RPG-Odchod

5. dubna 2018 v 17:15 |  RPG záznamy
Miestnosť: Taikatalvi- Miranin dom (rpg)Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 10. 4. 2013


Mirana Christie Taylor *Premiestniť sa jej podarilo presne tam, kam chcela- pred záchod. Niekoľko minút sa jej telo napína dávivými kŕčmi, až úplne vyčerpaná ostane ležať na studených kachličkách. Po ďalších nekonečne dlhých minútach sa jej podarí doplaziť do spálne, kde vezme prútik a pričaruje si fľašu krvi. Vypije sotva polovicu, keď vystrelí späť do kúpeľne na ďalší pokec so záchodovou misou. Tentoraz sa na krv ani nepozrie, vyškriabe sa k umývadlu a pustí si na hlavu úplne ľadovú vodu, ktorou si následne opláchne tvár a vypláchne ústa. Síce nie je chutná, ale aspoň sa nesnaží dostať z jej žalúdka von. Bez krvi sa ale na nohách dlho neudrží a znova skončí na zemi, opretá o vaňu, nechávajúc liečiteľstvo, aby dalo doporiadku jej ubolené telo.*
Armas Jari Kappanen *Hneď ako sa premiestnil pred zadný vchod vedel, že niečo nie je v poriadku. Temný dom ho neprekvapil- mohla spať. Ale kúzla, ktorými ohradil územie domu a záhrady boli porušené. Napriek tomu cíti, že je Miri doma. Potichu sa presunie do spálne a už cestou počuje z kúpeľne tiecť vodu. Na zemi si všime rozliatu krv a bez váhania vletí do otvorených dvier kúpeľne. Na okamih zamrzne na mieste, dúfajúc, že ten pohľad sa mu len sníva.* Miri! *Pribehne k nej, a len jemne sa jej dotkne tváre, pliec a rúk.*
Mirana Christie Taylor *Príjemné teplo sa jej rozlieva po tele a odstraňuje všetku fyzickú bolesť. So zavretými očami počúva tečúcu vodu, ktorú zabudla zastaviť. Niečiu prítomnosť si uvedomí až keď ucíti dotyk na tvári a pleciach a...* Nie! *skríkne a odsotí ho od seba až k protiľahlej stene. Roztrasie sa ako osika, skrúti sa do klbka, pohľad plný strachu a bolesti uprený na osobu pred sebou. Postupne ju začína spoznávať a strach z jej pohľadu mizne.* Ari, *vydýchne s počuteľnou úľavou v hlase. On mi neublíži.. len ma chcel skontrolovať, presviedča sa v duchu, no pri pomyslení, že by sa jej znova dotkol, sa strasie strachom.*
Armas Jari Kappanen *Jej výkrik a odsotenie boli také nečakané, že náraz do steny ani nestihne zastaviť.* Čo stváraš? Veď to som ja! *ozve sa zmätene, a počuje, že ho už spoznáva. Pomaly prejde k umývadlu a zastaví vodu a potom bližšie k Miri, ale len tak, aby ju snáď znovu nevydesil. Robí mu to značné problémy, keďže najradšej by ju chytil, objal a už nikdy nepustil.* Čo sa ti stalo? Kto.. kto ti to urobil? *spýta sa priškrtene, podávajúc jej svoju košeľu.*
Mirana Christie Taylor * Veď to som ja.. spomenie si, ako to už raz počula a strach ju nie a nie opustiť. S veľkými, ešte stále červenými očami ho sleduje, ako kráča k umývadlu a k nej. Mlčí, až kým znova nepočuje jeho hlas a pohľad presunie na podávanú košeľu. Váhavo sa za ňou načiahne a prehodí si ju cez seba, vdychujúc jej vôňu, akoby ju to mohlo zachrániť od spomienok a odpovedí, ktoré si zaslúži. Už mu viac nemôže klamať. Ani "zatajovať pravdu".* Oheň.. všade bol oheň. Pálil a bolelo to.. Nemohla som ujsť, bála som sa. Jeho aj.. aj ohňa, *začne nezmyselne koktať a pritiahne si légy košele, ktorú roztrasenými prstami nevedela zapnúť. Stále cíti jazyky plameňov oblizujúce jej chrbát a jeho prsty driapajúce jej kožu... pevne zavrie oči, ktorými dosiaľ prepaľovala podlahu a znova sa nekontrolovateľne roztrasie.*
Armas Jari Kappanen *Hneď sa mu lepšie dýcha, keď si vezme jeho košeľu, hoci s jej zapínaním sa netrápi. Ale aspoň už nevidí všetku tú krv akoby odnikiaľ. Zranenia sa jej možno vyliečili, v poriadku nevyzerá byť ale ani zďaleka. Nastraží uši, aby zachytil jej slová, ale nedávajú mu zmysel.* Kto "on"? *Potichu zavrčí, keď sa mu vybaví niekto, kto sa rád hrá s ohňom, no aj napriek nesympatiám tú myšlienku zavrhne. Nateraz. Všimne si, ako zavrie oči a roztrasie sa. Nech už jej ublížili akokoľvek, nenechá ju samú triasť sa strachom. Chytí ju tak, aby ho nemohla znova odsotiť ani sa mu vykrútiť a pevne ju objíme, šepkajúc jej do ucha upokojujúce otrepané frázy a čaká, kedy bude schopná rozprávať sama.*
Mirana Christie Taylor *Začuje jeho zavrčanie a vyplaší ju to. Ani na otázku mu neodpovie. Kvôli zavretým očiam nevidí ako sa k nej načahuje, a tak len zacíti, keď ju objíme. V prvom okamihu sa začne trhať a mykať, no jeho tiché slová ju presvedčia, že on jej neublíži, že ju chce len chrániť. Brániť sa prestane aj nedostatkom síl, ktoré jej organizmus nestíha dopĺňať. Po pár minútach vládze rozprávať, ale nevie, čo mu povedať. Trhane sa nadýchne.* Našiel ma v lese. Bol iný ale.. ale presvedčil ma, *začne mu potichu mrmlať na pleci.* Vzal ma do nejakej stodoly či stajne. Bolo tam seno a páchlo to tam po koňoch. Bránila som sa len trochu, myslela som, že to pochopí.. že už stačilo.. No on to tam zapálil. A ja sa tak strašne bojím ohňa.. *Na chvíľu zmĺkne a pokračuje ešte tichšie.* Zahnal ma kúta.. bavil sa. Bol oveľa silnejší a... a... *Ďalšie slová sa stratia v plači, ktorý aj keď netrvá dlho, vyčerpá ju na pokraj síl.* Prečo to urobil? To mu nestačilo to dvakrát? *Ani si neuvedomuje, že to povedala nahlas. A potom že už pred ním nechce mať tajnosti. Žiadne.*
Armas Jari Kappanen *Čakal, že sa bude brániť. Preto ju len zovrie pevnejšie, až kým sa neupokojí. Musí napínať sluch, aby jej rozumel, no už po prvých slovách to oľutuje. Stále ale dobre vie, že mu nepovedala žiadne meno.* Kto, Mirana? Kto to bol? *spýta sa rovnako potichu, no čím ďalej, tým silnejší má pocit, že to vie. Že to vedel hneď na začiatku. Odpovede sa ale nedočká, Mirine slová sa stratia v plači, no on už viac počuť nepotrebuje. Vie si to domyslieť, stačil mu jeden jediný pohľad na ňu. Zaskočí ho ale, keď sa ticho ozve a nechá tie dve otázky visieť medzi nimi. Dlho. Veľmi dlho. Až to ticho pretne on.* Spala si s ním, však? *Uprie na ňu zelený pohľad. Už nepotrebuje žiadne mená, žiadne odpovede. Vie dokonca viac ako by chcel.*
Mirana Christie Taylor *Na jeho otázky mi pozrie do očí. Veď ty vieš, vraví mu pohľadom, ktorý následne zahanbene sklopí, keď vidí, že jej tiché slová neprepočul. Po lícach sa jej skotúľajú slzy a uhýbajúc mu pohľadom, prikývne.* Prepáč.. prepáč mi to.. boli to chyby.. strašné. Ale teraz som to nechcela, naozaj nie, *zdvihne k nemu úprimný pohľad plný bolesti z vlastného zlyhania. Nechce oňho prísť. To by už naozaj spravila čokoľvek, aby skoncovala s týmto prekliatym životom.*
Armas Jari Kappanen *Jej pohľad hovorí za všetko. Vyskočí na nohy, pripravený ihneď ísť za Siegfriedom a oboznámiť ho s takou maličkosťou, ako že toto bolo poslednýkrát, čo si užil nielen s jeho Miri, ale vôbec s niekým. Zbadá ale Mirine slzy a to prikývnutie. Veci, ktoré sa začali krútiť v malom tornáde, popadajú na zem, keď sa skloní späť k Miri a pohladí ju po tvári.* Neospravedlňuj sa. Ja viem, že nie. *Objíme ju a pobozká do vlasov. Ako by si to mohla chcieť, keď si mi takto dopadla? * A teraz sa osprchuj a choď si ľahnúť. Ja si niečo vybavím, a keď sa zobudíš, odídeme, dobre? *pokúsi sa usmiať a postaví sa.*
Mirana Christie Taylor *Strhne sa, keď sa tak odrazu postaví, a nemôže si nevšimnúť veci lietajúce po miestnosti. Prúd sĺz sa ešte zväčší, pretože si myslí, že je to kvôli tomu, že ho podviedla. Keď sa k nej ale skloní a objíme ju, až si vydýchne šťastím.* Ďakujem, *šepne, no odrazu sa zarazí. To keď začuje čo vraví a postaví sa.* Vybaviť? A čo? *Hneď jej ale dopne, ten úsmev nebol práve presvedčivý. Strachom vyvalí oči a prudko pokrúti hlavou.* Nie! Nie, nie, nikam nepôjdeš! *Schmatne ho za ruku, až mu nechty zareže do kože.* Nedovolím, aby ublížil aj tebe. Pôjdeme hneď. Premiestnenie zvládnem a oddýchnem si tam. *Na potvrdenie svojich slov sa rýchlo postaví, čo má za následok, že sa jej zakrúti hlava a zahmlie pred očami a len-len že sa ho stihne včas chytiť a nezrúti sa na zem.*
Armas Jari Kappanen *Na to poďakovanie len pokrúti hlavou. Samozrejme, že sa z jej nevery neteší, navyše keď to bolo so Siegfriedom, ale už to nezmení. A hlavne vie, že sa to ani nezopakuje. Jej reakcia na jeho odchod ho ale tak prekvapí, že ani necíti krv z rán od jej nechtov.* Ublížiť? On mne? Prosím ťa, ani ma nezbadá a bude mŕtvy, *prevráti očami, jej návrh neberie na vedomie. Sprvu. Keď mu doslova padne do náručia, začne svoje plány prehodnocovať. Nechať ju teraz bez dozoru by nebol najmúdrejší nápad. Ale mohol by ju odviesť a vrátiť sa.. ale to by sa to aj tak dozvedela.* Ach, Miri, *povzdychne si, a pohladí ju po chrbte.* Ale raz za to aj tak zaplatí, *šepne jej do ucha a premiestni sa s ňou do stredu veľkolepej vstupnej haly, odkiaľ ju na rukách odnesie do jednej z hosťovských spální, ignorujúc prekvapené pohľady rodiny.*
Mirana Christie Taylor *Na jeho reči nereaguje. Je jej to jedno, proste ho nepustí. To ako stratila rovnováhu jej nakoniec celkom pomohlo, čo hneď počuje v jeho slovách. Slabo sa pousmeje a o niečo zreteľnejšie prikývne. Zaplatí, to áno, ale nie teraz. Odrazu ju premkne odporný pocit a napne ju. Všimne si, že sa premiestnili, no nestihne zaregistrovať kam, keď jej myseľ oblapí ticho a tma a upadne do sladkého bezvedomia.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama