RPG- Naprávanie škôd

6. září 2013 v 12:21 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Pub (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 10.-12. 3. 2013

Najlepší spôsob ako sa čo najrýchlejšie zbaviť nepríjemných myšlienok je dať všetko doporiadku a vyhnúť sa tým zbytočným otázkym.



Mirana Christie Taylor *Nakoniec vo Fínsku strávili pol dňa, ale aj tak jej to ubehlo strašne rýchlo. A o to menej sa jej chcelo vracať späť. Napriek tomu opäť stojí v polorozbitej tmavej izbe, vôňa lesa je fuč, namiesto nej cíti krv, Sigiho, trochu Lexu a Naysin elixír. Zvláštna kombinácia. Ari šiel pozrieť Naysu, ako ho poprosila. A tak teraz sama kráča tichou chodbou do haly, mimovoľne sa stále dotýka prsteňa na ľavej ruke a na tvári sa jej sem-tam objaví úsmev. Podíde k dolámanej kôpke na zemi, ktorá sa ešte pred niekoľkými hodinami správala ako šialenec a skoro jej zabila sestru. Čupne si k nemu a rukou doňho strčí.* Vnímaš? *spýta sa, pretože netuší, ako rýchlo sa vie dať dokopy bez cudzej pomoci.*

Siegfried S. Bright *Vyčkáva tu a vyčkáva, kým vôbec niekoho zacíti v dome. Miri určite šla niekam s Armasom. Jediné, čo ho teší je krv, ktorá mu žblnkotá v žalúdku, no keď sa rozpamätá na to, čo mu Miri povedala, nechce tomu veriť. Nechce veriť, že by ho skutočne tak ovládol, aby si nič nepamätal. No musí sa ho zbaviť. Okamžite. Skôr, než niekomu niečo spraví znovu. Keď sa k nemu ozve, otočí sa hlavou na ňu.* Možno. *zamrmle urazene. Zo všetkých možných spôsobov si musela vybrať práve tento..*

Mirana Christie Taylor *Čaká, či sa ozve, a na jeho mrmlanie sa uškrnie.* Otázka "Ako sa cítiš?" asi nie je na mieste, čo? *spýta sa a sadne si vedľa neho, akoby normálne sedel aj on.* Tak čo, ešte stále si nepamätáš, čo si spravil? *úškrn aj pobavenie z jej tónu aj tváre zmiznú a vystrieda ich hnev. Normálne sa vyžíva v tom pohľade, ako tam tak leží a nemôže sa pohnúť. Ale vie, že ho bude musieť vyliečiť. Keby ho v takom stave nájde Lexa, nedopadlo by to pre ňu dobre. Len na to posledných dvanásť hodín vôbec nepomyslela.*

Siegfried S. Bright *Ignoruje jej otázku a sleduje ju, kam si sadá.* Nie, nepamätám.. dozviem sa konečne čo sa stalo? *začne kyslo a chrapľavo. Pamätá si len, že spomínala niečo so zmenou podoby. Zazerá tak na ňu, hoci je v uhle nie práve príjemnom pre jeho oči.* Ehm, otočíš ma aspoň? *opýta sa jej trochu podráždene. Nepamätá si čo urobil, no zrejme ho nevylieči. Alebo nie tak skoro. Úžasné, priam dokonalá predstava ostať zvyšok dňa v guľke "mŕtveho" mäsa.*

Mirana Christie Taylor *Zamračí sa pri jeho tóne.* Dozvieš. Keď so mnou budeš hovoriť normálnym tónom. Nepolámala som ťa len tak z nudy. *Ostane ticho, kým sa znova neozve. Chvíľu naňho len pozerá, no potom si povzdychne a spraví ako žiadal.* Tak by som sa ťa mohla najprv spýtať, čo naposledy si pamätáš. Že si sa začal meniť som ti vravela. Vtedy si Naysu uhryzol, *začne tak skrátka.*

Siegfried S. Bright *Povzdychne si.* No dobre, prepáč.. *ozve sa napokon. Keď ho otočí, urazene pokrčí nos, no nechá ju vysvetľovať.* Uhryzol som ju? *opýta sa začudovane, no prejde si jazykom po zuboch.* Hm.. *cíti tam jej krv, ale ako to? Mal by si niečo takéto pamätať, alebo nie? Pamätá si to vôbec?* Ja nevieeem! Som zmätený! *zvesí smutne hlavu, hoci pochybuje, že by ľutovala práve jeho, keď vraj napadol Naysu. No ten rukáv.. ten je toho jasným dôkazom.*

Mirana Christie Taylor *Spokojne sa pri jeho ospravedlnení zaškerí. Ale to, že si podľa všetkého fakt nič nepamätá, ju hnevá stále viac.* Áno.. odtrhol si ma od nej, no zahryzol si sa aj ty. Snažila som sa ju chrániť, ale ona chcela aby som šla s ňou, a ty si bol úplne ako nepríčetný, *sklopí pohľad. Jedna vec je vysvetľovať to Arimu, ktorý pri tom nebol a mohol ju utešiť, druhá jemu, ktorý má na Naysinom momentálnom stave najväčší podiel.* Tak to sme obaja, *povie a pozrie sa k prebúranej stene.* Čo si spravil potom som ti vravela tesne predtým, ako som ti zlomila väzy. *dohovorí a stále sa naňho nepozerá.*

Siegfried S. Bright *Odtrhol ju od Naysy, áno, niečo také si vybavuje. Počúva ju a sklopí zrak. Nečuduje sa jej, keď z neho urobila.. toto. Povzdychne si.* Mrzí ma to.. *povie napokon, hoci to vôbec neospravedlňuje to, čo urobil.* Zrejme ma nevyliečiš, však? *opýta sa sklamane, no nevie, či zo seba, alebo z toho, že nechal svoje druhé ja, aby prebralo kontrolu.* Vieš, ani sa ti nečudujem.. *povie, pokúsi sa pohnúť a nechutne mu pukne v krku.*

Mirana Christie Taylor *Na toto ospravedlnenie nereaguje nijak.* Vedel si, že bola tehotná? *pozrie naňho, a v očiach má obvinenie. Keď sa spýta, či ho vylieči, povzdychne si a pokrúti hlavou, akože neverí, že to robí.* Nechcela som ti pomôcť. Ale potom som si spomenula na Lexu a tá by mi najskôr odtrhla hlavu, ak by ťa tu takto našla, *prizná mu jediný dôvod, prečo ho vylieči. Načiahne sa mu ku krku, a tvárou sa jej mihne úsmev, ako sa jej na ruke zaligoce prsteň.* Nehýb sa! Nepamätáš si, čo som ti vravela o nesprávnom zrastaní kostí? A prestav si tak stavce, *trochu (trochu dosť) škodoradostne sa uškrnie, a začne mu dávať väzy dokopy.*

Siegfried S. Bright *Tehotná?! zbledne mu celá tvár. Ak bola Naysa tehotná a on.. pozrie sa na svoj rukáv.* To nie.. *povzdychne. Znovu? Urobil to znovu?! Nie, nechce tomu veriť. Nemôže!* Žijú obaja.. však? *opýta sa roztraseným hlasom.* Povedz mi, že som to nezabil.. prosím. *povie skleslo a sleduje ju, ako k nemu naťahuje ruku. Prsteň? začuduje sa. Už zrejme vie, prečo mu zlomila väzy. Ale stále jej to má za zlé.. trochu.* Pamätám. *odpovie jednoducho, no ten jej úškrn.* No nie je to jedno? Aj tak by si si toho lámania užila. *uškrnie sa a znovu jej pozrie do očí.*

Mirana Christie Taylor *Všimne si ako zbledne, a na jeho otázku namiesto vyrieknutia niečoho hnusného len pokrúti hlavou. Asi si nevie celkom vybaviť, ako Naysa vyzerala, inak by sa to nepýtal. Pretože je zázrak, že to vôbec prežila ona. Dobre vidí, že ho to trápi, a tak si odpustí všetky hnevlivé poznámky a nadávky, ktorými ho plánovala počastovať. Asi si to nechá na neskôr. Pripomínanie jeho odporných činov jej celkom ide.* Nepopieram, *pokrčí plecami, a ďalšiemu úškrnu sa nakoniec neubráni ani ona.*

Siegfried S. Bright *Sakra! privrie oči hľadiac do zeme. Nevadí mu zabíjanie, ubližovanie, to nie.. niekedy ani tvorom preňho známym, no tentoraz mu je to fakt ľúto. Pripomína mu to presne to, čo urobil Miri.* Gratulujem. *zmení čo najrýchlejšie tému, kým sa tu nerozcitlivie.* Od neho, však? *pokúsi sa o úsmev, no keď sa mu podarí len nejaká divná grimasa, okamžite s tým prestane. Trochu sa pozviecha po jej liečení a snaží sa rozhýbať krk.*

Mirana Christie Taylor *Skutočne nevie, čo by mu povedala na utešenie. A vlastne ani nič vravieť nechce. Nech si to pekne užije. V prvom okamihu nechápe, o čom hovorí, no keď spomenie "jeho", usmeje sa a znova pozrie na diamanty na ruke.* Áno. Ďakujem, *tentoraz slabý úsmev patrí jemu, aj keď si nie je istá, či ho to vôbec aspoň trochu skutočne teší. Všimne si, ako sa snaží hýbať krkom, a nebráni mu v tom.* To, hm, rýchloliečenie je u upírov normálne? *spýta sa, keďže ju trocha zaráža, že vlastne aj bez jej pomoci sa aj vtedy zvládol dať celkom slušne dokopy.*

Siegfried S. Bright *Pokrúti hlavou.* Nemáš zač. Kedy bude svadba? *zavtipkuje a snaží sa už na Naysu, či len slovo "dieťa" ani len nepomyslieť. Nie teraz, nie v najbližšej dobe. Nechce. Mŕtvych detí už preňho bolo dosť. Pri poznámke o rýchloliečení sa uškrnie.* Zvýšená regenerácia. *pochváli sa.* No pokiaľ ma takto dolámeš, tak mi to veľmi nepomáha. *škaredo na ňu na moment pozrie a uškrnie sa.* Už som len čakal, kto príde skôr, či ty, alebo Alex. *zahundre. Sám nevie, kto by sa s ním viac pohral, ak by si pamätal to, čo spravil. Zrejme Alex, keďže si myslí, že ju podviedol s Miri.. v mysli mu znovu prebleskne jedna myšlienka, či skôr obraz. Tak ako vtedy, keď ich pristihla.*

Mirana Christie Taylor *Pokrčí plecami.* Až sa budem vedieť ovládať tak, aby na nej mohla byť moja rodina, *povie neurčito. Väčšiu motiváciu ani mať nemôže. Pochvalne pokýve hlavou, keď sa počuje to o regenerácii.* Takže iní upíri sa sami liečiť nevedia? *spýta sa zvedavo a pohne mu hlavou do strán.* Cítiš niečo? *spýta sa pomimo.* Myslím, že keby ona, už by ťa nemal kto vyliečiť, *podotkne, a radšej nechce myslieť na to, ako by sa Lexa zachovala.* Povieš jej to? *nepýta sa preto, že by sa bála. Skôr či sa bojí on.*

Siegfried S. Bright *Prikývne chápavo.* Takže nie tak skoro. *zhrnie jej. Jedine ak by ju Armas ochotne prikoval k oltáru. Aspoň by mu však neutiekla. Pri tejto predstave sa pousmeje.* Zrejme nie. Teda.. nie tak úplne. Neviem, či by prežili zlomené väzy. *zasmeje sa.* A ak by aj.. ktovie, či by sa ešte postavili na nohy sami. *pokrúti hlavou.* Nie, všetko v poriadku. *povie veselšie.* A nie. Tak skoro určite nie. Ak vôbec. *pokrúti hlavou na jej otázku. Úplne mu stačilo, keď sa dozvedela o tom Mirinom. Radšej nech nevie o Nayse.*

Mirana Christie Taylor *Je si toho vedomá, no chce sa znova vrátiť do normálneho života čo najskôr. Čo jej pripomína..* Hmmm.. O niečo by som ťa chcela poprosiť. Aj keď si myslím, že mi to zamietneš, ale.. snáď nechceš, aby som tu trčala celý ten čas, čo sa budem učiť. Chcela by som na pár mesiacov odísť. Kedy presne neviem, a kam, k Armasovi. *Nestavia ho pred to ako pred hotovú vec. Tak by mohol byť viac proti. Ale je ochotná sa s ním o tom porozprávať, len aby dosiahla svoje.* Takže ty si nejaký výnimočný, hej? *uškrnie sa.* Skús sa postaviť, *vyzve ho, keď počuje ten veselší hlas a vidí, že je celkovo živší.* Myslím, že to je dobré rozhodnutie, *súhlasí s ním.* Len aby jej to Naysa nepovedala, *napadne jej a pri tej myšlienke sa zamračí. Pozná svoju sestru. A malým posťažovaním sa by vedela narobiť veľké problémy.*

Siegfried S. Bright *Započúva sa do jej slov a len pokrúti hlavou.* Takto skoro? Myslím, že by si mala počkať. Ešte chvíľu určite. *povie s úsmevom. Nevie, či to robí preto, aby sa nevinila z nejakej nehody, alebo preto, že ju tu proste chce. Zrejme však to druhé. Hoci vidí prsteň, či má Alex, niečo v ňom ju tu chce mať. Aj keď mu tá potvora takmer pred chvíľou zlomila krk.* Presne tak, výnimočný.. *povie sarkasticky.* Výnimočný magor možno.. *uškrnie sa, no zrejme obaja vedia, na koho tým naráža.. na Victora. Keď s ním súhlasí, usmeje sa.* Dúfam, že nie. *povzdychne si, hoci tomu ani sám veľmi neverí.*

Mirana Christie Taylor No veď hej, kým si nebudem istá, že je Naysa v poriadku. A ešte stále neviem, ako sa s tým zmierila mama, *zamyslí sa. O tom jej Naysa nič nepovedala, a teraz jej ani nenapadlo povedať Arimu nech sa na to spýta. Začuje jeho sarkastický tón a to vtipné pomenovanie.* Nebudem ti to vyvracať, *povie a tiež sa uškrnie.*

Siegfried S. Bright *Keď ho už vylieči, vyskúša ako mu už navrhla, postaviť sa. Znovu sa cíti.. normálne, či skôr.. nedolámaný.* Ďakujem. *povie jej milo a oprie sa o stenu.* Veď ani nemusíš, keď je to pravda. *prevráti očami.* Zbavím sa ho, čoskoro. No bol by som rád, ak by si ostala nablízku. *prehovorí napokon o Victorovi. Už nevydrží tieto.. útoky. Neprežil by, ak by znovu niekoho takmer zabil. Ak nie horšie.*

Mirana Christie Taylor *Keď vidí, ako sa stavia na nohy, zdvihne sa aj ona.* Asi sa opakujem.. ale máš za čo. *Plecom sa oprie o stenu, a chvíľu jej trvá, kým jej dojde, o čom to hovorí. Teda skôr o kom.* Ako to chceš spraviť? *spýta sa so záujmom.* Pokúsim sa byť, *prikývne.*

Siegfried S. Bright *Ako? zopakuje jej otázku pre seba. Nevie, zatiaľ ho nič nenapadá.* Možno.. možno nejaká čierna mágia. *povie potichu.* Nejaké zakázané elixíry alebo niečo iné. *povzdychne si. Pochybuje, že by našiel bežne v knižnici nejaký recept na oddelenie sa od svojho zlého ja.*

Mirana Christie Taylor Takže si nad tým ešte moc nepremýšľal, *zhodnotí, a uvažuje nad tými možnosťami. Elixír by mohol byť efektívny, ale možno aj nejaké temné čary.* Možno by som ti s tým mohla pomôcť. Aj tak tu toho nemám moc čo robiť, a vŕtať sa v starých knihách by bol fajn relax. *Navrhne. Dokonca keby sa dostane k nejakým svojim starým veciam. A k Alexovým. Prípadne ísť do Rumunska... zistí, že sa rozmýšľaním dostáva späť k odchodu a cestovaniu. Povzdychne si. Ísť niekam ďaleko preč... čím ďalej, tým viac po tom túži.*

Siegfried S. Bright Nie. *povie jednoducho.* Pomôcť? A ako? *začuduje sa. V tomto prípade by mu takmer určite "nepomohlo" to, čím sa ona zbavila tej svojej príťaže v hlave. Ani ju nepočúval poriadne, až potom mu je jasne, ze myslela knihy.* No, je to stále lepšie, než nič. *usmeje sa na nu.*

Mirana Christie Taylor *Poteší ju, keď jej zatiaľ len teoretickú pomoc prijme. Ktovie, či z nej napokon niečo aj bude.* Hm, niežeby som mala niečo proti falošným dverám, ale na môj vkus je hento trocha príliš. *Kývne hlavou k diere v stene, keď jej tam zaletí pohľad.* A ak to chceme aspoň dočasne utajiť pred Alex.. asi by sa s tým malo niečo spraviť, *navrhne, aj keď ju čistenie Naysinej krvi moc neláka.*

Siegfried S. Bright *Uškrnie sa jej slovám, no potom len schová úsmev.* Máš pravdu. Zrejme by som to mal ísť opraviť. *povie potichu.* A tu krv tiez.. predsa len, spôsobil som to ja. *posmutnie, no takéto nieco jej nespraví. Nechať ju čistiť krv po vlastnej nevlastnej sestre.. na to ju ma teraz príliš rad.* Dobre. Skús nejako dostať tie zvyšku smradu spred dverí, ja sa postarám o zvyšok. *povzdychne si, pohladí ju po vlasoch a usmeje sa.* Dúfam, ze sa z toho čoskoro dostane. *naráža na Naysu. Prejde par krokov od muru, vytiahne prútik a pusti sa do práce.*

Mirana Christie Taylor *Vďačne sa naňho usmeje, keď jej nechá na starosti len ten smrad pri dverách.* Ja tiež.. a že som jej príliš neublížila tými hnusným slovami, *spomenie si, ako sa ju pokúšala dostať preč a čo jej povedala, a aj keď to bol dobrý úmysel, má zo seba strašný pocit. Nasleduje Sigiho príklad a s prútikom v ruke podíde ku dverám. Pokrčí nosom, a niekde hlboko v pamäti sa jej vynoria spomienky na prvý a hneď aj úspešný pokus o ukuchtenie toho voňavučkého elixíru. Tvárou sa jej mihne úsmev, a popri spomínaní skúša všetky možné kúzla, ktoré by ten smrad mohli odstrániť.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama