Pravda

16. dubna 2018 v 3:24 |  Inez a Frederick
Frederick Sciorradh Adler *Stále tomu celkom nemôže uveriť. Prečo to spravili? Veď je to šialené! Ona je šialená! Ani mu nenapadne zamyslieť sa pri tej myšlienke nad sebou. Znova si číta niekoľko rokov starý novinový výstrižok a fotku, ktorá hovorí jasne. Nemôže to byť nik iný ako ona, a ostatné dokumenty na stolíku pred ním to len potvrdzujú. A vie to ona? Jediné čo ho teraz trápi, hlavne preto, že nevie, aký účinok tieto informácie budú mať. Fyzickú tortúru si žiaľ musí odpustiť, aj keď povedal čo povedal... blázon takýmto spôsobom nie je. Nahne sa k poháru a dopraje si riadny dúšok, celý týždeň je to jeho prakticky jediné potešenie.* Už nech je doma, *zamrmle, neveriac, že to vyslovil nahlas.*


Inez Soith Cresswell *Čím sa viac autom približuje k ich majestnátnemu domu, o to jej srdce bije divšie. Akosi sa obáva, čo ju doma očakáva, každopádne vsádza na to, že jej ,,drahý" ešte doma nebude uberať z kyslíka a má pár hodín k dobru, kým sa nevráti z práce. Hej, to je ono, na to sa spolieha. Nasucho prehltne, keď zaparkuje a pociťuje kardinálnu žalúdočnú neurózu, ktorú potrebuje pomaly rozdýchať. Otvorí si dvere a vyjde, na zadných sedadlách má kopec nových šiat, ktoré chcela pôvodne pre momentálnu o dosť zväčšnenú veľkosť, ale keď ona ich nechce nosiť tak krátko... pre krásu sa musí trpieť a radšej sa do toho nejako pofidérne narve, než nosiť nevkusne voľné šaty. Hrdelne si vzdychne, zatvorí za sebou a podíde k vchodovým dverám. Vyzerá o kúsok lepšie, ten týždeň starania sa iba o seba si užila, vážne potrebovala kus pokoja, ale akoby to z nej zase odchádzalo, keď stojí tesne pred prahom ich domu. Odomkne celá nesvoja dvere a opatrne, potichu vkĺzne dnu, rovnako opatrne ich i zatvorí. Prejde o kúsok ďalej, dokiaľ neuvidí... Doslova jej zovrie srdce a všetka ,,farba" z nej zlezie, zahryzie si do spodnej pery. Už sa mu nemá ako dostať z očí, preto...* Myslela som si, že... budeš v práci. *Nesmelo hlesne a snaží sa si udržať aspoň kúsok pokoja. Tie papiere... asi si to ten parchant zobral domov.*
Frederick Sciorradh Adler *Asi by si mal dávať pozor na priania, nepekne často sa mu tie čo s ňou majú súvis plnia. To tiché otvorenie a okamžité zatvorenie dverí bez klopania nemôže byť totiž nik iný ako jeho milovaná snúbenica. Pokojne si sedí v kresle ((vieš jak http://i.imgur.com/0MrJd.jpg )) až kým ju neuvidí. V očiach sa mu nebezpečne zablysne, to Ghelgath ju prišiel pozdraviť. Viac ale svoj hnev neprejaví, aspoň teraz nie.* Vitaj, zlatko. To je prekvapenie, však? Zobral som si dnes voľno, aby som ťa zastihol hneď ako sa vrátiš. *S prvými slovami sa postaví a vykročí ku nej, a hneď ju láskyplne objíme.* No hovor, ako si sa mala? *chytí ju za ruku a vedie ku kreslám a pohovkám, a hlavne ku kôpke papierov.*
Inez Soith Cresswell *Všimne si, ako sa mu zablyslo v očiach a popri tom mimovoľne ustúpi o jeden krok vzad. O to viac ju prekvapí jeho vľúdny hlas a vrúcne oslovenie, okamžite jej dojde, že to vonkoncom neveští nič dobré.* To mi je náhoda... *Okomentuje terajšiu situáciu potichu, skôr pre seba, než aby to počul aj on. Akonáhle ju objíme, tak mu má chuť sa vytrhnúť, lebo jej rázom prejde chlad po chrbáte. Avšak nie je spôsobený nim samotným, je to skôr to, čo na ňu mohol, asi pripravil, zatiaľ čo bola preč. Času mal viac než dosť. Ustrnie a ani mu sprvu neodpovie, len čaká, kedy jej tú ruku zláme na tri rázy. No nič sa nedeje.* Ach, no, skvele. *Odpovie mu stroho, dokiaľ sa usádza na pohovku, to ešte ide, ale dostať sa z nej, až to je adventúra. Automaticky si jemne pohladí brucho, ktoré jej začína pomaly zavadzať a snaží sa zistiť, prečo ju ťahá k tým papierom.* Fakt nemám náladu na riešenie nejakých kríz a financií, tak ma toho radšej ušetri...
Frederick Sciorradh Adler Skvele? Super! Lebo mám pre teba nejaké správy, aby si sa čo najskôr dostala do reality. *Hlas má sladký ako med, úsmev rovnako. Sadne si oproti nej, v rukách má opäť ten výstrižok čo skúmal tesne pred jej príchodom.* Pozri čo som našiel! *Strčí jej ho pod nos a prstom behá po postavách a ňom.* Aha, toto malé si ty! A toto vyššie tvoj brat, ale nie Isaac, on je tvoj nevlastný brat. Neviem ako sa volá tento, môžeš si to ale prečítať, je to celé o tebe. A o tvojich biologických rodičoch... *Odmlčí sa a zahľadí sa na ňu.* Lana.
Inez Soith Cresswell *Hej, očakávala to, že na ňu niečo prichystal, ale nastolí kamennú tvár. Pri jeho provizórnej ,,heuréke!" iba spýtavo nadvihne pravé, jemne klenuté obočie, ale akonáhle vidí akýsi výstrižok z novín, ktoré nevyzerajú byť novších dát, ba práve naopak. Vtedy sa jej obočie vráti do ,,pôvodnej polohy" a ona vyzerá každou sekundou rozrušenejšie a bledšie.* Čo za sračky mi tu hovoríš... *Vysúka zo seba s hnevlivým tónom a vzápätí znie o niečo menej sebavedomo. Tuší, oč sa jedná. Dopne jej to pri spomenutí biologických rodičov a toho... mena. Okamžite ju obleje horúci pot.* Daj... daj mi to! *Nestráca ani zlomok sekundy a už mu to vydrapí z ruky. Keď bola v puberte, tak sa prehrabávala rodičom vo veciach a akosi sa dostala k tomu, že nie je ich. Že Walter nie je jej otcom, rovnako Debra jej matkou, Isaac jej bratom... ale že jej matkou je akási Skyler, ktorá ju mala veľmi mladá, no o to mladšia mala jej skutočného brata, zatiaľ čo jej otcom bol nejaký feťácky psychopat s pochybnou povesťou. Vraj nejaký Hank, alebo ako. To je jediné, čo vie. K inému sa ona samotná nedostala. V kútiku duše dúfala, že jej to raz prezradia, alebo ešte lepšie, povedia jej, že je to omyl... no ako počula niektoré ,,vskutku nenápadné" konverzácie jej rodičov a pár Isaacových narážok, tak všetko tomu nasvedčovalo. Ona to chcela zistiť čoraz väčšmi a uchýlila sa k neveľmi pekným veciam, ale nedočkala sa, preto časom jej úsilie opadlo a pokúsila sa na to zabudnúť. Nie je žiadna Lana, je Inez. Nie je dcéra feťákov, ale úspešných osôb. Ale on jej teraz ukázal toto a všetko sa jej to vrátilo. Očami hltá každé slovo. Článok rozpráva o tom, že mladá žena bola brutálne zabitá niekým s nie práve skvelou povesťou, pravdepodobne preto, lebo im niečo dlžila. A jej dve malé deti - šesťročný syn a štvorročná dcéra - boli toho svedkami a v jej krvi strávili dva dni, kým ich našli. A ďalej nič. Jej oči spočinú na fotke. Nie... vlastne áno, je to ona, ale stále tomu nedokáže uveriť. Cíti, ako to na ňu dolieha, preto mu to vráti a uhýba pohľadom, pričom nesúhlasne krúti hlavou.* Neverím ti, ty bastard. *Precedí jedovato cez zaťaté zuby.*
Frederick Sciorradh Adler *Je naozaj zvedavý, či to vie a či to vôbec prizná, alebo je to prekvapenie aj pre ňu. Skúma jej tvár, kútik pier, len nedávno vyliečený, sa mu zdvihne v miernom úškrne, a nijak jej nebráni v prevziatí dokumentu, o pravosti obsahu ktorého nemôže pochybovať. Keby sa ho aj pokúsi zničiť, je to len kópia. Jedna z viacerých. Ďalej z nej nespúšťa pohľad, ani keď dočíta a vráti mu to. Ticho sa zasmeje.* To viem. Ale toto som nenapísal ja. Ale ak by si predsalen pochybovala... *načiahne sa pre iný z papierov,* rodný list. *Položí jej do lona iný lístok. Pritom mu pohľad padne na jej brucho a máličko sa zamračí... teraz musí vyriešiť toto.* A tu je dokonca rodný list tvojho brata. Aha, Eldes sa volá. Potom tu mám tiež pár dokumentov o adopcii, a ďalej, čo by ťa asi viac zaujímalo a prinútilo ťa uveriť mi... *do rúk vezme nie práve najmenšiu kôpku listov,* korešpondencia medzi mojím a tvojím otcom. *Hodí jej aj to na nohy, až sa pár zošmykne na pohovku. Meno mu padne práve na meno "Lana", no len sa pohodlne rozvalí, čakajúc, čo spraví.*
Inez Soith Cresswell *Jeho síce tichý, ale stále smiech ju bodajú presne tam, kde to chce. Hryzie si do spodnej pery a keď jej ,,podaruje" rodný list, s nechcene trasúcimi sa rukami si ho zoberie a začne čítať. 21.11., rok sedí, to všetko čo ďalej číta, po tomto nemôže pochybovať, že je ,,kukučkou". Čoraz menej sa jej darí tváriť sa nedotknuto a potláčať slzy, obzvlášť preto, ako sa na ňu pozerá. Ako víťaz. Na odpornú, prašivú handru, teraz to cíti ešte pichľavejšie a ostrejšie, než kedykoľvek predtým a to je čo povedať. Keď si preberá rodný list svojho skutočného brata, tak už sa jej tie slzy nechcene priam rynú po lícach a ona sa ich márne pokúša zastaviť, naozaj mu nechce robiť dobre tým, že to vidí. No aj tak sa nevyhne jeho nechutnému výsmechu.* Kto si myslíš, že kurva si? Ak to... ak to aj /je/ pravda, TY nemáš žiadne právo mi to oznamovať! *Každým ďalším slovom je jej hlas hlasnejší, ale zároveň aj rozrušenejší.* A netvár sa, ako keby som bola najposlednejší bastard a teraz odo mňa náhodou niečo chytíš! *Čítalo sa jej to hrozne. Ako aj to čím sa agresívne prehrábava teraz. Jej otec ju ani poriadne nechcel, bol to idiot zapletený do mnohých nie práve legálnych vecí a keď sa narodila, tak zdrhol a jej matke nechal na krku jednak kopu dlhov, tak aj dve malé deti. Na čo aj dobre doplatila, lebo ju pár jeho ,,známych" pre tie dlhy zabilo a malo úplne na háku, že ich vidia aj ony. Nezabili ich, ale zostali tam ako také handry v jej krvi, dokiaľ ich úplne ochromené nenašli. Skvelé. Krásna minulosť. A zatiaľ čo ona bola adoptovaná, jej brat musel ísť do ústavu. Ako sa písalo aj v jednom z listov, verilo sa, že to on bude ten šialený, na ktorom to zanechá poriadne stopy a dali ho do ústavu, no o /Lane/ mysleli, že ju bude možné zachrániť. /Nestalo sa, lebo to ona je ten sociopat./ Vtedy vyprskne do niečoho s nádychom zúfalstva, smútku, hnevu...* Nenávidím ťa! Prečo mi to vôbec ukazuješ?! *Zvrieskne po ňom a lapá po dychu, pričom ju nepekne pichne v spodku brucha, nač sa zaň musí dosť kŕčovito chytiť, obzvlášť jej nie je dobre, cíti, ako jej tepe v hlave, zatiaľ čo sa jej do nej valí krv a ona v sebe dusí obrovský hnev.*
Frederick Sciorradh Adler *Slzy. Konečne sa ich dočkal. Nemôže s pomôcť, vyžíva sa v pohľade na ňu, ako sa trasie, a jej rozrušený hlas, ktorý sa márne snaží zakryť krikom, je pre neho anjelskou hudbou.* Kto som? Tvoj budúci manžel. Ktorý má právo vedieť, kto je jeho snúbenica v skutočnosti, a! Keď som to tak čítal, nemal som z toho pocit, že by si sa to niekedy mala od svojich milovaných rodičov dozvedieť. Nebojím sa, že od teba ja niečo chytím. Skôr sa bojím o to decko, čo v sebe nosíš. *Tón hlasu sa mu zmení na vážny. Je dosť chytrá na to, aby to sama dávno pochopila. Ani ním nehne, keď po ňom zvrieskne, až po chvíli sa k nej nahne, a to si všimne, ako sa chytila za brucho.* /*Ty*/ nenávidíš /*mňa*/? /*Ja*/ ti chcem len pomôcť! Lebo ak by sa toto dostalo do rúk niekomu inému... Tentoraz mi nevrav, že mi ide len o moje záujmy. Vždy je lepšie vedieť viac ako by si chcela, ako nič. *Hľadí jej do očí, pričom v nich nevidí nič dobré, no to ho teraz nezaujíma. Chytí ju do náručia a bez slova ju vynesie na poschodie do spálne, kde ju uloží do postele.* Viac láskavosti odo mňa nečakaj. *Odvráti sa od nej a prisunie jej stolík s kópiami čo nechal tu hore.* Príjemné čítanie, *povie a vypochoduje z izby. Na tvári sa mu chtiac-nechtiac objaví úškrn. Ďalší bod preňho.*
...
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama