RPG- Brat

16. dubna 2018 v 3:38 |  RPG záznamy
Miestnosť: Pub U šialenej čarodejnice
Hráči: Mirana Christie Taylor, Ryan Taylor Davedien
Dátum: 15. 6. 2013


Mirana Christie Taylor *V elegantných šatách, s baretkou na hlave pomaličky popíja z pohára s krvou v ruke. Barman po nej čudne pokukoval už keď vošla, no keď prišla bližšie, spoznal ju a jej zovňajškom a objednávkou sa viac nezaoberal. Ona sa tým ale netrápi- mamička na nákupoch, ktorá má zaslúženú chvíľku oddychu. Znova si trocha odpije a poobzerá sa okolo seba. Nebola tu ani nepamätá. No príliš sa to tu nezmenilo- puch stále rovnaký, možno zariadenie je zas o niečo ošarpanejšie. Z mysle sa jej vynorí spomienka na menšiu demoláciu spred mnohých rokov a pousmeje sa, s pohľadom upreným kamsi do neznáma.*
Ryan Taylor Davedien *S nechuťou z tepla, ktoré sa mu vôbec nepáči, sa konečne došuchce k pubu nasledovaný ako inak Lynxom. Až keď vôjde dovnútra sa mu na tvári usalaší aspoň o niečo spokojnejší výraz pri pomyslení na whiskey s ľadom. No ten výraz kamsi zmizne, keď mu do nosa udrie štipľavý zápach. Ešte viac sa zamračí, keď nájde jeho pôvod, konkrétne upírku popíjajúcu podľa všetkého krv. Mirana? Spýtavo pozrie na Lynxa, ktorý mu drgne do nohy. Občas mu lezie na nervy, že ten chlpáč cíti na čo myslí a v tomto prípade to bola myšlienka hneď sa zvrtnúť a ísť piť radšej domov. No premôže svoj, pravdepodobne strach zo stretnutia so sestrou a usadí sa vedľa nej, zatiaľ čo barman už automaticky k nemu posunie pohár so zlatavým alkoholom a ľadom. Zatiaľ ostane ticho, čakajúc, či ho Miri vôbec spozná. Nakoniec, poznajú sa nanajvýš tak z čias keď ho učila v škole a od vtedy sa trochu zmenil.*
Mirana Christie Taylor *Zo spomínania ju vyruší vrzgot otváraných dverí, ktorý by sa dal ľahko odignorovať, no pach, ktorý so sebou privedie, už nie. Sprvu pokrčí nosom, potom zauvažuje, či ho nepozná a pootočí hlavu, no keď zistí, že jej nepríde nijak známy, vráti sa k svojmu poháru. Jej ignorácia je ale zbytočná; osoba podíde až k nej, dokonca si aj prisadne. Príde jej to zvláštne, že od nej neťahá radšej čo najďalej (čo by spravila ona) a nakoniec na príchodzieho predsalen pozrie. A ostane veľmi prekvapená, keď ho takmer okamžite spozná. Aj keď je to už poriadne dlhá doba, čo sa videli.* Aha, ktože sa nám tu nalieva už za dňa.. Ale aspoň kvalitou, *uznanlivo pokýve hlavou pri pohľade na whiskey v jeho pohári.* Ryan, však? *spýta sa pre istotu, no nemyslí si, že by sa bola zmýlila.*
Ryan Taylor Davedien *Averzia voči tomu hnusnému upíriemu pachu pretrváva len chvíľu, kým sa nedonúti sústrediť len na vôňu obsahu jeho pohára a vlastne aj sestričkin nápoj mu zavoní lákavo, no na ten sa nesústreďuje, pre istotu. Keď sa konečne dočká, že ho osloví a zjavne aj spoznala mierne sa usmeje, aj keď to je skôr nervózny úsmev.* Povedzme, že k tomu mám pár pádnych dôvodov. A áno, Ryan. *Prikývne vnímajúc Lynxovu blízkosť, aby ostal pokojný. A hoc sa snaží sebeviac v hlave sa mu vynárajú obrázky z tej noci kedy ju napadol. Z tej noci, kvôli ktorej teraz nevolí tak sladko elfsky, ale páchne upírkou.* Miri, ak ma pamäť neklame, že? Som rád, že sa stretávame konečne aj inde ako na hodinách. *Povie s úsmevom, no uistenie sa o jej mene mu príde zbytočne. Vie to až príliš dobre. S labužníckym výrazom si odpije z chladeného alkoholu.*
Mirana Christie Taylor *Všimne si rysa, ktorý sa od neho ani nepohol, pousmeje sa a znova pozrie naňho.* To poznám. A niekedy stačí len jeden.. veľmi.. pádny, *povie pomaly a potrasie hlavou, aby zahnala tie dotieravé spomienky a napije sa. Radšej sa teda venuje Ryanovi. To oslovenie ju prekvapí, čo v jej výraze aj vidno.* Hm, tak si ma volal aj keď som bola ešte tvoja profesorka? *trocha sa nakoniec uškrnie.* Podobne. Vždy ma poteší, keď sa stretnem s bývalými študentmi. Tak.. ako sa žije mimo múrov Belfirinu? *spýta sa s úsmevom a zvedavo.*
Ryan Taylor Davedien *Sleduje jej pohľad na Lynxa a podvedome ho pohladí po hlave, ktorú si chlpáč oprel o jeho koleno.* Dúfam, že ti nevadí. *Povie potichu.* To áno, niekedy naozaj stačí jeden jediný. *Pritaká, no potom si prikáže prestať myslieť, pretože jedným dôvodov prečo sa nalieva je práve aj to, čo sa stalo z Miri. Pri jej prekvapenom výraze sa musí pousmiať.* Nie, vtedy si bola pani profesorka. Miri len keď som hovoril s Naysou alebo mamou. *Odpovie s úškrnom, no ten po vyslovení posledného slova zmizne. *Chýba mi prefektstvo, ale práca na ministerstve dáva dosť zabrať než aby som mal čas plakať za bezstarostnosťou študenta.
Mirana Christie Taylor *Záporne pokrúti hlavou.* Nie, vôbec nie. Ale ak by si mal ty strach.. tak mám svoje, *začervená sa a nadvihne svoj pohár. Ten elixír, čo jej dal Mike, naozaj pomáha a teší sa, že už môže dávky znižovať. Len neprítomne prikývne, no potom si všimne jeho úsmev. A ostane prekvapená ešte viac, no to pohasnutie úsmevu zaregistruje veľmi dobre. Zvyšok jeho slov viac-menej prepočuje, zaujíma ju niečo celkom iné. Pozorne si ho začne obzerať, a netrápi sa tým, že mu to môže byť nepríjemné. No zbadá to, čo hľadala. Istú podobnosť.. vlastne s oboma..* Ja hlúpa.. *vydýchne a pery sa jej rozšíria v úsmeve a ten prejde do veselého smiechu.* Taylor Davedien! A ja som si myslela, že som svojho bračeka najmladšieho ešte nikdy nevidela! *Nemôže uveriť, že jej to nikdy nenapadlo. A celkom sa za to za seba hanbí.* Ospravedlňujem sa.. ale naozaj som netušila, že to ty si môj brat, *tvár jej opäť zaleje rumenec, teraz ale o čosi výraznejší.* Tak ministerstvo.. *vráti sa k predošlej téme.* Ako mama, *to len tak šepne.*
Ryan Taylor Davedien Nie, nebojím sa oňho. Na večeru by si ho mohla mať jedine cez moju mŕtvolu.*Povie pokojne a s úsmevom. Ale klamal by keby tvrdil, že mu to ani na okamih nenapadlo. Potom sleduje ako si ho prezerá a tak trochu očakáva, či jej zasvieti žiarovka s kýmže to práve hovorí a úprimne sa usmeje, keď Miri naozaj príde na to, že jeho priezvisko nie je len zhoda náhod.* No v podstate, nie je na tom nič čudné. Keď som bol na tvojich hodinách v skutočnosti som vtedy mal mať nanajvýš rok-dva. A ja som tiež mohol niekedy pani profesorku po hodine počkať, aby som lepšie spoznal aj druhú sestričku. Ale to vieš, mladý vlkolak mal na mysli všetko len nie ostávanie dobrovoľne v škole kým to nebolo nevyhnutné. *Uškrnie sa, no potom zas trochu zvážnie. Možno keby sa snažil ju viac spoznať už v škole tak vtedy, pri splne, by poslúchol svoje podvedomie a nechal ju tak a ona by bola stále tou sladko voňajúcou elfkou.* Neospravedlňuj sa, je to v poriadku. Aspoň ma môžeš spoznať už ako rozumnejšieho a nie to drzé chlapčisko neochotné poslúchať. *Dodá s miernym úsmevom. Zakaždým keď sa nadýchne sa mu pripomenie, čím Miri je a hoc na to myslieť nechce je mu až hnusne z toho ako bezstarostne s ňou hovorí.* Oddelenie záhad, presnejšie. *Povie hrdo.*A ty stále učíš?
Mirana Christie Taylor *Jej beztak dobrá nálada sa ešte zlepšila. Pozorne ho počúva a začuduje sa, keď počuje že v časoch štúdia mal byť len malé decuľo.* Ale, aj ty si zázračne vyrástol? *spýta sa. Aj keď vlastne.. nespomínal jej Kolirien niečo o tom?* Ja len dúfam, že mojej Karou sa nič čarovné nestane a vyrastať bude tak ako má.. pekne pomaličky, nech si ju poriadne užijem, *usmeje sa. Nad jeho ďalšími slovami sa krátko zasmeje.* Vôbec sa ti nečudujem. A nie je to tak len u vlkolakov, *spomenie si na svoje študentské časy a zvedavo nakloní hlavu, keď tak odrazu zvážnie. Ale nepýta sa.* Tak drzé chlapčisko? Ale študent si bol vzorný, *pochváli ho s úsmevom.* Och, tak to sa na prácu asi viac pýtať nebudem, čo? *uškrnie sa.* Ako sa to vezme.. Od premeny som v škole ani nebola, len teraz, pred pár dňami. Ale miesto je stále moje, takže v ďalšom ročníku si ich všetkých vezmem do parády.
Ryan Taylor Davedien Hej zázračne, v deň keď si ma mamka doniesla z nemocnice. A o pekných sedemnásť rokov, takže som vhupol do najlepšieho veku. *Povie so smiechom, na to prvé ráno keď sa po ňom mama oháňala pálkou spomína viac než rád.* Och. Takže už zase som strýko? S Naysou mi ale obe nejak zabúdate oznamovať, že budem strýko. *Zavrtí nad tým hlavou a zatvári sa naoko dotknute.* Ale Karou, veľmi pekné meno. Budem vás môcť prísť navštíviť? Nech si pozdravím neterku. *Opýta sa s miernym úsmevom. Aj keď nevie, čo je to najlepší nápad. Predsa len, nevie naisto kto Miri premenil a riskovať, že ho ten upír spozná ak vtedy cítil jeho pach. Ale už len pre ten pocit viny chce s Miri tráviť viac času ako kým bol jej študent.* Veru drzé. A ďakujem, snažil som sa. Nakoniec, čo iné mi ostávalo? Teda, aspoň v škole som ako prefekt musel budiť dojem poctivého študenta. *Zaspomína si na to keď sa skutočne vzorne správal len na hodinách, ak nepočíta dejiny mágie kde s veľkou radosťou mamke demonštroval svoju nespokojnosť so zmenou jej zamestnania.* No asi nie, teda pýtať sa môžeš, či odpoviem je druhá vec. *Nevinne mykne plecami a vyplazí jej špičku jazyka.* No tak snáď ťa budú poslúchať a ak nie, pohroz im, že máš brášku vlkolaka. *Zaškerí sa a znovu si odpije.* Miri? Viem, že to je asi nepríjemná otázka, ale kto ťa vlastne premenil? Čítal som report, ale veriť tým článkom je dľa mojej mienky občas diskutabilné. *Vie, že je bláznovstvo v tom rýpať, ale ona zjavne ani len netuší, že ten vlkolak čo ju napadol sedí práve vedľa nej.*
Mirana Christie Taylor *Keď sa začne smiať, pridá sa k nemu.* Tak to si ťa mamka fakt ani neužila, *povie s úsmevom. Na jeho otázku rýchlo prikývne, no následne sa mierne začervená.* Och, odpustíš mi to? Nabudúce to budeš vedieť medzi prvými! *sľúbi a na tvári sa jej znova objaví ten živý, najšťastnejší úsmev ako vždy, keď sa hovorí o Karou.* Vďaka. A samozrejme, že áno. Hneď ako sa vrátim späť do Witchwoodu. Bolo treba zväčšiť domček, takže teraz bývam u Ariho, ale so začiatkom nového školského roku som späť. *Široko sa usmeje, keď hovorí o ešte študentských časoch, a na jeho vyplazený jazyk si len povzdychne.* Ale vyskúšať to môžem, *rozhodne sa.* Keby len brášku! Aj sestričku, ja som upír a snúbenec tiež. Pokúsi sa byť niekto drzí, *uškrnie sa a počas chvíľky ticha dopije krv a pohár odsunie. Rozmýšľa, či si ešte dá, ale zatiaľ to nechá tak. Zvedavo sa otočí späť k bratovi keď ju osloví a počúva jeho otázku. Úsmev jej ale pohasne. Zahryzne si do pery a uhne pohľadom.* To je.. Ale prepáč, nemôžem ti to povedať. Sľúbila som.. *pozrie mu do očí, s prosbou, aby sa v tom viac nevŕtal.*
Ryan Taylor Davedien No neužila a ledva som začal chodiť do školy odpratal som sa na pol roka do Írska, takže otec ma vlastne ani nevidel.*Pri tej spomienke sa prestane smiať, no úsmev mu ostane.* Samozrejme, že odpustím. Ale iba ak naozaj do budúcna budem medzi prvými. *Uškrnie sa a dopije whiskey s gestom barmanovi, že na dnes výnimočne stačí.* Dobre teda, tak budem čakať sovu s pozvaním. *Povie nadšene. Aj keď pri vedomí, že si bude musieť zvyknúť na ten štipľavý pach, keďže bude v dome plnom upírov, sa musí uškrnúť. No tak ako mu nevadil dom plný elfiek vie, že pre Miri si vytvorí imunitu aj na jej nový pach.* Iste, stále zabúdam, že Naysa je chlpáč. Ach, bude mi chýbať ten váš sladký elfský pach, pri oboch. *Uškrnie sa aj keď oči mu ostanú pri tých slovách priam chladné.* Prepáč, nebudem sa viac na to pýtať. Niektoré veci je asi lepšie nechať pod rúškom tajomstva. *Prisľúbi s vážnou tvárou. Takže naozaj nevie, že som ju napadol ja... Pomyslí si a aj keď vie, že to voči nej nie je fér a správne, odľahne mu, že o tom nielenže nevie nikto z Witchwoodu ale ani ona sama. A v tom okamihu sa rozhodne byť jej najlepší bráško s pocitom, že to je to jediné a najmenej čo môže pre Miri urobiť bez toho, aby vedela, že svoju milovanú rasu stratila kvôli nemu.* Som rád, že som ťa stretol, ale tá krv mi narobila chute, takže sa poberiem než začnem slintať nad prítomnými. *Povie ospravedlňujúco s pohľadom zabodnutým na jej prázdny pohár a pomaly vstane.* Do skorého videnia sestrička, budem sa naň tešiť. *Podíde k nej a dá jej pusu na líce. Keby ho poznala skôr, asi by pochybovala o jeho zdraví, keďže takéto správanie vôbec nie je jemu vlastné. S úsmevom hodí drobné na pult a nasledovaný Lynxom sa poberie preč rýchlejšie ako prišiel, keďže ho skutočne začne hnať hlad po čerstvom mäse.*
Mirana Christie Taylor *Pri spomenutí Írska jej pohľad ožije.* Och, tam som bola! Nádherná krajina! A dokonca som sa naučila aj tancovať, *zasmeje sa. Začína si zvykať, že po istom čase sú spomienky na mŕtvych naozaj nie len deprimujúce a smutné, ale človeka (alebo čokoľvek) potešia a vyčaria mu úsmev na tvári.* Sľubujem. Hlavne o tebe už viem, a ak budúci pôrod nebude taký dramatický ako tento, budeš to vedieť možno aj ako prvý! *zasmeje sa a prikývne, že sovu určite dostane. Ale trocha ho ľutuje, v tom upíriom dome mu asi príjemne nebude. Len sa usmeje, keď spomenie, že ani ona, ani Naysa už elfky nikdy nebudú.* Mne to chýba tiež. Stále.. *prizná sa a na chvíľu sa zapozerá na pult. Prikývne, keď jej sľúbi, že na jej premenu sa už zaujímať nebude.* Tak to bude lepšie. Keď to nebude nik vedieť, *povie potichu a pousmeje sa. Pohľad jej padne na prázdny pohár od krvi, keď sa rozhodne odísť, no nezdržiava ho, len sa pobavene zaškerí.* Podobne. Milé zistenie, že to ty si ten môj nepoznaný braček. *Zachichoce sa, keď jej dá pusu na líce a na rozlúčku mu veselo zamáva.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama