej trocha posťažovala, že bývaš príliš málo doma, *pokúsi sa o úsmev a dúfa, že tie zaslzené oči bude považovať len za prejav smútku za bratom.*
Armas Jari Kappanen *Nadvihne jedno obočie.* A prečo sa sťažuješ jej? Veď stačí povedať. Snáď si nemyslíš, že mi je príjemné tak často ťa nechávať samú? *Chytí ju za pás a pritiahne si ju k sebe, pričom zhlboka nasaje jej vôňu.* Zasa si blondínka? Opäť máš modré oči. A voniaš ako Naysa.. alebo skôr ako Naysa, keby je upírka.. *Zarazí sa a kúsok sa od nej odtiahne.* Prečo máš na sebe Naysine veci? *spýta sa, keď si uvedomí, prečo jej sestru stále tak veľmi cíti, aj keď už odišla. Ale ten upírsky pach mu tam stále nesedí.* Čo ste robili? A spala si vôbec? *spýta sa starostlivo. Asi sa naozaj uskromní a odpustí si tie časté lovy.*
Mirana Christie Taylor *Mlčky ho objíme, na prvú otázku ani neodpovedá. Nemá už chuť rozprávať sa, hlavne nie po tom všetkom, čo sa za posledných ani nie dvadsaťštyri hodín stalo. Naozaj to nie je ani deň?* Hej.. študenti sa ma báli, *zamrmle, s tvárou stále schovanou v jeho tričku. Nie je to tak úplne klamstvo.. do uší sa jej dostalo viacero sťažností na jej nový výzor. Tak, už môžu byť spokojní všetci. Keď ale spomenie, že z nej cíti upíra a spýta sa na Naysine veci, netuší, čo odpovedať.* To vieš.. babský večierok, *pokúsi sa o úškrn.* A áno, spala som, *znova ho objíme.* A ten pach.. stretla som sa so Siegfriedom, *povie po chvíli jednoducho.*
Armas Jari Kappanen *Neubráni sa uchechtnutiu.* Čo že sa ťa? Ty moja desivá elfka, *uškrnie sa a pritúli si ju.* Tak babský večierok.. a s ním si sa stretla kedy? Cítiť ho z teba, ako keby stál hneď tu vedľa, *poznamená a nenápadne si ju prezrie. Nevyzerá byť zranená.. ale ovláda liečiteľstvo, takže ak jej aj niečo spravil, dávno sa mohla vyliečiť. Dúfa ale, že sa nič také nestalo, lebo ten by sa už viac nedotkol nikoho.*
Mirana Christie Taylor *To vypytovanie sa jej nepáči. Prečo jej to ešte viac sťažuje?* To ma ako spovedáš? *zamrmle.* Práve som sa dozvedela, že môj brat spáchal samovraždu a teba zaujíma, s kým a kedy sa stretávam.. *Samu ju prekvapuje, že mu nechce povedať, čo sa stalo. Lebo čo ak je to o tom Lexinom dieťati pravda? pomyslí si utrápene.* Dobre vieš, že odkedy ovládaš aerokinézu, cítiš všetko silnejšie. Stretla som sa s ním niekedy poobede a dúfam, že sa s ním nestretnem už nikdy. Čo je ale vzhľadom na to, že sme kolegovia, dosť nemožné. A prosím ťa, nevypytuj sa už. Som v poriadku a aj budem, len sa musím cez pár vecí preniesť. *Potlačí ďalšie slzy a pevnejšie ho objíme. Nech je to akokoľvek, nechce o neho prísť. Hlavne nie teraz.*
Armas Jari Kappanen *Prekvapí ho jej podráždenosť.* Nie, len som zvedavý, *pokrčí plecami, no vypočuje si jej vysvetlenie so zaujímavým koncom.* No, to je možné. A nebudem sa vypytovať, ak si pôjdeš ľahnúť. Si unavená, smutná a podráždená. *Navrhne jej a sám sa toho chopí. Vezme ju do náručia a hneď sa aj ocitnú v spálni.* Kde že si to spala? *spýta sa, keď uvidí neodostlanú posteľ.* Nie, nič som sa nepýtal, *opraví sa a uloží ju.* Všetko bude dobré, neboj sa. Milujem ťa, *šepne jej do ucha po tom, čo si k nej ľahne a tuho ju objíme.*
Mirana Christie Taylor *Z ničoho nič sa zrazu rozvzlyká, a tak ani nestihne na jeho slová niečo odvrknúť alebo sa brániť, aby ju odniesol do spálne. Možno má pravdu.. Na jeho otázku takmer odpovie klamstvom, ale oslobodí ju od toho ďalšími slovami, za ktoré mu je veľmi vďačná. Aspoň mu nemusí znova klamať.* Veď ja teba tiež, *odpovie mu rovnako pošepky, ale na tú prvú vetu nechce reagovať. Ešte chvíľu potichu plače, kým potom zaspí nepokojným, bezsenným spánkom.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama