Obed

16. dubna 2018 v 3:18 |  Inez a Frederick
Frederick Sciorradh Adler *Stôl úplne zaprataný štósmi papierov, levitujúci kalamár s atramentom. Vedľajší, o čosi menší stôl vyzerá rovnako, len kôpky sú zoradené úhľadnejšie a okrem kalamára lieta aj brko, pohybujúce sa presne ako to vo Frederickovej ruke. A kdesi v tom neporiadku sa nájde miesto aj pre fľašu, za ktorou sa voľnou rukou načiahne, neprestávajúc zapĺňať prázdne miesta v dokumentoch. Aspoň že kópie sa dajú písať kúzlom, keď už originály nie. Odpije si poriadny dúšok a pohľad mu na okamih padne na hodiny oprosti stolu. Ešte nie je ani obed a pomaly stiahne prvú fľašu.* Vďaka, oci, *zamrmle sarkasticky a preloží súbor papierov k "hotovým", pričom si prisunie ďalší a kopa na menšom stole spraví to isté. S povzdychom sa pustí do ďalšieho dopĺňania faktúr a kontrolovania zmlúv, uvedomujúc si, že keby mu to otec nekáže, bavili by ho aj tieto papierovačky.*


Inez Soith Cresswell *Odstrihne pár ruží z kríku, aby ich mohla dať do vázy pri obede. Ten bude za temer malý moment hotový. A Inez sa usmieva od ucha k uchu, navôkol nej sa drží vôňa jemného parfému. Zhodnotí, ako vyzerajú a potom vyjde po schodoch do ich domu. Teraz je u nich pomerne ticho, Frederick sa venuje svojim záležitostiam a ona... sa akosi podivne zmenila. Jeden by ju pasoval absolútnym psychopatom. Ruže okamžite dá do kryštáľovej vázy s vodou, tú potom postaví uprostred už prestretého stola. Naposledy prejde po obruse, aby zarovnala všetky záhyby, aby bol dojem dokonalý. Zájde po kvalitné víno, pre ktoré už nachystala niekoľko vysokých pohárov. Akonáhle je všetko hotové - teda okrem doladenia aj jej vizážových detailov - zbehne po náušnice, upraví si vlasy, aby držali, a keď si zapína náušnice a náhrdelník, vojde do Frederickovej pracovne, kde robí... vskutku nezáživnú prácu. I tak jej úsmev neschádza z tváre.* Drahý? *Osloví ho primeraným tónom a podíde pár krokov vpred.* Obed je už hotový, je aj prestreté, prosím, daj si prestávku od toľkej práce, zaslúžiš si ju. Pokračovať môžeš aj neskôr a pokiaľ by si moc chcel, môžem ti s ňou pomôcť. *Prejde tesne k nemu a jemne ho pohladí po zátylku, prechádza po chrbáte...* Ale drahý, teraz nie. A pokiaľ si si chcel vypiť, mohol si mi povedať, mám na to prichystané poháre a hlavne kvalitnejší alkohol. *Zoberie mu ju, no nevytrhne.* Už na teba čakám. *Zašveholí vľúdne.*
Frederick Sciorradh Adler *Zo sústredenia ho odrazu vyrušia ľahké kroky, prestane si mrmlať popod nos čísla a zodvihne hlavu práve keď ho osloví. Na okamih ostane prekvapený jej tónom a úsmevom, podvihne jedno obočie, ale len na stotinu.* Ty si varila? *obočie sa vráti späť hore a následne mu takmer uši odpadnú. Počul dobre? On si zaslúži prestávku? A ona mu chce pomôcť? /*Čo má za lubom?*/ pomyslí si a sleduje ju, ako k nemu kráča. Nespúšťa z nej pohľad, snaží sa v jej tvári, ďalších slovách a gestách nájsť tú sebeckú mrchu... no nič. Neodpovedá hneď, ešte chvíľu na ňu nechápavo a podozrievavo hľadí.* Jasné, dokončím toto a hneď som dole. Som zvedavý, čo si pripravila, *pokúsi sa usmiať, no nemôže sa zbaviť toho čudného pocitu, že je to len hra. Uvedomí si, že mu drží fľašu, a pustí ju. Na jej slová o kvalitnom alkohole nereaguje, no uráža jeho vkus a samotný zlatistý mok.*
Inez Soith Cresswell Áno, isteže, a nielen to. Keď budeš hotový, prídi. *Ešte sa k nemu nakloní, aby mu mohla dať bozk na líce. Ihneď potom mu nevenuje ďalší pohľad a zíde dole. Keď odloží fľašu, ktorú mu zobrala, vytasí tú svoju kvalitného vína, ktoré naleje do požadovanej výšky, ako to káže bontón. Medzitým naberie na dva vyleštené taniere lososa s marinádou a zeleninou. Ešte predtým mu pripraví príbory s obrúskami prešívanými zlatou niťou. Medzitým si sadne na svoje miesto, zoberúc do ruky pohár s vínom, ku ktorému iba privoniava, dokiaľ jej drahý nedojde - dovtedy sa ani vína nedotkne.*
Frederick Sciorradh Adler *Nezmôže sa na viac ako strnulé prikývnutie, a len ticho sleduje, ako odchádza. Až potom si všimne, že ruku s brkom mal celý čas položenú na jednom z pergamenov a teraz sa mu tam vytvorila veľká čierna machuľa. Ticho zanadáva, ešteže ten kalamár mu nespadol, a skontroluje kópiu. Rovnaká machuľa aj tam. Krátkou myšlienkou obe faktúry vyčistí, rýchlo ich dokončí a skontroluje a ponáhľa sa dolu. Vlastne ani nevie prečo. Je ale zvedavý, či to všetko myslela vážne, a či ho tam náhodou nečaká svorka milovníčok mačiek. Už na schodoch zacíti príjemnú vôňu, a tá ho prinútiť predĺžiť krok. Naozaj varila. A ono to vonia. Dokonca to aj dobre vyzerá, preháňa sa mu hlavou keď vstúpi do jedálne a zbadá perfektne prestretý stôl. Zvláštne na ňu pozrie, v tvári sa mu odráža akási zmes prekvapenia, nechápania a stále podozrievavosti. Musí tým niečo sledovať. Inak mu to nedáva zmysel. Bez slova pristúpi k stolu a k svojmu miestu. Teraz si môže jedlo prezrieť lepšie, a musí uznanlivo prikývnuť.* Vyzerá to úžasne, *pochváli ju a vezme do ruky pohár s vínom. Ani tým nepohrdne.* Je to otrávené? *Jemne štrngne svojim pohárom o tej jej a odpije si. Nemohol si to odpustiť.*
Inez Soith Cresswell Ďakujem, *letmo sa na neho usmeje a keď spomenie prítomnosť jedov, len sa na pol úst uškrnie a s ľahkým, pobaveným tónom musí odpovedať,* nemusíš sa obávať, drahý. Kyanid, cyankáli ani nič podobné sa tam nenachádza. *Vystaví na svetlo sveta svoje biele zuby, ako ich pri úsmeve poodhalí. Po štrngnutí iba trošku podvihne pohár. Ešte predtým, než si aj ona odpije, dodatočne prednesie.* Na nás. *Trošku si odpije a pustí sa s gráciou do jedla.* Mimochodom, ako ti to ide s obchodom? Darí sa naším rodinám? *Prehovorí k nemu, akonáhle prehltne a zapije prvé sústo.* Otec sa so mnou už o podobných záležitostiach poriadne ani nerozpráva. *Poznamená krátko.*
Frederick Sciorradh Adler *Pozorne ju sleduje, čaká na jej reakciu a odpoveď, ktoré by mu snáď mohli pomôcť pochopiť, čo sa to s ňou deje. No podľa všetkého sa zdá, že je naozaj... iná.* Asi mi neostáva nič iné ako to vyskúšať, však? *nadhodí, a keďže okrem slabých raňajok a whiskey dnes v žalúdku ešte nič nemal, s krátkou modlitbou sa pustí do jedla. Musí uznať, že ak to naozaj varila ona, veľmi ho prekvapila, samozrejme, príjemne. Na jej prípitok sa len neurčito uškrnie, a odpovie jej až po pár ďalších sústach.* Teraz už dobre. *Začne, pripomínajúc jej iný "obchod" ako vysvetlenie jeho odpovede.* Mnohé firmy sa k nám vrátili, dokonca máme niekoľko veľmi lukratívnych ponúk na spoluprácu zo zahraničia. Neviem síce ako dlho to takto vydrží, ale keďže rodičia už nemajú koho predať, určite sa posnažia, aby sme tentoraz neupadli. *Odpije si ako dohovorí. Tentokrát myslel len svojich rodičov, aj keď jeho matka sa do toho angažovala z úplne iných dôvodov. Napriek tomu isté výčitky cíti aj voči nej.* Mňa už povýšil na svoju pravú ruku, *povie predtým ako sa znova pustí do jedla, a nepríjemne sa uchechtne. Naozaj ho do chodu firmy a obchodov zapája, ale väčšinou len ako pisateľa, ako sa tak neoficiálne nazval. Konkrétne súvislosti si vie vyčítať z papierov, ktoré vybavuje, na poradách a zasadnutiach sa takmer nezdržiava.*
Inez Soith Cresswell *Neujde jej zvedavosť jej najmilovanejšieho snúbenca, pri čom sa musí premáhať, aby sa ani nakrátko povrchne nezasmiala. Preto to radšej maskuje za pitie červeného, pričom usúdi, že by bolo namieste doliať jednak sebe, tak aj jemu. Zatiaľ čo sa on rozreční ohľadom obchodných záležitostí, ona sa na zlomok sekundy postaví, načiahne po fľašu a - ako bontón káže - najskôr doleje jemu a až potom sebe. Ihneď nato neváha a znova sa pustí do toho, pri čom skončila.* Naozaj? To je vynikajúce, že sa nám všetkým takto začína dariť. Veď, de facto sme už jedna rodina. *Opäť ho počastuje sladkým úsmevom. Akonáhle doje posledné sústo, znova upriami svoju pozornosť len a len na neho.* Kde som sa to ja hlúpa zabudla, gratulujem ti, je to skvelý pokrok. Keby som to bola vedela skôr, mohla som pripraviť pompéznejší dezert, než ten, čo je nadnes nachystaný. *Znova sa postaví a zoberie prázdne taniere, za malú chvíľku je tam však znova ako na koni s pohármi so šlahačkou, jahodami...* Mimochodom, nekoná sa teraz niekedy ďalší večierok, či niečo v takom zmysle? Akosi sa všetci na dlhú dobu odmlčali, potrebovalo by to ďalšiu dávku egoizmu každého naokolo, ohováračiek a tak, je to celkom zábava. *Načne tentokrát dezert.*
Frederick Sciorradh Adler *Nemôže si pomôcť, pri spomenutí "jednej rodiny" sa mu pery skrivia v nespokojnom úškľabku. Stále si na to nevie zvyknúť, aj keď teraz je... iná. Fakt originálne. Ale nevie ako jej zmenu opísať. /*To sa mi musí snívať. Som prepracovaný a opitý.*/ Ešte viac ho v tých myšlienkach utvrdzuje je úsmev a keď v tichosti dojedia, aj jej náhle odbehnutie. Už len naprázdno preglgne a mlčky čaká, kedy sa vráti. Zbláznil sa? Alebo ona? To druhé je pravdepodobnejšie. Takmer prepočuje jej otázku, stále je vykoľajený z toho, čo sa okolo neho deje. V jej slovách však začuje niečo zo starej Inez, aspoň tak sa mu zdá, a ešte viac ho prekvapí, keď ho ten pocit upokojí. Rýchlo tie úvahy zaženie a pustí sa do jahôd.* Stačilo povedať. Navrhnem to otcovi, ale určite bude súhlasiť, nedokáže premeškať príležitosť pochváliť sa tým, ako sa jeho obchodom znov darí.
Inez Soith Cresswell *Pustí sa i ona do dezertu, ktorý si pomaly užíva... Pod stolom mu nohou prejde krátko po tej jeho, ale tak rýchlo ako s tým začala, tak aj prestane.* Iste, chápem, ja budem iba rada. Síce neviem ako ostatní... pseudo obchodníci, vieš, drahý, sú to supy. Nie práve bystré a šikovné supy, no stále. Povedala by som, že ten... obchod s nami dvoma mnohých nepekne prekvapil, pretože bolo jasné, že keď na to dojde, tak znova budeme dva hlavné tunajšie rody. Respektíve jeden s omnoho väčším vplyvom, než tie ďalšie pokope. Zato naši rodičia musia byť nadšení... *Zašteboce počas prestávok cez dojedanie dezertu. Za malý moment začuje... mňaukanie. Temer jej zredne, no rýchlo sa to chystá zahrať do stratena, predsa len, kaziť vzácny pokoj? Naprázdno prehltne.* Prepáč, hneď sa vrátim. *Poponáhľa sa smerom, skade mňaukanie počuje. Akonáhle dobehne k svojej milovanej Bree, zoberie si ju na ruky.* Miláčik, vieš, že nesmieš byť takto hlučná... inak by som ťa musela posielať von alebo, čo horšie, zbaviť sa ťa. *Pohladí ju.* Alebo... mu ukážeme aká si hodná jeho... aspoň menšieho rešpektu. *Vpochoduje do obývačky, kde svoju roztomilú guľku položí na pohovku.* Drahý, hádam by sme sa mali o mojom... zdroji šťastia konečne porozprávať bez hádok, vyhrážok a škrtení sa.
...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama