RPG- Prebudenie II. 1.

5. září 2013 v 0:09 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen, Siegfried S. Bright
Dátum: 9.-23. 2. 2013

Pokračovanie:


Siegfried S. Bright *Po celý čas sedí v knižnici a číta si. To jediné mu pomáha nestratiť hlavu. No vďaka svojim upírskym zmyslom si v kľude vypočuje ich rozhovor. Vlastne je teraz rád, že k nej šiel Armas. Keď začuje, ako odchádza, pousmeje sa. Zdvihne sa zo stoličky a kráča smerom k dverám. Nakoniec však zastane pred nimi, hoci vie, že ho Mirana už určite začula aj zacítila. Zaklope na dvere a čaká.*

Mirana Christie Taylor *Odrazu jej do nosa udrie nejaký pach. Hneď si pomyslí na Armasa, ale tento je trocha iný. Zmätene zodvihne hlavu a načúva krokom, ktoré sa stále približujú, až nastane ticho, ktoré preruší klopanie na dvere. Ani sa nepohne, len sa začína mračiť. Kto iný by to mohol byť, keď Armas nie? Neisto sa postaví, utrie si slzy a podíde ku dverám. Podarí sa jej to v celkom normálnej rýchlosti, ani sa nepošmykne.* Si doma, načo klopeš? *zavrčí smerom ku dverám a oprie sa o stenu vedľa nich.*

Siegfried S. Bright *Povzdychne si. Vlastne ani nečakal inú reakciu, než toto. V momente sa zmení na hmlu, prejde dverami a zmení sa späť. Obzrie sa k stene a uvidí Miri.* Aby som tvojej premene na upíra dodal trochu dramatickosti. *povie ironicky.* Nedalo sa to prepočuť.. *povie potichu a pozrie sa na ňu.*

Mirana Christie Taylor *Zbadá, ako spod dverí vychádza hmla a už sa tomu ani nečuduje. Počká, kým sa premení späť do hmotnej podoby a pri jeho slovách zavrčí. To to nikdy neovládne? Prejde si rukou po krku, v ktorom ju slabo škrabe.* Načo si tu? Aby si mi aj ty vynadal do sebcov? Od teba poučenia o morálke skutočne nepotrebujem. *Presunie sa od steny k posteli, ani nie aby bola od neho ďalej, ale chcela si vyskúšať svoje brzdné zručnosti. Stále lepšie. Posadí sa, pohľad má uprený mimo neho a rozmýšľa, či má plakať, kričať, alebo rozbíjať všetko okolo seba. Čisto teoreticky, mohla by aj všetko dokopy...*

Siegfried S. Bright *Všimne si, ako jej vyskočí ruka ku krku a prevráti oci nad jej slovami.* Nie. Prišiel som tu ako tvoj.. *možno by rad povedal stvoriteľ, no to nie je.* učiteľ. *dopovie nakoniec. Je predsa v jeho dome a kým je Armas preč, aspoň ju nieco stihne naučiť.* Aký je to pocit? *opýta sa jej a ukáže na jej maličkosť, ked svojim brzdením takmer prebúra stenu. No radšej jej nepovie, aby bola opatrná, lebo mu tu rozbije pol domu za okamih. Presunie sa bližšie k nej, vytiahne prútik a pričaruje fľašku plnú elfskej krvi.* Buď to prijmeš, alebo zomrieš. *povie monotónne.* No práve sa ti otvorilo množstvo dverí, medzi ktorými je aj nesmrteľnosť. *usmeje sa na nu.* A ak som počul dobre.. *začne veselo.* niekto ta chcel požiadať o ruku. *prejde sa k nej a podá jej fľašku.*

Mirana Christie Taylor *Pri slove "učiteľ" sa k nemu síce otočí, ale nadšenie, ktoré možno čakal, v jej výraze rozhodne nie je.* Radšej sa nechám ako nešikovné vrece zemiakov roztrhať nejakému psovi, akoby som sa mala naučiť takto žiť, *povie chladne.* Ak sa to nedalo prepočuť, tak je to trošička debilná otázka, nie? *spýta sa so sladkým úsmevom a hneď nato prevráti očami a znova ho ignoruje. To ale len do chvíle, kým sa k nej nepriblíži a v jeho ruke sa neobjaví...* Uáááá! *Chce sa posunúť na druhý koniec postele, no namiesto toho spraví dva kotrmelce dozadu, pričom jeden pripomína skôr salto z postele, a skončí na zemi znova ako hromádka nešťastia. Teraz ako hromádka nešťastia zapchávajúca si nos. Veľmi to ale nepomáha, pohľad jej stále behá k tej fľaši s krvou.* Druhá možnosť je lákavejšia, *povie napriek tomu tlmeným hlasom spoza látky, ktorá bola kedysi jej tričko. Vetu o nesmrteľnosti odignoruje, aby zbytočne neotvárala ústa, ale keď sa opováži spomínať tú žiadosť o ruku, a ešte takým veselým tónom, vyskočí na nohy a prestane si zapchávať nos aj ústa.* Do toho sa ty nepleť! Je to čisto súkromná vec... *Ten sladký pach, tak veľmi podobný jej, jej začína opantávať čuch a pár sekúnd existuje len tá fľaša...* Choď s tým preč, *pretisne pomedzi zuby, ale stojí ju to veľa úsilia, odvrátiť sa od neho a opäť sa schovať do kúta, ktorý asi začne nazývať "svoj".*

Siegfried S. Bright *Ohrnie nosom nad týmto odmietaním a uškrnie sa.* Ale no tak, je to pre teba len nove. *usmeje sa. Ked bola elf bral ju úplne ináč, no teraz.. okrem tej "protekcie" je teraz aj jeho druh. Nechce proti nej bojovať. To sa vsak nedá povedať o ňom.* To teda je. *pokrčí ramenami a začuduje sa jej reakcii na fľašku krvi.* Musíš predsa jest. *povie, kráčajúc bližšie k nej.* Hm, takže by si bola omnoho radšej, ak by som ta teraz roztrhal a tvoja rodina by sa dozvedela, ako si sa zbytočné vzdala života? *zahrá jej snáď na citlivú strunu. Rodina, to bolo jej. Aspoň si to mysli. Odzátkuje fľašu a provokuje ju tým pachom.* Možno by som ich tu mal zavolať, nech sa s nimi rozlúčiš, vsak? *začne ironicky.* Dcérenka takmer samovrah. *prevráti očami a povzdychne si.* Nie si upírom ani hodinu a uz chceš zomrieť. Úžasné. *zahundre nahlas a podáva jej fľašku.* Čím skôr s tým začneš, tým skôr to ovládneš a tým skôr budeš môcť odtiaľto odísť. *povie nakoniec. Snáď sa chytí aspoň na toto. Dúfa v to.*

Mirana Christie Taylor *Sedí v kúte, jednou rukou si objíma kolená a druhou zapcháva nos. Zamračene ho sleduje, rozhodnutá nepovedať ani slovo, aby sa nemusela nadýchnuť. Keď ale začne spomínať jej rodinu... Na nich vôbec nepomyslela. Na chvíľu zaváha. Mama by prišla o ďalšie dieťa... Naysa o dôverníčku... a ešte stále si nepozná brata! Intenzívnejší pach krvi ju vráti do reality a v jej nemom pohľade je ďalšie odmietanie. Síce jej to dáva poriadne zabrať, potrebovala by ďalšie ruky, aby si mohla zapchávať aj uši. Pozerá na neho (alebo skôr na fľašku), no v periférnom videní má stále dvere. Krv je stále lákavejšia, a preto to musí skúsiť. Znova odmietavo pokrúti hlavou, postaví sa, a teraz si dáva veľmi dobrý pozor na rýchlosť aj brzdenie- zastane presne u dverí, schmatne kľučku... a nič. Myká ňou, div že ju neodtrhne, ale to asi nejde, tak ako aj otvoriť dvere. Zúfalo vzlykne, otočí sa, zbadá okno, no pochybuje, že to by bolo na tom inak ako dvere. Už dýcha celkom normálne, vie, že nemá šancu na únik. Pozrie sa na to ohromné lákadlo, už sa mu viac nedokáže brániť. Ani si neuvedomí, kedy prešla tú vzdialenosť od dverí, no znova zastane na správnom mieste, a už cíti, ako jej tá životodarná tekutina - žiaľ, nie voda - tečie dolu hrdlom. Prekvapí ju, keď odrazu tiecť prestane, a s hnevom pozrie na prázdnu fľašku v ruke. Keď zacíti, ako jej z pery tečie pramienok krvi, spamätá sa, znechutene fľašu pustí, no keď si chce krv utrieť, prekvapí ju niečo, čo jej vytŕča kúsok cez spodnú peru.* Fo to? Sakua, *uvedomí si, čo jediné to môže byť, a znova vzlykne. Asi by s tým mala prestať a normálne sa rozrevať.*

Siegfried S. Bright *Trochu sklamane a trochu smutne na nu pozerá, ako to odmieta, no je si istý, ze ju to ovládne. A ked, tak nech je to teraz, než ked niekomu ublíži. On dokým nebol upír, nikomu neublížil. Hádzanie ďalekohľadom za splnu na stáročného vlkolaka berie ako šport. Zdá sa mu to, alebo zazerá na dvere? No ked mu prebehne pred ocami a div mu nevytrhne dvere, len si povzdychne. Koho mu to len pripomína? Zmáha ta nostalgia, Sigi? poštuchne ho Victor a on si takmer prekusne peru. Naučil sa uz nejako kontrolovať tieto jeho "prejavy." Pokrúti hlavou, ked vidí, ako zazerá na okno.* Nie, ani oknom. *povzdychne si, no to uz ju vidí vysávať fľašku. Poteší ho, ked ju to ovládne, hoci len na chvíľu. Podíde k nej, ked vidí, ako je zaskočená z vlastných zubov a pohladí ju na tvári, ked vzlykne.* To nič nie je, Miri.. len tvoje nove zúbky. *povie, otrie jej krv a usmeje sa na nu.*

Mirana Christie Taylor *Vystrašene naňho hľadí a snaží sa žmurkaním zastaviť slzy, ktoré si až nezdravo rýchlo hľadajú cestu von z jej očných kanálikov. Ani jej nevadí, keď ju pohladí a otrie jej krv, taká je zo všetkého zmätená.* Ja tfo nefsem *povie zas tak divne a ukáže na zuby, ak jej nerozumel. A ďalej naňho smutne hľadí, hľadajúc v jeho úsmeve skutočnú úprimnosť, šancu, že v tomto nebude sama, ak by sa na ňu Armas po tom výstupe vykašľal. Ale predstava, že by mala byť bez neho, ju ešte viac rozosmúti, až pár slzičkám nezabráni utiecť spod klipkajúcich mihalníc.*

Siegfried S. Bright *Sleduje ju, plačúcu a pripadá si trochu inak, než ked bola elf. Žeby iba obluda mohla súcitiť s obludou a taktiež ju aj pochopiť? Zdá sa mu, ze je to vážne tak. Zasmeje sa jej šušlaniu, no po chvíli sa znovu usmeje a sadne si s ňou na posteľ.* Ja viem, ze nie.. no aspoň môžeš žiť! Co tam po tých podivných pahýľoch, co ti trčia z úst.. *prevráti ocami. Utrie jej slzy spod oci a objíme ju. Ked je to s tými obludami pravda, ktovie co by cítil, ak by ju premenil on. Zrejme nieco oveľa silnejšie, ako to, co teraz. Vlastne je možno dobre, ze to spravil doktor. Nezniesol by tie pocity, nie hned zo začiatku. To by si s radosťou prehnal srdcom drevenú stoličku, veď uz teraz mu poriadne hrabe.*

Mirana Christie Taylor *Urazene sa zamračí, keď sa jej začne smiať.* Puestan, *znova zašušle. Už ju to začína štvať. Keď ju ale usadí a povie jej tú "výhodu" tohoto prekliateho života, rozhodne pokrúti hlavou.* Fstojím si za fým, že by som radšej voňala fialky zospodu, ako byť týmto, *ukáže na seba a uvedomí si, že už nešušle. Ruka jej vyletí k ústam- a ozaj, tie špicaté veci sú preč. Zo strachu to ale moc neuberie. Stále je rada, že je niekto pri nej. Debilný to pocit, pomyslí si, no nevytrháva sa mu.*

Siegfried S. Bright *V duchu sa na tom jej šušlaní od srdca rehoce, no v skutočnosti sa len usmieva ako slniečko.* Pochybujem. O niekoľko týždňov budeš rada, ze si nažive.. *Ak predtým neroztrháš Naysu, ci Debbie. pomyslí si pre seba. Radsej jej to nepovie naživo, jeden cvok pod strechou úplne stačí. Uškrnie sa, ked jej vyletí ruka k ústam a stiahne jej ju dolu.* Hm, zmizli. A tak pekne si vyzerala.. *podpichne ju a potichu sa zasmeje.*

Mirana Christie Taylor *Prevráti očami nad tým jeho debilným úsmevom.* To isto. Ty ma nenávidíš, Armas odteraz asi tiež, stratila som mamu s Naysou... och, *zrazí sa a odtiahne sa od neho.* A čo ony? Kto im o tom povie? A.. a škola! Veď takto nemôžem učiť. Ani sa venovať obchodu... *začína panikáriť, keď si uvedomí, čo všetko tento nový život zmení. Keď sa zasmeje nad tým, ako "pekne" s tými zubiskami vyzerala, urazene si od neho odsadne na bok postele chrbtom k nemu.* Ja som si z teba srandu nerobila, keď si sa zmenil, *zamrmle potichu so sklonenou hlavou.*

Siegfried S. Bright *Sprvu mlčí a vypočuje si ju, no keď príde na tie povinnosti, povzdychne si.* Tak to za teba odučím a obchod počká. *povie kľudne.* No ony, ak ich nechceš ohroziť, bude lepšie, ak im to dáš vedieť cez sovu. *pokrčí plecami. Síce mu príde obraz Miri útočiacej na Naysu, jej stálu záchrankyňu, celkom zábavný, no určite nechce aby sa trápila, ak by im ublížila. Keď zamrmle, spomenie si na svoje "začiatky" a prisadne si k nej bližšie. Hľadí jej na chrbát a stále sa mu nechce veriť, že je z nej teraz upír. Otvorí ústa, že chce niečo povedať, no nevyjde mu z nich ani hlások, len si povzdychne.*

Mirana Christie Taylor *Prekvapene sa k nemu otočí.* Ty by si za mňa učil? *spýta sa, potešená týmto návrhom. Ale bude sa môcť vôbec niekedy k učeniu vrátiť? Nedá riaditeľka jej miesto radšej niekomu inému, aby nemusela riskovať vianočnú hostinu po upírsky za múrmi jej školy? Zasa smutne zvesí plecia, a pri predstave, že to rodine bude musieť dať vedieť hlúpym listom, jej nie je o nič veselšie. Začuje jeho povzdych a obráti hlavu. Chvíľu mlčí, akoby rozmýšľala, čo povedať, a potom ho zavalí otázkami, čo nie sú ani štvrtina zo všetkého, čo by sa chcela spýtať.* Ako dlho tu budem? A prečo som tu? Nemôžem byť doma? A kto je ten, čo ma premenil, a prečo to spravil?

Siegfried S. Bright *Prikývne, aj keď si nie je istý, či to môže sľúbiť, no aspoň sa to pokúsi vybaviť. To ticho ho trochu ruší. Je z nej upír, no pred chvíľou, pred celkom dlhou chvíľou by ju najradšej prehodil celým domom a ešte by sa na tom zasmial. No pri jej otázkach sa jej zadíva do očí.* Myslím, že ti nemôžem odpovedať na všetky otázky. No prečo si tu? *pokrčí plecami.* Pretože to bolo najbližšie. *vymyslí si.* Prečo ťa to tak trápi, nestačí ti len, že ťa zachránil od tej neoholenej beštie? *začne trochu hlasnejšie, než chcel.* Mohla si už byť mŕtva, no vďaka nemu ešte žiješ. *usmeje sa.* A ako dlho tu budeš? Kým budeš pre ostatných nebezpečná. *povie jednoducho.*

Mirana Christie Taylor *To prikývnutie ju trocha upokojí. No keď jej povie, že jej nemôže odpovedať na všetky otázky, rozhorčene sa nadýchne, no nestihne sa začať oháňať dôvodmi, prečo by mala vedieť všetko, a začne jej odpovedať na tie ostatné.* Tak to akože ani nebudem vedieť, že ho mám vyfliaskať, keď sa tu ukáže?? *zvýši hlas aj ona.* Naysa mi mohla pomôcť... ale že by mi mohol pomôcť niekto iný mne prijateľnejším spôsobom, to ti ani nenapadlo, čo? *znova ju začína ovládať hnev a zúfalstvo.* A neverím, že ma sem doniesol len preto, že to bolo najbližšie. Pozná ťa, však? Dobre vedel, za kým ide. Teda, nie až tak dobre. Lebo nikto nie je väčší sadista, že by ti dovolil, aby si ma učil. *Posledné slovo skôr vyprskne ako povie a znova sa mu otočí chrbtom.* Tak by som si to tu rada premaľovala. Alebo rovno vymenila všetok nábytok, *nadurdene povie na jeho posledné slová.*

Siegfried S. Bright *Prekrúca očami, keď naňho spustí.* Naysa? A chcela si zdochnúť, alebo prežiť? *nadvihne jedno obočie.* Tá kým by prišla - kto vie, kde je - tak by si vykrvácala. Ak nie horšie. *síce to nevyzeralo tak, že by ju vlkolak premenil, no ktovie. A je omnoho radšej, že je z nej upír. Popravde, aspoň tu konečne nie je sám. Keď však znovu začne, ťukne ju do čela. Nechce znovu začínať tie vojny medzi nimi, ktoré ktovie či skončili, alebo stále trvajú, tak sa radšej zdrží.* Áno, pozná ma. *odpovie jednoducho.* No povedz mi jedno. Ako vieš, že som ťa nepremenil ja? *opýta sa sladko.* Ako vieš, že som ťa nezachránil práve ja? *hľadí na ňu s úsmevom. Neodpustil si toto malé podpichnutie.* Aj tak to tu celé doničíš, nemá zmysel meniť to hneď teraz. *zasmeje sa.*

Mirana Christie Taylor *Hodí naňho zamračený pohľad.* Buď si dobre nepočul, alebo máš veľmi pomalé vedenie. Keby ma niekto zachráni normálnym spôsobom, ruky nohy by som mu bozkávala. Ale toto je pre mňa horšie ako smrť. A veď jasné, tebe to ako pomsta parádne vyhovovalo, prečo by si uvažoval nad inými spôsobmi záchrany ľudského, teda, elfského života. *Prevráti očami, vytiahne nohy na posteľ a kolená si pritiahne k hrudi. Podráždene zavrčí, keď ju ťukne do čela, a s hlavou na kolenách ho sleduje modrými očami a počúva jeho odrazu nechutne sladký hlas. Až po chvíli, keď v duchu prevracia očami nad tými otázkami, mysliac si, že to nemôže byť pravda, pretože vie, že tu bol niekto iný, si uvedomí, že to neznamená, že ju ten niekto aj premenil. Šokovane pootvorí ústa, no rýchlo zamietne túto možnosť. Prečo by sa s tým chválil až teraz? Zatne zuby a švihne rukou, ktorá hneď ten jeho arogantný úsmev vyčistí.* Prestaň! *skríkne, no to už nesedí na posteli, ale stojí pri nej, a namiesto strachu cíti len odpor a hnev, hruď sa jej prudko dvíha a z očí jej sršia blesky.* Prestaň ma už konečne klamať, podpichovať a vyhrážať sa mi! Si hajzel, to viem už dávno. Ale nemáš guráž na to, aby si niekoho premenil, tobôž nie mňa. Ešte aj keď som sa zobudila, bol si niekde zalezený. Zbabelec, *dokončí posmešne, s úškľabkom.* Keď mi tak veríte, pán veštec, môžem začať aj hneď, *povie s tým istým výrazom, a ľahkým dotykom zhodí lampu na nočnom stolíku.* Hups, *povie nevinne a zakryje si rukou ústa.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama