RPG- Potrat

19. ledna 2013 v 20:12 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 14.-16. 11. 2012

Slnečný deň skrášlený tou najúžasnejšou správou sa zmenil na nočnú moru plnú utrpenia.


Mirana Christie Taylor *So zvláštnym výrazom, akousi zmesou prekvapenie, radosti a zdesenia sa rýchlo poobzerá okolo seba, či nevidí nikoho známeho. Ešte to by jej tak chýbalo. Keď zbadá len zopár neznámych ľudí hľadiacich si po svojom, rýchlo sa vzdiali od nemocnice a až keď je v bezpečí nákupnej štvrte, spomalí. Čím ďalej kráča a v duchu si preberá to, čo sa práve dozvedela, úsmev sa jej na tvári rozširuje a jej radosť z nej musí vyžarovať na metre. Zamýšľa sa totiž iba nad pozitívami tohto zistenia a keby vie lietať, tak od radosti je už kdesi v oblakoch. Ani si neuvedomuje, kam ju nohy nesú, a už prekračuje kopy opadaného lístia a načúva spevom vtákov.. Na chvíľu sa zastaví a obzrie sa okolo seba, potom sa znova pohne a tentoraz už na konkrétne miesto. Po niekoľkých minútach sa ocitne na nádhernej čistinke, ktorá akoby ani nepatrila do tohto sveta. S ľahkosťou na duši sa zvalí do kopy lístia a privrie oči pred neskorým slnkom, zhlboka vdychujúc vôňu lesa a počúvajúc šepot stromov..*
Siegfried S. Bright *Vykračuje si po cestičke z domu, do ktorého sa len nedávno vrátil a má namierené na lov. Už takmer aj zabudol aký je to pocit.. jesť, kým bol zatvorený v knižnici, kde cítiť len sucho kníh. Dnes pravdepodobne pôjde polka srnčieho obyvateľstva. pomyslí si. Prejde popri starom dube a uvidí čistinku. No to by ho veľmi netrápilo, ak by nezacítil ten pach. Jej pach. Zmení sa na prízemnú hmlu a pomalými pohybmi smeruje vpred. Síce sa už uzmierili, no silno pochybuje, že by mu len tak povedala, kde sa Armas nachádza. Tak sa s ňou najskôr trochu pohrá. Strach jej možno pomôže v hovorení pravdy.*
Mirana Christie Taylor *Niekoľko minút si predstavuje nádhernú budúcnosť, ktorá ju čaká.. alebo aspoň ako by si ju predstavovala ona. No potom sa jej do tých krásnych predstáv začnú vkrádať nepríjemné myšlienky a otázky, na ktoré má len možné a desivé odpovede.. a vie, že dlhšie sa im brániť nemôže. Otvorí oči a chytí medzi prsty prameň svojich vlasov. Čierne.. Už veľmi dobre vie, čo sa v ten večer, keď sa vrátil Ari, stalo. A prečo si to nepamätá. Ani nevie, či plakať alebo zúriť. Ale robila oboje. Sadne si, hlavu si položí na kolená, ktoré si objíme a zahľadí sa pred seba. Zazdá sa jej, akoby sa na zemi niečo hýbalo a chvíľu to pripisuje len predstavivosti a vetru. No potom si uvedomí, že je to hmla a zamračí sa. Bez pohnutia ju sleduje, vyzerá, ako keby šla priamo k nej. Zvláštne, pomyslí si, no odvráti od nej pohľad a začne uvažovať nad praktickými vecami, ako je, ako túto novinku povie v prvom rade Armasovi a potom ostatným..*
Siegfried S. Bright *Keď je hmla, veci vidí omnoho ináč.. viac, akoby videl z každej strany, akoby bola hmla jeho očami. Všimne si tie nové vlasy na Miri a celkom sa tomu začuduje. Nie je si istý, či ich už niekedy videl, alebo nie. Nahrnie všetku hmli do kruhu a vytvára tak akoby väzenie. Väzenie pre ňu. Po chvíli začne tú hmlu zhusťovať, aby jej zabránil vidieť a z niekoľkých obláčikov, ktoré sa prehnú dopredu sa sformujú obrysy jeho tváre. Celá vystupuje dopredu a postupne nadobúda farbu a pôvodný tvar.* Miranaaa! *zachrapčí s vycerenými tesákmi.*
Mirana Christie Taylor *Chcela tú hmlu odignorovať, no akosi sa to nedá. Všimne si, že jej je nejako viac a už nie len pred ňou. Akoby ju obklopovala.. Trocha ju to vystraší, keďže tento úkaz jej nepripadá normálny, hlavne keď už nevidí nič, len mliečne bielu stenu pred sebou.. okolo seba.. na sebe..* To čo má znamenať? *nejako sa postaví, keď vtom si všimne, ako tá hmla začína nadobúdať akýsi tvar, až vyzerá ako niečia.. tvár? Čoskoro vyzerá omnoho skutočnejšie a to ju vystraší ešte viac, až cúvne a šokovane hľadí na známu zubatú osobu - alebo skôr časť osoby - pred sebou.*Sieg??
Siegfried S. Bright *Aj by sa uškrnul, keď začuje jej hlas, no nemôže. Zatiaľ. Čím dlhšie sa však díva na jej vlasy, tým viac sa rozpamätáva. Videl ju s čiernymi už v kabinete. Ale prečo sú čierne? zamyslí sa. Sústredí sa však ďalej na svoju premenu, až ju znovu začuje.* Kde je..?! *zachrapčí znovu.* Kde je Armas?! *povie výraznejšie, no hlas stále znie chrapľavo. Má však pocit, že vystrašiť sa mu ju teda podarilo. Snáď sa bude báť aj naďalej. Z hmly sa mu začne formovať aj jeho pravá ruka, ktorá sa za ňou pomaly zaťahuje, až ju chytí pod krkom a pritiahne ju bližšie k svojej tvári.*
Mirana Christie Taylor *Netuší, ako to robí, ale desí ju to teda poriadne. Najprv nechápe, čo to zahmlené čudo chce, no potom svoju otázku spresní a ona chápe ešte menej.* Čo? Armas? Nie je tu.. veď vieš.. *vykokce, viac-menej pravdivo. Momentálne naozaj nie je vo Witchwoode, ale ani vo Fínsku.. Znova kúsok cúvne, aj keď jej to je prd platné, keď tá divná hmla je všade. Plus sa za ňou začne načahovať aj ruka, ktorá vyšla ktovieodkiaľ a všetko jej nádej, že je to len akýsi nehmotný prelud na jej vystrašenie je razom preč, keď zacíti jeho chladné prsty, ako jej zvierajú krk a prisúvajú ju späť k tvári.* Prestaň.. Prosím.. Čo som ti zas spravila?? *zachrčí, pričom sa snaží dostať do pľúc aspoň trocha vzduchu.*
Siegfried S. Bright *Tlmene sa zasmeje ako mu len ten divný hlas dovoľuje. Ale je to len dobré, že je taký chrapľavý, určite to musí pôsobiť desivo.. pre ňu.* Kde presne je?! *zopakuje svoju otázku dôraznejšie. No keď sa ho opýta, čo mu zas spravila, niečo ako svedomie sa v ňom ozve.* Nič.. *povie trpko. Práve preto sa teraz drží späť. Chce len vedieť kde je. Potom odíde. Povolí stisk ruky, no stále ju drží.* Je jeho! *zavrčí.* To decko! *takto sa mu hovorí strašne ťažko. Sústrediť sa na schopnosť, kontrolovať svoj smäd a zároveň vypočúvať.. dosť namáhavé na tak mladého upíra.*
Mirana Christie Taylor *Pri tom "smiechu" jej prejde mráz po chrbte.* Ja neviem.. *chcela to skríknuť, ale výsledok je skôr opačný, ledva to zo seba vysúkala. Nemôže mu to povedať.. aspoň kým sa nedozvie, o čo mu ide. O to viac ju prekvapí jeho odpoveď.* Tak čo má toto znamenať? *povie hlasnejšie, keď ju už nedrží tak silno, no jeho slová ju zmätú ešte viac.* Čože? Aké decko? *najprv jej napadne, že to vie, ale potom si uvedomí, že je to nemožné. Nemá to ako vedieť. No o čom to potom, dopekla, hovorí?* Dopekla, o čo ti ide? O akom decku to hovoríš? *Trhne hlavou do strán, aby si ju vyslobodila a potichu zavrčí.*
Siegfried S. Bright *Na chvíľu zamrzne, akoby bol socha z hmly.* Ako to, že nevieš? *začuduje sa, no potom mu to dôjde. Oklamala ho.* Klameš! *skríkne. Ostane trochu vedľa, keď nevie o čom to hovorí, no rozhodne sa jej to znovu pripomenúť.* Alexino.. *precedí pomedzi zuby.* A ty mi povieš, kde je Armas. *povie už takmer normálnym hlasom a z hmly sa vynorí aj časť jeho krku. Nakoniec sa však rozhodne, že prestane s touto hrou. Takto ju k ničomu neprinúti, iba ju možno tak uškrtí a nič sa nedozvie. A ten smäd ho už začína zožierať. Pomaly začne sťahovať všetku hmlu do seba.*
Mirana Christie Taylor Niekde vo Fínsku.. neviem, kde presne, dopekla! Veď som ti to vravela.*Tentoraz klame skutočne, aj keď netuší, ako to vypáli.* Neklamem. *zaškrípe zubami. Začína ju štvať. Škrtiť ju tu bude, vravieť, že je klamárka a ani poriadne nevysvetliť, o čo mu ide. To čo povie trocha zmierni jej momentálnu zlosť, ale to len preto, že jej chvíľu nedochádza, čo jeho slová znamenajú.* Čo..? *prestane sa vzpierať a pozerá naňho, akoby to musela byť nutne pravda. Až o ďalších pár sekúnd pokrúti hlavou ako sa jej len dá a opäť to v nej začne vrieť.* Hlúposť.. ako si na niečo také prišiel.. dopekla pusti ma!! *schmatne ho za ruku a pokúsi sa ho poškrabať.* Fakt sa mi takto rozpráva veľmi dobre, *povie sarkasticky a znova trhne hlavou.* Nepoviem ti, kde je, lebo to ani sama neviem, ako som ti to už párkrát povedala. Ale ty ma.. očividne.. vôbec nepočúvaš! *škrabe ho po rukách ako najsilnejšie dokáže a nechce si pripustiť, že by to, čo jej tu teraz povedal, mohla byť pravda.*
Siegfried S. Bright *Neverí jej, že nevie kde presne. Určite jej to spomenul. Aspoň okrajovo. Nemôže predsa prehľadávať celé Fínsko. Aj na upíra je to priveľa. Takto nedokáže ani sledovať jeho stopu. Nemá ako. Ignoruje jej slová, pokusy o útek a stiahne tú doškrabanú ruku k telu a začne sa objavovať najskôr ako obrys, až začne nadobúdať farbu a tvar, pričom spraví krok vpred.* Vieš, Miri, toto ti teda neverím. Môžeš to opakovať koľkokrát chceš, viem, že vieš kde sa nachádza. *povie pokojne a upraví si dlhý kabát, čo má na sebe, až z neho vylezie kúsok hmly, ktorý po ňom ostal.* Nechcem ti ublížiť, no ak mi nedáš na výber.. *pokrčí ramenami.* To dieťa je upír, Miri, upír! Vysvetli mi, akým zázrakom by mohlo byť moje a nechám Armasa tak. *povie pokojne, pričom sa k nej stále viac a viac približuje*
Mirana Christie Taylor No konečne!*zvolá, keď jej pustí krk a rukou si po ňom prejde. Už vidí tie modriny.. Prevráti očami, mysliac si, že si už dal pohov, keď sa k nej začne približovať. Prižmúri oči.* A ja ti to opakovať budem, či mi veríš, alebo nie, *nevzdá sa.* Nedám na výber? Chceš mi povedať, že keby ti poviem, kde si myslím, že by mohol byť a on by tam nebol, bol by si na mňa menej naštvaný? *zvýši hlas a bez pohnutia naňho zazerá. Ale nie dlho, pretože jej znova dá dôvod pochybovať.* Ja.. ja neviem. Mohla sa stať chyba.. nech bol ten tvoj doktor akokoľvek spoľahlivý. Mame bolo tiež povedané, že nemôže mať deti a aha ju- rodí deti ako na bežiacom páse, *naoko ľahostajne pokrčí plecami, nevie, či sa snaží presvedčiť jeho alebo seba..*
Siegfried S. Bright *Vypočuje si ju a rozmýšľa nad tým čo povedala. Možno by bol na ňu menej naštvaný, ale kde má tu istotu, že ho neoklame a nepošle niekam úplne inam?* Áno.. *zaklame. Nemal by absolútne žiaden dôkaz, že je to pravda, mohla by ho poslať niekam do úplných zrúcanín, či preľudneného mesta. A to len preto, aby získala čas.* Ten doktor patrí k Charliným známym. Je to starý upír, nemôže sa zmýliť. *povie viac-menej pre seba, prejde pár krokov k nej a zozadu ju pevne objíme, tak aby mu nemohla ujsť, pričom ju pohladí na bruchu.* Vážne mi to nepovieš? *zašepká jej sladkým tónom do ucha.*
Mirana Christie Taylor *Podvihne jedno obočie.* Vážne? *zapochybuje. A pri jeho slovách znova, tentoraz o Armasovej vernosti.* Prosím.. sám tomu neveríš. Neveríš, že by ťa podviedla, *skúsi na to ísť takto, aj keď Sigi vyzerá, že je už o tom dosť presvedčený. Pozerá naňho, ako k nej kráča, keď zrazu je už za ňou a zozadu ju objíma. Zacíti jeho ruku na bruchu a skoro vyskočí z kože od strachu. Brucho nie! Takmer to vykríkne nahlas, no ovládne sa. Už len to by potreboval vedieť.. Začne sa mykať, no drží ju príliš pevne. Počuje jeho sladký hlas a nerozumie tej náhlej zmene. Upokoj sa, upokoj sa.. snaží sa ovládnuť splašené bitie srdca. Preboha, ešte si to vysvetlí nejako inak, ako to v skutočnosti je! Trasľavo sa nadýchne a otočí tvár kúsok k nemu.* Nie, *šepne tiež, ale chladne, definitívne.*
Siegfried S. Bright *Prikývne. No ako vraví.. neverí, že by ho podviedla, no to dieťa je dôkaz sám o sebe.* Neveril som, no teraz už verím. *zašepká a cíti ako sa mu myká v náručí. Začuje ten rýchly tlkot srdca a jej odmietnutie. Prejde jej chladnými prstami na vrchný okraj šiat, chytí kúsok pod svojimi prstami a potiahne, až počuje trhanie látky. Nechá z nej tie šaty spadnúť, odhrnie jej vlasy a pobozká ju na krku.* Stále mi to nepovieš? *opakuje znovu sladkým hláskom. Nech rozmýšľa ako rozmýšľa, už ho napadá len pár vecí, ktoré by mohol spraviť. A začínajú sa mu celkom pozdávať. Možno ju to obmäkči.. či aspoň presvedčí.*
Mirana Christie Taylor *Snaží sa tváriť odmietavo, ako aj chce, ale nejako jej to nejde. Hlavne keď sa z jeho zovretia nedokáže vyprostiť, plus jeho chladný dotyk.. Ani nevie, čo jej triašku spôsobuje. A radšej to asi ani nechce vedieť.. Zrazu začuje trhanie látky a zhrozene pozrie na svoje šaty, ktoré už len vidí padať na zem. Znova ju strasie, práve keď ucíti Sigiho chladné pery na svojom krku, a teraz už vážne nevie, či je to zima, strach, alebo vzrušenie. Pud sebazáchovy ale predsalen má, pokúsi sa odtiahnuť sa od neho čo najďalej, hlavne aby dal pokoj jej krku. A bruchu.. Keď svoju otázku zopakuje, už nedôveruje svojmu hlasu a len rýchlo pokrúti hlavou. Neverí, že by ju podviedol. Nespravil by to.. nespravil..* Pusť ma, *vyletí z nej odrazu.*Prosím..
Siegfried S. Bright *Cíti jej triašku, keď ju pobozká na krk a tentoraz sa toho miesta dotkne svojim chladným jazykom. Keď zacíti ako sa snaží dostať preč, drží ju ešte pevnejšie. Čo zmôže taká elfka proti upírovmu zovretiu.. nič.* Vieš, ten večer, keď ju doktor priniesol z obchodu.. nespali sme spolu, príliš ju Armas domlátil. *šepká jej.* No to by vôbec nebolo divné.. *privonia si k jej krku a cíti každú jednu kvapku krvi.* ak by ho nezačala obhajovať. *privrie oči a jednou rukou pomaly kĺže k jej bruchu, ktoré pohladí a pokračuje priamo dole. Už má len dve možnosti, nechá sa uniesť smädom alebo bude Alex neverný, ako aj ona jemu? Bude taký, ako ona? Tiež sa stala takou, aká je aj Kirra? pýta sa sám seba. Sú to dvojičky, je to možné. potvrdí si to sám a rukou jej skĺzne medzi stehná. Začína si pripadať ako on. Chladnými prstami prechádza po záhyboch, až zájde dnu prstom, pričom sa pousmeje, keď zistí, že nie je až taká nevinná, ako sa mu možno zdala. Napokon ostáva len jedna.. pomyslí si a tesákmi sa jej obtrie o kožu.*
Mirana Christie Taylor *Už sa naozaj začína báť. Nemôže sa ani pohnúť, aj keby sa pokúsila vytrhnúť sa z jeho zovretia, len by si najskôr ublížila. Ale toto tiež nechce. So zdesením počúva jeho šepot, ale nevie, ako na to reagovať.* Nemyslíš, že by bolo ľahšie zistiť, či je to pravda od nej? Jeho nenájdeš, *vie, že ho presviedča asi zbytočne, ale nevie, čo robiť. Cíti jeho chladné prsty na bruchu a stále nižšie, medzi stehnami.. Strhne sa tak prudko, že keby ju tak pevne nedrží, skončí na zemi, ale nohami sa aj tak zeme skoro nedotýka.* To nie! To neurobíš! *skríkne zdesene, keď si naplno uvedomí, o čo mu ide.* Nie! Pusť ma! Siegfried!! *Mece sa ako šialená, ale niečo také nemôže predsa dopustiť.*Nie..
Siegfried S. Bright *Len nemo pokrúti hlavou.* Nenájdem ju, Miri, ju. Tá zmizla niekam k vlkolakom a tak skoro sa nevráti. *vysvetlí jej pekne pomaly. Keď však skríkne, vychutnáva si to, znie mu to ako anjelská hudba.* Čo neurobím, Miri? *opýta sa znovu tým hláskom.* Vieš, že spravím všetko. *pohladí ju líci a prstami skĺzne až na krk. Elfiu krv už pil, no nie priamo, ktovie aké to bude. Nakloní sa ku krku, odhalí tesáčiky a zahryzne sa jej doň. Tmavočervená tekutina mu hneď začne tiecť do úst a na tvári sa mu črtá úsmev.* Mmmm.. *dostane zo seba slastne.* aká ty si chutnučká. *prejde jej jazykom po rankách.* Tak čo, prezradíš mi kde je? *opýta sa znovu.* Nebudem sa ťa dvakrát pýtať. *pousmeje sa a zanechá jej krvavú stopu svojich pier na kútiku tých jej.*
Mirana Christie Taylor *Zavzlyká. Nevie, ako sa z tohto vykrútiť. Ako ho prehovoriť. Z jeho hlasu jej naskakuje husia koža, pery má stisnuté a len krúti hlavou.* Prestaň.. prosím, *z kútika oka jej stečie slza.* Prečo to robíš? Alexe.. *Znova to skúsi na túto strunu, aj keď pochybuje, že tým niečo dokáže. Odváži sa otočiť tvár k nemu, čo ale len stihne zazrieť sú ostré tesáčiky a skôr, ako stihne aspoň trocha odtiahnuť hlavu, zahryzne sa jej do krku. Vykríkne od bolesti, od strachu a už naozaj visí len v jeho náručí. Ani nevníma jeho slová, nepočuje jeho otázku, ale aj tak vykríkne: * Dobre! Dobre.. *chvíľu jej trvá, kým vládze pokračovať. Pohrýzol ma! Pohrýzol ma! Jediná vec, ktorú si uvedomuje, ale vie, že mu musí niečo povedať. Ale čo ak mu to aj tak nebude stačiť..?* Neviem kde je presne. Šiel na lov.. včera.. vráti sa asi zajtra.. ale ja vážne neviem kam.. *posledné slová sa stratia v plači, cíti, ako jej vlastná krv steká po krku a cíti aj jej chuť v kútiku pier. Znechutene odvráti tvár ako najviac vládze a telo sa jej slabo natriasa vo vzlykoch..*
Siegfried S. Bright *Zacíti vo vzdychu slanú tekutinu - slzy. Možno je to tak ešte lepšie. Konečne to začalo naberať na účinkoch, je to už len otázkou chvíle.* Tú sem nepleť, opustila ma. A podviedla s tvojím upírom. *doplní ju.* A ty ho stále obhajuješ? *vzdychne si. Kde sú tie časy, keď by Alex spravila to isté.. zaspomína si.. rok je fuč, ona tiež. Jej výkrik ho prebudí z myšlienok a chuť krvi na jazyku pomaly začína potlačovať jeho smäd. No ten nikdy nevyhasne, stále tu bude.* To mi nestačí.. *povie potichu, znovu sa zahryzne a vytvorí nové ranky. Nie, nestačí mu to. Ani odpoveď, ani tých pár kvapiek. Chce všetko.*
Mirana Christie Taylor *Naozaj dúfala, že bude mať dosť a nechá ju už na pokoji. Žiaľ, to mu ako odpoveď nestačilo a opäť sa lesom ozýva jej krik.* Neverím tomu! Neverím ti ani slovo! Tak ako ty mne.. *hlas jej zlyhá a hodnú chvíľu sa nezmôže na nič viac, ako plač. Povedala mu všetko, čo vie. Čo viac môže robiť?? "Čokoľvek, len neumri." Nečakaný hlas v hlave ju akoby prebudí. Zdalo sa jej to? Či Mileena naozaj nechce, aby umrela? "Opováž sa skapať, ty suka malá! Keby chcem, aby ťa niekto zabil fyzicky, postarám sa o to už dávno! Vzchop sa!" Nevládzem, pomyslí si, keď si je istá, že sa jej to len nezdá. Nad zmyslom jej slov sa jej nechce premýšľať. Ledva stojí na nohách, kedysi najlepší priateľ jej pije krv a ona sa má vzchopiť? "Vždy som to vravela.. Čo by si ty bezo mňa robila.." tichá podráždená veta, ktorá je ale to posledné, čo začuje pred tým, ako Mileena ovládne jej telo..*
Mirana Christie Taylor *Aby sa jednostaj starala o jej prežitie. Krpaňa jedna neschopná.. ako to s ňou mohol Alex vydržať?? pomyslí si v prvom okamihu a hneď nato si uvedomí svoju slabosť a neuveriteľnú bolesť vychádzajúcu z rán na krku. Sykne, ale nevreští ako tá ťava, predsalen si už tej bolesti užila. Pokúsi sa ale držať sa pri vedomí aspoň natoľko, aby ten blázon prestal, aj keď by ju len nechal tu pohodenú na tráve. Privrie oči a aj keď jej to je v skutočnosti nekonečne nepríjemné, potichu vzdychne a nakloní hlavu tak, aby mal lepší prístup. Neverí, že ju chce naozaj zabiť, podľa nej len čaká, kedy sa podvolí.. Má to mať.*
Siegfried S. Bright *Pokrčí ramenami.* Never.. ale podviedli nás oboch, Miri. *odpovie jej a vráti sa späť ku krvi. Tá chuť, celá ho začína ovládať a nemôže sa sústrediť na nič iné, len na krv. Nie žeby to bol problém, aj tak mu už nič iné nepovie. Keď však zacíti, ako sa nakloní s hlavou a viac odhalí svoj krk, trochu sa začuduje. Zvuk jej srdca mu však hovorí, že ešte si nezobral príliš, takže nemôže byť mŕtva. Zapáčilo sa jej to? uškrnie sa, keď začuje ten jej vzdych. Znovu jej prejde jednou rukou k stehnu a začne ju pomaly hladiť.* To si sa tak rýchlo vzdala? *zašepká jej, kým jazykom prechádza po rankách.*
Mirana Christie Taylor *Snaží sa to vydržať, aj keď jej to je čím ďalej tým nepríjemnejšie. Ale len tá časť s pitím krvi. A veď o tento zážitok ani nestála. Ale keby pokračuje v tom, čo začal tam dole.. Znova z nej vyjde pár vzdychov, no potom sa neudrží a znova potichu sykne.* Možno.. *šepne sotva počuteľne a po krátkom uvážení sa rozhodne pre niečo snáď efektívnejšie. Obráti tvár k nemu a bez ďalšieho rozmýšľania, aby si to náhodou nerozmyslela, nájde jeho pery a zľahka z nich zlízne vlastnú krv..*
Siegfried S. Bright *Znovu začuje niekoľko vzdychov. Najskôr ju chcel takto donútiť hovoriť. Vyhrážať sa jej tým, že ju znásilní a bude jej prvý, no tento plán stroskotal ako prvý. Chcel ju vysať, až kým by neprehovorila. Neúspešne.. začuje to jej šepnutie a pousmeje sa. Ešte stále si myslí, že to nejakým spôsobom hrá, ako aj to, že nevie kde je Armas. No po chvíli ucíti, ako mu zlíže krv z pier. Čím ďalej, tým viac mu to začína pripomínať Alex. No nie, nesmie dopustiť, aby to zašlo tak ďaleko. Vedený však pachom krvi na jej jazyku vyhľadá jej pery a pobozká ju.*
Mirana Christie Taylor *Pousmeje sa. Presne toto chcela. Aj keď stále cíti, ako stráca krv z rán na krku, kašle na to, to sa vylieči potom. Bozk mu bez váhania opätuje, aj keď tá krv jej tam vadí. Dosť.. Po niekoľkých sekundách ale odrazu zacíti kŕč kdesi v bruchu. Zatne zuby, dúfajúc, že to prejde, no nie. Po pár ďalších bozkoch to zacíti znova, tentoraz možno ešte silnejšie. Netuší, čo by to mohlo byť, a tak sa to snaží ignorovať, ale keď odrazu pocíti takú bolesť, že keby môže, skrčila by sa do klbka, odtiahne sa od toho upíra a zatne zuby, aby nevykríkla.*
Siegfried S. Bright *To, že mu opätuje bozk ho poteší, no príde mu to aj strašne divné. Na Miri určite. Tá by to nespravila. Alebo..? Už má dosť tejto hry, teraz sa ide hrať on. Všimne si, že niečo s ňou nie je v poriadku, no nedáva tomu príliš veľkú váhu. Zvalí ju na zem, pomaly prejde po jej tele chladnými rukami od krku až k stehnu, kde sa jej poriadne zahryzne do tepny. Čoskoro v ústach zacíti silnejší prúd tmavočervenej tekutiny a nos mu dráždi jej vôňa. No smäd je silnejší než nejaká nadržanosť a taktiež.. síce ho Alex podviedla, no to neznamená, že musí byť rovnaký. Zatlačí tesáky ako najhlbšie dokáže a vytvorí nové rany, pričom krv mu ide do úst sama.*
Mirana Christie Taylor * Sakra, sakra! To čo má znamenať?? Bolesť je čoraz väčšia, normálne sa aj poteší, keď skončí na zemi, no skôr, ako ju stihne nejako potlačiť, cíti na tele chladné dotyky, ktoré si ani nemôže patrične vychutnať, lebo odrazu jej telom prejde taká bolesť, že aj keď sa všemožne snaží, z hrdla sa jej vyderie strašný výkrik. Ak jej prišlo tých pár kvapiek z krku nepríjemných, tak na toto potom ani nemá výraz. Zvíja sa takmer až v agónii, ani nevie, odkiaľ všetka tá bolesť prichádza.* Zastav to! Zastav to nejako! *stláča si brucho, ale to tomu nijak nepomáha, práve naopak, ako keby si to len zhoršovala. Keď na chvíľu otvorí oči, všimne si, že rany po zuboch nie sú jedinými miestami, odkiaľ sa valí krv. A v tej chvíli si aj uvedomí, čo tie kŕče znamenajú.* O môj bože.. *vyderie sa jej z hrdla, a v tej chvíli ju akoby niečo vytiahne dohora. Chvíľu vidí len príliš jasné svetlo, no potom zazrie stromy, lúku, Miranu.. výkrik, ktorý sa rozľahne čistinkou by trhal uši, keby ho môže niekto počuť. No ona už nie je nič, ani len lesný duch, ktorého by naháňali malé dietky. Rozbehne sa k Mirane, mysliac si, že sa to dá ešte vrátiť, no nespraví ani pohyb, keď sa z ničoho nič aj to málo, čo z nej ostalo, rozplynie a povetrí a z nej ostane už len strašná spomienka..*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama