Frederickove narodeniny

16. dubna 2018 v 3:19 |  Inez a Frederick
Frederick Sciorradh Adler *Dokonalý oblek, dokonalý motýlik, účes, výraz, úsmev... /*Nikto určite nepochybuje o našom šťastí,*/ dokonale skrytá myšlienka pred vtieravými jedincami. Ďalší kompliment zložený, ruka stisnutá na hranicu zlomenia /*zasran, ktorý si ako jediný môže dovoliť vyplácať ženské drahšie*/, a konečne si môže pripiť.* Na zdravie, láska. *Síce sotva prišli, no dnes nemal ešte ani pohárik. Úsmev nekonečne zaľúbeného snúbenca určite očarí nejednu dámu či madam, ktoré v tom okamihu počastovali jeho drahú nenávistnými pohľadmi. On sa ale ani neobzrie, pohľad má len pre Inez, a v ruke stále trpezlivo drží štíhly pohár na stopke.*


Inez Soith Cresswell *Snaží sa vyzerať čo najpokojnejšie, síce je trochu... trochu viac stiahnutá v šatách, cíti nepríjemnú bolesť v krížoch, otupujúcu v hlave a hlavne je jej pekelne teplo... no aby toho nebolo málo, stále úkosom sleduje jedlo, ktoré jej, ku všetkému, veľmi bije do nosa. A nie všetko pekne, z toho ťažkého oparu rôznych parfumov sa jej motá hlava, vie, ako sa na ňu tie staré fúrie pozerajú, ale to má na háku, skôr ju serú tie ich odporné, lacné "voňavky", teda ich náhražky. Asi sa z nej stala priveľká elitistka. A nehovoriac o smrade cigariet, ktoré nemôže cítiť, nieto sama fajčiť. Hryzie si do jazyka, keď sa pristihne, že zase myslí na jedno. Nie, nesmie, veď už teraz musela pribrať, keď jej tie milované šaty nepadnú tak, ako nedávno! Kašle teda na to, beztak si teraz musí s Freďom pripiť na to, aký sú dokonalý pár na pohladanie.* Na zdravie, drahý. *Zašveholí naoko sladúčko, no v skutočnosti úlisne. Štrngne si pohárom a trošku odpije zo šampanského. Ale ani to málo jej neurobí dobre... musí veľmi maskovať znechutený výraz a nemôže inak, ako oddialiť pohár od pier a prestať piť. Čo sa dopekla deje, že abstinuje? Žalúdok má ako na vode a preto na moment nakloní hlavu do strany, čím jej tvár zahalia dlhočizné, jemne zvlnené vlasy. Silene neskôr zase musí rozdávať úsmevy, ale určite niektorým neunikne, aká je tentokrát nesvoja a čudnejšia než obvykle...*
Frederick Sciorradh Adler *Jeho jasnozrivému pohľadu neunikne, že vyzerá, akoby sa dnes necítila dobre. V poslednom čase si všimol, že je celkovo iná, od toho dňa keď sama navarila a mal pocit, že to ani nemôže byť ona. Upokojí ho ale, keď si s ním pripije, popravde, taká úslužná a slušná mu celkom po chuti nie je... Ale nahlas by jej to nepriznal. Mierne sa na ňu usmeje a ešte chvíľu ju prepaľuje pohľadom, rozmýšľajúc, či mu aj niečo povie. Nakoniec s ňou vykročí ďalej, zdraviac sa so všetkými prítomnými a počúvajúc neúprimné gratulácie a úlisné reči. Keď sa dostanú trocha do súkromia, sledujúc možné blížiace sa nebezpečenstvá, ticho prehovorí.* Čo je to s tebou?
Inez Soith Cresswell *Je ako mechom udretá, hrozne unavená, že by okamžite aj na zemi bola schopná zaspať. No omnoho horšie je na tom jej žalúdok. Úkosom sleduje jedlo a najradšej by to všetko do seba nahádzala, predovšetkým to kyslé a ostré, čo posledných pár piatkov úspešne potajomky, predovšetkým večer, vyžiera. A potom sa čuduje, že jej inak šaty, ktoré jej doposiaľ padli ako uliate, začínajú byť akési tesné. Bude znieť retardovanejšie než doposiaľ, ale to možné vracanie počas dňa občas aj príde vhod. Lamia sa nad jej myšlienkovými pochodmi smeje a ju to pomaly doháňa k tomu, aby si obúchala hlavu o stenu. +Kedy ti to konečne dojde, ty hlupaňa?+ Prekvapí ju, nač naráža, lebo ona netuší. Preto sa na to vykašle a konečne sa dokope k tomu, aby svojmu milému vôbec odpovedala.* Nič, iba Lamia sa vo mne akosi búri. Ale ja dnes abstinovať nebudem. *Veď bodaj by aj. To si dnes už milovaný parfém odpustila, lebo jej prišiel hrozne ťažký a skoro sa potyčkovala aj z neho. Vtedy do seba kopne celý obsah štíhleho pohára. Netrvá dlho, kým jej dopne, že to nebolo práve najrozumnejšie. +A nielen ja, sleduj teraz to divadlo.+ Párkrát zamrká, ako sa jej hlava zamotá a znova ju "prekvapí" tá super známa chuť, ktorá má svoje nezameniteľné čaro. Podstrčí Freďovi do rúk pohár a zhlboka sa nadýchne.* Zostaň tu, ja len... musím sa nadýchať vzduchu, nie je mi dobre. *Vtedy zacíti na konci jazyka kovovú pachuť a vie, že ak stadeto hneď nevypadne, otyčkuje tu tú navoskovanú podlahu. Zmizne ako gáfor a uteká nakristušát na vysokých opätkoch von, naivne dúfajúc, že ak sa upokojí a nadýcha sa čerstvého vzduchu, tak nepozdraví obsah svojho žalúdka. Veď sa jej viackrát za poslednú dobu stalo, že jej prišlo podobne, akurát k samotnej "katarzii", našťastie, nedošlo. Trošku sa zakopce, boh žehnaj opätkom počas behania po trávniku. Namieri si to k odľahlejšiemu stromu, ku ktorému ledva dobehne, zachráni svoje vlasy, kabelku, kým to ako pravá dáma s gráciou nevrhne, snažiac sa netrafiť šaty a predovšetkým topánky. Veď ju predsa vyšli drahšie než niečí nájom.*
Frederick Sciorradh Adler *S odpoveďou si dáva načas, ale snaží sa byť trpezlivý. A s ňou je to dobrý tréning. Jej vysvetlenie na prvý pohľad nie je nijak nezvyčajné, ale jej démon predsa musí mať nejaký dôvod búriť sa.* Stalo sa niečo? *neprestáva vyzvedať, a na jej príklad vleje do seba zvyšok šampusu. Nadvihne pohár na znak pozdravu, na čo sa daná osoba pohne ich smerom. Preto ho prekvapí, keď sa mu v druhej ruke objaví prázdny Inezin pohár, sotva zachytí jej slová a už ju vidí odchádzať. Okamžite sa poberie za ňou, niekto ho ale jemne chytí za ruku. Zastane a všimne si elegantnú dámu v čiernych šatách, dokonale padnúcich.* Ospravedlň ma, snúbenica ma potrebuje, *s ospravedlňujúcim úsmevom jej vloží oba poháre do rúk a nechá ju tam stáť s pootvorenými ústami. V skutočnosti jej chcel predviesť niečo, čo by malo podobný účinok, toto mu ale dokonale sadlo. Za ten čas mu však Inez celkom zmizla z dohľadu, a tak len predpokladá, že šla radšej celkom von ako len k oknu. Tam si všimne už pomenej hostí, no ju nevidí nikde. Pocíti akýsi zvláštny pocit, prirovnal by ho ku... strachu? /*Blbosť,*/ pomyslí si a poberie sa prehľadávať trávnatý priestor okolo budovy.* Inez? *zakričí, no nie moc nahlas, aby nevzbudil prílišnú pozornosť, keď ju ešte z diaľky zbadá pri jednom zo stromov. Pobehne, a rýchlo sa ocitne pri nej.* Inez! Hej, čo ti je? *Zacíti nepríjemný pach, a pohľad na zem mu potvrdí jeho myšlienky. Pokrčí nos a pohľad prenesie na bledú snúbenicu. Kdesi v ňom sa ozve akýsi ochranársky pud, vezme jej kabelku, prichytí vlasy a odtiahne ju ďalej obsahu jej žalúdka.*
Inez Soith Cresswell *Má pocit, že príde o vnútornosti a ešte tam chvíľu stojí, dokiaľ si nie je istá, že ju to znova neprekvapí. Utiera si ústa vreckovkou, ktorú rýchlo vytiahla a o krok musí ustúpiť. Ani si neuvedomí, že k nej jej milý došiel, dokiaľ sa väčšmi neprejaví. Celá očervenie, pretože jej príde pomerne trápne, že ju vidí tyčkovať. Nenávidí, keď ju niekto vidí v chvíľach, keď je na tom ako šteňa, ktorému stupili na labu. Obzvlášť on. Lenže nedočká sa žiadneho výsmechu ani ničoho podobného, čo ju celkom prekvapí. Potáca sa, celá je taká klepnutá, našťastie nie je zababraná, šaty, vlasy aj topánky dopadli bez ujmy.* Vďaka. *Vylezie z nej ako z chlpatej deky.* Prepáč, že si ma nachytal práve v takejto... trápnej chvíli. Neviem čo mi je... *Povie mu potichu medzitým, ako sa snaží túto "očistu" rozdýchať. Zo všetkých, ktorými si za poslednú dobu prešla, bola táto najhoršia, veď sa takmer celá klepe. V hlave jej prudko tepe, obaja sa konečne znova pomaly vrátili dovnútra a preto sa snaží vyzerať lepšie, nie tak, že akurát pozdravila obsah svojho žalúdka. A zrazu si dá dokopy dva a dva - predovšetkým vďaka Lamii - čo sa to s ňou posledné týždne deje. +Bolo načase.+ Zahlási jej démonka a ona si uvedomí, že niečo pravdy na tom bude. Na to od desu trochu zakričí a sťažka prehltne. A čo, že už tým na seba stiahla pozornosť, ona ešte Freďovi vytrhne svoju kabelku, až sa jej belejú hánky.* TY!!! *Zjačí a bez okolkov mu chudákovi tou kabelou jednu dobre mierenú vrazí.* A môžem sa čudovať, prečo neznesiem svoje parfumy, lebo mi smrdia, cigariet a alkoholu sa ani dotknúť nedokážem, prečo si môžem rebrá vylámať a or gány poposúvať, len aby som si zapla šaty, čo mi inak padnú ako uliate, najradšej by som s tebou rozbila posteľ aká som večne nadržaná, lenže čuduj sa svete, normálne keď mi stisneš prsia, tak sa idem zblázniť od vzrušenia a teraz môžem skapať od bolesti! Hádaj prečo! *Tresne mu znova a má na háku reakcie ostatných hostí na to, čo práve vykričala. Dokonca sa k nim na chvíľu otočí a pohrozí.* Kto tu má tú lacnú, nechutnú voňavku, nech sa nepribližuje, lebo si ho nájdem a ovraciam mu topánky! *Zasyčí a znova sa venuje svojmu drahému.* Pretože sa na mne najnovšie, dopekla, priživuje tvoj Antikrist! A je to len tvoja chyba! Je to iba tvoja chyba, že *zas mu tresne kabelou,* som *a druhýkrát, aby mu nebolo málo,* tehotná! *Tretíkrát, hotová čerešnička na torte, obzvlášť, keď posledné slovo zvreskne s takým jedom, až je to i na ňu veľa.*
Frederick Sciorradh Adler *Na poďakovanie nijak nezareaguje, len čaká kedy mu vysvetlí čo sa to s ňou deje.* Nie je to prvýkrát? *vyzvedá ďalej, skutočne ho to rozrušilo. Na jednej strane sa bojí, ako na to budú reagovať hostia a či to nepoškodí jeho meno (ich meno), no zároveň akoby sa bál aj o ňu... /*Blbosť!*/ zopakuje si znovu a vedie ju späť medzi ľudí. Odrazu sa strhne, keď sa z jej hrdla vyderie potlačený výkrik, a ani si nestihne všimnúť kedy si zobrala svoju kabelku, už ňou dostane poriadnu ranu.* Inez! *zasyčí a pohľadom rýchlo prebehne po prítomných, ktorí ešte s nechápavými výrazmi sledujú to divadlo. Stuhne, ako ju ďalej počúva, rozmýšľa, či to len hrá aby ho zhodila pred všetkými na jeho narodeniny, alebo to všetko má aj nejakú pointu, ku ktorej sa očividne ešte nedostala, keďže s využívaním jeho maličkosti ako boxovacie vrece neprestáva.* Inez! *tentoraz skríkne on, začína mať toho po krk. Schmatne ju za voľnú ruku, no asi to nebol dobrý výber, ona pokračuje. A konečne aj on začína rozumieť. /*A kurva.*/ Len krátka myšlienka, kvôli ktorej sa nestihne uhnúť ani poslednej rane. V tichu, ktoré nastalo po zvresknutí toho posledného prekliateho slova, sa ani nepohne, len na ňu strnulo hľadí, hľadajúc v jej výraze aspoň náznak žartu, klamsta... No nič také nevidí. Konečne sa spamätá, zažmurká, a radšej nečakajúc na výbuch, ktorý po tomto vyhlásení určite čoskoro v kruhoch prítomných nastane, odvlečie ju rýchlo von, čo najďalej od svetiel a hlasov.* Čo má toto, dopekla, znamenať?!
Inez Soith Cresswell *Cíti, ako sa jej do hlavy hrnie krv a až po pár minútach jej dojde, čo spravila - oni dvaja sa majú na verejnosti prezentovať ako dokonalý pár, lenže ona práve vykecala podrobnosti z ich spálne (a nielen nej), to najlepšie je, že ho zbila kabelou a ich spoločné dieťa nazvala Antikristom, ktorý sa na nej priživuje. Nech toho nie je málo, neoznámila to nadšene, plná očakávania, ale nasraná z toho, že príde o perfektnú figúru. Ide ju roztrhnúť od nervov, no viac už dokaziť nemôže a akosi má i podivné emočné pochody, preto sa rozplače. Hej, zvalí to na hormóny, to je taktika. A vlastne jej príde vhod, že ju vytiahol na čerstvý vzduch - no, o tomto by sa dalo polemizovať, ale to je jedno - lenže kým na ňu zatlačí, čo to má znamenať, už smrká. A to ona nikdy v živote nerevala, takže to berie ako ďalší... z príznakov.* Ja som si to aj myslela, lebo ako mi bolo zle a to všetko... nebolo ani zďaleka prvýkrát. Aj Lamia mi dávala pár náznakov a keď som si nahovárala, že je to blbosť a ignorovala to, tak vtedy sa vo mne začala tak pekelne búriť. Mala som taký divný pocit, ktorý by som ani teraz nedokázala tak celkom opísať, ale tušila som, že to bude spojené s... tam tým. *Smrkanie naberie na intenzite a teraz už solídne rumádzga.* Trvá to približne mesiac, no teraz mi všetko došlo a aj Lamia mi to, no, oznámila. A ja som nevedela ako ti to povedať, vlastne či vôbec mám, lebo som sa, dopekla, bála tvojej reakcie aj toho, že keď to poviem, tak to bude príliš skutočné! *Revať medzi svojimi slovami neprestáva a ani nemá toľko odvahy na to, aby sa na neho vôbec pozrela.* Dosrala som to, dosrala som to úplne, viem. *Ticho pípne, lebo vie, že teraz ho musela vytočiť ako ešte nikdy. Skvelý darček na narodeniny a ešte k tomu pred všetkými známymi, dokonca pred ich rodičmi a mnohými ďalšími... téma číslo jedna na najbližšie mesiace je istá.* Chcem ísť domov a zbaviť sa týchto šiat, do ktorých som sa ledva narvala a nemôžem v nich ani dýchať. *Povie ticho a nesmelo skôr pre seba.*
Frederick Sciorradh Adler *Všimne si že začína plakať, no akýkoľvek možný strach o ňu už celkom prešiel. Vrie to v ňom, všetko posrala, celé to divadlo doteraz bolo zbytočné, budú to musieť nejako zahladiť, zahovoriť, hodiť na hormóny, povedzme...* Uvedomuješ si, čo si spravila?! *Neprestáva po nej kričať a zatrasie ňou.* A takto je to lepšie?! Videli to všetci! Všetci! Každý jeden ten človek vie, že sa nenávidíme, že to všetko bola len hra, a bude to vedieť minimálne raz toľko ľudí ešte dnes večer! *Najradšej by jej jednu poriadnu vrazil, ale nejak sa ešte drží, len jej gniavi plecia a jeho oči už prestávajú byť jeho. Odrazu v ňom čosi vybuchne, a je zázrak, že to ona už naozaj neschytala. Z ničoho nič ich premiestni k nim domov, spakruky jej vrazí až padne na gauč. Zhora na ňu hľadí a snaží sa upokojiť, no príliš sa mu nedarí, démon v jeho tele ho v zúrivosti iba podporuje.* Teraz sa vrátime. *Prehovorí ticho, no znie to skôr ako sykot.* Všetkým sa ospravedlníš. /*Predovšetkým*/ našim rodičom. Povieš, že to boli len hormóny a ešte si k tomu niečo vymyslíš. /*Potom*/ pôjdeme domov. *Pomaly začína nadobúdať celkom ľudskú podobu, nemôže sa tam vrátiť takto. Aj jej dá chvíľu na upokojenie sa a nahodenie úsmevu, večnosť ale čakať nebude.*
Inez Soith Cresswell Do pi... *Zasyčí cez zuby, keď ňou začne triasť a príliš kričí. Ale inak drží ako slepý dvere a snaží sa byť čo najtichšie, zrak sklopí a neodváži sa na neho pozrieť každou chvíľou väčšmi tuší, že sa do toho zapája i jeho démon. I tak ju však prekvapí, keď ich zrazu premiestni k nim domov a to sa v nej akosi ten strach z neho vystupňuje. Práve vtedy sa aj on dočká svojej satisfakcie a zacíti, ako jej trhne hlavu a spadne na gauč, pričom jasne cíti, ako jej pulzuje miesto, kde ju udrel. Automaticky si k nemu siahne a pri tých slovách sa znova stane tou "milou, starou známou"... Takže sa ticho zasmeje.* A čo ak nie? Spravíš mi hádam niečo? Čo ti na renomé prilepší? *Zatne sa a nesúhlasne pokrúti hlavou.* Nie. Nikam nejdem. Nemôžem a ani sa tam nechcem vrátiť. Tak sme urobili jeden priestupok, mám sa teraz z toho zblázniť? *Ľahostajne mykne plecami.* Naozaj si myslíš, že sa o nás rozpráva iba v dobrom? Prosím ťa, nenechaj sa vysmiať. Kolujú o nás tak sladké reči, že by si bol sám prekvapený. A konečne by si sa mohol uvedomiť a vysrať sa na to, čo si o nás myslia ostatní. Na tých parchantov sa môžem... *prehltne nadávku, ktorú by teraz milerada zadrela,* myslíš iba na to a je to zbytočné. Uvedom si, čo je v tomto prípade ďaleko dôležitejšie, zlato. *Posledné slová vyriekne s toľkým jedom, mala to urobiť už dávno.*
Frederick Sciorradh Adler *Ani nevie, akú reakciu od nej čakal. No jej smiech tomu všetkému len pridáva, a obaja si v kútiku duše uvedomujú, že sa to môže skončiť veľmi zle. Veď už tá facka bola silnejšia ako by si bola zaslúžila. Ospravedlňovať sa jej ale nebude, to je teraz jej úloha, verejne jemu aj všetkým, skôr než si všimnú, že sú naozaj preč.* Ak sa niekoľko dní neukážeš na verejnosti, nikomu to nepríde čudné. *Prehovorí potichu a načiahne k nej ruku. Opakom dlane ju pohladí po líci, pokračuje nižšie ku krku a ten jej stisne. Bez akejkoľvek námahy ju zodvihne z pohovky a postaví pred seba, ešte ju nepúšťajúc.* A to má byť tvoje ospravedlnenie? Samozrejme, že také reči kolujú, že si vymýšľajú, veď sme momentálne najkratší, najbohatší a najznámejší pár! Kašlem na to, čo je pre teba dôležitejšie, schytám to /*iba*/ ja! *Posledným slovom ich oboch premiestni späť do tmavých kútov záhrad a bez zdržiavania ju začne ťahať medzi ľudí.*
Inez Soith Cresswell Čo... čože? *Neveriacky sa spýta na to, čo jej povedal tesne predtým, než ju začal hladiť po krku, za ktorý ju hneď stisol. Z hrdla sa jej vyderie priškrtený hlas. Chce mu oponovať, lenže to sa už premiestnia a znova sú v záhrade. Sťažka vydýchne a snaží sa nabrať vzduch, predsa len, beztak je jej hrozne nevoľno a on jej práve dvakrát nepomáha. Zachrčí a začne s jej typickým vzdorom.* Nikam nejdem! *Začne ich oboch naschvál brzdiť.* Ty? Ty to schytáš? Miláčik, neviem, či ti stále nedošlo, čo je teraz naším hlavným problém a čo to pre nás oboch znamená, dovolím si tvrdiť, že to práve dvakrát príjemné nebude pre nikoho z nás. A len tak medzi rečou, TOTO si odseriem ja pre jeden z tvojích mnohých vpichov! *Snaží sa rozprávať tak, aby to počul iba a rukou vystrelí tak, aby mu najlepšie vrazila, nech sa pozastavia.* Ty sa zase budeš potom tváriť jedine ak dokonale a vzorne a čo z toho budem mať ja? Všetko budem musieť robiť, prídem o svoju dokonalú postavu a ty, ty medzitým rozhodne budeš behať za štíhlejšími štetkami! *Vyštekne na neho agresívne a zmĺkne, akonáhle sa zase dostanú do väčšej spoločnosti. Všetky pohľady sa - ako inak - opäť upriamia na nich a netrvá dlho, kým zaregistruje reakciu ich rodičov... a ostatných...* +Doriti!+ *Mieni sa dať na ústup, ale on jej nedá práve príležitosť, aby sa vyšklbla a upaľovala dokelu preč.* Ehmm ehm... *Sťažka preglgne a prebehne po prítomných očami, celá očervenie a je ako osika, no nevydá zo seba ani ďalšieho hláska...* On by niečo chcel povedať. *Zhodí to na neho a psychicky sa predpripravuje na to, že si to neskôr odžerie, ale lepšie ako toto.*
Frederick Sciorradh Adler *Cíti, ako sa ho pokúša zabrzdiť, no je jej to prd platné, je silnejší.* O teba sa budú všetci starať ako bábätko v perinke, a keď sa to narodí, tak o vás oboch. To ja budem ten večne sledovaný otecko, ktorý sa bude musieť príkladne starať o rodinu a ešte aj verejne vystupovať. A prestaň konečne drístať o tých trápnych šatách a svojej postave, na to aby som ťa pretiahol tvoje tehotenstvo nebude mať žiaden vplyv. *Hovorí rýchlo, aby to stisol skôr ako ich opäť ožiaria mnohé svetlá a tiež aby mohol spomaliť, vymeniť drsný stisk ruky na jemný a nežný a nahodiť zahanbený výraz a ospravedlňujúci úsmev. Očami vyhľadá v prvom rade svojho otca, a pohľadom mu naznačí, že nič netušil a za tento výstup absolútne nemôže. A potom len čaká, kedy sa tá suka ozve. Úkosom na ňu pozrie, keď sa mu zdá, že je príliš dlho ticho, no v tom otvorí ústa a vyjdú z nich takmer nečuteľné slová. Len na sekundu si ju predstaví v okovách, a už svoju pozornosť obracia k tomu zverskému publiku, hladnému po jeho slovách a možnom ďalšom predstavení.* Chcem sa vám všetkým tuto za moju drahú Inez, *pohladí ju po ruke,* ospravedlniť za výstup, ktorý sme spôsobili. Inez mi to chcela slávnostne pred všetkými oznámiť, no príliš svetla, hluku a nepríjemnej zmesi rôznych vôní a pachov ju rozrušili. A keďže je trocha prchká, nevydržala a vybuchla. *Hovorí to narovinu a stále s úsmevom, čo si zasvätení určite všimnú, že to v ňom vrie a najradšej by vybuchol aj on. Namiesto toho sa ale skloní a nežne svoju milovanú pobozká na pery.* Ešte raz sa vám ospravedlňujem, a tiež za to, že vás opustíme. Inezka sa stále necíti dobre a ja nechcem jej stav ešte zhoršovať, nebodaj ublížiť dieťaťu. Som poctení, že ste sem vážili tú cestu, ďakujem vám za vrelé gratulácie a prajeme vám ešte príjemný večer. *Úsmev venovaný každému oku, ktoré ho počas celého monológu pozorne sledovalo a následné premiestnenie znova do obývačky je posledným momentom, kedy v ten večer vyzerá ako človek.*
Inez Soith Cresswell *Krátko si vydýchne - ale len na zlomok sekundy - keď preberie iniciatívu a v duchu musí uznať, že to dokázal uhrať do stratena vskutku bravúrne. Akurát čím viac sa k nej má, tým sa ho začína obávať stále väčšmi. Tuší z toho, že sa v ňom ten hnev jedine vystupňoval a nič dobré ju za malý moment nečaká. Ustrnie v tom momente, keď ju pobozká a trochu sa strasie. Ešte mu dá svojim pohľadom trochu najavo, že to posrala a je jej to svojským spôsobom ľúto, len nech to zase neschytá. No inak je úplne ticho a stále drží ako slepý dvere. Počúvajúc jeho posledné slová pevne zatne zuby a ani sa nenazdá a už sú znova v obývačke ich domu. Sťažka prehltne a o krok ustúpi, nevediac, či je dobrý nápad byť ticho a držať, alebo ho skúsiť nejako uhovoriť, že sa to nezopakuje.* Fred, je mi to... ľúto, že som ťa tak strápnila na oslave tvojich narodenín a ešte ťa aj zbila, prekvapila také... nie práve dobré prekvapenie, ale ani ja samotná som netušila, že sa to stane a nechcela som tak zareagovať, veď ma poznáš, nemôžeš ma brať tak vážne. *Snaží sa ho uprosíkať a chytí ho nežne za ruku.* Prisahám, že sa to nikdy, nikdy viac nestane.
Frederick Sciorradh Adler *Nevníma ani jedno jej slovo, to, že ju necháva hovoriť znamená len že sa mu v hlave rodí plán čo s ňou spraví. Vytrhne si ruku z tej jej, a už nečaká. Schmatne ju za zápästie a vykročí do haly, odtiaľ chodbou okolo herne, hosťovských spální a knižnice až ku dverám na terasu a do záhrady. Vytiahne ju von, nezastavuje sa a mieri priamo ku schodisku popri múre domu. Tadiaľ ju skôr zvlečie, nespomaľuje a neotáča sa. Mreža a pevné drevené dvere a rozletia samé a už sú v dlhej chladnej chodbe vedúcej hlboko popod základy domu. Samotná chodba sa zvažuje, no prejdú aj niekoľkými ďalšími schodiskami. Áno, mohol ich sem premiestniť, ale chce vidieť ten strach a hrôzu v jej očiach, keď zastane pred jednými z mnohých dverí, okolo ktorých prešli. Aj tie bez dotyku otvorí a vhodí ju dnu. Vstúpi za ňou, fakle po oboch stranách dvier sa rozhoria a osvetlia rozľahlú miestnosť. Na jej stenách vidno lesk, a až pri dlhšom zapozeraní sa si človek všimne, čo nielen steny, ale celú miestnosť vypĺňa. Väčšina náradia je stará, no je si istý, že účel splní. Predsalen to nie je tak dávno, čo tu naposledy bol... Prenesie pohľad z okov, reťazí a mučiacich nástrojov na Inez, a na tvári sa mu objaví úsmev. No od toho, ktorým oslňoval zúfalé ženy na párty má na míle ďaleko. Pomaly sa k nej približuje, vychutnávajúc si pohľad na ňu, dávajúc jej jasne najavo, že dnes, a ani tak skoro, sa odtiaľto nedostane.*
Inez Soith Cresswell *Horí jej za zadkom a ona si toho je veľmi dobre vedomá, no stále tak trochu naivne dúfa... Zatne zuby a potichučky zaskučí, no tak, aby to temer ani nepočul - takú radosť mu viac neurobí. Každým krokom, každým zájdením ďalej, si cíti žalúdok až niekde v krku. Vie, že je zle a z tohoto sa tak jednoucho nevyseká. Akonáhle sa rozletia masívne drevené dvere, tak sa v nej horúčava vystupňuje, zač môže Lamia. Práve fakt, že oheň je jej primárnym živlom sa zapríčiňuje na tom, že sa ho snaží popáliť. Lenže potom prestane aj samotná Lamia, nakoľko netrvá dlho a ocitne sa na studenej dlážke. Pri dopadne sa okamžite strasie a schúli sa do seba, pohľady sa im stretnú práve vo chvíli, keď sa mu na tvári usadí ten z úsmevov, aký videli iba tie ženské, ktoré z takýchto situácií vyviazli veľmi zle... alebo vôbec.* To nemyslíš vážne, naozaj ma tu mieniš mučiť napriek všetkému iba tak kvôli tomu, že som ti dala na verejnosti pár faciek?! *Každým slovom sa jej hlas stupňuje, kým sa nevyhrabe na nohy.* A urobím to pokojne aj znova, nemáš sebemenšie zasrané právo ma tu držať! *Celá horí, až musí o krok ustúpiť. Nie je jej najlepšie a toto jej nerobí ani trochu dobre.* Parchant, už len kvôli tomu dúfam, že sa mi niečo nechutné stane, aby si za to pykal do konca svojho skurveného života. *Zasyčí nenávistne a v ruke urobí pár plameňov, na nič lepšie sa teraz nezmôže, ale aj to jej na sekundu postačí, tak ich po ňom hodí.*
Frederick Sciorradh Adler *Páči sa mu pohľad na ňu, vidí strach v jej očiach, ktorý sa snaží zakryť silnými slovami. Tie ale preňho nemajú nijaký význam.* Nie, *odpovie jednoducho a zas sa k nej kúsok priblíži.* Chcel som to spraviť už dávno. *Skúpy na slovo ostane aj pri jej ohadzovaní sa nejakými právami. Tu dolu nemajú ženy žiadne práva. Niektoré dokonca ani to na život... Keď sa znova ozve, neudrží sa a rozosmeje sa. Jeho smiech sa ozýva po celej rozľahlej miestnosti a v očiach mu blčia plamene.* Ale prosím ťa, myslíš si, že som k sebe taký ľahostajný? *povie keď sa dosmeje a následne stíši hlas takmer až do šepotu.* Viem ti ublížiť tak, že budeš bolesť cítiť aj keď prestanem. Že ma budeš prosiť aby som prestal. Že budeš chcieť radšej umrieť... *podíde k nej úplne a ďalšie slová jej šepká do ucha.* A potom... potom si to začneš užívať. Potom budeš prosiť aby som pokračoval, budeš túžiť po bolesti tak, až sa stane tvojou drogou, jedinou možnosťou, ako dosiahnuť vrchol rozkoše. *Na konci si ju drsne pritiahne za pás, no nestihne pokračovať, keď v bruchu pocíti pálenie. Tvár skriví v bolesti, no len krátko. Z jeho tela vyletí vír vzduchu, postupne sa meniaci na malé tornádo, ktoré schytí Inez v besnom tanci a odnesie ju k stoličke s popruhmi na konci mučiarne. On zatiaľ zamrmle pár zaklínadiel, ktoré utlmia bolesť od popálenín, a dusiac v sebe nadávky, prejde k nej, utiahne jej popruhy a zruší vír.* Vždy som to chcel vyskúšať aj s tebou, *prihovorí sa jej s úsmevom, až fanatickým, mohol by niekto povedať.*
Inez Soith Cresswell Tak to máš úžasné načasovanie, gratulujem. *Vyhŕkne naštvane, lepšiu príležitosť si vskutku nemohol vybrať. Ale je fakt, že teraz sa na veľa vecí nezmôže, takže má dokonalú príležitosť, lepšiu, než za normálnych okolností - jednak preto, lebo je jej furt z niečo zle a žalúdok má ako na vode, okrem iného tie nechutne tesné šaty, v ktorých asi ešte pobudne nejakú tú chvíľu... a celkovo je príliš oslabená, aj Lamia si uvedomí, že nejako si vyskakovať nemôže, nieto sa ešte premeniť. Skvelé. Zatína pri jeho slovách zuby a snaží sa ho pozorovať s kameným pohľadom, aj keď každým slovom je to obtiažnejšie. Sťažka prehltne a pokúsi sa trošku uhnúť, ale zdrapne ju za pás a jeho akurát zasiahnu tie ohnivé gule. Poteší ju jeho bolesť, vtedy si je možno všimnúť, že jej oči sú taktiež trochu iné - majú omnoho výraznejšiu zelenú farbu. Zasyčí pomedzi zuby, čím dá jasne najavo, kto je jej démonickou spoločníčkou. O to viac ju nepekne prekvapí, síce to tušila, avšak stále naivne verila, že on až taký opovážlivý nebude, keď ju schmatne vír a ona tresne o stoličku, pričom jej hlavou trhne prudko vzad. Zakrúti sa jej hlava a musí ju sklopiť, pretože opäť chorobne zbledne a má pocit, že sa jej čochvíľa prevrhne aj to málo, čo ešte má v žalúdku... pokiaľ to nepozdravila už vtedy pri strome. Plytko dýcha, jednak preto, že si zaumienila sa do tých šiat dostať stoj čo stoj, aj keď sa musela pekelne dosťahovať a aj preto, lebo nemôže polapiť vzduch, ktorý potrebuje na rozdýchanie nevoľnosti. Omámená si všimne, že jej sťahuje popruhy až vtedy, až sa jej znova prihovorí.* Fred, dopekla, pusti ma, toto nemôžeš predsa myslieť vážne. *Skôr vysilene zamrmle než povie jej typickým hlasom.* Je mi neskutočne zle, pokiaľ ťa to poteší, toto grcanie si budem ešte chvíľu užívať a to ma potrestá dostatočne. *Vie, že mu to nebude stačiť ale tak... čert to ber.* Pusti ma, pusti ma odtiaľto preč! *Toto už znie panovačnejšie, každopádne aj naliehavejšie, lebo aj keď to možno nehodí - zase - vedľa/pred seba, tak na grcanie jej bude minimálne do rána, je to horšie než ktorékoľvek vytriezvenie, aké doposiaľ zažila... a to ich bolo požehnane.* Ako dlho ma tu vôbec mieniš držať? *Spýta sa tichšie a pozrie sa na neho, čo asi nemala - z jeho tváre nečíta nič dobré.*
Frederick Sciorradh Adler *Jej slová púšťa jedným uchom dnu, druhým von. Vystrie sa, keď ju dopriväzuje, a obzrie si svoju prácu. Vidí aká je bledá, tá nevoľnosť ju určite ešte neprešla. V hlave sa mu premietajú všetky spomienky na hodiny utrpenia (samozrejme, nie jeho), ktoré tu strávil, a zároveň si nerád pripomína, že nič z toho nemôže. Možno párkrát prefackať, pár jednoduchých trikov s vetrom či vodou... Zasrané decko. Aj tak sa ale stále nevie celkom upokojiť, v pohľade má zúrivosť, keď ju vidí spútanú, ale chránenú. Skloní sa k nej, jednu ruku jej položí na plece a druhú natiahne k hrdzavému vodovodnému kohútiku, z ktorého večne kvapká voda v pravidelných intervaloch. Teraz z nej ale vystrelí silný ľadový prúd, zboku priamo do Inez. Tri sekundy stačia, v týchto priestoroch tak skoro neuschne a zima jej bude aj keď ju odtiaľto o pár dní vytiahne. Zatedy si túto sprchu užije ešte veľakrát. Pozrie sa na jej šaty, a chvíľu má dilemu. Efektívnejšie by bolo vyzliecť ju, ale keď je v nich taká stiahnutá, ešte by jej pomohol. Namiesto toho jej voľnou rukou zájde pod sukňu, poľahky roztrhne ten malý kúsok látky pod ňou, a hľadiac jej do očí chvíľu sa jej venuje. Skutočne len chvíľu, aby ho mohla preklínať, že to nedokončil. A že si to nemôže dokončiť ona. Pery sa mu roztiahnu v úškrne keď od nej odstúpi, no neodolá, schmatne ju za bradu a surovo pobozká, pričom ju pohryzie a v ústach pocíti jej krv.* Kým sa neschladíš, *až teraz jej odpovie na tú tichú otázku, a už ho niet. Počuť je len kvapkajúci kohútik.*
Inez Soith Cresswell *De facto je celá vymetená, v hlave jej nepríjemne tepe a žalúdok má ako na vode. Nijako na neho nereaguje a akonáhle jej položí ruku na plece, automaticky trochu ucukne. Vtedy sa nezdrží a úkosom zbadá, čo robí.* +Kurva!+ *Zaznie jej v hlave tesne predtým, ako do nej vrazí prúd ľadovej vody, pričom sa neubráni samovoľnému, krátkemu výkriku. Na jednu stranu ovláda oheň, preto znesie pre jej normálnu, vyššiu teplotu, než akú majú iní, trochu viac. Zato na druhú, pokiaľ sa jej už "zažerie pod kožu", o to väčšmi je jej to nepríjemné. Tie tri sekundy pre neho jej prídu neskutočne dlhé, pričom zatína zuby, aby mu už nijakú radosť z toho neurobila, nesmie sa tak jednoducho vzdať, ako tie ostatné. Práve mieni tú vodu zohriať a postupne vypariť, keď prúd poľaví a úplne sa zastaví. Sťažka vydýchne a strasie sa, nechty zaryje do stoličky, čo to dá. Nevie kontrolovať to, ako ju striasa, pokúša sa nadobudnúť čo i len kúsok energie z faklí, ktoré sú zažaté po stenách. To ju však zohreje akurát preteraz, dlho to nevydrží. Precitne pri tom, ako jej zájde rukou pod šaty. Nenazdá sa a ihneď sa jej začne vskutku... zaujímavo venovať. Prehltne sliny, kopiace sa jej v ústach, najradšej by ho okamžite kopla. S nechutenstvom a nenávisťou na neho hľadí, zatiaľ čo on jej venuje úškrn. Má pocit, že ju čoskoro roztrhá od jedu.* Teš sa na to, čo ti spravím, až sa odtiaľto dostanem, ty skurvený kus... *Nedopovie to, a to mu chcela povenovať ešte množstvo urážok. Chce sa mu vytrhnúť, no nepodarí sa jej to a akurát to zhorší jeho pohryznutie. Prudko trhne hlavou dostrany a má pocit, že sa doslova zblázni.* Kým sa... Ty zasraný bastard, okamžite ma odtiaľto pusť! *Hlas jej preskakuje, ako bezprízorne vrieska. Doriti, takto aby ju držal nakrátko jeden chlap, tak to si to radšej hodí.* Vyparím ťa ako nechcenú vodu a budeš si s tým môcť nasrať. *Precedí pomedzi zuby a čím viac si uvedomuje, ako na tom - vo všeobecnosti - je, tak je už vskutku v prdeli. Na druhú stranu má mnoho času na to, aby povymýšľala, ako mu to oplatí...*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama