RPG- Premena

4. září 2013 v 23:55 |  RPG záznamy
Miestnosť: les, Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Pub (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Vladimir Gogunov, Siegfried S. Bright, Armas Jari Kappanen
Dátum: 28. 1.- 17. 2. 2013

Záchrana či prekliatie?



Mirana Christie Taylor *Prebratie z tohto bezvedomia je mnohokrát horšie, ako kedy zažila. Bolesť rozlievajúca sa po celom jej tele jej otupuje zmysly, oči ani len nedokáže otvoriť. Nemôže sa pohnúť, nech by akokoľvek chcela, sotva sa vládze nadýchnuť a vedomie jej opäť zlyháva. Napriek tomu si akosi neuvedomuje, že toto sú možno posledné okamihy jej života. Len - keby môže - do zaťatými zubami trpí ostrú bolesť a pálenie v ranách, ktoré by nedokázal spočítať nik. Zimnica zo straty krvi sa dožaduje pozornosti, no telo odmieta spraviť akýkoľvek pohyb. Trhavo sa nadychuje chladného vzduchu, a bez toho, aby sa tomu čo i len pokúsila zabrániť, odovzdá sa ďalšiemu bezvedomiu, ktoré jej okrem vedomia vezme aj posledný nádych.*

Vladimir Gogunov *Už tu párkrát bol, naposledy kvôli Alexe, no po pár rokoch sa znovu vrátil. Witchwood mu učaroval, už začal rozmýšľať, že sa tu aj usadí. Kráča po lese, po vydarenom love a striehne na dezert. Má ešte chuť na niečo malé, také, na zahryznutie. Čo takto mláďatko? položí si otázku, no kým si stihne odpovedať, do nosa sa mu dostane pach elfskej krvi. Okamžite beží za zdrojom, až kým nezbadá na zemi doráňané telo. Skloní sa k nemu, poobzerá zranenia, no neváha a rýchlo vytiahne z vnútorného vrecka pár elixírov, ktoré nosí vždy so sebou a nalieva jej obsah flakónikov postupne do úst. No ták, nezomieraj.. povzdychne si. Raz sa vráti a hneď mŕtvola, to by fakt bolo úžasné šťastie. Nezdá sa mu, žeby to nejako zaberalo.*

Mirana Christie Taylor *Temnota okolo nej akoby sa hýbala, zhusťovala a zasa rozplývala. Alebo si to len nahovára? Veď je to len čierna.. nič viac. Akoto, že nič viac? Prečo má v hlave tak prázdno, tak ľahko, prečo ju nič netrápi? Ju, ktorá stále nad niečím rozmýšľala, stále sa niečím zapodievala.. Odrazu jej to príde smiešne. Rozmýšľať? A načo? Načo sa trápiť, keď môže pokojne vegetovať na tomto tmavom mieste, ktoré jej ale nepríde nijako nepríjemné. Pohyb temnoty ju čím ďalej, tým viac fascinuje, poddáva sa tým chumáčom dačoho, ktoré akoby ju volali k sebe, ťahali za telo, ktoré už nie je, opantávali myseľ, ktorá už nevie rozmýšľať. A v tomto, nazvala by to /*odchodom*/, keby ešte vedela pomenovávať veci a javy, sa jej pred očami zjaví posledná krátka myšlienka, že toto nie je všetko, že takto nežila, ak sa toto túlanie dá nazvať životom, že niečo opúšťa. Ale keďže je už z nej bytosť nevedomá, nemysliaca, nedokáže túto myšlienku zachytiť, a temnota, trocha váhavo, akoby sklamane, odnáša posledné kúsky z kedysi živej elfky do svojich komnát.*

Vladimir Gogunov *Nič nezabralo, započúva sa poriadne, no nepočuje už ani tlkot srdca. Doriti! zaškrípe zubami a zdvihne ju do náručia. Prečo je stále on ten dobrák? Modli sa, nech je doma, ináč skončíš na ulici. pomyslí si, začne sa sústrediť a v momente je už pred Siegfriedovým domom. Párkrát hlasno zabúcha, no vytiahne prútik a otvorí si napokon sám. Presunie sa s ňou do obývačky, zhodí veci zo stola ako ju tam naň vrazí a otvorí jej ústa. Len nech to zaberie preženie sa mu hlavou. Už je to poriadne dávno, čo niekoho premenil, celá večnosť. Prehryzne si kožu na zápästí, priloží jej ruku k ústam a nechá stekať krv do jej tela. Musí to vyjsť.*

Mirana Christie Taylor *Niekoľko minút si hovie v paláci Smrti, ako nazvala to miesto, kde sa ocitla. Alebo to bolo dlhšie? Hodiny? Dni? Mesiace? Cíti sa hmotnejšie, aj keď stále tak.. prázdno. Páči sa jej tu.. no napriek tomu má pocit, akoby sem nepatrila. Ten pocit, sprvu len nepatrný, veď ani nevedela, že môže/dokáže niečo cítiť, sa dobýva do jej podvedomia stále naliehavejšie, a ani falošná istota, že sa jej to len zdá, tomu pocitu neuniká. Akoby vedel, čo pridať, kde potiahnuť, čo odobrať, aby ju z tohoto miesta dostal preč. Odrazu pocíti niečo iné- nevie to pomenovať, ale vie, že to nie je dobré, že takto sa zvyčajne necíti. Ale čo je to zvyčajne? Veď ona bola vždy len tu! V hlave - ďalšie šokujúce zistenie - jej zabliká slovíčko hnev. /*Ahá, tak sa volá ten zlý pocit!*/ pomyslí si a rukou, ktorá sa zjavila odnikiaľ, si zakryje ústa, o ktorých doteraz tiež nevedela. Ona myslí! Ona má tvar! Hnev vystrieda iný pocit, ktorý v okamihu nazve "radosť", a už sa ani nečuduje, že to vie. Veď je predsa hmotná, mysliaca bytosť patriaca do sveta iných hmotných, mysliacich bytostí! A čo robí teda tu? V tej chvíli, ako jej to napadne, vyletí do vzduchu, a pri tom lete len šokovane pozerá nad seba, pričom šok sa pomaly mení na ešte väčšiu radosť a na tvári sa jej rozlieva úsmev, ako sa jej navracajú spomienky, ktoré počas pobytu u pani Smrti zmizli.*

Siegfried S. Bright *Alex spí v jeho spálni, no jemu ide prasknúť hlava. Nevie, či sa ešte dlho dokáže ovládať, mal by odísť do školy.. aspoň na deň. No čo urobí s Alex? Možno jej dá niečo na spanie.. ale aj tak má všetky elixíry v škole a ona nič nechce. Musí ju uspať nejakým kúzlom. Kiežby tu bol ešte niekto, kto by ju postrážil. pomyslí si. Síce nemá vo svojej blízkosti nič ostré, no ako sa už presvedčil, ten blázonko sa rád zabije aj keby sa mal sám vysať. Zrazu začuje buchot pri dverách a búchanie na opačnej strane domu. Zlodej? zazubí sa a za moment už stojí pri kuchyni, keď zacíti dva veľmi známe pachy. Doktor.. a Mirana! No zároveň uvidí jeho ruku nad jej ústami a jej doráňané telo.* Čo sa to tu deje? *ozve sa nahlas.*

Vladimir Gogunov *Veľmi dobre vie, že z toho bude mať najskôr problémy, preto sa bude musieť hneď vypariť, verí však, že tento mladý upírik jej pomôže naučiť sa žiť nový život. Hlavne tie prvé dni pre ňu, ako elfku, budú ťažké. Z koristi sa zrazu stane lovec. Začuje však za sebou kroky a hlas mladého upíra. Otočí sa k nemu hlavou.* Našiel som túto mladú elfku pohodenú v lese. *povie mu priamo. Už sa nevie dočkať kázne od mladého upíra o tom, ako nesmie premieňať ostatných na upírov. No ignoruje to nateraz, odtiahne si ruku od jej pier a ranky po jeho uhryznutí sa ihneď zacelia.*

Mirana Christie Taylor *Nečakala, že návrat späť bude taký nepríjemný. Ale vlastne, čo mala čakať? Že sa zobudí s obrovským zívnutím plným energie do ďalšieho dňa? Alebo skôr do zvyšku dňa? Všetky spomienky a myšlienky, ktoré sa jej vrátili, sa v tom okamihu, ako sa takmer nebadane opäť nadýchla úplne pomiešali, a tak ani nevie, či skutočne nemá spať a či to všetko nebol len sen. No ani pokus o usporiadanie si myšlienok jej nevyjde, za zavretými očami sa jej začne rozkladať ešte väčšia tma a pohlcuje jej slabé vnímanie.*

Siegfried S. Bright *Podíde bližšie k Mirane, keď si z nej doktor stiahne ruku. Chcel to spraviť sám, niekedy, chcel ju tým naštvať, no vedel, že by sa tak dostal do problémov, no nie je si vedomý, aby doktor patril k jednému z elatiorov.* Mali ste ju tam nechať, vie sa vyliečiť aj sama z omnoho väčších zranení. *zahundre a pokrúti hlavou.* Budete mať z toho problémy. Veľmi veľké problémy. *povie mu priamo. Bol to ich jediný doktor, tak si k nemu vytvoril nejaké to "puto."*

Vladimir Gogunov *Čuduje sa, že vôbec túto elfku pozná, no radšej sa ani nepýta, čo za horšie zranenia ma na mysli.* Takto pohodenú v lese? Určite sa na nej vyriadil nejaký hlúpy pes. *ukáže na zranenia, ktoré by sa už čoskoro mali začať zaceľovať. No ešte taký deň to potrvá, kým sa vôbec preberie, vytiahol ju smrti z pazúrov, čo iné môže čakať?* Tak to sa zrejme dlhší čas neuvidíme. *povzdychne si.* Nebudem predsa čakať, kým ma tá banda povýšencov nájde a potrestá, zmiznem ešte teraz. *povie kľudne.* No keďže ju poznáš, máš za úlohu postarať sa o ňu. Witchwood nepotrebuje čerstvého upíra, ktorého nikto nekontroluje. *potľapká ho po pleci, znovu sa ešte pozrie na svojho nového potomka a vykročí z kuchyne.*

Mirana Christie Taylor *Znova sa jej zmocňuje ten pocit, že niekam padá, uniká, ale tentoraz sa pri tom cíti inak. Teraz jej to nie je jedno, teraz si uvedomuje, že to nie je správne, že má byť hore, dýchať, rozprávať, hýbať sa.. Ale zabrániť tomu aj tak nevie, čím viac sa snaží nadobudnúť úplne vedomie, tým rýchlejšie ho stráca a o chvíľu upadne do hlbokého bezvedomia.*

Siegfried S. Bright *Prevráti očami.* Už sa dokázala vykrútiť aj z horších vecí, toto by ju nezabilo.. *odmietavo hovorí ďalej.* Ja sa o ňu mám starať? *opýta sa šokovane. Jedna vec bola hádzať si ju ako elfku po chodbe a skúšať, či dokáže lietať, no čo má sakra robiť s novorodencom? A hlavne, s ňou ako novorodencom. Veď tá potvora mu rozoberie aj tehly na hlinu! To aby ju zavrel do nejakej drevenej klietky, ak bude divoká, inak môže dať tento dom rovno zbúrať.* To snáď nemyslíte vážne! *zvýši hlas a okríkne ho, keď ho potľapká po pleci. Pokračuje za ním, keď vychádza z kuchyne, až dokráča na chodbu.*

Vladimir Gogunov *Pokrúti hlavou.* Život tu riskujem ja, nie? *opýta sa ho vážne, no keď vidí tú odmietavosť, hlavne keď tú osobu pozná, zastaví mu presne pred nosom a prstom sa mu zaryje do čela.* Myslím to až príliš vážne. Nemôžem si ju napchať do vrecka a utekať spolu s ňou! Používaj tú hmotu v lebke ty idiot.. *zahundre.* A dávaj na ňu pozor, lebo raz sa vrátim. *vztýči pred neho varovný prst a zahľadí sa mu tvrdo do očí.* A ak bude mŕtva, ty pôjdeš za ňou. *nahodí falošný úsmev, zvrtne sa na päte a otvorí dvere.* No vážne, stráž toho novorodenca. Problémy, ktoré spôsobí budú len tvoje. *upozorní ho vopred, vykročí pred prah a odmiestni sa.*

Armas Jari Kappanen *Hodina, hodina.. zbytočne veľa, ale čo jej mal povedať? Síce mu napadlo, že by šiel s ňou.. ale takto to bude lepšie. Teda, aspoň malo byť. Hodina už dávno prešla, pomaly aj ďalšia, a Miri stále nikde. Nepozdáva sa mu to. Mohla síce niekoho stretnúť, alebo zabehnúť k mame či sestre.. ale to sa na ňu predsa nepodobá. Počká ešte zo niekoľko minút, no potom to už nevydrží a premiestni sa rovno pred obchod. Tam mu ako prvý udrie do nosa pach krvi. /*Jej*/ krvi. V sekunde prezrie okolie obchodu a do očí mu padne celkom zakrvavená dýka len kúsok pred vstupom do lesa. V hrdle mu vyschne, presunie sa k dýke a odtiaľ ho ďalší závan zavedie hlbšie do lesa. To, čo uvidí tam, ho na pár sekúnd úplne paralyzuje. Všade samá krv, kúsky oblečenia, polámané konáre.. naprázdno preglgne. To najdôležitejšie tu chýba.* Mirana, *šepne. Pohľadom aj fyzicky prejde niekoľko metrov naokolo, ale nikde nič. Ale pri takej strate krvi.. nemohla dôjsť ďaleko. Ešte raz sa vráti k obchodu, no ani tam nevidí známky po tom, že by tade mohla Miri ísť. Ísť.. najskôr sa tak plaziť, a ani to by dlho nevydržala. Začína pociťovať úplne zúfalstvo. Medzi toľkou krvou slabo cíti vlkolačí pach, ale že to bol vlkolak zistil už podľa chumáčov chlpov pozachytávaných na konároch. Tak kde sakra si!? pomyslí si zúfalo. No konečne sa pokúsi upokojiť natoľko, aby okrem vlkolačieho pachu zacítil aj iný. V okamihu sa postaví zo zeme, kam si sadol, myšlienkami rozvíri vzduch okolo seba a zhlboka sa nadýchne. Je si istý, že ho nikdy necítil. Aj tak ale zamieri po tej jedinej stope, ktorú má, a neuveriteľne rýchlo sa dostane na miesto, kde končí. Na chvíľu aj zabudne, prečo sa sem dostal, keď z toho domu zacíti aj iný pach. Ten je mu ale, na rozdiel od toho prvého, veľmi známy. Bez ďalšieho premýšľania vtrhne dnu, sotva stačí otvoriť vchodové dvere.* Mirana?!! *skríkne dovnútra, hneď ako mu do nosa udrie okrem toho upírieho aj jej pach.*

Siegfried S. Bright *Nepokojne zaškrípe zubami, keď si od doktora všetko vypočuje. Úžasné, práve má na krku blázna po krvi.. a v susednej izbe má Alex, ktorá by sa najradšej zabila. Samozrejme nesmie chýbať blázon v jeho hlave. Alebo práve on je ten, kto je normálny? Povzdychne si, keď ju uvidí na tom stole a podíde k nej bližšie. Ostáva mu asi necelý deň, kým sa preberie, aspoň toľko jej háda podľa zranení, no ešte musí vymyslieť, kam ju dá. Rozmýšľa o hosťovskej izbe, no musí to zabezpečiť kúzlami tak, aby nemohla odísť ani von z domu a vlastne ani do domu. Nemôže riskovať, že niečo urobí Alex. Zrazu však začuje nejaký krik z chodby a nazúrený, že spoznal pach, ktorý prišiel s hlasom sa presunie za ním.* To je tu dnes upírsky míting, či čo?! *zakričí tesne pred chodbou.* A ako si dovoľuješ vraziť mi uprostred noci do domu?! *zavrčí po ňom.* Máš minútu a ak mi nedáš dosť dobrý dôvod, vyrazím ťa aj s múrom, nie len s dverami! *varuje ho. Ak mu aj on plánuje drístať o tom, ako má vychovávať Miranu, uškrtí ho jeho vlastnými ponožkami.*

Armas Jari Kappanen *Už sa chce pohnúť smerom, odkiaľ oba pachy cítiť najviac, keď sa pred ním objaví ten podpaľač a začne po ňom ziapať. Prvá veta mu dáva zmysel len preto, že práve pach nejakého upíra ho doviedol sem, na druhú mu chce hneď odpovedať, no preruší ho ešte treťou, nad ktorou by v menej vážnej situácii prevrátil očami.* Kde je Mirana a čo s ňou je?! *začne rovnakým tónom a rovnako hlasno ako on.* Budem si vrážať hocikedy do kohokoľvek domu, pokiaľ odtiaľ budem cítiť osobu, ktorej snáď polovicu všetkej krvi v tele som našiel zasychať v lese popri pachu ďalšieho upíra! *zavrčí aj on a spraví pár krokov dopredu. Vie, kam ísť, ale dá tomu upírovi šancu zachovať sa správne. Iba by sa pokúsil zabrániť mu dostať sa k nej, a nepošiel by iba múr, ale polovica domu.* Ihneď ma k nej zaveď, *zavrčí o čosi tichšie, no varovnejšie.*

Siegfried S. Bright *Ten jeho hlasný tón sa mu nepáči, ani náhodou. No ignoruje ho, zatiaľ.* No to si predstav, že nebudeš, pokiaľ už pred upírskym smrdela pachom iného vlkolaka! *nakričí naň. Má pocit, akoby práve jeho chcel obviňovať z nemotornosti jeho milej, hoci obaja veľmi dobre vedia, ako to vlastne je. Povzdychne si, keď sa konečne utíši a otočí sa.* Ak ti na nej záleží, nebudeš rušiť ten priebeh. *A ak ti záleží na vlastnom živote.. doplní si v mysli. Nevie, či je silnejší, alebo starší, než on, no už on sám je pred doktorom ako mini verzia upíra, nepochybuje o tom, že by Armasa spacifikoval. Dovedie ho však až pred kuchyňu, kde zastane.* A teraz sa láskavo utíš.. alebo ti mám pomôcť? *zahundre si otázku pre seba, otvorí dvere a hneď sa mu naskytne výhľad na Miranu.*

Armas Jari Kappanen *Ak majú takto na seba vrieskať, neostane len pri tom. Beztak je už s nervami na konci. Aj tak ale hlas stíši len o trochu.* Ale ten vlkolak ju ťažko mohol odniesť na chrbte s opratami v jej rukách. *Na konci zaškrípe zubami. Keď ale vidí, že sa aspoň na pohľad upokojil, pokúsi sa o to aj on, aj keď, v takejto situácii.. Zachytí jeho slová pred tým, ako sa pohne, a kým kráčajú ku dverám, pred ktorými zastanú, je si stále istejší tým, na čo myslel už keď sa tu ocitol. Plus teraz táto veta. Preglgne, a so strachom, že vie, čo za dverami uvidí, spraví krok ku prahu. To posledné varovanie si Siegfried pokojne mohol odpustiť, sotva je schopný vojsť dovnútra, priblížiť sa k nej, dotknúť sa jej...* Miri... *hlesne takmer nečujne. Jednou rukou ju chytí za tú jej, ktorá už ani zďaleka nie je taká teplá ako zvyčajne. Vie, že nie je mŕtva, no nie je ani živá. Čo sa s ňou deje mu okrem upírových slov prezrádza aj tenký krvavý pramienok pri kútiku úst, slabé bitie srdca a nepatrné dvíhanie hrude pod plytkými nádychmi.* Záleží mi na nej až príliš, aby som bral na vedomie, že toto by nikdy nechcela. *Povie ticho, nespúšťajúc z nej zrak.* Ale zvládne to. Ona zvládne všetko, *posledné slová si povie skôr len sám pre seba, a druhou rukou ju jemne pohladí po vlasoch a po tvári, opatrne obchádzajúc hlboké škrabance.*

Siegfried S. Bright *Nahnevane sa na neho pozrie.* Tak teda dobre, odnesiem ju spať a otvorím jej zranenia. *povie ľahkovážne a pokrčí ramenami. Nevďačník jeden. Akoby jeho tešilo, že práve z nej má byť malý upír, o ktorého sa má starať. Nie dosť, že už teraz mu krásne zadrbáva. Presunie sa až k nej, keď otvorí dvere do kuchyne a pozoruje Armasa. Nesmie vedieť, čo je s Alex. pomyslí si. Ktovie, či by náhodou nepreskočilo ešte aj jemu. Ak by mal niekto vyprevadiť Alex z tohto sveta, tak to bude jedine on, nikomu inému by to nedovolil.. no stále je do nej blázon až po uši, preto by ju nemohol odpraviť ani on. To z nej teoreticky robí nedotknuteľnú.* Pochybujem, že by to chcela, no je to jediný spôsob ako by prežila. *povie potichu. Sleduje ho, ako ju hladí po vlasoch, prejde ďalej k stoličke a posadí sa k stolu.*

Armas Jari Kappanen *Vidieť ju v takomto hroznom stave je preňho strašné.* Čo za hlúpe psisko to muselo byť, že ju takto doriadil aj pri jej liečiteľských schopnostiach? *V jeho tichom hlase je počuť hnev, ktorý každou sekundou vzrastá. Zboku zachytí pohyb a na chvíľu odtrhne zrak od Mirany.* Ako dlho to už vlastne trvá? *ozve sa po chvíli.* A kto ju premenil? *dodá ešte, no už sa naňho nepozerá. Tiež si sadne, čo najbližšie k nej, chce ju mať stále na očiach.* Chcem byť pri nej, keď sa preberie, *povie do ticha tónom, ktorému sa nedá odporovať. Nemôže ju nechať začať nový život samú či s hentým.*

Siegfried S. Bright *Pri jeho otázke má pocit, že tým na niekoho naráža.. na Alex.* Zrejme niekto mladý, nekontrolovateľný. *zahovorí. Keď sa ho opýta, ako dlho to trvá, pokrúti hlavou.* Len krátko. *povzdychne si. No pri otázke na stvoriteľa a jeho požiadavke sa naňho odmietavo zahľadí.* V tomto dome nie je jediná a také niečo ti dovoliť nemôžem. Úplne mi tu postačí novorodenec. Odteraz ju mám na starosť ja. *dopovie vážne. A hlavne nebude riskovať, že by mohol objaviť Alex. Už musí celý ten nezmysel s Alex ukončiť, no ani len netuší ako. Zrejme sa jej nejako prezradí.*

Armas Jari Kappanen *Nebadane prikývne. Tiež mu to napadlo. Ale zas až tak nekontrolovateľný byť nemohol, keď dopadla ešte celkom.. dobre. Ak sa dá o podrápanom tele a takmer úplnom vykrvácaní hovoriť, že je to "dobré". Hlavne že je celá, pomyslí si. Taký pohľad by už naozaj nezniesol.* Tak to si ešte dlho počkáme, *skonštatuje s povzdychom. Zachytí Siegfriedov pohľad a s nekompromisným výrazom naňho pozrie.* Asi som sa zle vyjadril, *povie tvrdo.* Budem pri nej, keď sa preberie. Nech by si tu mal aj celú škôlku, nepohnem sa odtiaľto. Alebo.. *odmlčí sa, pohľadom skočí na Miri a späť naňho,* ju vezmem domov. A skutočne ma nezaujíma, čo si o tom ty myslíš, alebo či ju chceš mať na starosti. Viem sa o ňu postarať stokrát lepšie ako hocikto iný, kto ju nepozná, nieto ešte ty. *Jeho osobu ešte zdôrazní. To si vážne myslí, že mu ju tu nechá na starosť? Nedovolil by to ani rodine, a on je ten posledný, komu by dôveroval.*

Siegfried S. Bright *Prikývne. To si teda počkajú. Jeho slová o škôlke mu nejako nedávajú význam, on mal na mysli ju.. Miranu ako novopečeného upíra.* Aha.. no v tom prípade si ju ber.. no ako vysvetlíš elatiorom, že je premenená? *vytiahne svoje eso z rukáva.* Neschováš sa pred nimi, tí ťa nájdu a zabijú vás oboch. A to nechceš. *vysvetlí mu polopate, tak, aby to pochopil.* Nemáš však ani najmenšie právo zotrvávať čo i len sekundu v mojom dome, či už len na pozemku elatiorky bez povolenia. *žmurkne naňho, prejde sa za pult a vytiahne si fľašu plnú krvi. Elfskej.*

Armas Jari Kappanen *Prižmúri oči.* A ako im to vysvetlíš ty? Ja som mal problémov s vrchnosťou až-až. Vždy sa nájde spôsob - a ľudia - vďaka ktorým sa dajú obísť všetky pravidlá a zákony a zvrátiť všetky obvinenia. Mimochodom, stále si mi nepovedal, kto ju premenil. *Mierne odbočí od témy a postaví sa, pričom ďalej rozpráva zvýšeným hlasom.* To právo mi dáva žena, ktorá leží na tvojom stole premenená v tvojej prítomnosti a bez môjho vedomia. Môžeme tu teda sedieť celý deň, a ja budem počúvať, ako mi vysvetlíš, prečo sa ocitla u teba, kto je ten upír, čo ju premenil, a prečo ti tak veľmi záleží na tom, aby ostala tu. Ani trocha mi nie je príjemné vysedávať v dome zapáchajúcom po tom tvojom šteňati, ktoré najskôr príde o chvost, ak sa Mirana preberie a zistí, že je upír, ale keď na tom tak trváš, rád sa budem z diaľky pozerať ako z pozemku elatiorky ostáva len rumovisko. *Ku konci prejde do sarkastického tónu, krčiac nosom pri krvi z fľaše, ktorú vytiahol. To snáď robí naschvál, debil, pomyslí si, pripravený ho to tej fľaše aj nastrkať, ak ho bude naďalej vyháňať.*

Siegfried S. Bright *Tlmene sa zasmeje.* Vieš, ja na rozdiel od teba mám za sebou aspoň jedného elatiora. *pomaly si odpíja s krvi a natočí sa tak, aby naňho pekne videl.* Kto? To ťa nemusí zaujímať, no na svoj vek vyzerá celkom mlado. *nepriamo mu naznačí, že dotyčný upír je starší ako obaja dokopy.* Ale poviem ti len jedno, ak sa tu zjaví a ona tu nebude.. *pokrčí ramenami a doširoka sa usmeje.* nenájde ťa už nikto. *dopije fľašku a odloží ju.* Tak si tu teda seď, no poškrab mi niečo a ostane z teba kôpka popola. *povie ľahkovážne, prejde sa ku dverám a započúva sa, či sa s Alex niečo nedeje.* Nebojím sa, že mi ublíži. Bude silnejšia, no nie skúsenejšia. *upozorní ho na fakt, ktorý asi zabudol.* Doteraz bola elf, čo si myslíš, že dokáže pár minút po premene? *zasmeje sa posmešne, na moment sa premiestni do knižnice a späť, pričom sa zjaví s knihou v ruke, pohodlne sa usadí k oknu a začne si čítať. Smrad jeden.. pomyslí si. Možno by ho mal omráčiť a vyhodiť do smeti kým je čas.. kým mu to tu tí dvaja experti nezdemolujú. No to by potom začala zúriť Mirana a jemu úplne stačí tento nedočkavý idiot.*

Armas Jari Kappanen *Vôbec sa mu nepáči, že stále odpovedá vyhýbavo, a už duplom nie tie jeho vyhrážky.* Keby vedel, čo si jej spravil, nikdy by ti ju nenechal na starosť, *ozve sa chladným hlasom a ľutuje, že ju nešiel hľadať skôr. Mohol sa vyhnúť tomuto nezmyselnému "problému", kto má právo starať sa o jeho priateľku. Nad jeho ďalšou blbou - a nemožnou - vyhrážkou si neodpustí prevrátenie očami, no konečne sa dočkal zapnutia mozgových závitov toho "silného a skúseného" upíra pod ochrannými krídlami elatiorov.* Na tvojom mieste by som ju nepodceňoval. Aj keby sa pokúsila spáchať samovraždu, vezme so sebou všetko v najbližšom okolí. *povie, no už si ho poriadne nevšíma. Len zaregistruje, ako si sadol k oknu, a znova sa zahľadí na Miri. Popravde, sám sa desí toho, ako zareaguje. No on jej to aspoň bude vedieť povedať citlivo.*

Siegfried S. Bright *Baví ho dostávať ho do úzkych ešte len slovami. Keď mu však spomenie to, čo jej spravil.. je mu to aj trochu ľúto. Žeby naňho doľahli veci z tých šiestich rokov? Nie, to nebude ono. pomyslí si, prevráti list počúvajúc jeho slová o Miraninej samovražde a zasmeje sa.* Ale prosím ťa, tá sa nezabije, už len kvôli tebe.. *odfrkne si a pokračuje v čítaní. Aspoň natoľko Miri pozná. Ak by sa chcela zabiť, určite nie pred ním a nechce sa mu veriť, že by jej v tom nezabránil.. Sám veľký Armas. pomyslí si ironicky a uškŕňa sa na knihu.* No ale kým tu budeš, daj na ňu na moment pozor, ináč vám pošlem účet. *usmeje sa naňho spoza knihy. Predsa nemá tento dom stvorený na rozbíjanie čerstvým upírom. Dom by dopadol horšie, ako ten z karát.*

Armas Jari Kappanen *Kým je ticho, ani si ho nevšíma. Až jeho smiech ho donúti zdvihnúť hlavu.* Na tvoju smolu, čo? *spýta sa s nepríjemným úškrnom a znova ho ignoruje. Po pár minútach sa odváži nadvihnúť časť toho, čo zostalo z jej kabátu. Naskytne sa mu pohľad na štyri hlboké škrabance plné zrazenej krvi tiahnuce sa od boku až na brucho. Rýchlo položí kraj kabátu na miesto a opäť zahľadí na jej tvár. Ďalšie zranenia sa rozhodne neskúmať. Začuje jeho slová a s kamennou tvárou sa ozve až po chvíli.* A nejaké pohodlnejšie miesto ako je jedálenský stôl v kuchyni, kde toho je čo porozbíjať, by sa pre ňu nenašlo? *Tón jeho hlasu nezodpovedá výrazu, presladenosť sa nedá prepočuť.*

Siegfried S. Bright *Prevráti očami.* Ktovie, možno.. *dodá a chvíľu mlčí, až kým Armasovi zrejme nedôjde, že za tú kuchyňu by ho nevyšiel veľmi lacný účet. Uškrnie sa na tie jeho sladké slová. Ešte mu chýba ružovučký kabátik a ulízané vlásky.* Možno jedna izba. *zdvihne sa od okna, zloží knihu a uloží ju na miesto, kde sedel. Nadvihne myšlienkami obrus spolu s Miri a nechá ho plávať vzduchom priamo za sebou, kým kráča do hosťovskej izby. Možno by nemal odhaľovať svoje schopnosti pred ním, no na tom teraz nezáleží, aj tak má v rukáve ešte pár pekných kúskov, pomocou ktorých by mu mohol zdrhnúť. Ostáva mu však jedna chybička v pláne. Alex v ich izbe. Otvorí dvere do hosťovskej a vkráča dnu spolu s Miri.*

Armas Jari Kappanen *Nečakal, že bude hneď taký ochotný. Postaví sa a odstúpi od stola, pričom ticho sleduje, ako sa Miri pred ním vznáša. Kráča na konci tohoto podivného sprievodu, až kým sa neocitnú pred nejakými dverami. Počká, kým je dnu aj Miri, a vojde tiež. Asi hosťovská, pomyslí si, keď si prezrie zariadenie izby.* Ako ďaleko je Alexa? *spýta sa, keď si uvedomí, že tu ju cíti viac.* Treba vyčistiť najbližšie chodby a izby od jej pachu. Pochybujem, že by sa jej podarilo k nej dostať, ale istota je istota. *Povie s vážnou tvárou a o chvíľu dodá.* Polož ju na posteľ... prosím. *Má čo robiť, aby to posledné slovíčko povedal rovnakým tónom a bez zmeny výrazu. Pristúpi k oknu a vyzrie von. Nato vyberie prútik, namieri k ním na okno a zamrmle zaklínadlo, čakajúc, kedy Siegfried spraví to, o čo ho žiadal.*

Siegfried S. Bright *Počká naňho a pohľadom zavrie dvere. Škaredo sa naňho zahľadí, keď sa opýta na Alex, no potom pochopí, prečo sa to pýtal.* Blízko, no jej sa nič nestane. *ubezpečí ho. Radšej z Miri znovu spraví fakľu, či tentoraz skôr vatru. Prinajhoršom ju prišpendlí drevenými kolmi k múru.* O to sa postarám neskôr. No jej pach by ju mal v prvé dni dosť odpudzovať, prečo by ho chcela nasledovať? *nadvihne jedno obočie a spustí Miri s obrusom na posteľ.* Tá mi skôr vykradne kuchyňu.. *odfrkne si, keď si spomenie koľko fliaš plných krvi tam ešte má. No dobre, jednu jej možno nechá, predsa len.. nechať bývalého elfa piť elfskú krv, to preňho bude lepšie, než dobrý vtip.*

Armas Jari Kappanen *Ľahostajne pokrčí plecami.* Ako myslíš, *povie a sleduje, ako ju spúšťa na posteľ.* Rozptyľoval by ju a dráždil. Nebude rozumieť, prečo všetko cíti tak intenzívne, a keď to pochopí... no, radšej budem dúfať, že to vezme so šokom, ako s hnevom, *povzdychne si, no sám tomu moc neverí.* Koľko krvi tam máš? *spýta sa vážne.* Postarám sa, aby pár dní nemohla vyjsť z tejto izby, ale večne tu byť nemôže. Aj tú krv bude treba zahladiť, nesmie ju cítiť. *Rozmýšľa, aké všetky opatrenia ešte treba spraviť. Bolo by to omnoho jednoduchšie, keby sú doma. Doma.. Mačka! spomenie si na Nalu. Asi jej bude musieť nájsť nového majiteľa.*

Siegfried S. Bright *Nakoniec prikývne na jeho slová. Pochybuje, že by ju mohol udržať, ak by tu bol on. Ešte by ju začal brániť. Začína ľutovať, že mu ju doktor zveril.* Hlavne musí byť ďaleko od ľudí, elfov a všetkej tej potravy. Ešte niekoho zabije. *povzdychne si. A on si to všetko potom vyžerie. Jedno lepšie, ako druhé..* Určite ju nepustím domov, kde je to určite ako na elfskom mítingu. Už aj tak mám dosť elfov.. *zahundre. Nepotrebuje, aby mu tu prišli na dvere vyklopávať s drevenými kolmi všetci elfovia z Witchwoodu na čele s Debbie. To si asi fakt tú slučku nasadí.* Krv zmizne, Alex zatiaľ ostane tam, kde je a ty budeš strážiť dvere, dokým tu budeš. *zhrnie mu to polopatisticky.* A ak ti ujde.. *zlovestne sa naňho uškrnie.* vyčistím ti črevá žeravým kutáčom. *povie sladko a odpochoduje do kuchyne vypratávať sklad s krvou.*

Armas Jari Kappanen *Od okna sa presunie k posteli a pozrie naňho.* Dúfam, že nikdy na nikoho nezaútočí, nieto aby niekoho zabila. Jej mama so sestrou o tom ťažko vedia, čo? *spýta sa s povzdychom. Aj to je jedna z vecí, ktoré musí vybaviť.* Rozmýšľam, že by som ju ani nevzal tu domov, ale ku mne, *zamyslí sa a sadne si na kraj postele. Vypočuje si Siegfriedovo zhrnutie a uškrnie sa.* Nakoniec sa vieme aj dohodnúť, čo? *povie a nad jeho vyhrážkou len prevráti očami. Hneď ako opustí izbu namieri prútik aj na dvere a zašomre to isté zaklínadlo ako pri okne, a potom už len čaká.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama