RPG- Návrat

5. dubna 2018 v 17:17 |  RPG záznamy
Miestnosť: Nequiel Residency- rezidencia rodiny Nequiel (rpg) Pub (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen, Naysa Taylor, Elchanan Nequiel
Dátum: 13.-20. 4. 2013


Mirana Christie Taylor *Je to už vyše pol roka, čo ušla s Arim do Fínska. Za ten čas si už takmer úplne zvykla, že je upírka, že už vždy bude prahnúť po krvi, no tiež sa naučila, že sa to dá ovládať. A dokonca jej to ide. Tie malé výlety v posledných dňoch ju presvedčili, že na návrat je pripravená, a popravde, aj keď sa tu cíti veľmi dobre, chýba jej život vo Witchwoode. Hlavne Naysa, s ktorou sa plánuje stretnúť ako s prvou. A vlastne jedinou.. zatiaľ. Poslala jej sovu, že sa s ňou chce stretnúť v pube a aby o tom nikomu nevravela, no jej odpoveď u prekvapila. Dala jej adresu, ktorá jej len matne niečo hovorí, ale netuší, čo tam nájde. Napriek tomu jej to nevyhovárala. No keď sa čas ich odchodu blíži, začína byť nervózna.* Čo ak to nezvládnem? *šepne smerom k Arimu a otočí sa k nemu, pozrúc mu do očí. Nechce zlyhať, hlavne preto, že má ešte isté plány a neovládnutie situácie by jej odvahu riadne podkopali.*
Armas Jari Kappanen *Len pred pár dňami mu Miri povedala, že sa chce vrátiť. Prekvapilo ho to, myslela si, že bude chcieť ostať dlhšie. Ale nebránil jej v tom. Práve naopak, chce aby sa vrátila do "normálneho" života, sám dobre vidí, že táto odlúčenosť jej neprospieva. Len ten návrh bol taký nečakaný, že sa jej to najprv snažil akoby vyhovoriť, no len si chcel byť istý, na koľko vážne to myslí. Ako začali už vážne plánovať návrat, všimol si na nej neistotu. A znova ju počuje v tej otázke, ktorú omieľa už týždeň.* Zvládneš to. Budem pri tebe. A Naysa spraví čokoľvek, aby ti to uľahčila. Som si istý, že toho vášho geniálneho elixíru má plné fľaše, *uškrnie sa, pritiahne si ju k sebe a zľahka pobozká na pery.* Nedovolím nič, čo by ti mohlo ublížiť. Či hocikomu, kto ti je blízky. Vieš to, však? *pozrie jej do očí a pohladí ju po tehotenskom brušku.*
Naysa Taylor *Dosť ju prekvapila tá nečakaná sova od Miri. Nevidela ju, odkedy sa udialo to u Sigiho. A chýbala jej. No posledný deň či dva nemyslí na nič iné, iba si vyčíta to, prečo chodila do lesa a prečo tam zostávala. Nič by sa z toho všetkého nestalo, keby tam nešla.* Keby bolo keby...* povzdychne si snáď už miliónty raz sediac v posteli. Normálne nemá chuť ani jesť. Avšak myšlienka na stretnutie so sestrou ju rozveselilo. Keď to však oznámila Elchovi, že chce ísť z domu preč, hoci len do pubu, zatrhol to jednoduchým, no ráznym nie. Nakoniec si od neho vyprosila aspoň povolenie, aby mohla prísť Miri za ňou. Aj preto teraz netrpezlivo sedí na posteli a uši má nastražené ako skutočný pes.* Kedy už prídeš?* povzdychne si, objíme si kolená a zahľadí sa na skriňu oproti posteli.*
Elchanan Nequiel *počuje naysine tlmené slová cez otvorený oblok. už nevydržal tú napätú atmosféru a tak radšej šiel dozadu na dvor von, podriapať sa s tigrami. stále mu však neschádza z mysle. keď sa na ňu pozrie, vidí to čo včera, smútok... a aj keď chce byť s ňou a túži po nej, ten pohľad nedokáže vydržať. lebo vie, že sa tak cíti kvôli nemu. ale aj kvôli prekliatej kirre. na ramenách zacíti ťažkú Guntherovu labu, pričom ho zvalí na zem a oslintá mu polovicu tváre.* Už neotravuj, *povie mu tichým smiechom* idem dnu. *očkom pri tom mrkne na Ritu rozvaľujúcu sa na slnku a následne vojde dnu. už je teplo. jar konečne prichádza, aj preto bol vonku bez trička, iba v tenkých plátených nohaviciach. ako náhle však vojde do domu, objíme ho príjemný chlad obývačky. podíde k baru a naleje si pohár whiskey. pri tom však pozrie na hodiny nad krbom, ktoré hlásia že čo chvíľa by mala prísť tá jej pijavica. práve tá, ktorá ju spolu so siegom pripravila o život. pri tej spomienke zavrčí a doslova sa s pohárikom v ruke rozvalí v kresle, dívajúc sa tvrdým pohľadom na dvere vo vstupnej hale*
Mirana Christie Taylor *Nevie prečo, ale jeho slová ju zakaždým upokoja. Áno, bude s ňou.. a pre Naysu je stále sestra. Nepomôže si, musí sa pri pripomienke toho smradu uškrnúť.* Áno, to sa na ňu celkom podobá, *súhlasí a po tvári sa jej rozleje úsmev, keď ju pobozká.* Áno, viem, *prikývne a usmeje sa, keď ju pohladí po bruchu.* Mali by sme ísť. Lebo si to ešte rozmyslím, *povzdychne si, skontroluje si vrecká, či na žiadne maličkosti nezabudla, chytí Ariho za ruku a predstaví si miesto najbližšie adrese, ktorú dostala od sestry. Hneď nato aj cíti, ako sa premiestňujú a do nosa jej udrie zmes pachov, známych, neznámych, lákavých, odporných... No potlačí to, nerozoznáva ich a rozhodným krokom si to namieri k domu črtajúcemu sa obďaleč. Len jeden pach, známy a nepríjemný, nevie potlačiť, ani spomienky, a začína rozmýšľať, či sa nepremiestnila na zlé miesto.* Vlkolaci, *povie do ticha. No, aspoň niečo, čo ju pri možnej slabej chvíľke môže odradiť.*
Armas Jari Kappanen *Jej úsmev ho poteší, no súhlasí s tým, že by už mali ísť. Stisne jej ruke, keď ich premiestni, a okamžite zacíti všetky tie pachy. Snažil sa ju pripraviť na všetko, skúmavo sa na ňu zahľadí, no nevidí nič, čo by prezrádzalo, že má problémy.* Presne, *prikývne a v duchu sa poteší, že sa dokáže sústrediť práve na ten pach. Kráča vedľa nej, stále ju držiac za ruku a čím sú bližšie, tým zvláštnejšie mu príde, že necíti žiadneho elfa.* Je to naozaj tu? *spýta sa, no to už dokráčajú k veľkému sídlu. Zacíti nejaké zvieratá, no ignoruje to a podíde aj s Miri ku vchodovým dverám.* Pripravená? *kútikom oka na ňu pozrie, no nečaká na odpoveď a zaklope.*
Naysa Taylor *Už si skoro aj začne hrýzť nechty. Ani vlastne nevie, ako ich stretnutie dopadne. No musí to zvládnuť. Pozitívne je, že ju isto nenapadne.* Och.. Nezvládnem to..* povzdychne si práve vo chvíli, keď sa jej do uší cez pootvorené okno dostanú zvuky. Okamžite vyskočí na nohy, keď spozná sestrin aj Ariho hlas a mieri rovno ku schodom a k vchodovým dverám. Medzitým sa sama sebe čuduje, že sa nerozpleskla na zemi ako nejaká žaba, keď zakopla o kadejaké haraburdy, čo tu zrazu pred ňu vyskočili. Keď však začuje klopanie, zamrzne na mieste.* Nie.. Nechcem ju vidieť.. Nezvládnem to..* povie potichu a počuť jej v hlase strach a smútok. Aj preto nakoniec zostane na mieste a iba si sadne na prvý schod. Ona teda nebude dvere otvárať. Ešte k tomu sa jej do nosa dostane aj ten nehorázny smrad, ktorý tu doteraz nebol.*
Elchanan Nequiel *keď začuje hlasy, arogantne nadvihne jedno obočie a v tom sa mu cez otvorené okná dostane do nozdier ten odporný a neznesiteľný štipľavý pach.* Och bože, *zvolá otrávene,, keď uvidí naysu sedieť na schodíku* neseď tam ako nejaké decko a otvor jej, keď už si ju zavolala sem! *povie jej otráveným hlasom, no hneď na to do seba vleje celý pohárik a s hlasným výdychom sa postaví. to ho s tým inak dobre nasrala, že chcela ísť von... veď ešte nie je ani celkom v poriadku! ťažkými krokmi sa poberie k dverám a potom rázne a dokorán otvorí, dívajúc sa im striedmo do očí. je mu jedno, že je ochranca a mal by byť príkladom vzorného správania. na just sa teatrálne nadýchne, dívajúc sa niekam ponad ich hlavy a potom ich vpustí dnu, rukou mávnuc na naysu sediacu na schodoch, ktorá sa im okamžite naskytne pre dokonalý pohľad*
Mirana Christie Taylor *Spomína si, kam presne ju to Naysa poslala, a aj keď sa jej to nezdá, je to to miesto. Pochybnosti počuje aj v Ariho otázke.* No.. áno. *Necíti ani Naysu, ani ten jej flakónikový smrad. Len vlkolačí smrad, plus nejaké ďalšie pachy, ktoré ju ale nezaujímajú a ľahko sa ignorujú. Odrazu takmer zastane, keď sú už ozaj blízko, no Armasova ruka ju potiahne a tak doklopká až ku dverám. Nadýchne sa.* Áno. Nie. Neviem, *zamoce sa, no to už vidí a počuje ako klope. O chvíľu na to začuje zvnútra nejaké hlasy, jeden úplne tichý, druhý naopak, hlasný a nepríjemný. No to čo počuje ju utvrdí v tom, že sú na správnom mieste. Počká, a odrazu sa dvere otvoria a von sa vyvalí ešte viac toho odporného pachu. Preglgne, ovládne sa a nepokrčí nosom. To "privítanie" ju nepoteší. Prečo je tu niekto ďalší?? To nepochopila jej jasnú prosbu, že sa s ňou chce stretnúť sama? A prečo ju nikde nevidí, ani necíti?* Kde je... *začne bez pozdravu, keď ten chlap ustúpi a im sa naskytne pohľad do domu. Najprv vôbec nechápe. Naysa. Na schodoch. Je tam, vidí ju... ale prečo ju necíti??* Čo.. čo to má znamenať? *pohľad prenesie zo sestry na toho nepríjemného, no znova pozrie na ňu, keď jej tak pomaličky začne dopínať..*
Armas Jari Kappanen *Tlmene sa zasmeje, keď sa zakokce, no aj tak to už nepomôže, zvnútra počuje hlasy a o chvíľu sa aj dvere otvoria. Je prekvapený asi rovnako ako Miri. Ako prvá sa stihne ozvať ona, no aj keď ich istým spôsobom pozve dnu, nespúšťa z neznámeho nedôverčivý pohľad. Dnu sa pozrie až keď začuje Miri. Pozrel by sa aj skôr, ale ten pach.. A takmer okamžite mu dôjde, prečo Naysa zmenila miesto stretnutia, prečo nie je sama a prečo mu nedošlo skôr, že ju vlastne cíti.* Vlkolaci, *ticho zopakuje to čo Miri povedala, keď sem prišli. Skloní sa k nej.* Hlavne nehysterči, *šepne len pre jej uši, a spýtavo hľadí raz na jedného, raz na druhú.*
Naysa Taylor *Dobre, bol nahnevaný, keď sa ho to pýtala, no dúfala, že ho to už prešlo. Ale čakala, že k nej príde a nejako ju povzbudí. Pohladenie, bozk, slová.. Čokoľvek, len aby sa nebála. No miesto toho na neho iba nemo vyvalí oči, keď počuje jeho otrávený hlas. Ani sa však nestihne pohnúť, keď sa nakoniec sám vyberie ku dverám. Otvoriac dvere, do nosa sa jej dostane neskutočný štipľavý zápach, nasledovaný známymi hlasmi. Zhlboka si povzdychne a postaví sa, aby pozdravila svoju sestru. No nedokáže to zniesť a nakoniec ticho zavrčí. Prekvapí sa. Ešte seba nikdy nepočula vrčať a rovno jej aj ruka vybehne k ústam.* Prečo tak nehorázne smrdíte?* žiadne ahoj, rada vás vidím. Prinútili ju ich pachy zavrčať. Tak musí vedieť prečo. Spýtavo však pozrie aj na Elchana, či jej neodpovie skôr ako oni dvaja.*
Elchanan Nequiel *toľko reakcií naraz, pričom on má príležitosť všetko nakoniec pekne s uchechtnutím skomentovať preto aj na miraninu otázku len zaškerí či veselo, alebo len naschvál pobavene, pri jej otázke sa len zaškerí, pri chlapíkovom zhodnotení, že sú vlkolaci sa uškrnie ešte viac* Postreh, *zamrmle si popod nos ticho, no aj tak mu je jedno, že ho počujú všetci traja. pri jeho slovách aby nehisterčila sa len zasmeje. no už naozaj pobavene, pričom sa so smiechom otočí aj k nayse* Prepáč.. ja len.. *pokrúti hlavou* smrdia lebo sú to proste upíri. *povie jej veľavravne a potom si sadne na schodík, hneď vedľa nej* Na to si zvykneš časom, zlato. *povie jej a potom pozrie na jej sestru a toho spoločníka* Takže, aby ste pochopili. Mirana, *pohľadom vyhľadá oči jej sestry* iste poznáš Kirru, takže si vieš isto domyslieť, že tomuto tu je na vine Kirra. Chcela Naysu zabiť, avšak našiel som ich skôr a Naysu zachránil. Lepšie povedané premenil, aby som ju zachránil pred smrťou. *ujasní im celú situáciu maximálne pokojným hlasom a potom pozrie na naysu*
Mirana Christie Taylor *A dopína jej a dopína... až sa takmer premiestni späť odkiaľ prišli, keď sa skloní k jej uchu a niečo jej zašepká. Urazene k nemu zdvihne pohľad, ale nemá od hysterčenia ďaleko. Mlčky pozerá na toho stále neznámeho chlapa, len-len sa udrží, aby pri tóne, akým povedal to "upíri" urazene neodfrkla a medzitým sa stihne čudovať, odkiaľ vie jej meno, keď ona nevie jeho. Alebo hej? Nestihne ale začať rozmýšľať, keď zachytí jeho pohľad a počuje jeho slová. Zas tá Kirra, pomyslí si. Kto to, dočerta, je?? Nemusí to ale vedieť, zvyšok jeho slov je úplne jasný. Až nechutne jej to pripomína to, čo sa stalo jej. Len ona skončila ako upírka, a jej sestra ako vlkolak.* Kto je to táKirra? *spýta sa, no pohľad už má na Nayse. Aj keď ovzdušie nie je práve príjemné, spraví niekoľko krokov dnu.* Naysi.. sestrička, *pokúsi sa na ňu usmiať cez závoj sĺz, ktoré sa ktovie kde vzali. Ignoruje ten pach a pristúpi úplne k sestre a objíme ju, ako jej to len veľké brucho dovolí. Ona upír, Naysa vlkolak. A mama elfka. Ktovie, či odpísala už aj ju, pomyslí si, a tuhým objatím dáva Nayse vedieť, že je s ňou, že jej to nikdy nebude vyčítať, že ostala len sestrou ako aj predtým ona.*
Armas Jari Kappanen *Prevráti očami nad smiechom toho chlapa. Očividne Naysinho chlapa. Nesympatický až strach.* Ten pravý sa ozýva, *zamrmle, ale tak aby ho počul. Počúva jeho vysvetlenie a pri spomenutí mena "Kirra" hodí pohľad na Miri, no tá nevyzerá, že by vedela, o kom hovorí. Ostane ticho, až kým sa neozve Miri s otázkou, ktorá prebehla mysľou aj jemu. Odrazu sa pohne od neho. Váhavo k nej natiahne ruku, no nevyzerá, že by sa na ňu chcela vrhnúť. Vrhnúť s úmyslom ublížiť jej. Pousmeje sa, keď ju objíme, a vojde dnu aj on a zavrie dvere.* Kedy sa to stalo? *spýta sa a je mu jedno kto mu odpovie.*
Naysa Taylor Takže... Ja ju budem už vždy takto cítiť?* opýta sa s pohľadom upretým na Elcha. Z jednej strany je to pozitívne. Z tej druhej ju to mrzí. Ako elf bola možno pre Miri nevhodnejšia. No ako vlkolak ju zase bude odpudzovať. Keď Elch len v skratke spomenie udalosti nedávneho večera, znova ju to len zamrzí. Prečo nezostala sedieť doma na riti?* Kirra je Lexine dvojča,* povie jednoducho a sestre opätuje objatie, hoci ju dačo riadne začne tlačiť do brucha. Keď sa pozrie na to, čím ju to Miri tlačí, prekvapene zhíkne a kúsok od nej odskočí.* T-to čo je? Teda.. Viem, čo to je.. Alebo si aspoň myslím čo to je.. Ale..* začne zmätene hovoriť, ukazujúc na Mirine bruško.* A nemáš, prosím ťa, niečo, aby si mi tak nesmrdela?* dosť nešťastne sa jej spýta a znova namieri pohľad na Elcha. Nevydrží to tu asi dlho. Má chuť dakam utiecť. Ten štipľavý smrad ju k tomu núti.*
Elchanan Nequiel *sledujúc to ich dojímavé divadielko len nadvihne obočie a letmo pozrie na miranine brucho. len dúfa, že okolo neho takéto niečo pôjde veľkou obklukou! Nechce už dieťa, za žiadnu cenu. nie. stačia mu dve. a nayse tiež. preboha, štyri deti dokopy, strašné. zaregistruje však otázku toho upíra, tak sa na neho pozrie a odpovie mu už celkom normálnym hlasom* Pred štyrmi dňami. *to je skrátka celý on. vtipkuje, je ironický, ale potom sa unormálni.* Naysa ešte nie je celkom v poriadku. Má za sebou... ťažký spln. *dodá s jemnými ťažkosťami na čo pozrie na naysu a opäť sa uškrnie* Zlato, na to neexistuje nič. Buď si zvykneš, alebo nezvykneš. *povie jej otvorene, pričom aj krátko mykne plecami a potom prejde do obývačky* Mimochodom, cíťte sa tu ako doma. *povie, pričom si začne nalievať whiskey a následne sa vyberie opäť k nim, dávajúc nayse bozk na líce* Idem do pracovne, pozhovárajte sa. *povie jej a veľavravne sa pri tom na ňu pozrie. tým dvom upírom venuje iba krátky pohľad a následne zmizne na chodbe vedúcej do jeho pracovne*
Mirana Christie Taylor *Konečne sa dozvie, o kom to toľko počúva. Dvojča.. má pocit, že niečo také už možno aj počula, ale.. nemôže si pamätať všetko. Poteší ju, keď jej Naysa opätuje objatie, aj keď v takejto blízkosti.. no keby to nie je ona, ani sem nevstúpi. Zľakne sa jej zhíknutia a vystrašene pozerá, čože sa stalo. Všimne si ako ukazuje na jej brucho a začervená sa.* No.. je to to, čo si myslíš, *usmeje sa a dúfa, že to nie je príliš kŕčovitý úsmev. Na jej otázku a nešťastný pohľad len pokrúti hlavou, jej drahý odpovie za ňu.* Nesťažuj sa.. ani ty mi práve nevoniaš, *uškrnie sa. Ale keď má pravdu povedať, je oveľa radšej, keď ju Naysa, ako to povedať, odpudzuje, ako keď by mala riskovať, že na ňu znova zaútočí. Zachytí vlkolakove slová a konečne si aj spomenie, že ho pozná. Z videnia a rozprávania.* Vďaka, *prehodí jeho smerom a keď zmizne v chodbe, obráti sa späť k sestre.* Takže to je ten tvoj snúbenec? Hmm, Elchan, nie? *tým menom si nie je istá.*
Armas Jari Kappanen * Štyri dni.. no, mohla Miri aspoň varovať, že sa niečo zmenilo, pomyslí si. Tiež sa uškrnie, keď sa Naysa posťažuje na ich pach. Sestry to budú mať hold ťažké. Len prikývne a vlkolakov odchod inak odignoruje. Pristúpi k dievčatám na schodoch a sadne si k Miri, pričom ju objíme a pohladí po brušku. Jemu ale ten jej nepodarený úsmev neujde ani zboku, no nedáva to najavo.* Dúfam, že svadbu ste ešte nemali. Lebo by ste ju museli zopakovať, špeciálne tuto pre Miri, *uškrnie sa a pripomenie jej jej vyvádzanie po troch mesiacoch, keď jej napadlo, že by sa na ňu mohla sestra vykašľať a vydať sa bez jej prítomnosti.*
Naysa Taylor *Započúva sa do všetkých tých slov naokolo. Pozorne vníma každé jedno, a keď sa jej do uší dostane informácia, že s tým zápachom nejde urobiť nič, sťažka si povzdychne.* Hold.. Asi si budem musieť zvyknúť, keď ťa nechcem stratiť,* usmeje sa na Miri, no stále je v tom úsmeve badať, že je ešte nesvoja. Veď je v podstate pri zmysloch len jeden deň. A nedokáže to zatiaľ ovládať. Odprevadí očami Elchana za roh a potom sa venuje svojim návštevníkom. Celkom však zabúda na zdvorilosť.* No.. Tak to ti ďakujem. Včera mi ešte Elch vravel, že voniam dobre.. Asi to chce sprchu,* dobre, pokúša sa nejako odľahčiť situáciu, tak to snáď pôjde. Pri Ariho slovách sa zasmeje.* Nie, ešte sme ju nemali. Nedovolila by som si vás nepozvať,* žmurkne na oboch a potom chytí sestru za ruku. Pri jej chladnej pokožke jej na tele vyskočia zimomriavky.* Tak.. Kde si bola? A prečo sa vraciaš takto utajene?
Mirana Christie Taylor *Až sa jej slzy zalesknú od dojatia, keď počuje, že ju jej sestra nechce stratiť.* Pri tebe si zvyknem na čokoľvek, *znova ju objíme. Tak veľmi jej chýbala!* Aj na toho nie práve sympatického chlapa, *neisto sa uškrnie. To sa tak správa ku každému, či len k upírom? Zasmeje sa, keď spomenie sprchu.* Myslím, že ani to nepomôže, *zruší ju s úsmevom a stále vysmiata prevráti očami, keď Ari spomenie svadbu. Oprie sa o neho, keď ju objíme a vďačne pozrie na sestru.* No, aspoň to budeme mať obe jednoduchšie, *podotkne. Ani jednej nebude hroziť o život. Úplne normálne svadby. Prekvapí ju, akú má Naysa až horúcu ruku. Už si zvykla na tú rovnakú teplotu pri upíroch. Pri jej otázkach jej úsmev zmizne, a povzdychne si, než začne hovoriť.* Bola som vo Fínsku, u Ariho rodiny. Chcela som sa s tebou rozlúčiť, ale nakoniec... som musela odísť náhle. Prepáč, že som sa ti až doteraz neozvala. To utajenie.. myslela som to vážne. Nechcela som, aby niekto ďalší vedel, že som späť, *trocha karhavo na ňu pozrie.* Ale čo už.. snáď o tom pomlčí. Verejnosť by mala vedieť niečo iné. Že sa vrátil len Armas. A ja sa nevrátim už nikdy. *Nechá tie slová visieť vo vzduchu, čakajúc, čo na to jej sestra povie.*
Armas Jari Kappanen *Možno by bolo lepšie, keby sa rozprávajú samé, dokonca jej to aj sám navrhol. No ona chcela, aby bol pri nej. Pôvodne síce kvôli zabráneniu možnej katastrofy, keď sa oňho ale tak pohodlne oprie, už ho ani nenapadne, že by ju pustil. Mlčky počúva ako jej vysvetľuje svoje pohnútky, a na konci pokrúti hlavou. Toto jej jedna z mála vecí, v ktorých s ňou nesúhlasí. Snažil sa jej to vyhovoriť, no ona si proste nedala povedať. Dúfal teda, že sa to podarí Nayse.* Znova ti opakujem.. nezahrávaj sa so smrťou. *Zboku jej pozrie do očí a potom na Naysu, a nebadane pokrúti hlavou, ako nech jej to nedovolí.*
Naysa Taylor *Poteší ju správa, že ani ona ešte nemala svadbu. To by ju dosť mrzelo, keby ju premeškala. A potom už len zvedavo počúva sestrine slová, ktorým však úplne nerozumie.* Ja ho dajako presvedčím,* uškrnie sa na sestru, aby nemala strach, že sa o tom niekto dozvie.* Len mi prezraď, prečo by si sa ty nemala vrátiť?* podozrievavo na ňu pozrie. Nechápe pohnútky svojej sestry. Vtedy však začuje Ariho slová a vidí aj jeho pohľad.* Do šľaka! Mirana Christie Taylor! O čo tu ide?* povie mierne zvýšeným hlasom a znova podvedome od hnevu zavrčí.*
Mirana Christie Taylor *Nadýchne sa. Ťažko sa jej to hovorí, obzvlášť jej, ale už sa rozhodla. Ani Armasove slová s ňou nepohnú. Už sa ju od toho pokúšal odhovoriť poriadne dlho. A bezvýsledne.* Lebo som mŕtva. Nikto nevie čo sa stalo, Ari len prišiel vybaviť veci o predaji domu, vrátení obchodu a podobne. *vysvetlí bez akéhokoľvek prejavu citu. Začuje jej zavrčanie a strhne sa. Tak na toto si bude dlho zvykať..* Ale neboj sa, to len na pár dní. Hlavne nech sa to dozvie mama a.. a Siegfried. *Dodá po krátkej odmlke. Neskôr jej napadlo, že by mohlo byť fajn nahovoriť aj jemu, že je mŕtva. A potom vidieť jeho výraz, keď zistí, že to nebola pravda..*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama