RPG- Tréning

4. září 2013 v 23:29 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Naysa Ch. Taylor Vinkowskii
Dátum: 7.-... 1. 2013

Naysa požiadala sestru o pomoc pri trénovaní liečiteľstva.


(Nedohrané)

Mirana Christie Taylor *Hneď ako dostala sovu od sestry, že chce trénovať liečiteľstvo, vybrala sa k nej. Teší ju to, keďže ju sama chcela ísť pozrieť, keďže jej ďalší synovec alebo ďalšia neterka je na svete. V celkom povznesenej nálade si vykračuje k jej domu, a keď je už pri dverách, hlasno zaklope.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii *Očakávala klopanie. Písala predsa Miri, že by mohli ísť spolu trénovať liečiteľstvo. Potrebuje sa v tom zdokonaliť. A toto je jedinečná príležitosť. Preto okamžite zamieri ku dverám, aj so Sebastienom na rukách.* Ahoj Miri! Rada ťa vidím, *povie veselo a pozdraví ju pusami na obe líca.* Ako sa máš? *spýta sa jej a naznačí, aby išla za ňou.* Iba ho odovzdám starším súrodencom a môžeme sa na chvíľku vypariť, *uškrnie sa.*
Mirana Christie Taylor *O chvíľu sa dvere otvoria a v nich zbadá Naysu aj s bábom na rukách.* Ahoj Naysi, ja teba tiež. Alebo skôr, vás, *usmeje sa na to malé zlaté a snaží sa potlačiť náhlu bolesť, ktorú pri pohľade na dieťa pocítila. Nikto jej nepovedal, že nemôže znova otehotnieť. Len musí chvíľu počkať, aby neublížila sebe či budúcemu dieťaťu.* Už celkom fajn, *odpovie jej na otázku a kráča za ňou.* A ty a tvoja rodinka sa ako máte? *spýta sa s úsmevom.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii *Zacíti krátke pichnutie bolesti. A presne vie odkiaľ aj prečo prišlo.* Prepáč, *šepne ticho jej smerom.* Všetci sme zdraví a myslím, že aj šťastní, *usmeje sa na sestru.* Hneď som späť, *ticho jej povie a potom zmizne na poschodí. Nechá Sebastiena s Tytlom a Isou. Vedia sa o neho postarať. Veď už o rok budú oslavovať dospelosť. Vysvetlí im, čo kde je a potom sa ešte zastaví vo svojej izbe. Zoberie si nejaké svetre, deky, a už je pri Miri.* Môžeme ísť. O chvíľu sa aj Nevan vráti, takže je o malého postarané. A keď prídeme a bude hore, na chvíľu ti ho požičiam, *uškrnie sa. Aspoň tak by mohla sestre spraviť radosť zo straty vlastného dieťaťa. Potom vykročí von nezatvorenými dverami smerom k elfskej čistinke.* Snáď ma matka nezahluší, že idem týrať zvieratá, *pri tejto myšlienke sa cíti ako najväčší netvor. Ale nemôže lámať kosti svojim deťom ani nikomu inému. O zvieratká sa postará. Prípadne ich hneď zoberie k zveročarovníkovi.*
Mirana Christie Taylor *Usmej sa na sestru.* To nič. Ty sa ospravedlňovať nemusíš, *povie ticho a viac už na to nemyslí. Počká chvíľu, kým Naysa vybehne hore, a keď sa vráti, začudovane pozrie na veci v jej rukách.* Ako chceš vlastne trénovať? *spýta sa naozaj zvedavá. Vyjde za ňou z domu a zavrie za sebou dvere, pričom počúva, čo to má vlastne v pláne. Nemôže si pomôcť, musí sa nad tým zasmiať.* Tak o tom jej rozhodne nevrav. Šalela by, *povie stále s úsmevom a nasleduje ju do lesa.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii Neboj, ani neceknem. A našťastie mi do hlavy nevie liezť, *uškrnie sa. Príde jej tých zvieratiek ľúto, no naozaj nemá na výber. O pár minút sú na mieste. Ešteže bývajú pri nej tak blízko.* Takže.. snáď ma tie zvieratká nepojedia.. začala by som najprv nejakými malými. Rada by som zistila, či viem uzdravovať už aj iných. Nielen seba. *povie sestre. Vie, že seba uzdraviť dokáže. Aj zo zlomenín a podobných vecí. Len nevie, ako je na tom s ostatnými. To zatiaľ skúšala len nejaké rezné rany.* Hmm.. chce to nejaké kúzla na ich poranenie.. Nemáš niečo? *s pohľadom anjelika pozrie na sestru.*
Mirana Christie Taylor *O chvíľu už vie, kam má jej sestra namierené a o pár minút sa tam aj ocitnú.* Dávno som tu nebola, *povie len tak mimochodom a hneď počúva sestru.* Ktovie.. možno keby sa po lese prejdeme nájdeme aj nejaké zranené zvieratká. *napadne jej. Pri jej výraze sa musí zasmiať.* Že sa pýtaš, *povie a v očiach sa jej zablysnú slabé plamienky. Útočné zaklínadlá boli to prvé, čo sa naučila.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii *Poteší sa Mirinej poznámke.* To mi nenapadlo! To je skvelý nápad. A aspoň sa nebudem cítiť tak mizerne. *usmeje sa na sestru.* Tak to pozrieme najprv tam. A keby to nevyšlo, tak sa od teba aspoň niečo priučím, *uškrnie sa a pomaly vykročí k hustému lesu.* Tma zatiaľ nie je, vlkolaci nám teda nehrozia, *na tých majú ozaj šťastie. Takže toto by mohol byť celkom bezproblémový tréning.* Inak.. ako dobre dokážeš ty liečiť?
Mirana Christie Taylor *Uškrnie sa.* Posledné dni som si ich aj začala opakovať. Keby niečo, *povie tajomne.* Veľakrát som tu už našla zranené srnky alebo vtáčatká, ktoré vypadli z hniezd. To by musela byť sakra smola, aby sme dnes nejakému stvoreniu nepomohli. *Postupuje ďalej do lesa a popri vnímaní sestry vníma aj stromy a rastliny okolo seba.* Seba dokážem vyliečiť asi z čohokoľvek. Veď minule som mala dokonalý tréning. A pri ostatných je to trocha ťažšie, naposledy sa mi ale podarilo vyliečiť srnke zlomenú nohu, *odpovie s úsmevom.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii Tak to by teda isto bola, *pritaká sestre na poznámku, že by tu dnes nič nenašli. Chvíľu im trvá, kým sa predierajú cez stromy a rastliny. A ako zvyčajne, nezvolila si najvhodnejšie oblečenie, takže ho má dostatočne potrhané. A o malých škrabancoch sa ani nehovorí. Radšej ich ani rátať nebude.* Keď ma Nevan takúto uvidí, bude si myslieť, že ma niečo napadlo, *ticho sa zachichoce, aby prípadné "obete" nevystrašila.* Jeej.. To je super. Mne nikdy nenapadlo ísť hľadať zranené zvieratá. *povie úprimne a trocha zahanbene. A potom zrazu spozornie. Neďaleko začula dajaký ťažký pohyb.* Miri? Počuješ to aj ty? Čo je to? *stíši hlas. Ak je to nepriateľ, musí to zistiť čo najskôr. Čo ak natrafili na divíziu? Pre Merlina.. Povzdychne si. Na to úplne zabudla. A to sa aj tento les zhustil a stmavol..*
Mirana Christie Taylor *Jej kroky sotva počuť, svojím skvelým sluchom vníma každé zašušťanie lístia. Nech by v lese nebola aj celé mesiace, vždy to bude pre ňu prirodzené prostredie a najkrajšie miesto na svete, kde sa dokáže dokonale orientovať aj pri prvej návšteve. A keďže tieto končiny má prejdené nespočetne veľa ráz, vie sa uhýbať každému konáriku a vetvičke, čo sa jej dostanú do cesty, a tak na nej ani nie je poznať, že sa prediera lesom. Na rozdiel od Naysi.* Keby nie som s tebou, myslím si to aj ja, *zasmeje sa spolu so sestrou.* Nebol to ani tak môj nápad.. prvýkrát to bola náhoda, že som narazila na zranené zviera, ale neskôr som to začala spájať s prechádzkou a spojila som príjemné s užitočným. *dohovorí a usmeje sa tesne predtým, než aj ona začuje nejaké zvuky. Zastane a pozornejšie sa započúva.* Počujem. Nejaké zviera.. možno medveď. *hlas stíši do šepotu. Na okamih sa jej v hlave vynorí kúsok z jedného sna, ktorý ju prenasleduje spolu s inými desivými už dlhšiu dobu, ale krátke potrasenie hlavy spomienku vymažú.* Poď pomaly. A potichu, *zavelí šeptom a pohne sa smerom ku zvukom.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii *Nechápe, prečo jej sestra nejaví žiadne známky pobytu v lese. Dosť ju to zobralo. To len ja som taká nešikovná? Trochu posmutnie, no počúva sestru. Jej to nikdy nenapadlo. Ona radšej pozorovala hviezdy, než by sa túlala v lese.* Medveď? *spýta sa zhrozene. Rátala s nejakými srnkami či menšími zvieratami. Nie medveďom a jemu podobným tvorom. Na Mirine príkazy len kývne hlavou na znak porozumenia a potichu sa začne za ňou plížiť. Horí v nej nedočkavosť, čo v skutočnosti objavia. Len dúfa, že nie divíziu.*
Mirana Christie Taylor *Na sestrin zhrozený tón nereaguje. Medveď alebo veverička.. zvieratá sa ich neboja, inštinktívne cítia, že sú ich priateľmi. Pri tej myšlienke si znova spomenie na ten strašný sen, a takmer naozaj počuje zúfalé bručanie vystrašenej medvedice. Uvedomí si ale, že v lese je úplne ticho, ťažké kroky sú pomalé a ona nestojí pri troch medvieďatách, o ktorých si ich mama myslela, že sú v nebezpečenstve. Popletená z hrozivých snov a reality stúpi na padnutú vetvičku, ktorá sa hlasno zlomí a vystrašene zastane. Čoho sa, sakra, bojím? Pomyslí si a donúti sa nad sebou prekrútiť očami. Svojím správaním vydesí Naysu ešte viac ako je. Hodí na ňu upokojujúci pohľad, a keď sa pozrie znova pred seba, sprava uvidí pomaly našľapovať veľký hnedý kožuch patriaci pomalému medveďovi, ktorý si ich prítomnosť ani nevšimol.* Tak jeho sa rozhodne netreba báť, *usmeje sa, keď medveď začne rýpať do jedného zo stromov a hľadať si potravu.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii *Cíti z Miri chvíľkový strach, ktorý sa jej dostáva do špiku kostí. A jej to vôbec neprospieva. Necíti sa tu bezpečne, aj keď by mala. A to ju mrzí najviac. A keď Miri zrazu zastane, takmer prestane dýchať. Vidiac však jej upokojujúci pohľad, pokúsi sa sama seba upokojiť. Dokelu! Prečo seba nedokážem upokojiť? Spýta sa nahnevane sama seba a usmeje sa na sestru, aby dala najavo, že ona sa nebojí. Sprostosť.. O chvíľu sa strachom pokakáš.. Zanadáva si v duchu. A ešte k tomu prispeje aj ten obraz medveďa.* Keď myslíš.. *povie nie veľmi dôverčivo, ale aspoň sa pokúsi svoje sestre veriť.*
Mirana Christie Taylor *Keď začuje Naysin nedôverčivý hlas, rozhodne sa radšej zmeniť smer, aby sa medveďovi vyhli.* Skúsme to tade, *ukáže smerom doľava.* Asi päť minút tým smerom je lúka ako stvorená pre srnky a kúsok ďalej aj potok. *Oboznámi sestru s tým, čo v tých miestach nájdu a ešte predtým ako vykročí znepokojene pozrie na medveďa, ktorý sa zas vybral iným smerom.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii *Odľahne jej, keď sa Miri rozhodne ísť iným smerom. A dá to na sebe znať aj patričným povzdychom.* Srnky! *povie natešene. Tie by jej ublížiť nemali. A snáď im teda bude vedieť pomôcť.* Ty tu zvykneš tráviť veľa času, však? *spýta sa sestry šeptom. Musí. Veď sa tu vyzná ako vo vlastných topánkach.*
Mirana Christie Taylor *Pri Naysinom povzdychu a následnom nadšenom výkriku sa neudrží a krátko sa zasmeje.* Prosím ťa, videla si niekedy, že by nejaké zviera zaútočilo na elfa? *spýta sa stále s úsmevom a ignoruje obrazy v hlave. Na jej otázku rýchlo prikývne.* Hej. Som tu vždy keď mám trocha voľného času, sama alebo s Armasom. Ale sama príliš ďaleko nechodím, už som opatrná. Dokonca aj do školy sa premiestňujem. *Asi je to už prehnané bezpečnostné opatrenie, ale cíti sa tak lepšie. Radšej preháňať ako to podceňovať.* A čo ty a tvoje hviezdičky? Poslúchajú? *s úsmevom pozrie na sestru.*
Naysa Ch. Taylor Vinkowskii No.. nevidela, *povie a zapýri sa. Ešteže je tma v tom lese, inak by ju asi porazilo, že ju vôbec niečo také napadlo. Chvíľu ju počúva a potichu kráča za ňou.* Hmm.. A.. Ako sa máš? Je všetko v poriadku? *naráža tým na jej zdravie a hlavne by rada vedela, či sa z nej raz tiež stane matka.* Moje hviezdičky sú dokonalé. Ani som si neuvedomila, že Tytlo a Isa rastú tak rýchlo. Vlastne.. To Élise je na vine, že mi tak rýchlo vyrástli. *povzdychne si.* A mimochodom, asi máš toho veľa v škole, keď poriadne sa ani na nového synovca neprídeš pozrieť, *povie jej mierne vyčítavo, bo s úsmevom na perách. Aj ona má niekedy práce vyše hlavy, takže jej t nezazlieva. A možno sa sova s listom, že je už Seb na svete, niekde stratila..*
...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama