RPG- Útok na Lexu III.

5. září 2013 v 0:42 |  RPG záznamy
Miestnosť: Vínculo con Sangre- dom Alexy a Sigiho (rpg) Pub (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 3.-11. 3. 2013

Pokračovanie:



Mirana Christie Taylor *Počúva, ako ju ďalej prehovára, a ona naďalej odmieta. Potom ostane ticho. Po chvíli váhania nakoniec potichu vyjde z izby na chodbu, po ktorej sa ešte tichšie presunie kúsok pred dvere do knižnice. Potom tú "cestu" ale dokončí, a zastane vo dverách, opierajúc si o zárubňu.* Ak ju vyliečim teraz, nezobudí ju to a bude sa jej omnoho lepšie spať. A takisto aj prebúdzať, *prehovorí potichu, pozerajúc na Lexu, aby sa vyhla jeho pohľadu.*
Siegfried S. Bright *Sklamane si povzdychne a nechá ju teda tak, keď nesúhlasí s vyliečením, hoci má chuť zavolať Miri, alebo to proste nejako "spraviť." Začuje jej zakňučanie, no potom len to, ako sa ukľudnila a spí. Zacíti Mirin približujúci sa pach a pozrie sa k zárubni. Len jej prikývne a naznačí, nech príde potichu bližšie. Nechce nechať Alex trpieť, kým sa jej to uhryznutie vylieči.* Nezobuď ju. *zašepká jej, no neusmieva sa. Stále sa na ňu hnevá, že to vytiahla, aj keď je to len jeho vina.*
Mirana Christie Taylor *Pomaly pristúpi k pohovke a skloní sa k spiacej Alexe, stále sa vyhýbajúc jeho pohľadu. Ten chladný tón ju vôbec neprekvapuje, ale aj tak jej nie je príjemný. Čupne si k pohovke a natiahne ruku k Lexinmu dohryzenému krku. Teraz sa pre to cíti strašne. Pohrýzla ju.. napadla.. cíti teplo vychádzajúce z jej rúk, a chvíľu na to zbadá, ako sa rany zatvárajú. Keď tam nie je ani škrabanec, prejde na druhú stranu krku, a vylieči ju rovnako rýchlo.*
Siegfried S. Bright *Sleduje ju, ako ju lieči a povzdychne si. Napokon, vyliečila aj jeho, hoci nemusela a mohla ujsť. Keď ju vylieči, chytí ju za ruku a pritiahne k sebe.* Myslel som, že po Mileeninej smrti sa to medzi nami zlepšilo, hoci.. *povzdychne si pri spomienke, ako ju učil lietať.* No nič, to je jedno. Kašli na to.. *zahundre a pozrie sa na opačnú stranu knižnice.* Možno som dúfal, že sa medzi nami niečo zmenilo, ktovie.. *pokrčí ramenami a prejde sa na opačný koniec, pričom sa posadí na stôl, hľadiac na všetky tie knihy.* Nespravil som jej práve priateľské privítanie, no vtedy som bol iný. Aj tak s tým plánujem konečne skoncovať. *hovorí si sám pre seba, hoci vie, že ho počuje.* Ktovie, či zmizne len jeden, alebo my obaja. *zamyslí sa, hovoriac o sebe a Victorovi.*
Mirana Christie Taylor *Prekvapí ju, keď ju odrazu chytí a pritiahne k sebe. Odváži sa pozrieť sa naňho, a je zaskočená tým, čo vraví.* Práve po tom? *nadvihne obočie. Nechce by už naňho zlá, ale nemohla si to odpustiť. Veď vtedy.. hento bola jediná dobrá vec, ktorá z toho všetkého vzišla.* Tiež si to myslím. Ale nie po tom. Až teraz, ako som upírka.. cítim k tebe niečo.. iné. Neviem ako to povedať, *pokrúti hlavou a skloní ju. Mlčí, až kým sa opäť neozve. Zdvihne hlavu, a trocha nechápavo naňho hľadí.* Komu? Alexe? Aké privítanie? *spýta sa. Zmysel jej nedávajú ani jeho ďalšie slová.* O čom to hovoríš? *postaví sa a prejde k nemu.*
Siegfried S. Bright *Povzdychne si. Má pravdu. Nie po tom, ale až keď sa stala upírkou. No vtedy si myslel, že sa to aspoň trochu zlepšilo. Kým ju nenaučil lietať. Počuje ju, ako k nemu ide a sediac na stole si prekríži ruky na hrudi.* Myslím, že tvoja premena nám uľahčila hm.. vzťahy. *povie nahlas, čo si myslí.* Ako si si už mohla všimnúť, nie stále som bol - ako to povedať.. - normálny? *uškrnie sa. To teda vyznelo. Hľadí na Miri a má chuť sa zahryznúť. A nie len to.. pokrúti hlavou. To bude len krvou. pomyslí si. Veď ona má aj tak svojho upírika a on Alex.*
Mirana Christie Taylor *Podíde k nemu úplne a oprie sa o stôl. Na jeho slová prikývne a zboku naňho pozrie. Stále nevie.. premenil ju on, či nie? Vysvetľovalo by to tú náhlu zmenu ich vzťahov, ale môže to byť len tou rovnakou rasou. Nechápavo sa zamračí pri tom zvláštnom vyhlásení, no predsa sa zamyslí.* Hmm, hej, všimla, *povie pomaly tak, aby to nevyznelo príliš hnusne.* O čo ide? *spýta sa, pohľadom ho nabádajúc, aby pokračoval.*
Siegfried S. Bright *Chytí ju za ruku a pohladí.* Viem, že to medzi nami nebolo práve najlepšie, no myslím, že ty ma dokážeš pochopiť. *premení sa na Victora, no len pol svojej tváre. Nechce dopustiť, aby znovu prevzal kontrolu nad jeho telom. Teraz, keď Alex spí a on sa snaží začať na novo..* Spolu s metamorfomágiou som mu dal meno. *zabodáva pohľad do zeme.* No on si vzal aj podobu. Ty, ktorá si len nedávno mala v tele Mileenu by si mohla vedieť, čo to znamená. *vysvetlí jej a bojí sa, že ho vysmeje. Už len to mu chýba, aby bol vážne za blázna. Aj keď.. nie je už teraz?*
Mirana Christie Taylor *Stále je zmätená. Pochopiť? Jeho? Nahlas to ale radšej nepovie. Odrazu uskočí, keď sa polka jeho tváre zmení, a vypleští naňho oči. S od šoku pootvorenými ústami ho počúva, a keď zas spomenie Mileenu, trocha sebou trhne. Výraz sa jej ale postupne zmení na chápavý, a keď dohovorí, pristúpi späť k nemu, a pohladí ho po ruke, tak ako predtým on ju. Tváre sa tak trocha bojí dotknúť.* Čo to znamená... *začne po chvíli.* Vieš, ja som si ju nevymyslela. *povie opatrne, nespúšťajúc z neho zrak.* Ale ak ide o pochopenie, ako sa cítiš, tak to viem veľmi dobre. Ako dlho už je... takýto? *spýta sa po chvíli.*
Siegfried S. Bright *Ani sa jej nečuduje, keď uskočí. Elchan reagoval podobne.. Keď ho však pohladí, otočí sa k nej.* Ja tiež nie.. *povie pokojne a vypočuje si jej otázku. Na chvíľu zauvažuje, no nevie ako dlho je v tejto podobe aj on. Zrejme odkedy má tú schopnosť?* Dlho. *povie jednoducho.* No je tu ešte dlhšie, zrejme celý život? *háda. Spomína si na hlas, ktorý mu pomohol utiecť z horiaceho domu, no čo spomienky, ktoré si nepamätá? Možno tu bol vážne dlhšie.* Chcel som sa Alex pomstiť za ten odchod. Spravila zo mňa blázna. Či skôr ja sám.. ktovie. *povzdychne si. Nevie, či ju chce oboznamovať s detailmi.*
Mirana Christie Taylor Celý život, *zamyslí sa.* A nevieš, ako sa.. objavil? *naozaj ju to začalo zaujímať. Keď mu vravela o Mileene, nezmienil sa o ničom. Sadne si na stôl vedľa neho, a zboku ho pozoruje. Znova ju ale prekvapí, tentoraz slovami o pomste Alex.* No.. ako blázon si sa vtedy rozhodne správal, *neodpustí si.* Tak vrav.. Čo sa stalo? A prečo si mi vlastne nepovedal, že je späť? *povzbudivo ho chytí za ruku, dokonca sa aj pousmeje.*
Siegfried S. Bright *Pokrčí plecami.* Pamätám si, že tam už bol. Ako nejaký hlas. *cíti sa divne, keď jej o tomto rozpráva.* Ja viem. *prekrúti očami, keď si na to spomenie. To teda správal.* Myslel som si, že ma podviedla, ale to už vieš. *začne nesmelo.* A pri mojich pokusoch so všehodžúsom, keď som bol takmer na odchode ma vyrušila. Zmenil som sa na ženu, tak som jej nahovoril, že mám za ňu náhradu. *uškrnie sa pri tej predstave.* Zmizla a pri ďalšej návšteve som mal už kufre pri dverách, ako nová osoba, chcel som to tu spáliť a už ju nikdy nevidieť. *hovorí s odvráteným zrakom a rozmýšľa, čo by sa stalo, ak by odišiel.*
Mirana Christie Taylor Zvláštne, *povie ticho.* Nechcem tvrdiť, že si blázon. Pýtam sa preto, že takéto.. veci, sa nestávajú bezdôvodne. Aspoň ja si nemyslím, že by sa človek narodil s dvoma osobami v tele. *vysvetlí mu, a potom počúva. Podvihne jedno obočie, keď počuje, ako sa premenil na ženu a oklamal ju.* Tak naozaj si chcel odísť.. aj keď sa vrátila, *povie akoby sama pre seba.* No prečo si to nespravil? Prečo to tu stále stojí, a očividne to, že ju už nikdy nechceš vidieť, neplatí.* Naozaj ju to zaujíma, keďže vyznať sa v ňom je skutočne umenie. Takto ho snáď lepšie pochopí, a dostane odpovede aj na niektoré vlastné otázky.*
Siegfried S. Bright *Pokrúti hlavou a zasmeje sa.* Ale blbosť, povedz to narovinu. Myslíš si to.. *odfrkne, no ani sa jej nečuduje. Jej otázky prečo neodišiel, sám seba sa to občas pýta. No teraz by to už nedokázal.* Presne tak, neplatí to. *pousmeje sa.* Zrejme pretože k nej stále niečo cítim, hoci neviem, či to ešte bude také, ako predtým. *povie monotónne a otočí sa k nej.* A taktiež, pretože som sa dozvedel, že stratila pamäť. To dieťa bolo moje. *pozerá jej na plecia, no nedokáže sa pozrieť inam, pri predstave, že on to jej zabil. Zas a znovu sa nevedel kontrolovať.*
Mirana Christie Taylor *Len pokrčí plecami. Asi ho nepresvedčí o opaku.* No vidíš, že je to tak, ako som ti vtedy vravela. Ale prečo by si mi.. *povzdychne si, nedokončí a pohodí rukou. Načo mu to bude znova opakovať? Prekvapená naňho ale pozrie, keď počuje, čo vraví ďalej.* Akože.. stratila pamäť? A prečo to "bolo"? *v hrdle sa jej vytvorí hrča, ruka jej mimovoľne prejde na brucho, a pri tých spomienkach odvráti od neho pohľad.* Nepovedala som mu o tom, *povie pomimo, pozerajúc sa stále na druhú stranu miestnosti.*
Siegfried S. Bright *Prikývne. Bol hlupák, no s tým už nič nenarobí.* Stratila, či skôr, vymazala jej ju. *hovorí už potichu, aby ho náhodou spiaca Alex nezačula.* Jej matka.. *povzdychne si.* To dieťa sa narodilo, bola to upírka, ako teraz ty, no zabili ju. *posmutnie. Možno práve preto má k Miri bližšie, hoci ju nepremenil. No to vie len on.* Alex to nezvládla a tak jej Chloë vymazala pamäť. *zhrnie to napokon.* Práve preto si pamätá, že bola preč len tri roky. *povie sklamane. Chcel by jej to povedať, no bojí sa, že by to prišlo znovu a jeden blázon úplne stačí, ona je už tak dosť zničená. Pri jej ďalších slovách ostane zaskočený.* Takže si ma napriek všetkému neprezradila? *začuduje sa.* Prečo? *opýta sa napokon tú otázku, ktorá mu vŕta v hlave.*
Mirana Christie Taylor *Všimne si, ako stíšil hlas, a pohľadom bleskne na Alex. Potom počúva, a každým vypočutým slovom sa za seba viac a viac hanbí.* Och, chúďa.. *šepne, a s ľútosťou v očiach na ňu pozrie.* A ja som sa k nej správala tak strašne, ešte som to dieťa aj pred ňou spomenula. *Ostane ticho, nevie, čo povedať. Ani ospravedlniť sa jej nemôže, keďže ona nič netuší.* A.. a povieš jej to niekedy? Alebo čo ak si spomenie? *spýta sa a pohľadom prenesie na Sigiho. Hneď ho ale odvráti, keď zareaguje na to posledné, čo povedala.* Ja.. strašne som ťa za to nenávidela. A stále to tak niekde vo vnútri cítim, ale.. mohla to byť pravda! A.. a to by som nezniesla. Radšej by som celý život ostala v tej nevedomosti, ako mu o tom povedať a zistiť, že ma podviedol, dokonca s ňou splodil dieťa, *dokončí ticho, a sleduje svoje hompáľajúce sa nohy.*
Siegfried S. Bright *Držiac ju za ruku si s ňou prepletie prsty a hľadí na ne.* Miri.. *začne, keď ho zavalí otázkami, no nie je schopný odpovedať na ne. Sám nevie, čo by urobil. Možno by bol nútený znovu jej pamäť vymazať. Možno by to urobila sama.* Prepáč. *ospravedlní sa jej znovu.* Môžeš mi to niekedy odpustiť.. *opýta sa jej potichu, aj keď nedúfa v kladnú odpoveď. Veď prečo by aj..* dcérenka? *nazve ju tak, keďže sa mu to oslovenie zapáčilo a trochu silnejšie jej stisne ruku.*
Mirana Christie Taylor *Spýtavo naňho pozrie, keď ju osloví, no keď nič viac nepovie, tiež sa zahľadí na ich ruky. Pohľad nezdvihne ani keď sa jej znova ospravedlní a na jeho otázku pokrúti hlavou. Zoskočí zo stola a spraví pár krokov od neho.* Nikdy nie úplne, *prehovorí potichu chrbtom k nemu. Z toho oslovenia "dcérenka" sa jej v mysli znova vynorí otázka, či to bol on, kto ju premenil. Lexa mu verí, ale ona...* Bol si to ty? Premenil si ma ty? *otočí k nemu hlavu, a pohľadom ho prosí, aby jej povedal pravdu.*
Siegfried S. Bright *Ako mohol tušiť, neodpustí mu. Ale ani to nečakal. Keď ho však znovu spovedá, či ju premenil, postaví sa a prejde k nej. Vystrie ruku k jej tvári a pohladí ju.* A nie je to jedno? *opýta sa jej s úsmevom.* Si nažive a si silnejšia než predtým. *uškrnie sa.* A zrejme si už nezalietaš ako elf. *pokrčí plecami a povzdychne si.* Prečo to tak veľmi túžiš vedieť? Prečo po tom pátraš, keď si konečne môžeš užívať pokoj? *pýta sa jej potichu.* To tak veľmi chceš počuť, že som ťa premenil, aby to medzi nami bolo ešte ťažšie? *odvráti sa od nej a pomaly prejde na koniec knižnice.*
Mirana Christie Taylor *Čaká na odpoveď, no ako tušila, nedočká sa jej.* Nie je to jedno, *povie a uhne sa pred jeho dotykom. Jeho ďalšie slová mierne zamračene premlčí, a ozve sa až pri ďalších otázkach.* Pokoj by som mala až by som to vedela. *Stojí si za svojím a pevne mu pozerá do očí. Teda dokiaľ opäť neprehovorí a neodkráča od nej.* Tak.. tak teda áno? *nedočkavo sa spýta. Presunie sa pred neho a dlaňami sa mu oprie o hruď.* Prečo by to malo byť ťažšie? Veď práve naopak, ani neviem pravdu, a predsa si mi o niečo bližší ako keď som bola elfka..
Siegfried S. Bright *Pokrúti hlavou, keď sa mu uhne a je taká tvrdohlavá.* Až by si to vedela.. si strašná. *zahundre si. Keď ho zastaví a oprie sa oňho dlaňami, rozmýšľa, čo jej povedať. Povie jej pravdu o doktorovi? Síce je dosť starý, to áno, no čo potom? Ktovie, či je ešte nažive. Zrejme to bude musieť zhodiť na seba. Aj keď.. zhodiť.. nechcel jej to vždy takto povedať? A navyše, predstava takejto dcéry ho istým spôsobom teší. Chytí ju za ruky a pousmeje sa.* Áno. *odpovie jednoducho na otázku, ktorú sa tak pýta.* Bol som to ja. *usmeje sa na ňu.*
Mirana Christie Taylor *Čaká, čaká, a samotné jeho váhanie jej príde ako odpoveď. Tá kladná. Nespustí z neho zrak ani keď ju chytí za ruky, a keď to konečne potvrdí, až si vydýchne, a tiež sa naňho usmeje.* Ďakujem, otecko, *šepne, a zľahka ho pobozká na líce. Neďakuje mu ale za to, že ju premenil. Za to by nepoďakovala nikomu. Je mu vďačná, že jej povedal pravdu.* Ak.. ak nechceš, nikomu sa o tom nezmienim. *sľúbi, a znova sa usmeje. Tak.. konečne to vie.*
Siegfried S. Bright *Pohladí ju po vlasoch a dúfa, že sa v tomto už nebude hrabať. Pri slove otecko sa trochu začervená, no keď ho pobozká na líce, potichu sa zasmeje.* Nechcem.. hlavne nie Armasovi. *pritiahne si ju bližšie.* A ďakujem. *povie jej nakoniec. Po chvíli ju pustí a presúva sa k Alex. Otočí sa k nej ešte a pousmeje sa.* Myslím, že bude dobré, ak ťa neuvidí, keď sa prebudí. *pohladí ju po krku, tam kde ju uhryzla Miri.* Zrejme si ešte bude musieť zvyknúť. *povzdychne si.*
Mirana Christie Taylor *Úsmev sa jej ešte rozšíri, keď ho vidí červenať sa, a na jeho žiadosť prikývne.* Samozrejme, *povie a objíme ho. Kúsok odstúpi, keď sa od nej odtiahne, a sleduje ho, ako kráča ku Alex.* Dobrá poznámka, *zamrmle. Keby sa náhodou prebrala a uvidela ich.. Asi by rada riskovala ďalšie uhryznutia, len aby ich spôsobila aj jej. Pristúpi ale ešte k nim, odhrnie Lexe ofinu z čela, a na krátku chvíľu jej k nemu priloží dlaň.* Trocha sladkých snov, *vysvetlí, keď sa vystrie, a spraví pár krokov dozadu na odchod.* Keby sa jej nejako pohoršilo, alebo by jej bolo stále zle keď sa zobudí, zavolaj ma, *povie ešte, a potom sa otočí a zmizne v "svojej" izbe, kde aby sa vyhla všetkým tým dotieravým myšlienkam, privolá spánok aj sebe.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama