RPG- Potrat 2

19. ledna 2013 v 20:13 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 14.-16. 11. 2012

Dokončenie:


Mirana Christie Taylor *Ani nevie, ako dlho to trvalo, tá tma, ticho, nevedomosť.. Len matne si spomína, kedy prestala vnímať, nevie, ako dlho bola mimo, keď vtom sa prebudila do nočnej mory. Celé telo akoby mala dolámané, každá bunka jej brní, bolesť jej opantáva myseľ. Chcela by kričať, kričať o pomoc, ale ani to nevládze. Chce len, aby to už skončilo, prestalo.. aj keď ani nevie čo. Oči má zavreté, nevládze ich otvoriť, len slabo vníma horúčosť vlastnej krvi na niekoľkých miestach na tele. Aj keď má oči zavreté, vníma, ako sa s ňou všetko točí, akoby bola na kolotoči. Ale zároveň, pri všetkom tom utrpení a bolesti, pociťuje akúsi voľnosť, slobodu.. ale nevie prečo, a momentálne jej ani nezáleží na tom, či sa to niekedy dozvie..*
Siegfried S. Bright *Do uší mu preniká ten jej výkrik a pokračuje ďalej v satí krvi. Keď si však začne stláčať brucho a vykrikovať po ňom, znovu príde s tou otázkou.* Vieš, čo chcem vedieť. *pošepká jej do ucha. Odsunie sa nachvíľu od nej, keď vidí ako sa zdvíha a koľko krvi po sebe zanechala, no všimne si aj inú "ranu," tú ktorú nespôsobil on. Bola tehotná? To by vysvetľovalo.. pomyslí si, no nedokončí, pričom hľadí na mŕtvu Miri. Nevie, či mu to má prísť ľúto, alebo nie, nevie poriadne čo to vôbec spravil. Keď sa však započúva, stále tam vo vnútri v nej počuje slabé údery. Žije! takmer to vykríkne aj na hlas a pobozká ju na pery. Veď ju chcel len prizabiť, dostať z nej odpoveď, nie pripraviť ju o život. No keď tak na ňu pozerá a počúva tlkot jej srdca, možno mu neostane iná možnosť len.. skĺzne pohľadom na svoju ruku, vyhrnie rukáv a pozerá na ňu.*
Mirana Christie Taylor *Dýcha tak plytko a pomaly, ž sama má pochybnosti o tom, či vôbec ešte žije. Ale triaška, ktorá jej odrazu prejde telom a spôsobí neuveriteľnú bolesť na ranách jej to dostatočne pripomenie. Trasie sa od zimy spôsobenej veľkou stratou krvi a chce to nejako zastaviť. Ale ako? Až keď znova začne strácať vedomie a jeho tichý hlas počuje akoby z veľkej diaľky, vyplaší ju to a zhlboka sa nadýchne a párkrát zažmurká, no nevydrží mať oči otvorené. Chce sa vrátiť do reality, vydržať tú bolesť, len byť nažive..* Nie.. *šepne chrapľavo, keď ucíti jeho pery na svojich a v ústach vlastnú krv. Kúsok pohne rukou, chce ho od seba odtiahnuť, ale na to nie je dosť silná. Stratila a stále stráca príliš veľa krvi. Ako si len pomôže?*
Siegfried S. Bright *Čím dlhšie pozerá na ruku, tým menej sa mu do toho chce, nech je už Miri ktovieako doráňaná, hoci jeho vlastnou vinou. Nie, to by jej nespravil. Nevie, či vytušila čo sa chystá spraviť, alebo je to len taký výkrik do neznáma, no pustí rukáv, nechá ho skĺznuť tak, ako bol predtým a zoblečie si plášť. Pomaly ju nadvihne a zabalí do neho, až mu pripomína húsenicu. Nemôže ju nechať takto von, za chvíľu by vykrvácala. No kam ju odnesie? Naysa? Tá určite, zabije ma vo dverách, až sa dozvie, čo som spravil. pomyslí si a pokrúti hlavou. Presunie sa vedľa nej a ani poriadne nevie čo má robiť. Najhoršie je, že žiaden z tých doktorových elixírov nemá pri sebe.*
Mirana Christie Taylor *V tomto zúboženom stave si uvedomuje len jediné- chce prežiť. Zachráň sa! Táto myšlienka jej opantáva myseľ, až sa vykašle na všetky prejavy života, ktorý tak rýchlo stráca, cíti, že sa s ňou niečo deje, niečo ju zakrýva a zohrieva. Táto náhla zmena ju takmer pripraví o zvyšky vedomia, nebyť náhleho príjemného pocitu na krku. Po niekoľkých sekundách si úľavou potichu vydýchne a bolesť sa zmierni. Len kdesi vo vnútri si uvedomuje, že sa vlastne lieči a keby je v lepšom stave, aj by sa usmiala. Takto v tom ale pokračuje, až kým nestratí vedomie a dych sa jej nezastaví..*
Siegfried S. Bright *Sedí vedľa nej a chvíľu sa na ňu zamrznuto díva, až náhle začuje, ako sa jej zastaví dych. To nie je dobré.. to vôbec nie je dobré! premýšľa, no nepočuje, žeby sa znovu nadýchla. Nič.* Preber sa, hneď! *zakričí a pekne ju z oboch strán preplieska.* Preber sa, lebo ťa pretiahnem! *zakričí na ňu to prvé, čo ho kdesi v mysli napadne až sa uškrnie.* No ták, Miri! *zahundre sa a znovu jej dá zo dve facky.* Hm, tak ako chceš.. *pokrčí ramenami pri vyslovení práve teraz neuskutočniteľnej vyhrážky a len dúfa, že ju to preberie.* Už sťahujem nohaviceee. *zašepká jej veselo to ucha.*
Mirana Christie Taylor *Temnota ju začína pohlcovať, nevie sa jej brániť. Nevie, ako dlho to trvá, možno sekundy, minúty, hodiny.. keď si uvedomí, že táto ničota sa jej nepáči. Nespomína si, ako sa sem dostala, ale znova chce vnímať skutočný svet. Ani nevie, ako sa jej to podarilo, no odrazu sa zhlboka nadýchne a otvorí oči dokorán. V tej sekunde jej na tvár padne niekoľko faciek, za tohto stavu príliš silných, a liečenie okamžite prestane. Rýchlo sa zorientuje, začuje ďalšie desivé slová, v ktorých je ale riadna dávka pobavenia a keby si až príliš dobre nepamätá, čo sa pred chvíľou stalo, možno by ju to tak nevyplašilo. Teraz ale hodí na Sigiho pohľad plný zdesenia a prosby, aby ju už viac netýral. Oči sa jej opäť zalejú slzami.* Prosím.. prosím, prestaň už..
Siegfried S. Bright *Stále nič, už fakt nevie ako sa jej má vyhrážať. Žeby skúsil umelé dýchanie? Zrazu však začuje, že znovu dýcha a niečo v ňom sa poteší. Nemôže ju nechať zomrieť, keďže je jeho jediným kontaktom s Armasom.. na priateľstvo sa po tomto radšej veľmi nespolieha. Keď sa však naňho takto zadíva s očami zaliatymi slzami, pohladí ju po líci.* Prepáč. *povie jednoducho. Aj keby sa ktovieako dlho ospravedlňoval, určite by to neprijala, tak to teraz nemá cenu riešiť. Len ju musí udržať pri živote a možno sa dozvie viac, keď sa uzdraví. Alebo ju potom premení a bude ju mučiť trochu po upírsky.* No poď, vstávaj, nemôžeš tu ostať. *chytí ju do náručia a zdvihne zo zeme, pričom rozmýšľa, že by ju zobral k sebe domov. Aspoň by neušla. napadne mu.*
Mirana Christie Taylor *Strhne sa, keď sa jej znova dotkne, no tón jeho hlasu a to, čo povie, ju prekvapia. A istým spôsobom potešia. Aj keď vôbec nechápe, prečo sa zrazu správa tak.. pekne, po tom, čo jej spravil. Keď ju zodvihne, uvedomí si, že nohu stále nemá doliečenú. Na jeho slová by chcela niečo sarkasticky odvrknúť, ale.. nestojí jej za to. No aj tak sa ho musí chytiť okolo krku, lebo sama sa na nohách neudrží.* Zabije ťa, *šepne chladne pred tým, ako zavrie oči, aby sa mohla sústrediť na liečenie. Ale po tom fiasku s krkom to nepreháňa, posnaží sa rany len zavrieť, nie úplne vyliečiť. Ale je tu ešte niečo, s čím ale netuší, čo spraví. Oči má znova plné sĺz a pár jej ich stečie po tvári.*
Siegfried S. Bright *Zacíti, ako sa mu chytí okolo krku a trochu sa pousmeje. Začína sa cítiť nejako.. divne. Niečo, čo ho netrápilo už poriadne dlho - vina. Na jej slová nereaguje, ešte by ho vážne napadlo premeniť ju. No teraz skôr za trest, ako zo samoty. Už ani poriadne nevie, čo to vlastne stvára, no dokončí to radšej do slávneho konca, než keby tu mal byť za blázna. Premiestni sa pred svoj dom, zacíti čerstvý vzduch a myšlienkami otvorí dvere, pričom pomaly dokráča až do hosťovskej izby, kde ju zloží do postele spolu so zakrvaveným plášťom. Posadí sa na kraj postele a hľadí na ňu.*
Mirana Christie Taylor *Z toho premiestňovania a medzitým liečenia sa jej zahmlí pred očami, ale udrží sa pri vedomí. Chvíľu jej nedopína, kde sa to ocitli, až keď vojdú dovnútra, spomenie, kedy tu bola. A tiež na ďalší dôvod, prečo ho nenávidieť. Nechá sa ale niesť až do nejakej spálne, nepredpokladá, že ich, určite nejaká hosťovská, a uložiť do postele, kde ale od neho odvráti pohľad a snaží sa udržať plač. Stále sa síce cíti alebo, ale už o niečo lepšie, aj keď to liečenie rán po zuboch ju poriadne vyčerpalo.* Vieš, že ti nič viac nepoviem. Darmo si ma nechal žiť. Len si.. *nedopovie, slzy ju zastavia a rukou si siahne na brucho. Vie, že tam už nie je. Cítila to, keď tam bol. A teraz.. akoby z nej časť odišla. A istým spôsobom to tak aj je. A čo ty? Zachránila si mi život.. neviem síce ako, ani či ti mám za to poďakovať, ale.. Odrazu si uvedomí, čo spôsobuje tú voľnosť. Aj keď mlčala, vždy vedela, že tam je. Ale teraz.. necíti ju. Už len vzlyká, nechápajúc, čo sa to vlastne stalo, a len hľadí pred seba, snažiac sa dať si myšlienky dokopy, pričom si ani neuvedomuje, že vlasy má znova zlaté, vlnité, oči nebesky modré, len pery a pokožka kvôli strate krvi nenabrali ten správny zdravý odtieň.*
Siegfried S. Bright *Odvráti od nej zrak, ked prehovorí a odfrkne si.* To je mi jasné. *povie potichu.* Možno ho sem privolám. *povie si pre seba a keď sa na nu znovu pozrie, vidí opäť tie zlaté vlasy.* Čo som..? *opýta sa pokojne.* A čo tvoje vlasy, Miri? *opýta sa, prejde bližšie k jej tvári a chytí do rúk par pramienkov.* Pred chvíľou boli čierne, tak ako to..? *hundre si pre seba.*
Mirana Christie Taylor *Chvíľu ho ignoruje, myslí len na svoje dieťa, o ktoré tak rýchlo prišla, a znova by sa rozplakala, keby sa Sigi nezačne čudovať nad jej vlasmi. Hodnú chvíľu na ne mlčky hľadí. Už si je istá svojou predtuchou. Je preč. Mileena ju viac neovládne. Ale kde je? Žije? Poletuje tu niekde, len sa nemôže vrátiť späť do jej tela? Alebo je preč navždy?* To by bolo na dlho, *zamrmle. Náhodou si spomenie, ako mu to kedysi dávno chcela povedať. Vtedy boli ešte priatelia. A potom sa všetko začalo kaziť..*
Siegfried S. Bright *Vyčkáva na svoju odpoveď a jej krv ho začína znovu lákať. No teraz by to radšej nemal skúšať, ak ju teda nemá v pláne premeniť. Určite by to uz neprežila, ktovie koľko toho vypil.* Ja mám dosť času. A ty tiež. Nepustím ťa odtiaľ. *povie celkom milo a usmeje sa na ňu ako vtedy, ked ju objal.* Aspoň dovtedy, kým sa nevyliečiš a nedozviem sa to, čo chcem. *doplní napokon a pozerá na krvavú stopu, ktorá jej ostala na kútiku pier.*
Mirana Christie Taylor *Prižmúri oči, ale nie je to taký pohľad, ako býval predtým. Vtedy jej zakaždým blesky z očí sršali, teraz je to len obyčajný hnev. A aj ten je mierny, čo jej príde nezvyčajné, lebo sa naňho hnevá veľmi. Alebo by to aspoň chcela. Ale cíti skôr žiaľ a smútok, ktoré pre ňu nezvykli byť moc typické. Alebo práveže áno, len Mileenina nenávistná povaha mala na ňu príliš veľký vplyv? Cíti sa zmätene, hlavne keď zbadá jeho úsmev, pri ktorom ju takmer strasie.* S tým problém nebude. Daj mi dve hodiny spánku a fyzicky sa vyliečim za päť minút, *povie nevýrazným hlasom, hľadiac mu do očí.*
Siegfried S. Bright *Vidí, ze sa naňho hnevá, no snaží sa to nevnímať. Ked mu však povie, že do dvoch hodín je v poriadku, uškrnie sa.* To môže byt pravda, no ja ta nepustím. *povie pokojne.* A bude lepšie, ked počúvneš. *varuje ju dopredu. Ďalší jeho útok by uz nemusela prežiť. Nie za tak krátku dobu od toho posledného.* Ak mi nepovieš kde je, tak si tu naňho počkáme. *pohladí ju na líci, ako keby sa nič z toho útoku nestalo.*
Mirana Christie Taylor *Odvráti pohľad.* Ako inak, *zamrmle a pomrví sa. Cíti sa pod tým krvavým plášťom a len v spodnom prádle nepríjemne.* Nemáš nejakú, ehm.. deku? *pozrie späť naňho a spomenie si na svoje šaty. Nové šaty. Keď ju pohladí po líci, strasie sa a uhne pohľadom. Spomienky sú príliš čerstvé..* Tak čakajme.. ja som ti povedala všetko, čo viem.. o ňom..
Siegfried S. Bright *Prevráti očami, pri jej zamrmlaní.* Jasné, že mám. *povie trochu dotknuto. Myslieť si, že nemá deku.. zodvihne sa a prejde k skrini, pričom vytiahne tenkú deku a prikryje ju.* Vieš, že ti v tomto neverím. *pokrčí ramenami a znovu si k nej prisadne.* Tak budeme čakať.. no skôr sa odtiaľ nedostaneš. *oznámi jej a ostane ticho. Po dlhšej odmlke sa jej prihovorí.* Prepáč.. *povie potichu, no tak, aby to počula.*
Mirana Christie Taylor Vďaka,*zamrmle a zakrúti sa do nej. Pritom ho pozoruje, ako si k nej znova sadá a posadí sa aj ona. Alebo sa o to skôr len pokúsi. Len čo sa trocha vytiahne hore, v bruchu znova pocíti kŕč, ktorý ju donúti ľahnúť si späť. Rukami si chytí brucho a zhlboka dýcha, až kým ju to trocha neprejde. Dlho je ticho, keď odrazu začuje to tiché slovíčko a hodí na neho prekvapený, a trochu neveriaci pohľad.*Na to je už neskoro, nemyslíš?
Siegfried S. Bright *Všimne si ten jej márny pokus sadnúť si. Pekne ju doriadil. Ktovie koľko krvi stratila? zamyslí sa. Okrem toho, ani on ju velmi nešetril. Keď ju však po svojom ospravedlnení začuje, odsekne.* Nechaj to tak.. *vyjde mu potichu z úst. A pozerá sa von oknom.* Nezdalo sa mi, že by sa ti to nepáčilo. *pousmeje sa na nu.*
Mirana Christie Taylor *Pokrčí plecami. O ospravedlnenia fakt nestojí. Chvíľu je ticho, znova sa pokúsi posadiť sa, opäť bezvýsledne.* Hajzel, *šepne, ani nie priamo jemu, len vyslovila nahlas myšlienku. Keď sa opäť ozve, nechápavo sa naňho pozrie. Mileena pomyslí si.* Mne nie, *odvrkne a pozrie sa inam. Neklame. Len on to nevie.*
Siegfried S. Bright *Uškrnie sa, keď mu zanadáva. No čo už, má na to nejaké to právo.. po toľkých kusancoch. Keď sa mu však dostane odpovede, zamyslí sa. Žeby takéto niečo praktizovali aj s Armasom? napadne ho hneď. Alebo to takto chcela už dlhšie? uškŕňa sa na sklo, až znovu zbadá jej odraz.* Bolo jeho? *opýta sa a je zvedavý, či mu tú jeho teóriu o dieťati potvrdí, alebo či ju vyvráti.*
Mirana Christie Taylor *Mlčí, nepozerá naňho. Myslí na to dieťa.. Bola tak šťastná.. Už celý týždeň to tušila a dnes jej to doktor potvrdil. Tešila sa, ako sa Ari vráti a povie mu to.. ako v nej to maličké bude rásť a potom sa narodí a budú rodina.. To jej pripomenie, že aj keď už s Arim žije dosť dlhý čas, na svadbu poriadne ani nepomyslela. Mama by sa zbláznila, v duchu sa nad touto myšlienkou pousmeje. Z vlastných úvah ju preruší znova Sigiho hlas a to, čo povie, ju zaskočí. Ako to vie? spýta sa sama seba v duchu, no nahlas to nevysloví.* A koho iného? *pozrie naňho, ale len na sekundu, hneď sa zas zahľadí na okno.* Dúfam, že to decko je naozaj Ariho. Aby si ho musel nenávidieť a nikdy nepoznať, čo je to byť otcom, *povie chladným, tichým hlasom a ruka jej znova spočinie na bruchu.*
Siegfried S. Bright *Takže mal pravdu, bola tehotná. Dotýkajúc sa prstom okna začuje tie jej slová. Udrela na citlivú strunu, nečuduje sa, že je k nemu taká, no celkom ho zaskočilo, ako už verí tomu, že to decko je Ariho.* No.. *ozve sa, no pod prstom sa mu vytvorí maličká prasklinka na skle.* Dúfať môžeš. *povie potichu a kráča k dverám.* Neopustíš tento dom, kým sa tu nezjaví on sám. *oznámi otočený k nej chrbtom.* A nepokúšaj sa utiecť, ja ťa počujem. *ukáže prstom na svoje ucho, keď otvorí dvere. Prejde von a zamkne ju v izbe, pričom sa sám poberie do tej jeho.*
Mirana Christie Taylor *Či mu ale naozaj uverila, že by ju Ari podviedol sama nevie. Ani či bude dobrý nápad, aby sa tu stretli všetci traja. Skôr ako zajtra to ale určite nebude a dovtedy tu musí trčať, v momentálne len upíriom dome, v polomŕtvom stave a napoly prázdnou hlavou, ktorú bude musieť nejako zaplniť. Práve to, že sa jej nevrátili spomienky, kedy ju Mileena ovládla, jej dáva pocit, že nie úplne preč a stále má nad ňou nejakú moc. Naisto vedieť to ale nemôže, možno to len potrebuje čas. Zbadá, ako Sigi odchádza a bez slova ho počúva. Načo na to niečo hovoriť. Ako keby nevedela, že nemá šancu ujsť.. Začuje, ako izbu zamkne a chvíľu počuje jeho vzďaľujúce sa kroky, a keď všade nastane hrobové ticho, s námahou sa prevráti na bok a po chvíľke tichých sĺz zaspí.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama