RPG- Naysina návšteva

6. září 2013 v 12:07 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho, fínske lesy (rpg) Pub (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 2.-11. 3. 2013

Pokračovanie:


Armas Jari Kappanen *Má sto chutí vraziť mu ešte raz, Miri ho ale zastaví. Nechápe, prečo to robí, ani ten jej úsmev a celkovo zvláštne správanie. Sleduje ju, ako mu chytí tvár do dlaní, a aj keď mu tesne pred začutím puknutia dôjde, čo chce spraviť, nebráni jej. Aspoň majú od neho na nejaký čas pokoj. Zachytí ju, keď ju pri páde už-už stiahne so sebou.* Poď, *chytí ju za ruku a odvedie ju do jej izby. Všimne si menšiu spúšť, odkedy tu bol za ňou naposledy, no ignoruje to, zavrie dvere a posadí sa s ňou na posteľ.* Tak vrav, čo sa to tam stalo? *Objíme ju a privinie k sebe.*
Mirana Christie Taylor *Ani to, že ju chytí za ruky mu nepomôže, vidí, ako padá na zem a keby ju Armas nezachytí, stiahol by ju so sebou úplne. Znechutene sa mu vytrhne, ignorujúc slzy v očiach, a bez slova nasleduje Ariho do svojej izby. Ako si sadá, všimne si, že má rukách stále Naysinu krv. Objatie ju prekvapí, ani nie tým, ako sa k nej správa, ale pocitmi, ktoré sa v nej vynoria. Bezpečie a pokoj. Dávno ich necítila. Ale všetko je ešte príliš čerstvé a jeho otázka znova vyvolá tie nechutné obrazy.* Chcem ísť preč. Hneď. Hocikam.* Hlas má tichý, ale rozhodný.* Aspoň.. aspoň na pár hodín, *dodá, keďže vie, že definitívny odchod v tejto chvíli nie je možný.*
Armas Jari Kappanen *Povzdychne si. Preč.. ale kam? Nechce ale aby to vyzeralo, že jej vôbec nedôveruje.* Hmm, možno by to šlo. Ale len ak mi sľúbiš, že tam so mnou ešte pôjdeš, keď sa to tu upokojí. *Pevne sa jej zahľadí do očí a pohladí ju po tvári. Veľmi dobre vie, že spravil chybu, keď sa jej vyhýbal. Hlúpa urazenosť.. a pritom si už dávno uvedomuje, že jeho rekcia bola prehnaná a že Miri svoje slová nemyslela tak, ako vyzneli. A tak sa to pokúsi napraviť aspoň teraz, ak už nie je neskoro.*
Mirana Christie Taylor *Popravde, nečakala, že bude súhlasiť. Prekvapene naňho pozrie, no nad odpoveďou na jeho podmienku nerozmýšľa ani sekundu.* S tebou by som šla kamkoľvek. *Privrie oči, keď ju pohladí, a na chvílinku sa jej zazdá, akoby bolo všetko ako predtým.*
Armas Jari Kappanen *Odľahne mu, keď bez váhania súhlasí. Viac sa usmeje, a chytí ju za ruku.* Síce to bolo dávno, ale mohlo by ti to miesto byť povedomé, *povie a v tej chvíli sa s ňou odmiestni. Ocitnú sa v napohľad obyčajnej časti lesa. To tu sa prvýkrát stretli. Vytvorí okolo nich akúsi vzduchovú bublinu, aby k nim neprenikli žiadne nežiaduce pachy, a stiahne ju so sebou na zem.* Lepšie? *spýta sa, a aj keď je to len zmena miesta, cíti sa úplne inak. Naozaj akoby všetko nechali tam v tej izbe, tisícky kilometrov od miesta, kde sú teraz.*
Mirana Christie Taylor *Ten dotyk ju tak upokojí, že by ju mohol odviesť aj do pekla, a cítila by sa tam príjemne. Zvedavo zapátra v pamäti, aké miesto by mohol mať na mysli, že by bolo dokonca bezpečné sa tam premiestniť, a už zmiznú aj posledné obrysy izby a do nosa jej udrie vôňa lesa. Ako dlho ho už necítila! Zhlboka sa nadýchne, a je zaskočená, že okrem tej typickej vône necíti zvieratá, aj keď ich počuje. Takto by ich predsa mala cítiť, nie? Tieto myšlienky ale zaženie, keď sa ocitne na zemi, znovu v Ariho náručí. Až po pár minútach hlbokého dýchanie a užívania si "slobody" si uvedomí, čo jej povedal tesne pred premiestnením. Známe miesto... Obzrie sa okolo seba, a až po chvíli si uvedomí, že aj tá vôňa jej príde známa. Nadšením roztvorí oči, a úplne zabudne na to, prečo tu je.* Toľko rokov som tu nebola.. No vyzerá to tu stále rovnako, *vydýchne a potláča tie nepríjemné spomienky spojené s tým nádherným, večne chladne pokojným miestom. A zároveň aj tie novšie, ktoré sa znova dožadujú pozornosti.* Ďakujem, *šepne a pozrie sa Arimu do očí. Okrem vďaky je v tých jej ale aj ospravedlnenie. Prehnala to. Poriadne. Nebyť tej hlúpej vety, možno by nenapadla Lexu, a ani Nayse by sa nič nebolo stalo. Lebo by tam bol on.* A... a prepáč, *vykokce. Nikdy sa nevedela ospravedlňovať, a pri ňom jej to príde tak strašne ťažké.*
Armas Jari Kappanen *S úsmevom ju sleduje, aká je nadšená, že už nie je medzi štyrmi stenami. A ešte šťastnejší je, keď počuje, že vie kde sa nachádzajú.* Len okolnosti návštevy sa zmenili, *povie a posmutnie. Ani v najvzdialenejšom kúte mysle ho nenapadlo, že by tu niekedy prišiel s Miri ako upírkou. Ale to, že tu môže byť, že stále žije, všetko prevyšuje. Jej vďaka mu znova vyčarí na tvári úsmev, no to ospravedlnenie sa nedá prehliadnuť. A ani prepočuť.* Skutočne niet za čo. Ani ďakovať, ani sa ospravedlňovať. *Ani ho neprekvapuje, že sa nevracia k tomu, čo sa u Siegfrieda stalo. Kedy ju kto o niečo požiadal, že by mu aj vyhovela? A vtedy si spomenie na jednu kedysi šťastnú myšlienku.* Miri? *ozve sa potichu.* Niekoľko týždňov sa ťa chcem niečo spýtať ale, popravde, bojím sa odpovede, *načne tak nápadne-nenápadne, a tuhšie ju objíme.*
Mirana Christie Taylor *Význam jeho vety chápe, no nevyjadruje sa k nej, len nebadane prikývne. Príde jej, akoby na tomto mieste nemali rozmýšľať nad nepríjemnými vecami, nieto o nich ešte hovoriť. A on ju znova svojou reakciou prekvapí. Ževraj sa nemá za čo ospravedlňovať!* Asi by som si už mala zvyknúť, že nikdy nespravíš naschvál nič, prečo by som sa trápila, však? *usmeje sa tentoraz naňho aj ona. Teraz to vyzerá, akoby sa nič zlé nebolo stalo. Akoby nikdy takmer neumrela, nestala sa z nej upírka, nepohádala sa s ním, nesprávala sa ako krvilačná obluda... A chce, aby to tak bolo naozaj. To nebude už nikdy, pomyslí si so smútkom. Aj keď by veľmi chcela, toto síce krásne miesto nie je čarovné a jej hlava je zas miesto podrazácke. Nebyť toho, že sa Ari znova ozve, zosmutnela by omnoho viac. Tak ale rýchlo pochopí, na čo naráža, alebo si minimálne myslí, že vie o čom hovorí. Na tú predposlednú vetu, čo jej vtedy povedal, myslela každý jeden deň, a zakaždým, keď bol za ňou čakala, že tú tému načne. Žeby konečne...?* Spýtaj sa to, prosím, *povie až nápadne rýchlo a nedočkavo.*
Armas Jari Kappanen *Potichu sa uchechtne, aj keď v skutočnosti jej ublížil veľakrát. Ale to "naschvál" dodala správne. Všimne si, že trocha posmutnie, a už sa chce spýtať, čo sa deje, keď odrazu ožije. Až mu srdce poskočí od radosti, a to ani nevie, čo sa chce spýtať. Ale minimálne to tuší.* Tak keď tak prosíš, *uškrnie sa a jednou rukou vytiahne prútik, ktorým mimo jej dohľadu vyčaruje malú krabičku.* Mirana Nightshade Christie Taylor, *zašepká jej tesne pri uchu,* preukázala by si mi tú česť, a dovolila mi stať sa najšťastnejším mužom na svete.. tvojím mužom? *spýta sa stále šeptom. Ak aj bol tú osudnú noc nervózny pri pomyslení na žiadosť o ruku, a potom sklamaný, keď povedala, že by radšej umrela, teraz necíti nič z toho. Dokonca skôr trocha istotu, že povie áno. Vezme krabičku a otvorenú jej ju vloží do dlane.*
Mirana Christie Taylor *Nedočkavosťou sa jej srdce rýchlejšie rozbúši a pohľadom zvedavo pátra, načo potreboval prútik. Keď ale začuje jeho šepot, prestane sa krútiť a takmer ani nedýcha. Privrie oči, no keď to už naozaj počuje, nedokáže tomu uveriť, a tak ich opäť otvorí. Zrak jej hneď padne na bielu krabičku v ruke, a kým sa toho malého pokladu nedotkne, ((http://www.alo.cz/cs-CZ/files/6211/p380e380/22401681b_1.png)) stále neverí, že to všetko je skutočné. Zovrie krabičku v dlani, otočí sa, a po tej nekonečne dlhej dobe znova cíti Ariho pery. Má pocit, že snáď ani nemusí odpovedať, ale už len pre zachovanie tradícií..* Áno, áno, áno, *šepká pomedzi bozky, a až teraz si uvedomí, že jej po lícach tečú slzy.*
Armas Jari Kappanen *Vidí ako opatrne sa dotýka kameňa a teraz si je už viac než istý jej odpoveďou. Šťastne ju objíme a nechápe, ako mohol byť taký hlupák a pochybovať. Nadšene ju bozkáva, a po toľkých "áno" ostáva spraviť už len jednu vec. Jemne ju od seba odtiahne, vezme jej krabičku a vytiahne z nej prsteň. Utrie jej zaslzenú tvár, chytí ľavú ruku a nasadí prsteň na svoje miesto. Na kamene padne slabý lúč slnka, ktorý stačí, aby sa rozžiarili všetkými farbami.* Diamanty ti pristanú, *podotkne s úsmevom.*
Mirana Christie Taylor *Ani jej nenapadne, že chýba ešte jeden úkon, preto ju zaskočí, že ju od seba odťahuje a berie jej krabičku s prsteňom. Pochopí až keď ju chytí za ruku a nasadí jej prsteň. Ak sa jej už v krabičke zdal nádherný, tak ako vyzerá na jej ruke sa nedá ani opísať. Slnečné lúče akoby naschvál padali na diamanty a farebné odrazy jej svietia do očí. Nie je schopná nič povedať, hrdlo má stiahnuté šťastím a ešte stále slzami, ale jej úsmev hovorí za všetko. Nikdy nebola šťastnejšia ako v tejto chvíli.* Zostaneme tu ešte, však? *podarí sa jej spýtať sa a prosebne naňho pozrie. Nechce sa tak rýchlo vrátiť do toho pekla, najradšej by tu ostala už nastálo.*
Armas Jari Kappanen *Zasmeje sa nad tým, ako stratila reč, no nepotrebuje nič počuť. Stačí mu vidieť, aká je šťastná. Tuho ju objíme a ľahne si s ňou na trávu. Hladí ju po boku, a až jej otázka mu pripomenie, že toto nebude trvať večne.* Samozrejme, pár hodín, *ubezpečí ju a pobozká do vlasov. Nemajú sa kam ponáhľať.*
Mirana Christie Taylor *Spokojná prikývne, keď sa Ari nikam neponáhľa. S úsmevom na perách sleduje trblietajúci sa prsteň na ruke, ktorú má položenú na jeho hrudi, a vie, že toto šťastie jej už nik nepokazí. Konečne má dôvod tešiť sa zo svojho nového života, a ďalší, prečo sa čo najskôr naučiť kontrolovať. Tetou Naysinho dieťaťa síce už nebude, ale svadbu bez rodiny mať nechce. A tak sa pustí do predstáv a fantazírovania o svadbe a všetkých nádherných veciach spojených s myšlienkou vydaja, aby si tých pár hodín len v Ariho prítomnosti užila čo najkrajšie.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama