RPG- "Mama je mŕtva"

8. dubna 2018 v 11:06 |  RPG záznamy
Miestnosť: Nequiel Residency (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Naysa Nequiel
Dátum: 2. 6. 2013


Mirana Christie Taylor *Prešlo už niekoľko dní odkedy sa vrátila do Witchwoodu a stretla sa s Naysou, ktorá na jej nápad pristúpila len s kompromisom. Súhlasila s ním, ale len preto, že pochybuje, že sa mama s jej novým vlkolačím životom zmieri. Čakala ale, že to vybaví skoro, no zatiaľ žiadne informácie neprichádzajú. Rozhodla sa teda znova ju navštíviť, tentoraz ale sama. Premiestni sa pred pozemok a okamžite ju ovalí ťažký vlkolačí.. smrad. Čo si bude nahovárať, keď je Naysa vlkolak, jej pach nikdy za príjemný považovať nebude. Prejde ku vchodovým dverám a už zvonka cíti, že tam Naysa je. Hlasno zaklope na dvere a čaká, kedy jej niekto príde otvoriť.*
Naysa Nequiel *Z čítania ju opäť raz vytrhne klopanie. Rose už má kľúče, takže to musí byť niekto viac-menej cudzí. Zhlboka sa nadýchne a na tvári sa jej usadí úsmev i napriek nepríjemnému upíriemu pachu. Sestra je predsa len sestra. Teší sa jej návšteve a dokonca jej možno povie aj tú správu, ktorú sa dozvedela od Rose. Hoci najlepšie by to bolo prebrať najprv s Elchanom. Ale nemá chuť to s ním rozoberať. Natešene teda podíde k dverám.* Vitaj sestra!* uškrnie sa na ňu, krátko ju objíme a ustúpi z dverí, aby mohla vojsť.*
Mirana Christie Taylor *Nečaká dlho, keď zacíti, ako sa Naysin pach približuje. Na tvári sa jej rozleje úsmev, keď sa dvere otvoria a vidí v nich vysmiatu sestru.* Ahooj! *Objatie jej rada opätuje a potom vstúpi za ňou do domu.* Tak ako? Bola si s mamou? *začne bez okolkov. Veď musela vedieť, prečo prišla. Teda okrem toho, že ju aj chcela vidieť.*
Naysa Nequiel *Rýchlo za sestrou zavrie dvere a odprevadí ju do obývačky. Trochu sa však zarazí pri sestrinej úprimnosti. Alebo skôr zvedavosti? To je jedno. Bude jej to musieť povedať.* Ono... V podstate som s ňou odvtedy nebola,* začne potichu, keď sa usadí do kresla oproti nej. Rovno jej i sebe vyčaruje šálku čaju, keďže ani jedna nemôžu alkohol.* A..No...Ja...* začne koktať a vidieť na nej, že toto je vážna vec.* Miri.. Pozri.. Ide o to, že s mamou sa už nikdy nestretnem...* povie priamo a zadíva sa jej do očí.*
Mirana Christie Taylor *Vojde za sestrou do domu až do obývačky a posadí sa na pohovku. Tvári sa trpezlivo, aj keď v skutočnosti je nedočkavá. Naysine slová ju ale prekvapia. Otvorí ústa, no hneď ich aj zaklapne, lebo pokračuje, aj keď koktavo a ona celkom nechápe, kam tým smeruje. Načiahne sa za čajom a napije sa, no pohľad z Naysy nespúšťa. Ani šialku nepoloží, ani keď Naysa dohovorí, len na ňu mlčky, nechápavo pozerá.* Nikdy nestretneš? Ako to? Prečo? *spýta sa, aby si na tie otázky nemusela odpovedať sama. A domýšľať si veci, ktoré sú predsa nemožné..*
Naysa Nequiel *V očiach sa jej po Miriných slovách objavia slzy. Nechce jej to povedať, no na výber nemá. Musí to vedieť.* Ja... Ono ide o to, že mama je už mŕtva,* povie nakoniec, hodiac do seba celú šálku čaju. Nedokáže nič nerobiť a dokonca musí aj pohľad sklopiť. Nechce vidieť jej reakciu. A teraz je zas raz vďačná, že už nemá empatiu. Stačí jej vlastná bolesť, ktorú pri tých slovách a myšlienkach cíti.*
Mirana Christie Taylor *Slzy v sestriných očiach jej neprídu ako dobré znamenie, aj tak si ale situáciu naplno uvedomí až keď tie slová počuje. Bez pohnutia na sestru hľadí, jeden by si myslel, že je naozaj socha, ani nedýcha. Nakoniec pomaly pokrúti hlavou, a krúti a krúti, neschopná tie slová prijať.* Nie.. nemôže.. nemôže byť mŕtva. *Oči sa jej zalesknú, ale tvár jej ostane suchá. Neplače, ale vo vnútri cíti nekonečné prázdno. Nevie, či sa takto cítila aj po smrti rodičov či Alexa, ale asi nie, lebo to by z nej neostalo už nič.* Ako? Kedy? A čo Kolirien? *potichu sa spýta pár otázok, ktoré môžu vyznieť chladne, keď Naysa nevidí do jej vnútra. A teraz.. ktovie či má vôbec ešte empatiu. Tak by určite vedela, čo sa v nej práve odohráva.*
Naysa Nequiel Je to pravda,* povie tichým hlasom, stále hľadiac do zeme. Až keď sa Miri spýta pár otázok, dvihne zrak a zadíva sa do jej modrých očí. Sťažka prehltne a potom sa potichu ozve.* Neviem kedy presne. Je to už nejakú dobu. A ako?* spýta sa sarkasticky.* Náš dedko sa s ňou pochytil, neudržal sa a dobodal ju nožom. Sám sa priznal. Aj som ho bola pozrieť. Vyzeral skutočne ako nejaký psychopat,* oboznámi sestru s informáciami, ktoré dostala od Elcha. A vlastne aj od starého otca.* S Kolirienom som sa odvtedy nevidela. Ale myslím, že to znáša veľmi ťažko. Možno Ryan by o ňom niečo vedel...* povie nakoniec, dávajúc tak sestre najavo, že ich brat už o tom tiež vie.* Chýba mi...* ozve sa po chvíľke pre človeka nepočuteľným hlasom.* Ale možno je to takto lepšie. Aspoň sa nikdy nedozvie, aký netvor sa zo mňa stal....
Mirana Christie Taylor *Opätuje sestre smutný pohľad a potom len zo začiatku mlčky počúva. Pri spôsobe, akým jej matka umrela sa ale neudrží a postaví sa, v očiach má pohľad ktorý by v okamihu zabil každého, kto by ju naštval čo i len maličkosťou. A to, čo teraz počula maličkosť rozhodne nie je.* Kto?! Kde je? Žije tá špina ešte? Lebo dlho nebude, *zaškrípe zubami. Hruď sa jej prudko dvíha, na dieťa si ani nespomenie. Ovláda ju len krvilačnosť a túžba po pomste. Čo tam po tom, že chcela mame nahovoriť, že je mŕtva. Že ju tak máličko nenávidela, že ju tak rýchlo odpísala kvôli niečomu, za čo ona nemohla. Ublížili jej, zabili ju.. jej.. otec?? Len akoby z diaľky počuje to o Kolirienovi a ich bratovi. Trasie sa od rozrušenia, a najradšej by šla hneď toho netvora zabiť, rozsekať, upáliť, zjesť... čokoľvek, len aby trpel. Od sadistických myšlienok ju vyruší až Naysin tichý hlások. Pozrie na ňu a nemá síl, aby ju odignorovala. Pristúpi k nej a opatrne ju objíme.* Nie je.. a ty nie si netvor. Nikto tu nie je netvor, len ten, čo ju.. čo jej ublížil. *Nedokáže to povedať nahlas.* Ona by to pochopila.. zmierila by sa s tým.. *Oči sa jej znova začnú plniť slzami, no von stále nepustí ani jednu.*
Naysa Nequiel Mal by byť už v Londýne. Tam ho odviedli,* odpovie na sestrinu otázku a celkom ju prekvapí jej reakcia. Prisudzuje to však skôr jej novej rase, ktorá je rovnako krvilačná ako ona sama. A predsa ako rôzne reagovali - ona si to nechcela pripustiť, Miri by okamžite ich starého otca zabila.* A neviem, či ešte žije. Ale nemienim to ani zisťovať. Nech si aj zhnije v tej base!* odfrkne si a keby nebola v dome, asi by si aj odpľula. Pri sestriných povzbudivých slovách sa trochu usmeje. No vie, že matka by to tak pokojne neprijala.* Sama dobre vieš, že s tým by sa nikdy nezmierila. Rovnako ako s tebou,* povie jednoducho a opätuje jej objatie. Tento raz si však dáva pozor, aby ju nerozpučila či neublížila dieťaťu.* Ale ešte som neriešila pohreb. Chcela som počkať aj na teba a Ryana. Takže to môžeme vybaviť spolu,* usmeje sa na sestru. Snáď oni traja zostanú navždy spolu.*
Mirana Christie Taylor *Hneď ako počuje to miesto, v hlave sa jej roztočia koliečka a vybaví si milión spôsobov, ako sa k tej beštii dostať a skoncovať s ňou.* Vedela by som o mnohokrát zaujímavejších spôsoboch smrti, ako doživotie v base, *zavrčí, no snaží sa upokojiť. Ako kvôli sestre, tak aj kvôli dieťaťu. Na jej slová nereaguje. Vie, že má pravdu, sama to vravela.. ale keď je tak krásne myslieť si, že raz by sa s mamou znovu normálne stretla, bez toho, aby jej vyhadzovala na oči jej rasu a "nechutné" potreby. Ale to už a nestane. Mama je preč. Navždy. Nepustí Naysu, je jej dobre v jej objatí. Prikývne na slová o pohrebe.* Som rada, že si počkala. Nebude to ako so Xamim. *Spomenie ich druhého, teda vlastne prvého bračeka.*
Naysa Nequiel *Nad sestriným vrčaním sa musí zachichotať. Je asi rovnako milá ako ona sama. V niečom sa predsa len podobajú stále, hoci ich rasy hovoria niečo iné. Keď vidí, že ju Miri nejako stále nechce pustiť, nevadí jej to. Dlho s ňou nebola a aspoň takto si môžu vynahradiť ten čas.* Ja rada,* povie potichu a vtisne jej na líce pusu. Aspoň je menšia šanca, že by sa pri prípravách na pohreb psychicky zrútila. Dve, či dokonca traja to zvládnu isto. Nakoniec sa zadíva sestre na brucho.* Tak.. Kedy to konečne príde?* uškrnie sa na ňu. Vlastne si ani nepamätá, či Miri hovorila o svojom vlastnom stave.* A potom ti ešte čosi prezradím,* diabolsky sa jej zablysne v očiach, no snáď ju to veľmi neprezradí.*
Mirana Christie Taylor *Pousmeje sa, keď zacíti na líci pusu od sestry. Zvládnu to. Budú musieť. Podržia sa navzájom. Nehovorí nič, až kým sa nespýta na dieťa. Tvár sa jej rozžiari, ako vždy keď sa na chvíľu prestane trápiť pochybnosťami ohľadom otcovstva. Predsa bude jej.* Necelé tri mesiace. Doktor ma stále niečím straší po tom, čo sa dozvedel že som raz potratila, ale ja sa cítim skvelo, nemám žiadne problémy, je úplne kľudné. *S láskou si jemne pohladí bruško a potom zdvihne zvedavý pohľad.* A čo také? Ale nič zlé, však? *spýta sa s menším strachom, ale Naysin pohľad prezrádza, že to bude nejaká dobrá správa.*
Naysa Nequiel *Pozorne ju počúva. Ona má do pôrodu ešte aspoň nejakých šesť-sedem mesiacov. Ak dačo nezje či nevypije a tie dva drobce v jej brušku neporastú rýchlosťou blesku.* Tak to som veľmi rada. A hlavne som rada za teba a za Ariho,* usmeje sa na sestru a potom na chvíľu zmĺkne. Na sestrinu otázku záporne kývne hlavou.* Hmm... Ako to povedať... Asi sa okolo mňa začalo pohybovať veľa žien, ktoré čakajú bábätká a nakazili ma,* snáď z toho pochopí, na čo myslí. Hlúpa predsa nie je.* Dvojnásobne,* dodá a dvihne pred sestru ukazovák a prostredník. Presne tak to ukazovala aj Elchanovi. Pri tej spomienke sa musí usmiať.*
Mirana Christie Taylor *Usmeje sa, no je v tom úsmeve trocha smútku, ktorý sa jej nepodarilo zakryť.* Ja tiež.. Konečne budeš tetou aj ty, *uškrnie sa. Všimne si to pokrútenie hlavy, no viac ju zaujíma, čo sa teda dozvie. Nepotrebuje veľa nápovedí, pochopí hneď ešte predtým, ako zbadá tie dva prsty. Nadšene zvýskne a tuho ju objíme, na chvíľu ignorujúc stav ich oboch.* Dvojičky! Zasa! Och, gratulujem, ani si nevieš predstaviť, ako sa teším spolu s tebou. *Táto správa jej poriadne zdvihla náladu. Vlastné dieťa, plus bude tetou ďalším dvom stvoreniam.. akoby im nejaké vyššie mocnosti chceli vynahradiť všetku tú bolesť a smrť, čo sa okolo nich usadila.* Kedy si to zistila? *spýta sa zvedavo, pretože to na nej vlastne ani nevidno.*
Naysa Nequiel Na to tetovstvo sa teším. Hoci pri Reynardovi mi to celkom ide. No aj tak... Ešte by to chcelo neterku,* žmurkne na sestru a keď sa jej správe poteší, zachichoce sa. Čakala presne takúto reakciu.* Áno, zasa,* pritaká na jej "dvojičky!".* Hm... Asi pred mesiacom? Dvoma? Neviem presne,* povie neutrálne a mykne plecami.* Elchanova maminka mi to oznámila, že to videla vo hviezdach. A celkom som sa toho desila, lebo som vedela, že Elchan ďalšie deti nechce,* ani nevie prečo, no povie jej to.* Takže som sa dosť bála mu to povedať. Ale musel si to aj sám všimnúť. Ranné nevoľnosti boli na každodennom poriadku a aj moja zväčšená chuť do jedla. A potom neustále pitie kakaa,* jemne sa začervená, keď sestre vymenuje všetky svoje príznaky.* A najskôr to aj ťažko zobral. Bojí sa toho. No verím, že to obaja zvládneme. Veď predsa... Ja už mám dve deti, on má dve deti.. A ďalšie dve prídu...* povie trochu so starosťou v hlase. Stále si nie je istá, či ich Elchan vôbec bude mať rád.*
Mirana Christie Taylor *Uškrnie sa.* Ešte neviem, čo tu bude. Ale bola by som rada, keby dievčatko. *Prizná.* Vážne? Ale veď náš.. aj váš život je dlhý, určite sa tým stvoreniam poteší, *povzbudivo sa na sestru usmeje a krátko sa zasmeje, keď jej vymenuje všetky príznaky, aj pitie kakaa.* Ja som sa to zas snažila čo najlepšie utajiť.. Ariho mama je ale príliš všímavá.. a chápavá, *povzdychne si.* Ale nakoniec mi pomohlo, keď som sa mohla zdôveriť niekomu ešte pred Arim. *Starosť v Naysinom hlase sa nedá prepočuť. Celkom to ale nechápe.* A čoho sa bojíš ty? Sú to predsa tvoje deti. A ak on už žiadne nechcel.. mal si dať pozor. *Pokrčí plecom a usmeje sa.*
Naysa Nequiel Bojím sa len toho, že ich nebude chcieť,* povie potichu a prehltne tú menšiu hrču v hrdle. Môže len dúfať, že si ho tie stvorenia samé získajú. Inak nevie, ako by to zvládla. Ešte raz slobodná mamička a bez akejkoľvek podpory... Bolo by to ťažké.* Miri? Čo keby sme sa išli trochu prejsť? Čerstvý vzduch nám neuškodí a stavíme sa za Ryanom,* navrhne, pomaly sa postaví, čakajúc, či sestra bude súhlasiť.*
Mirana Christie Taylor *Pokrúti hlavou a jemne ju objíme.* Akoby ich nemohol chcieť? Budú predsa po tebe, *žmurkne na ňu.* A ak budú tak úžasné ako Tytil s Izi, bude ich milovať, *usmeje sa na ňu. Jej návrh jej príde fajn, a tak sa hneď sa za ňou postaví.* No jasné, prečo nie? Rada by som sa s ním už konečne osobne spoznala, *máličko sa zamračí. Príde jej to divné, že so svojím bratom stále nebola. Alebo bola, len o tom nevie? Ktovie.*
Naysa Nequiel *Poteší sa, keď sestra súhlasí. Chytí ju za ruku, rýchlym pohybom nechá Elchovi odkaz, keby sa vrátil a potom ju už ťahá von dverami, aby sa mohli pokojne porozprávať. A aspoň sa bude obom lepšie dýchať. Ten smrad je fakt nevydržateľný....*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama