RPG- Prebudenie II. 2.

5. září 2013 v 0:16 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 9.-23. 2. 2013

Dokončenie pokračovania:



Siegfried S. Bright *Ani ju poriadne nepočúva, keďže vie, že si zas bude mlieť svoje, no pri slovách o pomste sa zasmeje.* Vyhovovalo, ale iba trochu. *povie skromne. Teraz má možnosť brániť sa. To jej vrčanie, keď je stiahnutá takmer v klbku. Rýchlo sa uhne jej facke a prevráti očami.* Tak skoro? Nuž.. *pokrčí plecami a postaví sa. Myslel si, že ho bude chcieť napadnúť neskôr, že jej ešte chvíľu vydrží tá ustráchaná podoba.* No tak som hajzel. *rozosmeje sa.* Ale s tým nič nespravíš. *povie chladne.* Bol som zalezený? Ale kdeže, len som oddychoval a dúfal, že toho magora vyhodíš z môjho domu nenásilnou cestou. *vysvetlí.* Prečo by som mal byť ja za zlého? Dúfal som, že ho obviníš z toho, že ťa premenil, no vyvinulo sa to lepšie. *pousmeje sa ignorujúc rozbitú lampu.* A predsa len som radšej, ak si tu len ty a on mi do ničoho nekecá. *povzdychne si.* A ktovie.. možno som ťa vážne premenil ja. On prišiel až keď bola krv v tvojom tele a ja som oddychoval. *zasmeje sa. Baví ho podpichovať ju a taktiež.. ešte nezažil mladého upíra, je zvedavý čo všetko dokáže.*

Mirana Christie Taylor *Štve ju ten jeho pokoj, to neustále prevracanie očami, že ho nerozhádžu ani jej slová, ani tá facka, ktorej sa tak frajersky vyhol.* Ja som ho nevyhodila! Ani som to nechcela! On... ja som sa len... nemyslela som to tak ako to znelo. *V očiach sa jej zalesknú slzy. Chce ju požiadať o ruku... a ona to hentak pokazila.* Lenže on jediný má právo ti do všetkého kecať! Ak si myslíš, že ťa budem teraz na slovo poslúchať, lebo ma sem priniesol nejaký tvoj zubatý kamarát, tak si na obrovskom omyle. *Zazerá naňho, snaží sa upokojiť, no ten smiech je ako posledná kvapka. Rozbehne sa k nemu, schmatne ho pod krk a prirazí k stene pri dverách. Áno, na určité veci by si rýchlo zvykla.* Vieš čo? Vlastne mi je to jedno. Nenávidela by som ťa rovnako, otecko. *Z hrdla sa jej opäť vyderie zavrčanie a uvoľní zovretie, ale len preto, aby ho šmarila k druhej stene.*

Siegfried S. Bright *Vypočuje si jej slova a ked vidí slzy v očiach, príde mu divne, aké pocity sa v ňom vynárajú. Obzvlášť pri nej. Zaskočí ho, ked ho tak rýchlo prirazí k stene, no mal to čakať, hlavne ked uz zbadal iste varovania. Pri jej oslovení "otecko" sa pousmeje, hoci je priškrtený o vlastnú stenu. Predstava takejto Miri sa mu istým spôsobom páči. Ona sa mu takáto páči. Ked letí smerom na druhu stenu, zmení sa na hmlu a o chvíľu sa objaví na druhej strane izby otočený bokom k nej.* Otecko, znie to istým spôsobom pekne. *potichu sa zasmeje.* Viem, ze ma poriadne nenávidíš, no ako ti pomôže, ze ma budeš hádzať o stenu? *nadvihne obočie a podpichne ju očakávajúc ďalší jej útok.*

Mirana Christie Taylor *Znepokojí ju, keď namiesto nárazu o stenu z neho ostane len hmla, no o chvíľu ho už vidí v normálnej podobe na druhej strane izby.* Malé deti jedlo, ktoré nenávidia, rozhadzujú po kuchyni. Vidíš tú podobnosť? *sladko sa usmeje a premiestni sa zaňho. Nedá pozor a tak to potiahne trocha ďalej. Hneď je však priamo za ním, ľahko mu vyskočí na chrbát a neubráni sa tichému smiechu.* Tak to by si sa mal aj ako otecko správať... Povozíš ma na koňovi? *skôr mu šepne do ucha, ako povie, a z tej blízkosti horúcej krvi sa jej vysunú tesáky. Teraz si to neuvedomuje tak ako predtým, ako niečo strašné, neprirodzené, práve naopak. Tak strašne by sa chcela zahryznúť...*

Siegfried S. Bright *Pozrie na ňu so zdvihnutým obočím.* Takže ja som jedlo? *začuduje sa. Odkedy je on jedlo? Pokiaľ vie, tak stále to bol on, kto sa kŕmil. Keď mu však vyskočí na chrbát, ostane na chvíľu zaskočený, no potom sa zasmeje.* Nie, iba ak si to zaslúžiš. *otočí sa k nej a vyplazí jej jazyk, no uvidí jej tesáky.* Ale ale, niekto je tu veselý, všakže? *uškrnie sa.* A čo tvoje zúbky, dcérenka? *zasmeje sa. Síce nie je jeho, no má z toho teraz divné pocity. Akoby aj bola.*

Mirana Christie Taylor *Potichu zavrčí, pozrie mu do očí a tie svoje prižmúri. Aj by mu niečo odvrkla, nevie sa ale tých zubov zbaviť a trapošiť so šušlaním sa jej nechce. Navyše ju tá vôňa stále viac a viac láka, že jej tá jedna fľaška nestačila vie dávno a dobre, snažila sa to ale potlačiť. Zlezie mu z chrbta, prejde pred neho a znova ho za krk prirazí k stene. Cíti, že ten pach je podobný tomu jej, a že by to asi nemala robiť... ale krv je krv. Na to, že ju predtým odmietala úplne zabudla, bruškami prstov mu prejde po tepne, ktorú fascinovane sleduje, a potom konečne nájde praktické využitie tých ohavných špicatých vecí. Ľahko prejdú cez kožu, a v ústach zacíti sladkú chuť tej najvzácnejšej tekutiny.*

Siegfried S. Bright *Prevráti očami, keď sa naňho takto díva a uškrnie sa. Zdá sa mu úplne iná než predtým. Keď mu zlezie z chrbta, zasmeje sa, no to už je prirazený k stene za krk. Vie veľmi dobre, kam to smeruje, keď mu prejde prstami po tepne a usmeje sa.* Do toho, dcérenka. *podpichne ju ešte viac a zacíti jej tesáky prenikať do svojho krku, na čo trochu sykne, no príde mu to aj príjemné. S privretými očami vzdychne a pousmeje sa.* Tak predsa sa ti zapáčilo byť upírom? *podpichne ju a pritiahne k sebe.*

Mirana Christie Taylor *Úplne nad sebou stráca kontrolu, každou kvapkou, ktorá jej stečie dolu hrdlom, chce viac. Začuje jeho povzdych, ktorý ju slabo potiahne do reality, jeho slová ešte viac a keď si ju pritiahne, okamžite prestane sať. Pozrie naňho so zvláštnym výrazom, zmesou strachu, znechutenia, no stále obrovskej túžby. Krv v ústach, na perách a jej pramienky tečúce po jeho krku jej ale bránia spamätať sa a prestať. Pohľad sa jej zmení, zavrčí, schmatne ho za tričko a šmarí o zem. Na tvári sa jej na okamih zjaví samoľúby úškrn, a už na ňom sedí, prisatá k ďalším rankám na druhej strane krku.*

Siegfried S. Bright *Cíti, ako z neho odchádzajú sily, no stále si ich udržiava až do určitej hranice. Usmeje sa, keď sa od neho odtiahne a čaká, čo bude ďalej. Keď vidí, ako jej jeho krv steká na perách, pohladí ju po líci. Síce by to nebol povedal, no priťahuje ho. Alebo len to, čo robí? Nie je si tým práve teraz istý. Nebráni sa, keď ním hodí o zem, prisadne ho a znovu sa prisaje. Potichu sa zasmeje chytí ju za krk a prevráti ju na chrbát.* Predsa sa nebudeš baviť len ty.. *zašepká, keď sa k nej skloní a zahryzne sa jej do krku, sajúc jej krv.*

Mirana Christie Taylor *Niekde v kútiku mysle sa jej vynorí otázka, či by nemala prestať, kým to nepreženie. Zaženie ju ale myšlienkou, že on by jej to nedovolil. Jeho smiech ju až núti pokračovať, no to jej zas nedovolí on. Odrazu leží na zemi ona, a aj keď jej jeho tesáky v krku pripomenú jednu nepríjemnú udalosť z minulosti, predsa jej to príde iné. Teraz sa nebojí. Môže sa brániť. Ale nechce. Z pier jej vyjde povzdych, a len slabo si uvedomuje, že toto rozhodne nie je správny vývin udalostí.*

Siegfried S. Bright *Vynárajú sa v ňom pocity, ktoré k nej.. vlastne ani nevie či niekedy cítil, alebo nie. Keď jej z pier ujde povzdych, usmeje sa s privretými očami. Pokračuje v saní, no zrazu sa od nej trochu odtiahne a zlíže jej krv z krku a pokračuje až k perám. Pozrie sa jej do očí a nakoniec ju pobozká. Nevie poriadne čo ho k tomu vedie, no vie, že chce jej krv. S upírom.. je to preňho úplne iné, ako s vlkolakom, hoc len takéto hry. Pohladí ju na krku a odtiahne sa, hoci na nej stále sedí, nie až tak ďaleko od jej tváre.*

Mirana Christie Taylor *Nemala by to robiť. Nemalo by sa jej to ani páčiť. Veď aj vtedy.. bolelo ju to, a to, že sa podvolila, bola len Mileenina zásluha a trocha zvrátená snaha o záchranu jej života. Ani Arimu doteraz nedovolila, aby pil jej krv. No doteraz bola elfka, či si to chce priznať alebo nie, slabá, a navyše duševne rozpoltená. Niežeby to teraz bolo inak.. len sa príliš rýchlo nechala uniesť svojou novou rasou a.. novými možnosťami. Privrie oči, keď prestane sať a zlíže jej z krku krv, no hneď ich aj otvorí. Pozrie naňho, zaváha, no tá neuveriteľná chuť jeho aj jej krvi ju donúti bozk mu opätovať. Keď sa od nej ale odtiahne a väčšina krvi je preč, ticho zavrčí, pritiahne si jeho krk bližšie a zuby zaborí do tých istých rán.*

Siegfried S. Bright *Pozerá na ňu a vie, že váha. Rovnako aj on, no menej. Vzdychne, keď mu bozk opätuje a pozerá jej do tých veľkých očí. Ak by bola elfka, možno by ju už zabil, či znova ju utýral, no teraz je to o inom. Priťahuje ho. Keď znovu zacíti jej tesáky, ticho si povzdychne a hryzie si peru. Stráca aj kontrolu nad tým, koľko krvi mu pije, začína jej v tomto trochu veriť. A chce aj, aby sa sama naučila kontrolovať to. Pritiahne sa k nej a rukom jej rýchlo začne vyzliekať oblečenie. Nechápe, kde sa to v ňom berie, no čo viac, nechápe, kde sa to berie v nej. *

Mirana Christie Taylor *Spokojne vzdychne, keď v ústach znova cíti krv. Už ani tak necíti smäd, ako má len chuť. Ale na čo presne... Záblesk jej skutočného vedomia, toho vyplašeného a zmäteného ju donúti pustiť ho. Hryzenie, pitie krvi, ešte aj tie krvavé bozky.. no budiž. Ale keď ju začne vyzliekať, konečne si skutočne uvedomí, čo to stvára. Odhodí ho od seba a odplazí sa ku posteli, ktorú o pár centimetrov posunie. Rýchlo dýcha, akoby práve unikla pred niečím veľmi nebezpečným, čo sa v istom zmysle aj stalo, a chrbtom dlane si utiera ústa od krvi. Po chvíli si aj tesáky dajú pohov, a tak môže normálne zavrieť ústa, no vyplašený výraz a zrýchlený dych ostávajú.*

Siegfried S. Bright *Keď sa strhne a odsunie ho od seba, sám sa čuduje. Chvíľu na ňu mĺkvo pozerá, no potom sa rozhodne prehovoriť.* Miri? *ozve sa k nej, keď ju tak vidí a presunie sa bližšie.* Povieš mi, čo sa to práve stalo? *nadvihne obočie sám sa nad tým čudujúc a zlíže si jej krv z pier.* A hlavne, ako sme sa k tomu vôbec dostali? *sleduje ju a hlavne tie jej rany po jeho tesákoch. Prejde si rukou ku krku, po ranách a pozrie sa.* Nejako som ti zachutil. *usmeje sa.* A myslím, že je to obojstranné. *vysvetlí sám sebe, no hovorí to opatrne. Posadí sa k nej a hľadí pred seba.*

Mirana Christie Taylor *Strhne sa pri jeho hlase, pozrie na neho, párkrát zažmurká.* Ja.. ja neviem, *vykokce, ako ho sleduje a tiež rany na jeho krku. Nezdá sa jej to vzdialené, nemožné. Práve naopak. Veľmi dobre si to uvedomuje, každú kvapku krvi, bozky, vzdychy.. Potrasie hlavou a chytí sa krku, na čo takmer okamžite cíti len hladkú kožu a pramienky zaschnutej krvi.* Prečo.. prečo mi to prišlo také normálne? Prirodzené? S tebou.. *nechápavo pokrúti hlavou, a pri zmienke o tom, že jej zachutil, sa mierne začervená.* Nemala som to robiť. Nemal si mi to dovoliť, *povie s pohľadom upreným priamo na neho, keď si aj on sadne.*

Siegfried S. Bright *Pokrčí plecami.* Mo.. možno preto, že si upír. *povie sprvu koktavo.* A ja som upír a.. *nevie čo povedať ďalej, len sa začervená.* Nečakal som, že sa z toho vykľuje práve toto. *vysvetlí jej.* A sama vieš, že si sa musela konečne napiť. Z tých pár kvapiek ako novorodenec by si nevyžila. *prevráti očami.* A.. a páčilo sa mi to. *povie s červeňou v tvári.* A keď si to bola ty.. všetko čo sa udialo, akoby na chvíľu zmizlo. *dopovie a uhne jej pohľadom.* Prepáč, asi som to vážne nemal dovoliť. *zahundre si pre seba.*

Mirana Christie Taylor *So záujmom ho počúva a pousmeje sa, keď vidí, ako sa červená.* Niežeby si mi ty chutil viac ako tá krv z fľaše.. ale bolo mi to príjemnejšie. Piť takto, *vysvetlí, tiež neisto a červeň ani z jej tváre nemizne. Že sa to páčilo aj jej, to si radšej odpustí. Aj tak to určite vie, a nahlas to povedať nechce. Pohľad jej však stvrdne, keď počuje predposlednú vetu.* Takže keby ťa neodhodím.. neprestal by si? *spýta sa, aj keď vie, aká je odpoveď.* Nemal.. ale aspoň viem, aké to je, *zhodnotí nakoniec a prestane ho trápiť svojim pohľadom.*

Siegfried S. Bright *Pousmeje sa.* Príjemnejšie, čo? *uškrnie sa na ňu. Veľmi dobre vie, ako to je. Keď sa ho však opýta na ten koniec, len si povzdychne.* Chcel som sa odtrhnúť, už len kvôli Alex, ale.. ty si upír, je to niečo.. iné! *posledné slovo povie hlasnejšie.* Odlišné. Radšej nehovorím o tom, ako ma to priťahovalo.. *preriekne sa, sčervená a uhne pohľadom.* No spravil by som to znovu, ak by som mohol. *pohladí ju po líci a usmeje sa na ňu.* Odkedy je z teba upír, tak sa niečo zmenilo. *dopovie a usmeje sa na ňu, pričom rukou prejde k jej krku a potom si ju presunie k ústami, aby zlízal zvyšok tej krvi.*

Mirana Christie Taylor *Stále sa červenajúc, pokrčí plecami. Keď spomenie Alex, zvláštne naňho pozrie, so spomienkami na ich posledné stretnutie v očiach.* Kvôli nej si sa chcel teraz odtrhnúť? Keď som ti vtedy povedala, že ti na nej stále záleží, vyhodil si ma presne z tejto izby až do haly, *pripomenie mu, no nechce sa k tomu príliš vracať. Nie teraz. Prekvapene naňho pozrie.* Priťahovalo? *zopakuje, a na chvíľu sa zamyslí.* Ja ani neviem, čo som cítila. Páčilo sa mi to, to áno, ale... viem, že za normálnych okolností by som to nespravila. *Prizná sa mu, a tiež sa slabo usmeje.* Ja.. by som bola radšej, keby sa to už nezopakovalo, *povie mu úprimne a odvráti od neho zrak.*

Siegfried S. Bright *Prebodne pohľadom podlahu.* No vidíš.. aj upíry sa menia. *povie skromne a nechce to rozoberať. Možno by bol radšej, ak by si na to nepamätala.* Priťahovalo. Najskôr len ku krvi, no potom vlastne aj k tebe. *pokrčí plecami. Za normálnych okolností, ako to tak pekne nazvala, by to teda určite nespravil. No odkedy sú tu normálne okolnosti, keď ona je upír?* Nezopakovalo? *opýta sa trochu sklamane. On by možno aj chcel. No s istými hranicami.* Mám návrh. *otočí sa k nej a prejde jej rukou po chrbte.* Tebe sa dobre pilo, mne tiež. Aj to neskôr.. *povie opatrne, nechce aby hneď odmietla.* Budeme mať hranice a môže to pokračovať ako naše malé tajomstvo, čo povieš? *navrhne nevinne.*

Mirana Christie Taylor *Nič mu na to nepovie, aj keď má pocit, že je v tom niečo viac. Pri jeho slovách sa opäť mierne začervená.* Keď ja nikdy neviem, čo sa z teba vykľuje, *povie potichu, skôr len pre seba. A v tej zmätenosti ju ešte viac topí tým sklamaným tónom. Už mu chce vysvetliť, prečo niečo také jednoducho nemôže dovoliť, keď príde s návrhom. Zvedavo nakloní hlavu, počúva, a chvíľu je ešte ticho. Zvažuje túto možnosť. Ak sa dokázala ovládnuť teraz, na začiatku.. potom by to snáď nemal byť problém. A spacifikovať ho môže tiež, keby prekročí "hranice".* Hmmm... to nie je zlý nápad, *usmeje sa trochu viac, a priloží mu ruky ku krku. Keď ich dá preč, po uhryznutiach ani stopy.* Tajomstvo, *šepne.*

Siegfried S. Bright *Uškrnie sa.* To neviem ani ja sám. *odpovie jej potichu. Kedy vlastne vedel, odkedy sa stal upírom? Ako nekontrolovaná strela, tak by sa mohol nazvať. Vidí, ako zvedavo načúva a usmieva sa. Keď mu potvrdí, že to nie je práve zlý nápad, vlastne sa poteší. Krv budú mať obaja a aspoň si spríjemnia tento pobyt. Sleduje jej ruky, kam asi tak idú, no keď zacíti jej dotyky a mravčenie. Prejde si rukou po miestach a usmeje sa.* Vieš, že ako upírka nie si až taká.. *ani nevie aký výraz použiť a sklopí hlavu.* takto sa mi páčiš viac. *povie jej, keď nájde tie správne slová, otočený k nej.*

Mirana Christie Taylor *Dúfa, že jej rozhodnutie bolo správne, pretože inak by to mohlo mať katastrofálne a ďalekosiahle následky, toho si je plne vedomá. A keby sa o tom dozvedel Ari.. A či sa tu ten vôbec ešte ukáže.. Napadne jej, že by mohla požiadať, aby ho za ňou poslal, keď sa tu ukáže, no radšej to nespraví. Sigi ho nemá v láske, tam už nepomôže ani rovnaká rasa. Zdvihne jedno obočie, keď vidí, že nevie nájsť správny výraz, no keď to už nejako dokončí, ostane prekvapená, no zároveň potešená. Kam to tie naše vzťahy spejú? pomyslí si a udrží sa, aby nepokrútila hlavou.* To robí tá elfská krása zdokonalená upírskou, *uškrnie sa, aj keď vie, že nie na to narážal. Aj keď... kto sa v ňom má vyznať?* Hmm.. že by si tu ešte zostal? A ja by som si pospala? *spýta sa, no na odpoveď ani nečaká a vylezie na posteľ. Zamoce sa do prikrývky, chvíľu ešte zamyslene žmurká, no potom zatvorí oči a o chvíľu, po toľkých bezvedomiach, konečne normálne zaspí.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama