RPG- Útok na Lexu II.

5. září 2013 v 0:40 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Pub (chat)
Hráči: Alexa B. Selvinski, Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 3.-11. 3. 2013

Pokračovanie:




Alexa B. Selvinski *O čom to sakra hovoria? pomyslí si s jasným zmätením. Pripravil ju o dieťa a skoro zabil? To sa jej akosi nechce veriť...veď je to Sigi...No rýchlo si spomenie na nedávne udalosti. Už sa v ňom vážne nevyzná. A keď na neho pozrie tam pri stene, pripomenie jej samú seba - zúfalé klbko nešťastia. * Sigi...*hlesne chrapľavo. Pri Miraniných slovách týkajúcich sa jej však zavrčí. V tejto chvíli je jej to jedno, no nenechá ju priblížiť sa k sebe. Vidí, ako sa Sigi mení na hmlu a keď je zrazu znovu sama s Miri v izbe, dvakrát do spevu jej teda nie je. Pomaly, zapierajúc sa o skriňu, ktorá je teraz jej veľkou oporou, sa postaví, pričom nespúšťa z upírky obozretný pohľad. Napokon sa odmiestni, hoci v momentálnom stave to nezvládne ďalej než na chodbu. A to chcela ísť za Sigim. * Do riti! *zanadáva si chrapľavým hlasom. Narazí chrbtom do steny a prudko dýcha...bol to rozhodne hlúpy nápad, no aspoň je o niečo ďalej. Pomalým krokom, hľadajúc pri tom podporu u steny, zamieri kde to má najbližšie - do knižnice, kde sa okamžite zvalí na pohovku. Pohľad jej padne na kopy kníh, no veľmi to ani nevníma. Stále rozmýšľa nad Miraninými a Sigiho slovami. Aspoň sa tým trošku odpútava od bolesti v krku. Ak ju pripravil o dieťa a skoro zabil a ona je teraz upírkou...môže byť, že ju vážne premenil on? To jediné jej v tejto chvíli dáva zmysel, hoci nadšená z toho teda rozhodne nie je.*
Mirana Christie Taylor *Niekde vo vnútri - veľmi, veľmi hlboko - jej ho príde až trochu ľúto, keď vidí, ako sa zosunie na zem. Až sebou trhne, keď skríkne to jedno slovíčko, a mlčky sleduje, ako sa zmení na hmlu a zmizne z izby. Z boku zachytí pohyb a všimne si Lexu, ako sa stavia na nohy.* Kamže, kam? *spýta sa, no nebráni jej, nechá ju odmiestniť sa, no odniekiaľ z chodby začuje buchot a nadávanie. Asi to moc nezvláda. Presunie sa na koniec postele a v tom tichu začína uvažovať, že to prehnala. A poriadne. Nielen s tou krvou, ale aj so slovami, ktoré nakričala na Siega. Z domu sa už nič neozýva, a po niekoľkých minútach rovnakého dusivého ticha sa postaví a podíde ku dverám. Váhavo zastane, no nakoniec sa predsalen pohne, vedená pachom krvi, ktorá ju už zďaleka neláka tak ako predtým. Pred dverami, podľa vzhľadu asi knižnice, zastane, no nevojde ani keď zbadá Lexu ležať na pohovke.* Pri mojich slovách a vlastných spomienkach sa zrúti a teba vydá na moju milosť či nemilosť.. tými nepochopiteľnými reakciami a náhlymi zmenami nálad ma začína fascinovať, *ozve sa potichu od dverí, no nehovorí to kruto, skôr rozmýšľa nahlas.* Asi mi nebudeš dôverovať, keď ťa poprosím, aby si sa nebála a pustila ma k sebe, aby som ti s tým krkom niečo spravila, čo? Myslím ako dala do poriadku, *dodá rýchlo, nech ju zle nepochopí, no z obozretnosti sa aj naďalej nehýbe.*
Siegfried S. Bright *V mysli sa mu vynárajú spomienky na všetko, čo naňho nakričala a on už len sedí v klbku zízajúc do prázdna. Začuje na chodbe nejaký buchot a Alex, no odignoruje ju. Pred očami sa mu znovu zjaví zakrvavená Miri, ako si ju pamätá a zdá sa mu, akoby sa doteraz medzi nimi nič dobré nestalo. Žeby to robila len preto, aby ju skôr pustil a zrazu jej došli nervy? Síce sa mu to nechce veriť, no zrejme je to tak. Povzdychne si, keď sa mu myseľ konečne dá dokopy. Musí s tým už konečne niečo urobiť a hlavne, zbaviť sa jeho. Zdvihne sa na nohy, pomaly prechádza až k izbe, kde sa práve všetko zomlelo. Nasleduje pach krvi, až zastane pred knižnicou. Vlastne ani nevie, či má vojsť, alebo nie, či sa to všetko znovu nezopakuje. No niečo, či skôr niekto mu dodáva istotu, že si to znovu nevypočuje. Niekto v ňom. Prejde do vnútra a mĺkvo sa oprie o dvere.*
Alexa B. Selvinski *Snaží sa hlbokým dýchaním trochu sa upokojiť a zmierniť tu bolesť. Niežeby to vsak velmi pomáhalo. Uz nevie co robiť, to kusnutie od Charlie vtedy dávno jej príde ako nič oproti tomuto. No ani v tom stave jej neujde blížiaci sa pach. Trochu sa nadvihne, počúvajúc Miranu.* Nepribližuj sa ku mne, *zavrčí na nu pri jej ponuke. Neverí jej, skôr ma pocit, ze by jej krk dala doporiadku úplné inak. Vycerí na nu tesáky vo varovnom geste. Niekde vo vnútri chápe, ze je pre nu este zrejme ťažké ovládať sa, no všetky tie antipatie voči nej, vsetko sa to teraz znovu vynorí. A to, ze nevie, co sa medzi ňou a Sigim odohralo jej teda velmi nepomáha. Ked vojde aj Sigi prenesie pohľad na neho...spýtavý, nechápavý, podráždený, vystrašený aj smutný...všetky tie pocity sa v nech mixujú...a tak radsej mlčí, pretoze nevie co povedat.*
Mirana Christie Taylor *Jej odpoveď ju ani neprekvapuje, čakala odmietnutie. No nevyzerá práve najlepšie, a tak to tak rýchlo nevzdá, ignorujúc jej vycerené tesáky.* Čo myslíš, za koľko sa z toho dostaneš sama? Bude to len pár sekúnd.. *Pozerá na ňu s úprimným výrazom, že jej skutočne nechce ublížiť. Keď zacíti aj Sigiho pach a o chvíľu ho aj uvidí pri sebe, sklopí pohľad. To ticho jej nie je príjemné, bola by stokrát radšej, keby po sebe všetci naraz kričia. Nakoniec sa nadýchne a otvorí ústa, no hneď ich aj zaklapne. Znova mlčí, no skúsi to znova.* Prepáč, *vyjde jej z pier šeptom, na sekundu k nemu zdvihne pohľad, no hneď ho opäť sklopí. *
Siegfried S. Bright *Po svojom príchode si všimne Alexin pohľad, jej mlčanie, no neozýva sa ani on. K reči ho neprivedie ani Mirino ospravedlnenie. Má neskutočnú chuť vyhodiť ich obe, no nemôže. Alex to tu tiež patrí a Miri nemôže vyhodiť už len preto, že by vyzabíjala pol ľudského a elfského osadenstva, hoci má až tyk v ruke prehodiť ju oknom. Ale môže si za to sám svojimi činmi. Preloží si ruky na hrudi a hľadí striedavo na jednu a na druhú.* Ďakujem.. *prehodí sarkasticky Viktor cez jeho ústa.*
Alexa B. Selvinski Dostala som sa už aj z horšieho stavu, *odpovie jej chladne...no aj keď je jej hlas chrapľavý a slabý, predsa v ňom počuť rázne a tvrdohlavé rozhodnutie. Ešte raz si ju teda rozhodne k telu nepustí. Pri tých slovách akosi automaticky pozrie na Sigiho...bola už na pokraji smrti a dostala sa z toho...Hoci to vtedy rozhodne nebolo tak bolestivé. Teraz však zatína zuby, aby to nevyzeralo až tak zle, ako to v skutočnosti je, hoci má chuť rozdriapať si hrdlo úplne, aj keď vie, že to by jej zrejme len ťažko pomohlo. V tejto chvíli tu ani nechce byť...nie, keď je tu ona. Žiarlivosť? Tá v tom tiež zohráva veľkú úlohu.*
Mirana Christie Taylor *Skúmavo sa na Lexu zahľadí.* Ako chceš. Je to tvoje hrdlo, *pokrčí nakoniec plecami, a pozrie na Sigiho. Neujde jej jeho sarkastický tón, a začína sa cítiť skutočne nepríjemne. A do toho tá previnilosť.. Potrasie hlavou.* Kašlem na to.. Očividne som tu už nepotrebná. *Pozrie striedavo na oboch, na Sigiho možno troška dlhšie.* Ak by mal na mňa niekto nejakú prosbu, budem tam, kde doteraz. *Dokončí podráždene, keďže nemá na výber, a otočí sa na odchod.*
Siegfried S. Bright *Čaká, čo sa stane a neujdú mu Mirine slová. Prikývne, keď odchádza a znovu mlčí. Tá jej podráždenosť.. netuší, či sa to ešte vôbec dá do poriadku po tomto. Možno by na to mal konečne zabudnúť, hodiť jej balíček krvi a poslať ju spolu s Armasom niekam.. ďaleko.* Prečo? *ozve sa po chvíli k Alex.* Prečo si nepovedala, že prídeš? A prečo si tie sprosté dvere otvárala?! *okríkne ju.* No ták, Alex, nemáš nos, že lezieš k upírovi do izby?! *odrazí sa od dverí a posadí sa vedľa nej.* Odkedy si tak slabá, aby si sa nechala pohrýzť iným upírom? *opýta sa jej priamo a je z toho všetkého zmätený.*
Alexa B. Selvinski *Neodpovedá jej už a nereaguje ani na jej podráždený tón. Je vlastne rada, že odišla z knižnice, hoci by bola radšej, ak by odišla aj z domu. Prenesie pohľad na Sigiho keď ju okríkne.* Pretože som sa chcela nechať dokusať novopečenou upírkou, *odpovie mu sarkasticky a rovnako podráždene ako aj Mirana svoje posledné slová.* Alebo možno preto, že som úplne blbá. Vyber si...*dodá snáď ešte otrávenejšie, no potom privrie na okamih oči a znovu sa zhlboka nadýchne. Pozrie na neho už pokojnejšie a potom zabodne pohľad niekde do regálov.* Chcela som vedieť, koho tam schovávaš, *povie napokon a znovu si ľahne, načo sa schúli do klbka.* Nečakala som to...keď som vošla, nevyzerala, že by niečo chcela skúšať...a...myslela som si, že ju vlkolačí pach odradí dostatočne...*povie potichu tlmeným hlasom a potom na neho uprie až zúfalý pohľad.* Prečo je tu? Prečo je upírkou? A..*na chvíľu zaváha...Elchan už niekoho premenil, pretože sa neovládol...a je si istá, že Mirana veľmi po tom, byť upírkou netúžila..* kto ju premenil? *dodá o niečo tichšie...trochu sa bojí odpovede.*
Mirana Christie Taylor *Keď jej nikto nebráni, vráti sa do izby. Vo dverách zastane a prezrie si obitý (rozbitý) nábytok a steny, posunutú posteľ.. Aspoň tá skriňa nie je tak odveci, pomyslí si a zastaví pohľadom na nej. Povzdychne si, vojde do izby a ľahko prisunie posteľ na miesto. Ostane ale stáť a otočí sa k otvorený dverám. Z knižnice počuje hlasy. Pochybuje, že to pomôže, no už len zo slušnosti dvere zavrie a sadne si na koniec postele. Skvelý sluch, a v skutočnosti aj trocha zvedavosti, ju "donútia" počúvať známe hlasy, jeden hlasný, druhý o niečo tichší.*
Siegfried S. Bright *Keď naňho sarkasticky spustí, povzdychne si.* Tak zrejme blbá, ako tak pozerám na tvoj krk. *sarkasticky dodá a zahľadí sa do zeme. Pohladí ju, keď ju vidí v tom klbku a pokrúti hlavou.* To si nemohla počkať na mňa? *opýta sa pokojne.* Tak mladú? Možno keby nebola vyhladovaná. *povzdychne si. A to ju chcel naviesť na zvieraciu krv, hoci sa mu zdá, že tú jeho má radšej.* Bola v lese a doriadil ju nejaký vlkolak. Až príliš ju doriadil. *povie potichu a začuje z Mirinej izby nejaký hluk. Posteľ.* Preto je upírkou, ináč by umrela. *vysvetľuje jej.* Prepáč, no toto je len upírska záležitosť. Už teraz z toho budú problémy, bude lepšie, ak nebudeš vedieť nič, tak ako ona.. *povzdychne si.*
Alexa B. Selvinski *Pozrie na neho takmer až urazene, keď jej ešte potvrdí jej vlastné slová. Pri jeho dotyku sa trochu strhne, bolí ju celé telo a tiež je to podvedomé...napokon, práve ju doriadil upír...Na jeho otázku neodpovie. Nemohla? Sama dobre vie, že mala. Nič z toho by sa potom nestalo. Má však chuť opýtať sa, prečo bola vyhladovaná, no teraz to nechá tak, len ho ďalej počúva. * Vlko...lak? *dostane zo seba prekvapene. * A ktorý? *hlas sa jej trochu zatrasie...nie, to predsa nie...napadla len Naysu a potom ju predsa Elchan spacifikoval...to určite nebola ona. Trochu si pri tej myšlienke vydýchne. Nie je práve nadšená tým, že jej to nechce povedať, no vie to pochopiť...jednej ďalšej otázke sa však neubráni.* Nebol si to ty...však nie... *opýta sa potichu s nádejou v hlase.*
Mirana Christie Taylor *Začína sa cítiť trošička nepríjemne. Vie, že by nemala načúvať.. ale ako to povedal vtedy Sigi? Nedá sa to prepočuť.. No keď začne hovoriť o jej premene, zvedavo sa započúva. Žiaľ, od neho sa nedozvie nič nové, len prevráti očami nad tým, že je lepšie, keď nikto nič nevie. Alexine otázky ju ale zaujmú. Ticho sedí, naozaj by chcela vedieť, ktorý blcháč to bol, a vlastne, tiež si nie je istá, či ju náhodou Sigi skutočne nepremenil. Tie pochybnosti sa takýmito otázkami vždy vynárajú, aj keď si je predtým istá opakom.*
Siegfried S. Bright *Prikývne.* Presne tak. Nejaký pobláznený pes. Neviem kto to bol, no jedno viem určite.. *rozrozpráva sa.* ty si to nebola. *usmeje sa. Vlastne je rad, ze bola u neho doma, aspoň si je istý, ze nie jej vinou je z Miri práve upír. Našťastie. Ak by sa ku psom pridal niekto ďalší, obzvlášť ona, vážne by sa začal báť o svoju kožu. Na jej otázku neodpovedá a nervózne sa obzerá všade, len nie jej do oci. Napokon sa k nej nahne a pobozká ju.* Veríš mi? *odpovie jej otázkou a usmeje sa. Ked vsak vidí rany po uhryznutí, povzdychne si.* Mala by si si to nechať vyliečiť. *povie potichu a podáva jej ruku, aby jej pomohol vstať.* Kým je este ochotná. *dopovie.*
Alexa B. Selvinski *Aj keď vidí jeho úsmev stále nie je úplne presvedčená, že by to nemohla spraviť....aj keď podľa toho čo vie, by na to ani nemala čas.* Ale...kusla som aj Naysu, tak ako si môžeš byť tak istý? *zamrmle neprítomne a povzdychne si. Aj pri tom bozku ostane vážna a tentoraz mu ho neopätuje. Keď začuje jeho otázku niečo sa v nej na krátky okamih vzbúri a má chuť mu odvrknúť niečo sarkastické. Zdrží sa však a chvíľu mu hľadí do očí. Verí mu? Tým si sama nie je ešte istá. Možno keby sa ona spýtala tú istú otázku, tak by v tejto chvíli tiež nedostala jasnú odpoveď. * V tomto? Áno, verím, *povie napokon, aj keď trochu váhavo. Verí, že ju nepremenil...aspoň tomu chce veriť. Pohľadom skĺzne na jeho podávanú ruku, * Nie, díky...ju si k telu rozhodne znovu nepustím, *odvrkne a s tichým stonaním sa otočí na druhú stranu, chrbtom k nemu, načo sa znovu schúli. Je unavená, cíti sa slabá a všetko ju bolí...tvrdohlavá je však rovnako.* Mne je tu fajn...*dodá tlmene.*
Mirana Christie Taylor *Ďalej načúva, no zostane sklamaná, keď sa o tej beštii nič nedozvie. Že to nebola Lexa, to vedela. Aj po toľkých rokoch si pamätá, ako vyzerá za splnu. Napäto ale čaká na odpoveď na tú druhú otázku. Či ju skutočne nepremenil on. Jeho odpoveď sa jej ale nezdá. Prečo odpovedá takto nepriamo? Je z toho zmätená, dúfa ale, že tá otázka naozaj len znela, akoby nechcel povedať pravdu. Keď začuje, ako ju žiada, nech sa jej dá vyliečiť, potichu sa zachechce, zvedavá, čo mu na to povie ona. Nesklamala. Prevráti očami, a rozmýšľa, či ju nechá tak, alebo ju k nej ako starostlivý priateľ privedie aj napriek jej odmietaniu.*
Siegfried S. Bright *Pokrúti hlavou, skloní sa k jej uchu a vysvetlí jej, že ona bola už v dome, keď ju tu priniesol. Keď vidí, aká je vážna a ako protestuje proti vyliečeniu.* Takže fajn.. *povzdychne si.* Toto nie je vôbec fajn, veď ťa pohrýzla. *povie a snaží sa ostať pokojný.* Ty vieš najlepšie, ako sa cítiš a či to potrebuješ vyliečiť. *povie trochu sklamane a sedí pri nej, rozmýšľajúc, či sa poddá, alebo bude aj naďalej hrať tvrdohlavú.*
Alexa B. Selvinski *Jeho slová z nej už nadobro vyženú myšlienku na to, že by to spravila ona. Ani si radšej nechce predstavovať čo by bolo, ak by napadla obe sestry. A ak by zase kvôli nej niekto prišiel o život...alebo aj takmer. Stačí, že pohrýzla Naysu, tie výčitky sú tu ešte stále, hoci je rada, že vtedy aspoň nebola premenená. * Nepotrebujem...*povie potichu a už slabo. Oči sa jej zatvárajú, hoci dych sa trochu zrýchľuje. Telo začína proti upírskemu kusnutiu bojovať. * Nič nepotrebujem...* hlesne ešte raz. Schúli sa ešte trochu viac, keď jej telom prejde triaška a zakňučí, no po chvíli už nepokojne zaspí.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama