RPG- Prekročenie hranice 1.

5. září 2013 v 0:27 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Pub (chat)
Hráči: Siegfried S. Bright, Mirana Christie Taylor
Dátum: 2.-9. 3. 2013

Niekoľko dní od Miraninej premeny nastane čas znova oprášiť svoje liečiteľské zručnosti. Všetko sa to ale zvrtne nie správnym smerom...



Siegfried S. Bright *Už leží pár dní v tejto podobe a už niekoľkokrát mu napršalo do krku. Ak by mal motiváciu, chcel by mu natrhnúť prdel. No má ho na háku. Vie, že vníma, no najradšej by nevnímal a konečne zdochol. Fakt, že je upír ho drží nažive so zlomenými väzmi a jedným okom otvoreným. Keby ho ten kretén aspoň privrel.. myslel, že mu dážď do hlavy vyhĺbi dieru. Alex je mŕtva, on mu nedovolí zomrieť a ešte ho takto spacifikuje. Tak blízko a tak ďaleko od smrti snáď ani nemohol byť. A ešte k tomu nemôže ani poriadne dýchať. Práve mu však puklo v krku.*
Siegfried S. Bright *Mrazí ho na krku, na tvári, všade po tele. Keď si to však uvedomí, všetko ustane. Neverí, že to prišlo tak skoro, myslel si, že to potrvá snáď aj mesiac, tak ho doriadil. No keď to prestalo, povzdychne si. Uvedomil si to a ono to prestalo. Alebo sa mu to celé len zdalo? Nie, to by potom.. chce pohnúť hlavou a aj keď s ťažkosťami, no dokáže ju pootočiť o pár stupňov. Ak by to nebola regenerácia, potom by toho určite nebol schopný. Uvoľní sa ako to len dokáže a predstavuje si, ako a mu hojí krk. Ostatné zranenia nepotrebuje, tie mu snáď pomôže vyliečiť Miri.*
Siegfried S. Bright *Cíti slabé mravčenie na krku, no nič to nerobí. Zrejme to nefunguje ako pri ostatných schopnostiach. Zrejme si bude musieť počkať kým to začne samo ako predtým. Čaká hodinu, dve, tri, no nič. Zisťuje však, že môže hlavou pohnúť trochu viac do strán. A môže otvoriť ústa! Ale načo mu to bude, ked je práve takto ďaleko od domu. Síce aj ona je teraz upír, no je zamknutá. Úžasné. Ked sa mu vsak krk hojí tak pomaly, vyskúša sa zamerať na ruku, ktorá toho až tak neutrpela. Sykne, ked sa ju pokúsi nadvihnúť a pri pohľade na nu si všimne, ako sa hojí. Poteší sa aspoň malému úspechu.*
Siegfried S. Bright *Natiahne sa rukou po prútik a vytiahne ho z vrecka. Mávne nim smerom k dverám domu a otvorí ich. Aj by sa premiestnil, no nemá na to síl. Ci skôr, pri týchto zraneniach by sa velmi nerád ocitol polkou tela v stene. Povzdychne si a este leží na zemi. Pokúsi sa podvihnúť uz touto jednou rukou, no telom mu prejde vlna bolesti a len sykne. Zrejme sa dnu nedostane ani premiestnením ani nejakým kúzlom. No co takto levitácia? Co si pamätá, tak mu ta schopnosť uz celkom šla, dokonca sa mohol aj hýbať. Dúfa, ze mu pôjde aj teraz, ked je z neho doničený boxovací mech.*
Siegfried S. Bright *Privrie oci a bez výraznejších problémov začne levitovať par centimetrov nad zemou s rukami a nohami pri zemi. Spomenie si, ako sa mu vtedy podarilo hýbať a pomaly sa začne hýbať dopredu smerom k domu. No nanešťastie preňho, stále sa nedokáže zbaviť tej bolesti. Pokúsi si nadvihnúť vyššie aj končatiny, no tie ho ignorujú, jedine ruku s prútikom si preloží na brucho a čaká. Zatne zuby, snaží sa zdvihnúť aj ostatné časti svojho tela do pohodlnejšej polohy, no na moment ho schopnosti opusti a on spadne na zem, pričom zavrčí od bolesti. Prečo ho proste nezabil, aspoň by sa nemusel trepať naspäť.*
Siegfried S. Bright *Mávne prútikom a prilepí si nohy k sebe, aby to mal jednoduchšie a znovu sa nadvihne. Čiastočne vyliečenú ruku natiahne pred seba a ako pri telekinéze, aj teraz sa ňou snaží zvýšiť účinky levitácie. Podarí sa mu nadvihnúť druhu ruku a čiastočne aj nohy, no s tými to ide horšie ako s kovadlinou. Chvíľu sa mu šúchajú po zemi a chvíľu visia vo vzduchu, až kým nedojde pred dom. Podarí sa mu nadvihnúť nohy uz úplne a presúva sa až pred hosťovskú izbu, kde sa spusti na zem. Dvakrát mávne prútikom, aby si odlepil nohy a odomkol dvere, pričom na nich zaklope.* Miri? *ozve sa chrapľavo a radšej sa uz nepokúša o nove zvuky.*
Mirana Christie Taylor *Zobudila sa asi pred hodinou, vypila zvyšok krvi, ktorý si s neuveriteľným zapieraním odložila "na neskôr", za čo je na seba patrične hrdá (že skoro rozmlátila skriňu, to je nepodstatné), no aj tak by si ešte dala. Párkrát zaklopala na dvere, zakričala, no nikto za ňou neprišiel. Príde jej to zvláštne, lebo zatiaľ tu vždy niekto bol. Teraz teda sedí na posteli ako na ihlách, čakajúc, kedy sa tie sprosté dvere otvoria (dostať sa von sa pokúšala tiež. Po stopäťdesiaty krát, prekvapivo opäť neúspešne.), a hypnotizujúc prázdnu fľašu položenú pri dverách, aby nemusela behať pohľadom po celej izbe. Takmer aj opäť začne zaspávať, keď začuje na dverách klopanie a potom chrapľavý hlas, ktorý ani nespoznáva. Priskočí ku dverám, neisto siahne na kľučku, stlačí ju a dvere sa na jej ohromné prekvapenie otvoria. No ešte viac ako náhla sloboda ju prekvapí to, čo za nimi uvidí (náhoda jak pes, že sa pozrela dolu).* Preboha Sigi! *zvolá a kľakne si k nemu, nevediac, či sa ho dotknúť, alebo radšej ani nie, aby mu ešte viac neublížila. Čistá živá mŕtvola.* Čo... čo sa ti stalo? *rukou si zdesene zakryje ústa, na smäd už úplne zabudla.*
Siegfried S. Bright *Čaka a čaká, ani nevie, ci vážne prešlo toľko času, ked tam tak leží, alebo na chvíľu upadol do bezvedomia. Potom vsak uvidí Miri, ako nad nim stojí. Otvorí konečne obe oci, nie len jedno, ktoré sa mu konečne zregenerovali natoľko, ze ho uz nebolia a hľadí na nu.* Prekliati psi. *zachrapčí ťažko a uz sa neozýva. Len čaká na nu, ci ho náhodou nevylieči.. alebo nezdrhne. Dúfa skôr v tu prvú možnosť, hoci možná je aj ta druha.*
Mirana Christie Taylor *Všimne si, ako otvorí oči, a zachytí niečo o psoch. Uvedomuje si, že má voľnú cestu. Môže utiecť, a on ju ťažko zastaví. No čo by jej to pomohlo. Kam by šla? Ešte by niekoho zabila.. S ťažkým srdcom teda zavrhne myšlienku na útek a dúfa, že to niekedy nebude ľutovať. Všimne si prútik v jeho ruke, a keďže ťahať ho za sebou nechce, niesť už duplom nie, vezme si ho a postaví sa tak, aby boli dvere voľné. Povie zaklínadlo, a spadne jej kameň zo srdca, keď ju prútik poslúchne a vidí, ako sa jeho bezvládne telo vznieslo. Nasmeruje ho na posteľ, a keď na ňu zľahka dopadne, zabuchne dvere, hodí prútik na nočný stolík a bezradne sa postaví ku posteli.* Ako.. ako ti mám pomôcť? *spýta sa zúfalo, aj keď vie, že jej len ťažko odpovie.* Môžeš hýbať hlavou? Prikyvovať alebo krútiť? Bolí ťa niečo? *Tá posledná otázka je pekne hlúpa, pri takom výzore.. Nečaká teda na odpoveď, nakloní sa nad neho a ruky mu priloží na tvár. Úplne nezmyselne jej zvlhnú oči, a tak rýchlo zažmurká, aby si to náhodou nevšimol, a keď jej z dlaní začne vychádzať príjemné teplo, ktoré ho zatiaľ aspoň zbaví bolesti, začne dýchať pokojnejšie a aj so šialeným žmurkaním môže prestať.*
Siegfried S. Bright *Čaká, no ako tak na nu pozerá, uz sa aj zmieril s tým, ze utečie. No aspoň mu nebude pršať do ksichtu, ked je teraz vo vnútri. Ked mu zoberie prútik, nenávistne sa na nu zahľadí. Takže mi ho zoberie? Úžasné! pomysli si, no v tom sa jeho telo nadvihne a presunie na posteľ. Žeby bola taká milá a pred odchodom ho uložila? Nuž, ktovie. Pozrie sa na zvyšok izby a všimne si pomlátenú skriňu. Neubráni sa úškrnu, aj ked bolestivému. Ked tak naňho chrlí otázky, par z nich odignoruje, no ked sa ho opýta, ci môže hýbať hlavou, pohne ňou ako len vie. Ked mu priloží ruky na tvar, zacíti nejaké teplo, zrejme jej liečiteľstvo, no všimne si aj to rýchle žmurkanie. Ona.. ona plače? zaskočí ho, no zmýlil sa. Bolesť v tvári ho postupne opúšťa a z úst sa mu vyderie povzdychnutie.*
Mirana Christie Taylor *Keď začuje jeho povzdychnutie, úľavou si vydýchne aj ona. Dá ruky preč z jeho tváre pohybom, akoby ho pohladila.* Musíš mi povedať, čo ti je, inak ti nebudem vedieť správne pomôcť, *povie vážne a zahľadí sa mu do očí. Zamyslí sa, potom zmizne v kúpeľni, a hneď je aj naspäť s napoly mokrým uterákom v ruke. Sadne si na kraj postele, tak aby ním moc nepohla, a prikladaním uteráku k tvári mu zmyje aspoň časť krvi.* Nemôžeš rozprávať.. prečo? *zamyslí sa, a potom mu za sebou začne vymenovávať dôvody, ktoré by to podľa nej mohli spôsobiť.* Rozdrtený hrtan? Hm, nie, to by vyzeralo inak.. Poškodené hlasivky.. ale k tomu by si sa ako dostal? Problémy s dýchaním.. čo pľúca? Môžeš dýchať? Nemáš polámané rebrá? *Z tváre mu prejde na hruď, ale keď tak naňho pozerá, akoby bol dolámaný celý. Znova sa vráti k jeho tvári, a tentoraz mu k nej prikladá suchú časť uteráka. A zas sa jej zaslzia oči.*
Siegfried S. Bright *Začuduje sa jej pohladeniu a stále nevie poriadne hovoriť. Možno by sa zišla nejaká telepatia, no ak by sa tento ich vzťah znovu poriadne zvrtol, zrejme by si usekol hlavu. Stačia mu uz to, ze je Alex mŕtva a Elchan z neho spravil klbko kosti. Pokrúti hlavou, ked sa ho pýta na rozdrtený hrtan a ostatné zranenia.* Väzy. *zachrapčí jednoducho. Ked mu znovu prikladá uterák na tvar, zdá sa mu, ze znovu vidí slzy. Žeby sa mu to predsa len nezdalo?* Vďaka. *ozve sa znovu a poďakuje jej skôr za to, ze neodišla, než za liečenie.*
Mirana Christie Taylor *Sklamane potichu zanadáva, keď pokrúti hlavou, no potom opäť zachrapčí. Síce len jedno slovo, no rozumie mu, a zdesene pootvorí ústa.* Čože?? Preboha, ako ti mám napraviť zlomené väzy??! *Ďalšia zbytočná otázka, no toto jej na nálade fakt nepridalo. Poďakovanie prejde mlčaním, ako len nechápavo naňho pozerá.* Takže my prežijeme aj zlomené väzy, *zamrmle neprítomne viac-menej pre seba, a ruku s uterákom nastaví tak blbo, že mu mierne krvou zafarbená voda kvapká na tvár.* Hups, prepáč, *stiahne ruku, utrie mu zvyšok vody a uterák odhodí na koniec postele.* Tak.. no, hm.. *začne koktavo, schová si vlasy za uši, poposadne si a znova sa k nemu nakloní. Tentoraz mu však hlavu mierne nadvihne jednou rukou, a druhú mu priloží ku krku.* Skúsim to takto.. ale toto je normálne smrteľné zranenie, to by som u nikoho iného nevyliečila. Ale keďže ty žiješ už teraz, aj keď by si prakticky nemal, mala by som s tým vedieť niečo spraviť. *Rozrozpráva sa, no že jej dlaň opäť vydáva liečivé teplo, si uvedomí hneď. Zmĺkne a fascinovane sleduje, či sa vôbec niečo deje.*
Siegfried S. Bright *Jej vyvádzanie o zlomených väzoch znovu odignoruje, ci skôr.. nemá inú možnosť. Sam doteraz netušil, ze to prežijú, skôr si to len myslel, no prikývne jej na otázku, ci to prežijú. Tie kvapky v tvári, uz si na ne za par dni zvykol, takže mu nerobia problém, aj ked ma pocit, ze ak by tam vonku ostal este dlhšie, z jeho hlavy by bola váza, alebo miska. Ked mu nadvihne hlavu, zatne zuby a zavrčí. Áno, dokázal ňou trochu otočiť, no toto bolo o inom. Hajzel jeden, nie, veď prečo by ho zabil, radšej mu z krku spraví zlomene špáratko. Ked ho znovu začne liečiť, pocíti hrejivé teplo tam, kde pred chvíľou neskutočnú bolesť a odľahne mu. Odteraz uz nebude chodiť blízko ku psom.. radšej ho z diaľky upečie. Pohne hlavou do strany a cíti, ze sa mu to vážne lieči, hoci to ma este strašne ďaleko od zdravého krku.*
Mirana Christie Taylor *Má pocit, že to zbytočné kecanie by premlčal aj keby vedel rozprávať. Ale takto v strese už dávno nebola, nevie, či vôbec, tak to bude musieť vydržať.* Prepáč.. nevrč, ja za to nemôžem, musím ti ju nadvihnúť, jemnejšie to už ani nejde, *ohradí sa takmer plačlivo, no spokojne sa pousmeje, keď vidí a cíti, ako pohne hlavou a zaobíde sa to aj bez syčania a vrčania.* Lepšie? *spýta sa pre istotu, a niečo jej napadne.* Počkaj.. možno to zabolí. Viackrát, *zamrmle ospravedlňujúco, položí mu hlavu späť, načiahne sa pre uterák, znova mu ju nadvihne a podloží mu ju ním.* Prepáč, prepáč... už to nebude bolieť, naozaj, *pohladí ho po čele, potom mu na ňom ruku nechá. Odtiaľ odstraňuje bolesť, a vzadu na krku pokračuje v naprávaní väzov.*
Siegfried S. Bright *Jej ospravedlňovanie mu od tej bolesti nepomáha, no mrzí ho, ze ju takto trápi. Ale len ona mu s týmto mohla pomôcť. Možno by vedel zohnať aj iného liečiteľa, ak by bol zdravý, ale so zlomenými väzmi? To nikdy. Prikývne na jej otázku, no ďalším slovám nechápe. Pochopí, až ked mu položí hlavu a znovu zavrčí.* Sakra! *ozve sa a jeho regenerácia spolu s jej liečením mu pomaly dovoľujú rozprávať. Na jej pohladenie sa krivo pousmeje a zavrie na chvíľu oci. Snaží sa nevnímať bolesť a dúfa, ze uz čoskoro bude môcť normálne rozprávať. Aspoň nieco, pretože ma pocit, ze sa este tak skoro nepostaví. Nie na vlastne. Nebyť schopnosti, je z neho krypel.*
Mirana Christie Taylor *Prekvapene zhíkne.* Aha! Ono to už vie rozprávať! *Rozozná tú zmenu, že to už nie len chrčanie, a uškrnie sa. Stále ale zodpovedne sleduje priebeh liečenia, a dlaň na čele mu necháva, ak by náhodou prišli nejaké ďalšie bolesti. Bohvie, ako sa liečia zlomené väzy, musí byť pripravená na všetko.* Môžem ťa o niečo poprosiť? *ozve sa po chvíli ticha, aj preto, že ho naozaj chce o niečo poprosiť, ale aj preto, aby nezaspal. Nikdy nie je dobré ak zranený človek zaspí. Nehovoriac o takomto zranení.* Povedz mi, keď toho už budeš schopný, prečo si sa nechal takto zlámať. *Tak na toto je fakt zvedavá.*
Siegfried S. Bright *Uškrnie sa, ako mu to len tvar dovoľuje. Jej otázka ho zaskočí, no teraz by súhlasil viac-menej so všetkým. Prikývne jej.* Dobre. *povie potichu, hoci si je vedomý toho, ze jej takto bude musieť rozpovedať pravdu. Ze Alex je tu, ci skôr.. bola. Zatvári sa skleslo a ujde jej pohľadom, zabodávajúc ho do steny. Začína sa cítiť omnoho lepšie, aj ked ho stále škrabe v krku, no uz ho aspoň tie bolesti netrápia.* Ďakujem. *povie potichu, pozrie sa na nu a znovu sa otočí.*
Mirana Christie Taylor *Nečakala hneď súhlas, skôr myslela, že ho bude musieť nejako vydierať. V tejto chvíli by to bolo navyše veľmi jednoduché a veľmi zábavné. Všimne si, ako jej ujde pohľadom, no už sa nepýta. Usmeje sa, keď jej poďakuje.* Máš za čo, *povie, a aj napriek úsmevu to myslí smrteľne vážne.* Nebolí ťa ešte niečo? Alebo nemáš niečo zlomené? Nie že sa ti noha začne zle zrastať a potom ti ju budem musieť lámať, *napriek starostlivému tónu sa jej v očiach zablysnú plamienky.*
Siegfried S. Bright *Stisne pery.* Ja viem. *odpovie potichu a na jej otázky sa uškrnie.* Zrejme každú kosť v tele. *povzdychne si, ked dokáže konečne bez problémov hovoriť.* Lámať? *zaskočí ho a ked vidí tie jej oci, vidí priam tu radosť, akú by jej urobil, ak by si z neho mohla spraviť hračku.* Myslím, ze by mi bodlo trochu krvi. *povie ublížene, no len ju podpichuje. Ak ho chce lámať, určite sa nenechá len tak. A trochu jej krvi by ho mohlo znovu postaviť na nohy.*
Mirana Christie Taylor *Zatvári sa, akoby ťažko rozmýšľala.* Hmm.. ale to by sa mohlo považovať za obchytkávanie, či nebodaj sexuálne obťažovanie, keby ti liečim každú kosť v tele, *uškrnie sa, konečne začína mať dobrú náladu. Rukou, čo mala doteraz na jeho čele, mu prejde po líci, na krk, postupne k jednej ruke až po dlaň, potom sa vráti, prejde na druhú ruku..* Áno, lámať, *zopakuje pokojne, a ďalej pokračuje v "prehliadke" a liečení.* Keby sa ti nejaká kosť zle zrastie, nemohol by si ju mať tak. Musela by som ti ju zlomiť, napraviť, a až potom ju nechať vyliečiť, *vysvetlí mu, a dlaňou mu popritom prechádza po hrudi. Na bruchu sa zastaví a pozrie mu do tváre.* Tak ono by to už aj pilo, *opäť sa uškrnie, no hneď mu nevyhovie.* A myslíš, že už zvládneš piť? *Palcom ruky, ktorou mu stále lieči krk, mu prejde po tepne, a zamyslene sa mu na to miesto zahľadí.*
Siegfried S. Bright *Rozosmeje sa a zabolí ho tentokrát hrudník a brucho. Sykne.* Myslím, ze to uz nejako prežijem. *pousmeje sa na nu. Ked mu rukou prechádza po tele, usmieva sa. Jej vysvetlenie o lámaní.. zaobišiel by sa bez neho. Ked pocíti teplo na hrudi, začína aj normálne dýchať, hoci si nemyslel, ze aj tieto kosti to schytali.* Myslím, ze este nie.. teda, sám nie. *trochu sa začervená, ked mu prejde po mieste, kde ho len nedávno uhryzla. Sam je zvedavý, ci mu dovolí pit jej krv, alebo nie. Ktovie, no trochu v to dúfa.*
Mirana Christie Taylor *Karhavo zatská.* Ale, ale.. tak ja sa budem snažiť, energiu si na tebe míňať, a ty si takto ubližovať budeš. *Pokrúti hlavou nad jeho nezodpovedným správaním. Kým je ticho, znova mu prejde dlaňou po rebrách, lebo tie sa jej hneď zdali v neporiadku, a keď sa ozve, zdvihne pohľad.* Hmm.. sám nie.. takže čakáš, že ťa nakŕmim. *Nepýta sa to, konštatuje. Niekde vo vnútri sa tej predstave poteší. Nemôže poprieť, že sa jej to vtedy nepáčilo. No bolo to také postupné.. nie takto z ničoho nič.* Ale vrátiš mi ju, *určí si jedinú podmienku. Posunie sa na posteli, aby sa nemusela tak načahovať, a tesákmi, ktoré jej automaticky pri priblížení zápästie k ústam vylezú, si na ňom spraví dve ranky. Ruka sa jej trocha zatrasie, no nastaví ju k jeho ústam.*
Siegfried S. Bright *Znovu sa zasmeje, no dáva si pozor, aby sa príliš nenamáhal.* Je to trochu tvoja vina. *uškrnie sa. Ked sa k nemu ozve, akoby čítala jeho myslienky, znovu sa začervená.* Možno trochu. *prizná. Takáto predstava sa mu páči.* Aj tak by si si ju zobrala. *pousmeje sa. Sleduje ju, ako si ochotne uhryzne do zápästia a nastaví mu ruku k ústam. Rukou, ktorou používal prútik si ho pritiahne k perám a nechá tekutinu sprvu kvapkať do úst, no neskôr začne aj sať.*
Mirana Christie Taylor *Naoko zhrozene zhíkne.* Akože moja vina?? Ja len nechcem, aby si na mňa podal nejakú žalobu. *Zhrozený výraz prejde opäť do úškrnu. Na jeho červenanie sa nepovie nahlas nič, ale v duchu rozmýšľa, že na ňom je to také zvláštne. Vlastne, celkovo sa jej jeho správanie teraz zdá zvláštne. Ale ako keby to jej zvláštne nebolo.. Keď jej povie, že by si ju aj tak vzala, len pokrčí plecami. Ale je to pravda. Pozerá, ako si pritiahne jej zápästie bližšie k perám, a keď začne sať, srdce sa jej rýchlejšie rozbúši a privrie oči.*
Siegfried S. Bright *Rozosmeje sa a tentokrát poriadne.* Ja a žalobu? To musíš vtipkovať. *smeje sa ďalej. Príde mu to trochu divne, no prijemne, ze je teraz pri ňom. Vlastne.. je rad, ze pri ňom nie je Alex, ktorá by sa z tohto pravdepodobne len trápila a nevedela by ako ďalej. Čo sú to za blbosti? opýta sa ho Victor a pripomenie mu tým, ze Alex je preč. Uz navždy. Na chvíľu posmutnie, no ked začuje tlkot jej srdca a vidí tie privreté oci, znovu sa trochu začervená a užíva si jej krv.*
Mirana Christie Taylor Ako sa ti zlepšila nálada, *podotkne a neubráni sa smiechu ani ona. A to pred chvíľou musela žmurkať, aby sa pri pohľade na ňom nerozplakala. A to jej príde strašne divné. Zlý smer, zlý smer.. pomyslí si, no keď ďalej saje, neubráni sa tichému povzdychu, čo sa jej vyderie spomedzi pier. Rýchlo sa ale spamätá, otvorí oči, a snaží sa upokojiť aj to splašené bitie srdca. Veď je to len trocha krvi.. aby bol silnejší. No aj tak si nemôže pomôcť, stále v tom vidí - cíti - niečo viac.*
Siegfried S. Bright *Venuje jej úsmev, hoc aký je krivý, no znovu začína cítiť celu tvar tak, ako pred napadnutím.* Skús hádať, kvôli komu. *podpichne ju trochu, no neujde mu ten tichý povzdych, ktorý začuje. Na chvíľku si odtiahne jej zápästie a pohladí ju po ňom, kým sa znovu prisaje. Cíti sa silnejší, omnoho silnejší, než pocas tých zopár dni, co trčal na chladnej zemi pred domom.* Ako to, ze si neušla? *opýta sa jej napokon. Je na to celkom zvedavý.*
Mirana Christie Taylor *Tentoraz je to ona, kto sa začervená. Je rada, keď aspoň na chvíľu odtrhne pery od jej zápästia, aspoň sa trocha spamätá. A aj jeho otázka ju donúti rozmýšľať nad niečím iným, ako nad tým ich zvláštnym "putom". Chvíľu rozmýšľa, čo povedať.* A malo by to zmysel? *vážne naňho pozrie.* Kam by som šla.. domov nie, lebo by som tam cítila rodinu. Potulovanie sa po lese by tiež nebolo bezpečné. Odišla by som jedine s Armasom.. pretože viem, že by sa o mňa dobre postaral. Ale keď sa mi takto vyhýba.. *posmutnie a sklopí zrak. Hneď sa ale vzchopí a vytiahne ruku spod jeho krku.* Je liečenie ešte potrebné, alebo už ti stačí len krv? *spýta sa, rozmýšľajúc, že sa cíti len o trochu unavenejšia. Vždy myslela, že to liečenie strašne vyčerpáva. Ale asi to robí ten rozdiel, že doteraz bola vždy na pokraji smrti, a teraz je silná.. upírka.*
Siegfried S. Bright *Otázkou mu vlastne odpovedá na tu jeho a len prikývne. Vedel, ze by sa nevrátila domov, vlastne aj tušil, ze by šla rovno za nim. Možno ho aj trochu mrzí, ze by sa nerozhodla ostať s nim, no po ich spoločnej minulosti? Nech je to ich nove puto akékoľvek, pochybuje, ze by ju udržalo práve tu. Obzvlášť, ked ju Armas chcel požiadať o ruku.* Myslím, ze mi uz bude stačiť len krv, ďakujem. *znovu sa na nu usmeje a pokúsi sa zdvihnúť. Telo síce sprvu reaguje zmätene, nevie co vlastne chce, tak nim prejde pichľavá bolesť, no podarí sa mu posadiť, hoci nemotorne. Povzdychne si.* Nečakal som, ze to bude takto strašne. *povie úprimne.* Ešteže si bola doma. *doma.. pre nu musí byt zrejme divne počúvať nieco take.*
Mirana Christie Taylor *Prikývne.* Ako myslíš, *povie, stále trocha zamyslená, a sleduje ho, ako sa pokúša posadiť. Určite ho to musí bolieť, no najavo to nedáva, až tým povzdychom.* Neumrieš, trp. *Na tvári sa jej objaví zvláštny výraz, trocha starostlivý, trocha ľahostajný.* Hm, a dozviem sa, prečo si musel toto podstúpiť? *spomenie si na svoju "prosbu". Tú poslednú poznámku nekomentuje. Doma tu nie je, a kde by tak asi bola?*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama