Bree

16. dubna 2018 v 3:17 |  Inez a Frederick
Inez Soith Cresswell *Na to, že je celý čas doma, na to, aby šla upratať dom je príliš fajnová a až tak znudená zasa nie je, aby s tým začala. Hrdelne si povzdychne, akoby jej na ramená padala všetka starosť sveta, pritom sa má perfektne, síce má pocit, akoby jej niečo v živote schádzalo, len to je problém, že nevie zistiť čo. Aj keď trochu menej vypiplané šaty, vlasy v drdole a mačka uložená v jej lone, pokojne pradúca. Pohladí ju po jemnom kožúšku a láskavo sa usmeje. Užíva si ticho prerušované jej pradením. Občas sa periférne pozrie von priestranným oknom, či náhodou niekto nemieri k ich sídlu.*


Frederick Sciorradh Adler *Zasa strávil pol dňa s otcom na poradách o veciach, ktoré ho absolútne nezaujímajú. A zasa, asi po tisíci raz, preklína akékoľvek vyššie mocnosti, že nemá súrodenca, ktorý by tieto sračky mohol po otcovi prevziať a on by si mohol užívať slobodného a bezstarostného života. A rutina v týchto myšlienkach pokračuje pomyslením na jeho "drahú", na to, že od toho vysnívaného života má ešte ďalej. Otrávený šoféruje k ich sídlu, aspoň nejako sa chce odreagovať a tak to nenechá na kúzla. Rozmýšľa, čo na zvyšok dňa vymyslieť, ak bude Inez doma a znova začne tanec s kuchynským náradím a nábytkom, ktorému sa akosi posledné dni nedokážu vyhnúť a na ktorý dnes absolútne nemá náladu. A to nie je dobrý stav. Keď je naštvaný, uvedomuje si, že jej nemôže vážne ublížiť. No takto, otrávený a bez nálady by ju bez rozmýšľania vedel odstrániť, len aby mal chvíľu pokoja. Odbočí na príjazdovú cestu, odparkuje pred vchodom, nechce sa mu zachádzať až do garáže. Vybehne po schodoch k veľkým vchodovým dverám, a vôbec ho neprekvapuje, že nie je zamknuté.* Zlatko, som domaaaaa! *zakričí dovnútra keď za sebou zavrie a potichu sa uchechtne.*
Inez Soith Cresswell *Už začuje príchod Frederickovho auta, následne kroky dospelého muža a konečné otvorenie dverí s jeho hlasom skutočne sladkým ako med, ktorý sa Inez priam do uší zarezáva a ona sa mimovoľne rázom zatvári, akoby poriadne zahrýzla do pekelne kyslého citróna. No potom si sama sebe povie, že musí byť pokojná, spomenie si na ich "dohodu" jaks taks a na to, že sa má celkom dobre, keď hrajú túto šarádu. Má dom. Má drahé veci. Krásneho chlapa, škoda, že sa má tendenciu chovať ako magor. A najnovšie dokonca dokonalú mačku. Síce nerada, s veľkým sebazraprením, a to doslova, sa postaví na rovné nohy a prejde toľko krokov, aby na svojho milého videla. S mačkou na rukách.* Už som ťa očakávala, drahý, *zašveholí a poškrabká mačku za uchom,* všetko som na dnešok spravila, menšie práce, prezatiaľ, necítim sa práve najlepšie, na čistenie celého domu zubnou kefkou som jednoducho nemala a slúžka urobila všetko potrebné, čo som ja nemohla. *Mierne podvihne bradu, kým si ho premeriava a zrakom spočinie na jeho tvári. Okuliare si nastokne lepšie na nos.* Vyzeráš byť mrzutý, drahý, stalo sa niečo? *Zatiahne naschvál prisladko. Rolu "dokonalej manželky bez chybičky a napriek tomu, či skôr kvôli tomu, s mnohými chybami" si osvojila nielen na verejnosti.*
Frederick Sciorradh Adler *Prejde niekoľko krokov do obývačky, odkiaľ Inez počuje a o chvíľu ju aj uvidí, ako aj ona jemu ide vstriec. Nahodí sladký úsmev, dokonale sa hodiaci k jeho hlasu pred chvíľkou, no zamrzne mu a postupne pohasne. Všimne si totiž, že Inez nie je sama.* Čo to je? *povie pomaly a mrazivo. V podstate hlúpa otázka; veľmi dobre vie, že je to mačka. Ale čo robí v jeho dome? Mačka! Jej ďalšie brebotanie ho absolútne nezaujíma, vražedný pohľad sa pomaly začína meniť na akýsi neurčitý. Pozerá na koberec pri Ineziných nohách, na perách mu pohráva mierny úsmev. Povzdychne si a pokrúti hlavou.* Vypadni s tým, *ozve sa potichu, no tón jeho hlasu dáva jasne najavo, že mrzutosť je preč a začína ho ovládať neskutočný hnev. Dvihne k nej pohľad, a toľko nenávisti v ňom ešte určite nevidela. Znova prehovorí, o nič hlasnejšie, no o veľa dôraznejšie.* Vypadni.
Inez Soith Cresswell Čo to je? To ťa rodičia neučili? Dobre, tak je rada na mne... toto, *povie mu ako dementovi, povrchne sa usmeje a v takej rovine sa drží aj tón jej hlasu, pričom pravým ukazovákom ukazuje na svoju ctenú spoločníčku* je, prosím pekne, mačka. Presnejšie Bree. Bree, toto je môj otravný skoro manžel Frederick. Sukinsyn, toto je Bree. *Keď jej povie, dokonca dvakrát, nech vypadne, iba sa kruto zasmeje.* Kdeže, kdeže. Za prvé: nezabúdaj, z väčšej miery na tento dom prispeli moji rodičia, takže mám na ňu právo. Za druhé: to mám byť v tomto obrovskom dome sama? Môžeš byť len rád, že si ma pristihol s mačkou a nie s iným chlapom, ženskou alebo nebodaj skupinou. A za tretie, každé dokonalé manželky môjho typu majú domáceho maznáčika a tým nemyslím len chlapa. Ja nemám ani toho za maznáčika. *Vrhne na neho hraný zúfalý pohľad, v ktorom sa však zračí čistá provokácia.* Buďto majú psa, alebo mačku. A ako vieš, ja so psami nemám dobrý vzťah. Teda, lepšie povedané, brúsim si na ne nože a okopávam záhradu. Pochybujem však, že by si ju chcel tak nevkusne zakopanú, poprehadzovanú, lebo by nám tu vznikol zvierací cintorín. A ani sa mi to už nechce. To mi pripomína, miláčik, najmi záhradníka. *Otočí sa mu chrbtom a urobí jedno z povrchných giest, pričom si mačku primkne bližšie k sebe.* Nejakého pekného, ani nie tak šikovného. A mladého, samozrejme. *Znova sa rozosmeje a prekráča znova k pohovke, kde doteraz sedela.*
Frederick Sciorradh Adler *Taký nasraný je, že ani len neprevráti očami nad jej detským vysvetľovaním, čo je to "mačka". Stále s tým istým tvrdým pohľadom na ňu hľadí, ani len nežmurkne.* Keď vravíš "sukinsyn", urážaš tým skôr moju matku, *podotkne, ale niežeby ho to nejak trápilo. Ďalej stojí ako soľný stĺp a bez mihnutia oka počúva, čo mu to tu vypráva. Nijako ho to ale nebaví, akoby to bolo v inej situácii, pretože prítomnosť toho ohavného tvora ho štve tak veľmi, že by ich najradšej obe rozrhal na malinkaté kúsočka a tie hodil do ohňa, aby sa uistil, že náhodou nemá ani jedna z nich bájnych deväť životov. Za celý jej monológ ani nemukne, hľadí na ňu ako kráča k pohovke a rozvalí sa na nej, tú špinavosť v rukách. Počká dve sekundy a zamieri k nej. Chytí ju pod krk a trhne ňou tak silno, že okamžite už leží. Tisne ju ku vankúšu, všímajúc si, že mačka jej vyskočila z rúk a utiekla cez miestnosť. Teraz ho to nezaujíma, vybaví si to aj s ňou, až skončí s touto.* Ani chlapa, ani ženskú, ani mačku, ani psa. Ani záhradníka. *Zavrčí, trasúc sa na celom tele. Sotva sa ovláda, má čo robiť, aby si udržal svoju ľudskú podobu.* To zviera pôjde preč. Alebo zomrie, a hneď po nej aj ty. A nemysli si, že kvôli nejakej dohode medzi našimi rodičmi to nespravím. Som toho schopný viac ako si vieš predstaviť, a tiež to spraviť spôsobmi, o akých sa ti ani nesnívalo. *Vrčí jej do tváre, a tá jeho postupne začína strácať ľudské črty. Aj zovretie na jej krku je stále silnejšie, až hraničí so životom a smrťou. No ani ho nenapadne ju pustiť.*
Inez Soith Cresswell *Len sa posadí, prehodí jednu nohu cez druhú a prstami zájde do kožúška Bree, keď sa k nej Frederick vydá, sprvu tomu nevenuje pozornosť. Ale bude musieť, keď ju chytí pod krkom a ani sa nenazdá, ako leží. Nestihne vydať ani hláska, až potom jej z hrdla vyjde tiché, tlmené zachrčanie. Pevne zoviera oči, lenže v momente ich krátkeho otvorenia uvidí, že Bree pred "zlým pánkom" stihla utiecť. Dobre urobila. Automaticky ho schmatne za ruky, ktoré si začne strhávať z krku. Krv sa jej hrnie do hlavy a cíti v nej otupujúci tlak, no stále napoly registruje jeho slová a rovnako aj to, že sa začína viac ako na nahnevaného sexy chlapa meniť na nahnevanú pekelnú stvoru. Nedokáže mu odpovedať, pokúša sa lapiť dych a odtiahnuť mu ruky, síce sa jej to práve dvakrát nedarí. Ale tuhľa, ona začína nasledovať jeho kroky... Jej beztak zelené, avšak tmavšieho odtieňa, sfarbené oči majú užšiu zreničku a samotné sfarbenie sa mení na jedovato zelené. Pleť je popolavejšia, vlasy sa od jej naturálnej tmavočervenej naopak menia na svetlé, ryšavé. To už vie, že Lamia sa začína hlásiť k slovu. Či skôr činom? Jej fyzická sila ešte väčšmi narastie a strhne najskôr jeho ruky, tak aj jeho napokon zo seba s menšou návahou čo i len málo odstrčí. Rýchlo zlezie z gauča a siahne si tentokrát k svojmu krku. Jej chrapčiaci hlas znie veľmi sykavo, vzhľadom k tomu, kto jej démon skutočne je. Teraz sa už pokúsi nad sebou znova prebrať kontrolu, takže jej výzor znova pomaly ustupuje, i hlas sa mení na jej pôvodný...* Zbláznil si sa?! *Vyhŕkne priškrteným, miestami priam komický hlasom.* Idiot, odporný zmrd! *Slovne sa do neho pustí, no každé slovo ju bolí. Sťažka prehltne a až po chvíli sa znova ohlási.* Čo ti tak dopekla prekáža? Dohodli sme sa! Jednu mačku v takomto obrovskom dome strpíš a ja sa ti nebudem donekonečna prispôsobovať! *Zas zachraptí a lapí dych.* Môžem mať čokoľvek chcem! Čokoľvek! Ja ti trpím, že sa vykrádaš za ženskými a čo s nimi robíš, takže ja sa môžem kedykoľvek vyspať s inými, či si doniesť sem zviera, dopekla! Keby sa jednalo o teba, musela by som tu zniesť aj prekliateho vlčiaka! *Tón preskakuje ako kamzík z brala na bralo, kým jej nezaskočí a nezmôže sa už ani na slovo.*
Frederick Sciorradh Adler *Dobre si uvedomuje, že oproti jeho momentálnej sile ona nemá šancu. No tiež si začne všímať jej zmenu, a tak sa ani nečuduje, keď o chvíľu strhne jeho ruky zo svojho krku a odplazí sa preč. Keď ju tam tak vidí, sotva dýchajúcu a ten jej zver nie je nadohľad, začína sa pomaly upokojovať aj on. Dokonca až tak, že mu ten jej škrípavý hlas príde smiešny.* Špinavosť. Bordel. Choroby. A tie zasrané pazúre. /*To*/ mi prekáža. A ešte aby som sa ja prispôsoboval tvojim rozmarom, keď tu budeš mať mačku! *Už znova vyzerá ako ten charizmatický sexy chlap, len v jeho očiach ešte zostali zbytky po démonovi, ktorý sa stále snaží pretlačiť sa von. Nemôže to ale dovoliť, lebo by to skutočne mohlo skončiť niečiou smrťou.* A nevrieskaj tu už, lebo ťa pripravím o hlas definitívne, *zrúkne tentoraz on na ňu a jednu jej strelí. Akokoľvek sa snažil-a že príliš nie-toto si nemohol odpustiť. Postaví sa a ignorujúc všetko, čo tak horko-ťažko povedala, vyberie sa hľadať tú špinavú mačku.*
Inez Soith Cresswell *Zaspätkuje, keď schytá facku, ktorá padne ako uliata. Rukou si siahne k lícu a chvíľu zostane ako obarená s pootvorenými ústami a neveriacim pohľadom. To prišlo pomerne... rýchlo. Napriek všetkému. Potiahne, nakoľko jej do očí vhŕkli slzy hanby a hnevu. Pevne zovrie očné viečka a zhlboka sa nadýchne, aby ich nevidel. Takú radosť mu nedopraje. Pootočí hlavu do strany a všemožne sa to snaží zasmakovať. Sťažka prehltne guču kopiacu sa jej v hrdle. Zhrabne si prameň vlasov za ucho a nakoniec sa s neutrálnym výrazom pozviecha, aby si svoju Bree našla. Sama.* Nemusíš sa unúvať, beriem ju preč. A ja idem odtiaľto preč taktiež. *Zasyčí a potom už mlčky potichu a opatrne prechádza, nech Bree nájde - stihla spoznať jej pach, takže ju jej démonické zostrené zmysly k nej dokážu pomaličky doviesť.*
Frederick Sciorradh Adler *Na okamih zastane a obzrie sa za ňou. Pery sa mu skrivia do krutého úškrnu, aký na jeho tvári videlo už mnoho žien. A keď vidí jej odvrátenú tvár, vie, že patrí k tej väčšine. Ktorá si ďalšiu nevypýta.* Nerev, lebo ti dám ešte jednu, *zamrmle jej smerom a pokračuje v prehľadávaní obývačky. Už z diaľky odsúva kreslá, pohovky a stolíky a mimo to úkosom sleduje Inez.* To nie je unúvanie. Rád sa uistím, že budete preč obe, *upokojí ju s úsmevom, falošným ako celé jeho verejné vystupovanie.*
Inez Soith Cresswell *Silno si zahryzne do spodnej pery a zatne dlane v päsť. Ale nesmie konať unáhlene, potláča Lamiu s tým, že spolu niečo vymyslia, čím mu pekelne zavaria. Prezatiaľ postačí toto. Beztak z toho bude mať milý krásny problémy, ale najväčšie prídu až potom. To bude pekelná premiéra. Čupne si a uvidí, že je tam schúlená jej ryšavá, rozkošná mačička.* Bree, no tak, už je to v poriadku. *Prihovorí sa jej vľúdnym hlasom a vystrie k nej ruky. Bez problémov ju zdvihne a Inez sa postaví na rovné nohy. Mlčky potom podíde ku Frederickovi, ktorému venuje krutý pohľad, pričom jej oči zračia aj prítomnosť samotnej Lamie.* Ešte sme spolu neskončili. *Precedí pomedzi zaostrené zuby, ktoré pripomínajú hadie so sýkavým hlasom - vyjadruje tak stanovisko jednak Inez, tak aj Lamie. Na pol úst sa uškrnie a vydá sa k dverám.*
Frederick Sciorradh Adler *Jeho hľadanie je neúspešné, Inez mala ale viac šťastie. Privrie oči a zhlboka sa nadýchne, keď sa mu do uší dostane mňaukanie. Mačky! Čakal by od nej pavúky, hady, škorpióny, no nie, ona musí doniesť mačku! Akoby tušila, že to je jediná vec na svete okrem nej, ktorú nemôže ani cítiť. Prepaľuje ju pohľadom ako k nemu kráča, a neuhne ani keď si uvedomí, že to nie je celkom ona. Venuje jej vyzývavý úškrn a otočí sa, keď okolo neho prejde.* Už sa teším, drahá, *zakričí za ňou.* Dúfam, že nejdeš k rodičom. Takú hanbu si spraviť, kvôli jednej facke zdrhnúť... *zatiahne posmešne a vyberie sa ku schodom na poschodie, viac sa o ňu nezaujímajúc.*
Inez Soith Cresswell *Zostane stáť, akoby práve zapustila korene do zeme a zaškrípe zubmi. Doriti, napadne jej a zvrtne sa jeho smerom na päte, keď už drží rúčku od masívnych, drevených dvier. Podvihne bradu a s apatickým výrazom predhodí...* Nebola by to hanba pre mňa, to ty by si si na celej čiare zničil renomé a nielen to. Tvojmu otcovi možno neprekáža, ako sa ku mne chováš v súkromí, no môjho to bude zaujímať viac než dosť a vyvodí z toho dôsledky, ktoré nebudú pekné pre nikoho z tvojej rodiny. Vtedy sa začne zaujímať aj tvoj otec, o to sa neboj. *Precedí cez zuby a v očiach sa jej mihnú zlovestné plamene.* Zato ak sa mi ospravedlníš a, alebo, mi dovolíš ponechať si Bree, ktorá ti, medzi rečou, nijako nebude zavadzať, pokiaľ ju nebudeš vyhľadávať, zostanem a tým pádom ťa nezničím. Zatiaľ. *Mykne plecami.*
Frederick Sciorradh Adler *Vystúpi pár krokov po schodoch, a keď nepočuje, že by sa dvere otvárali, víťazoslávne sa uškrnie. Pomaly sa otočí a úškrn mu spoločensky pohasne. A potom mu pohasne takmer celkom, lebo dobre vie, že má pravdu. Sčasti.* Vieš drahá... *začne a pomaly schádza späť k nej.* Myslím, že obaja sme sa za ten náš nie príliš dlhý, no rozhodne zaujímavý a vzrušujúci život naučili, že aj keď to tak možno niekedy nevyzerá, sme pre našich rodičov neskutočne dôležití. A pochybujem, že sa to týmto obchodom zmenilo. Dobre, choď. Nažaluj, posťažuj sa, aký je tvoj snúbenec na teba zlý. Najprv mi do duše prehovorí tvoj otec, potom môj... A uprace sa to pod pomyselnú posteľ, kde je dôležitejšie to, čo sa odohráva na nej ako to, čo pod ňou. *Dokráča až celkom k nej, a dáva si dobrý pozor, aby mu pohľad neklesol na mačku v jej rukách.* Čiže sa ti nebudem ospravedlňovať, ani súhlasiť s tým, aby to zviera ostalo v dome. Pretože ak by som ti mal povedať "prepáč" za každú facku, čo dostaneš či krivdu, ktorú ti spôsobím, *nahne sa bližšie k nej,* zoderiem si hubu, *šepne jej do ucha a hneď aj odstúpi, znova si idúc za svojim.*
Inez Soith Cresswell K tej posteli, ešte sa na nej ani nič neodohralo. Žeby si len hral pózu, aký si perfektný milenec, pritom to tak nie je a hanbíš sa, že by si ma ani nedoviedol k orgazmu? *Vysmeje ho akonáhle je ďalej od nej a ide si po svojom. Potom stiahne hlavu medzi ramená a ospravedlňujúco sa pozrie na Bree, ktorú rázom poškrabká za uškom.* Veď my to vymyslíme, nič sa ty neboj... *Ihneď, ako vyriekne tieto slová, jej svitne v hlave - nechá si ju, ale hentoho magora nechá v tom, že ju odložila.* Prepáč, zlatko, ale je to pre tvoje dobro. *Pobozká ju na hlave a odíde s ňou pred dvere. Dá si pozor, aby bránička zostala zatvorená, nech jej Bree nemôže ujsť a ju potom zanesie ďalej, kde jej bude dobre, len nebude toľko na očiach.* Neboj sa, panička za malou Bree bude stále chodiť, iba ho necháme upokojiť sa... raz to, hádam, príde. *Naposledy ju pohľadí a vráti sa do domu, pričom buchne dverami, čím dá na známosť svoj opätovný príchod. Začne si to štrádovať po schodoch, aby ho našla.* Tá "odporná mačka", ako si ju nazval, ťa už v "tvojom" dome neotravuje, šťastný? *Nahnevane predhodí a prekríži si ruky na hrudi v akomsi obrannom geste.*
Frederick Sciorradh Adler *Jej slová ho zasiahnu takmer už na poschodí, no určite nie tak, ako si ona priala. Šialene sa rozosmeje, až mu slzy vyhŕknu. Obráti sa k nej, keď sa dosmeje, no pobavený úsmev mu ostáva.* Teba by som teda k orgazmu nepriviedol. Ale nie preto, že by som to nedokázal. Ale nechcel. A mám pocit, *prejde po nej pohľadom,* že teba by k nemu nik nedoviel ani so zbíjačkou. *Chvíľu na ňu ešte hľadí, no potom pokrúti hlavou a poberie sa do herne, kde mal namierené už dvakrát. Tam si naleje a zvalí sa do kresla, ignorujúc jej "veľký" návrat. Úprimne ale nečakal, že to naozaj spraví. A ani to, že ho ešte pôjde otravovať. Zdvihne k nej pohľad, no vážny dlho neostane. Zasmeje sa, schmatne ju za boky a stiahne k sebe do kresla.* Zlatko, nie je to krásne, keď sme znova len my dvaja? *šepne jej do ucha, ticho sa smejúc. Postaví sa spolu s ňou a capne jej po zadku, nasmerujúc ju ku dverám von.* Ale teraz by ma tvoja neprítomnosť neuveriteľne potešila, ak by si teda bola taká láskavá a opustila túto miestnosť. *Sladko sa na ňu usmeje, berúc do ruky tágo, aby jej dal aj tým najavo, že ho už nezaujíma. Čo chcel, to dosiahol.*
Inez Soith Cresswell *Mykne plecami, aby uhrala, že je jej to jedno, no dodnes ju nikto od seba takto neodohnal. Má sto chutí mu vyrobiť poriadnu scénu, ale nakoniec sa nad tým ani nemieni ďalej pozastavovať.* Dnes večer ma tým pádom nečakaj, uži si to tu, miláčik. *Povie apatickým tónom a nechá ho tak, vypochoduje z miestnosti a zamieri si to do spoločnej spálne. Tam si oblečie najlepšie šaty do spoločnosti, ktoré má, trochu si upraví vlasy, nalíči sa a dotiahne detaily - a môže ísť do spoločnosti... Možno niekoho nabalí, možno zakopne o nejaké ďalšie milovníčky mačiek... pri šťastí na oboje. Potrebuje si nájsť naozajstné, vlastne, postačia aj len naoko priateľky, ktoré si bude vodiť domov na čaj s chlastom (rozumej: chlast s minimálnym množstvom čaju), cigaretu, prípadne sa budú spoločne baviť so svojimi mačkami - toto znelo trochu úchylne - zahrajú si karty... a hneď jej bude lepšie, plus aj jeho nahnevá. Keby tak došiel domov počas posedenia milovníčok mačiek, pričom by si každá doniesla svoje lásky v kožúškoch... geniálne. (genitálne) A niekoho nabalí na občasný sex. Super. Lebo henten jej absolútne nevenuje pozornosť a začína z toho byť hrozne frustrovaná. Až jej na zlomok sekundy napadlo, že nie je príťažlivá! Šialené. Povzdychne si a do zrkadla vyčaruje najnádhernejší úsmev, ktorý si trénuje už roky. Keď je hotová, vypochoduje z izby a neodpustí si menšie rýpnutie, keď ide naokolo herne. Oprie sa o zárubňu, pričom si dáva pozor, aby pretŕčala tie správne veci - podväzky s pančuchami, ktoré rafinovane odhaľujú krátulinké čierne šaty, vďaka opätkom je ešte o niečo vyššia, veľký náhrdelník s kameňmi jedovatej zelenej a krvavo červenej farby, ktoré upriamujú viaceré zraky na jej plný dekolt. A taktiež oči s jednoduchou linkou, zato výrazne červenými perami, pričom jej do tváre spadajú kadere tmavých červených vlasov.* Idem, len ti chcem ešte odkázať, aby si sa mi nedotýkal Bree, keď tu nebudem. *Trochu sa nahne a ešte sa pošpacíruje, nech vidí, o čo, nielen dnes, svojou hlúposťou prišiel. A k čomu niekto svojou múdrosťou dnes večer príde. Šach a mat.* Maj sa. *Pošle mu vzdušnú pusu a zamrká na neho vejárovitými mihalnicami a pustí sa smerom preč, síce trošku v kútiku duše dúfa, že by ju raz mohol zastaviť nielen preto, aby si do nej rýpol...*
Frederick Sciorradh Adler *So zamysleným výrazom žmolí v ruke kriedu a hľadí na prázdne miesto vo dverách, odkiaľ zmizla. Keď sa to tak vezme, je mu úplne jedno, že ho rodičia takto "predali". Sprvu si takýto vzťah, a čochvíľa aj manželstvo nevedel absolútne predstaviť. No teraz na ňom dokáže nájsť aj pozitíva; predovšetkým po tej obojstranne výhodnej dohode. Sex so starými známymi a sex s ňou. Len k tomu druhému sa akosi nevie dokopať. Uloží biliardové gule do trojuholníka, bielu postaví na svoje miesto a rozohrá. Nemôže povedať, že nie je príťažlivá. A nedokáže si to ani nahovárať. Je neskutočne božsky sexy, a za iných okolností by už patrila na jeho zoznam. Ale spať s ňou je prakticky jeho povinnosť! A jeho nikdy nebavilo robiť veci, ktoré musel robiť.* Ešte aj sex s krásnou ženskou mi znechutili, *zamrmle si popod nos, a začne sa venovať biliardu, aby sa mu myšlienky príliš nerozutekali. Ale keď nie predstavy, tak samotná Inez mu ich dopletie dostatočne na to, aby z nej pár sekúnd nevedel odtrhnúť pohľad a akoby onemel.* Nevravela si náhodou, že je preč? *A tiež ona samotná všetky jeho myšlienky a predstavy zabije.* Vieš... Keby nespomenieš tú mačku, možno by si ani nemusela odchádzať za zábavou ďaleko, *zakričí za ňou hneď ako sa otočí na odchod, no fyzicky sa ju zastaviť nesnaží.*
Inez Soith Cresswell *Pristaví sa a upraví si jednu zo zvlnených kučier.* Je vonku, tak som to myslela. Preto moc nechoď do záhrady, prosím. *Zašteboce pokojne. Kruto sa uškrnie a vydá sa späť za ním, vykašle sa na akékoľvek slová, na to, že hrá, keď je tesne pri ňom, tak mu s bezvýrazným pohľadom doslova vytrhne tágo z ruky a oprie ho o biliardový stôl tak, nech jej nemôže ujsť a pravú nohu mu zarazí medzi tie jeho.* Naozaj? Lebo teraz by som už zháňala členky do klubu milovníkov mačiek, ale to môže pokojne počkať. *Rukami ho objíme okolo krku, ale nakoniec ho ľavou jemne potiahne za vlasy a pravou mu skĺzne po stehne až... Medzitým všetkým mu neoblomne hľadí do očí, v ktorých sa zračí aj chtíč a jasná provokácia, pobádanie k tomu, aby sa zbytočne moc nebránil...* Tak sa mi predveď, ty extra trieda. Nech konečne zistím, čo na tebe všetky vidia. Pretože by bolo hlúpe, keby to vedeli všetky ostatné naokolo, len ja nie... Pretože... *Nahne sa k nemu a tentokrát mu ona pošepká do ucha, ako to normálne robí on.* Teraz patríš mne, nech sa ti to páči alebo nie. *Zasyčí, zosilní stisk pravej ruky a pustí sa do jeho pier, na ktoré ho dravo pobozká bez nejakých zbytočných okolkov.*
Frederick Sciorradh Adler *Zvraští tvár.* Chcel som tam ísť nastražiť pár pascí a vykopať jamy... tak neskôr, *ľahostajne pokrčí plecami, aj keď táto správa ho nijak nepotešila. Ostane ale veľmi prekvapený, keď sa k nemu vráti. Nestihne akokoľvek protestovať, či už slovne, alebo uhýbaním, ale zatiaľ ani nechce. Uškrnie sa, za boky si ju pritiahne bližšie k sebe a zakiaľ jej jednou rukou vkĺzne pod šaty, prsty druhej jej omotá okolo krku. Zosilní tlak a bozk jej opätuje s rovnakou žiadostivosťou. Náhle ale prestane so škrtením, odstráni tágo spomedzi nich, a bez toho, aby sa odlepil od jej pier, nadvihne ju a posadí na biliardový stôl. Drsne jej rukami prechádza po tele, a medzitým jej od pier prejde ku krku a odtiaľ k jednému ramienku, ktoré jej začne zubami sťahovať. Hneď nato sa vráti späť k jej perám, na ktoré sa na okamih prisaje, no potom ju pustí a odstúpi od nej.* Prepáč, ale na dnes už mám program. Šancu si mala, a aj si si ju premrhala. *Odkráča od nej k baru, akoby sa pred len malou chvíľou nebolo nič stalo. Zo šuflíka si vyberie cigaru a zapaľovač, a za okamih sa okolo neho vytvorí oblak dymu.* Ak už nemáš nič na srdci... tvoje milovníčky mačiek čakajú, *cigarou jej ukáže smerom k dverám, celkom ľahostajne stojac na mieste a vyfukujúc jeden oblak dymu za druhým.*
Inez Soith Cresswell *Je celá nadšená, že sa podriadil, ale... Zostane ako obarená, keď začuje jeho slová, pričom sa od nej odtiahne. Znova zo seba nevydá ani hláska, iba zvrášti obočie a neveriacky pootvorí ústa, vlastne, sánka jej padne až niekam k tým vysokým topánkam.* Ty odporný impotent! *Besne na neho vyštekne a nasrane vyskočí energicky na nohy.* Dobre, takže to bude takto... *Upraví si vlasy a nasrdene zvrášti pery, keď si uvedomí, že má zotretý rúž.* Doprdele, znova sa premalovať... teda, sex s inými, ale medzi nami bude pekne celibát. Nielen dnes večer, ale celkovo pár dní ma nečakaj, idem si odbehnúť za tými šialenými milovníčkami mačiek...teda za skupinovým sexom plného chlastu a iných sračiek. Bree beriem zo sebou, o to sa neboj. Hlavne sa pozri, o čo prídeš. Keby sa rodičia pýtali, som naozaj u tých ženských s mačkami... moment. *Kruto sa zasmeje, napochoduje tesne k nemu, zoberie mu cigaru, ktorú má v ústach a strčí si ju do svojich, pričom mu spakruky strelí poriadnu facku.* To máš za to, že sa kvôli tebe musím ísť kurva prelíčiť. *Zvrtne sa na opätku a odpochoduje preč za svojou Bree, ktorú niekde pekne zamkne a bude sa oddávať tomu, čo má najradšej... hneď po ničení ostatných.*
Frederick Sciorradh Adler *Ako na ňu tak pozerá, vyjavenú a šokovanú, z hrdla sa mu vyderie tichý smiech, ktorý pomaly prejde do úsmevu, ktorým ju teší počas celého jej výstupu.* Len na pár dní? A čo keby sme počkali až po svadbe? Vieš, tradícia... *Ďalej ju podpichuje a nad jej smiechom len podvihne obočie.* Ja by som sa na tvojom mieste moc nesmial. Lebo keď ťa potom konečne dostanem... *pohľadom pomaly prejde po jej dokonalom tele až k topánkam, a rovnako načas si dá aj pri ceste späť. Sprvu je mu jedno, že sa k nemu blíži, len pri tej vytrhnutej cigare sa mierne zamračí. A hneď nato mu hlavou trhne do strany a na líci pocíti pálenie. Vnútro mu zbesnie skôr ako si on sám vôbec uvedomí, čo to práve spravila, no stihne sa ovládnuť aby ju namieste nerozdrapol. Ani nepočuje, čo mu to vraví, len ju vražedným pohľadom vyprevádza von z herne. Nejakým spôsobom si k ústam pritisne pohár, ktorý na ex do seba vleje, a potom ešte ďalšie tri, kým mu prestane v hlave hučať aspoň natoľko, aby počula vlastné myšlienky.* Suka jedna! *zakričí do už prázdneho domu to, čo si opakuje asi najčastejšie a hodí prázdny pohár do krbu, ktorý je nasledovaný fľašou so zvyškom drahej tekutiny.* Nech si ma tá kurva nepraje, keď sa vráti domov, *zavrčí, no to už pochoduje chodbou a dolu schodmi. Podchvíľou si siahne na líce, na ktorom ešte stále cíti jej krpatú dlaň, a prenechávajúc svoje telo démonovi v sebe, namieri si to do jemu známych štvrtí, ktorých povesti jediné ho v tekejto chvíli dokážu odreagovať.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama