RPG- Pôrod

16. dubna 2018 v 3:34 |  RPG záznamy
Miestnosť: sídlo rodiny Kappanen, witchwoodska nemocnica (rpg), Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 14. 6. 2013


Mirana Christie Taylor *Dýcha plytko, takmer nečujne, suché popraskané pery má pootvorené. Pochlpené vlasy prilepené na čele nevideli hrebeň už celé tri týždne. Presne toľko už nevyliezla z postele. Len jeden deň sa necítila dobre;, a spustila sa celá lavína. Horúčka sa jej znížila len raz- presne týždeň pred termínom. A ten má dnes. A kontrakcie jej začali včera ráno. Odvtedy sa jej stav rapídne zhoršil. Vyprahnuté telo túži po krvi, no ona ju nie je schopná prijať. Väčšinu posledných dní strávila na pomedzí spánku a bezvedomia, až dnes sa zobudila hneď ráno a sama. Inak vôbec nerozlišuje kedy je deň a kedy noc. Prázdny pohľad uprie na obrovské brucho zakryté prikrývkou. Až teraz sa v jej očiach objaví trocha života. Zalejú sa slzami, ktoré už po pár žmurknutiach vysuší horúčka. Po chvíli si uvedomí, že nie je sama. Cíti čísi dotyk, snáď pohladenie po chrbte dlane. Pomaličky presunie pohľad a zabodne ho do jasných zelených očí svojho snúbenca. Dusivo sa rozkašle, ako jej prvý pokus rozprávať nevyjde, no potom z nej začnú vychádzať najprv len chrapľavé zvuky, až nakoniec sa jej podarí správne povedať, čo chce.* Witchwood, *šepne a pokúsi sa mu stisnúť ruku, za ktorú ju drží. Pohľad jej znova ožije a vidieť v ňom prosbu a túžbu, aby bolo jej požiadavke vyhovené.*
Armas Jari Kappanen *Ak si v deň jej "smrti" myslel, že horší pocit bezmocnosti už zažiť nemôže, veľmi sa mýlil. Ten zažíva teraz. Pozoruje Mirino vychudnuté, zúbožené telo a nemá poňatia ako jej pomôcť. Nevie kedy naposledy spal. Kedy jedol, kedy sa od nej pohol. Nikto nevie, čo s ňou je. Doktor márne mieša rôzne elixíry, skúša starodávne zaklínadlá, jej stav nie je o nič lepší. A ešte sa to zhoršilo, keď sa začal pôrod. Našťastie aspoň teraz vedel doktor pomôcť; odďaľuje to, kým sa aspoň trocha spamätá a nebude každú chvíľu upadať do bezvedomia.. Alebo sa o to aspoň pokúsi. Ani tak ale nemôže zaručiť, že ona aj dieťatko prežijú.. Pohladí ju po ruke, keď si všimne, že otvorila oči. Z toho mŕtveho, prázdneho pohľadu sa mu spraví až nevoľno. Vždy keď sa preberie, s nádejou jej pozrie do očí, či v nich neuvidí aspoň o trochu viac života ako minule. A vždy ostane sklamaný. Načiahne sa za ňou a podoprie ju, keď sa rozkašle.* Ticho. Nehovor, *prihovorí sa jej chrapľavo, keďže ani on toho posledné dni veľa nenahovoril. Nakoniec jej ale predsa porozumie. No ani nad tým neuvažuje.* Nie. Nemôžeš cestovať. Ublížila by si si. *Pokrúti hlavou a zľahka sa dotkne jej tehotenského bruška. *
Mirana Christie Taylor *Sťažka sa na posteli povytiahne a pohodlnejšie sa oprie, ak sa v tomto jej stave dá hovoriť o nejakom pohodlí. Niekoľko minút len nahlas dýcha a potom na oplátku pokrúti hlavou ona.* Musím, *vydýchne. Nesnaží sa ho presvedčiť, že na tom nie je až tak zle. Vie, že by to ani nezvládla, ani ho neoklamala.* Prosím, *povie o niečo hlasnejšie a silnejšie mu stisne ruku.*
Armas Jari Kappanen *Bol by radšej, keby sa zbytočne nenamáha a ostane ležať, brániť jej v tom ale nebude. Iné je to ale s tou jej žiadosťou.* Nevezmem ťa do Witchwoodu. Si príliš slabá. A Mike to určite nedovolí... * Čo že nedovolím? ozve sa odrazu od dverí. Zdvihne hlavu a pohľad sa mu stretne s prísnym doktorovým.* Chce ísť domov, *odpovie jednoducho a pozrie na Miri. Áno? Tak čo tu ešte robíme? S pootvorenými ústami sleduje, ako sa k doktorovi zlietajú všetky jeho veci a balia sa do veľkej cestovnej tašky. Kam? K vám či do nemocnice? spýta sa už pripravený a úplne vážny.* No.. do nemocnice.. doma prerábame.. Počkať.. Čo? Nie! Zbláznil si sa? Nemôže sa premiestňovať, zabije ju to! *Nechce veriť vlastným ušiam. Šokovane preskakuje pohľadom z jedného na druhého akoby čakal, že sa obaja začnú smiať a povedia mu, že to bol len vtip.*
Mirana Christie Taylor *Oči sa jej zalejú slzami, keď ju opäť odmietne. Ani si nevšimne, kedy sa v miestnosti objavil aj niekto ďalší, len zrazu začuje známy hlas. Najprv pozrie na doktora a po jeho otázke na Ariho, zvedavá, čo mu odpovie. A ostane veľmi milo prekvapená, keď začuje doktorovu odpoveď.* Ďakujem, *šepne a víťazoslávne sa na Ariho zaškerí. Až potom si uvedomí, že je to jej prvý úsmev za mnoho dní strávených medzi halucináciami z horúčky a prívetivou čiernotou bezvedomia.* Nechcem.. ti sľubovať ani pridať že to zvládnem.. ale aspoň sa pokúsim. *Darmo sa pokúša zakryť slabosť, v jej hlase ju veľmi dobre počuť. Svoje rozhodnutie ale nezmení, keď už dostala súhlas toho, kto je za jej zdravie zodpovedný.*
Armas Jari Kappanen *Žiaden vtip. Len neprítomne pokrúti hlavou a nad Miriným úsmevom sa zamračí. Máš za čo. Ale mali by sme sa už pohnúť, aby nebolo neskoro. Počuje doktora, no ignoruje ho.* Počúvaš sa vôbec? Sotva rozprávaš, nemôžeš sa napiť, nevládzeš sa sama posadiť ani ma poriadne chytiť za ruku. Nezvládneš to! *Postaví sa medzi posteľ a Mikeho.* Nedovolím to. Nedovolím ti zabiť ju, *prehovorí ľadovo chladným hlasom a hľadí mu do očí. Ten mu pohľad opätuje a tón jeho hlasu je rovnako rozhodný. O chvíľu dostane kontrakcie. A tie ju zabijú, ak sa nepremiestnime hneď teraz. A pokojne ho obíde a vezme Miranu do náručia. Ja ju ponesiem a ty nás poveď. Chvíľu ešte váha, no nakoniec nemá na výber. A samú by ju nenechal ani minútu. Rozhodne sa teda veriť Mikeho úsudku, pristúpi k nemu, pevne ho chytí za plece a všetkých troch premiestni do witchwoodskej nemocnice..*
Mirana Christie Taylor *Pokorne sklopí pohľad pri doktorových slovách. No na Armasa pozrie takmer až nahnevane.* Ale ak mám umrieť, tak chcem umrieť tam. *Zvláštny zvuk jej hlasu dodáva tým slovám až prorocký nádych. Čo v tejto situácii nie je práve najvhodnejšie. Hlavne keď o chvíľu prehovorí doktor. Aj keď sa k nej priblíži, aj keď ju zdvihne na ruky, nespúšťa pohľad z Ariho, zvedavá ako sa zachová. Zadrží bolestivý ston, len pery sa jej máličko skrivia, a chytí doktora okolo krku. Pokúsi sa o úsmev, keď sa k nim Ari pripojí, no ten okamžite zmizne vo vlne nevoľnosti len čo sa premiestnia. A potom ostane len ticho, tma a nekonečná bolesť..*

O niekoľko hodín neskôr...

Mirana Christie Taylor *Prebratie bezvedomia je pre ňu väčšinou nepríjemné. To keď je bezvedomie príjemné. Tentoraz je to ale úplne opačne. Bolesť a nevoľnosť pomaly ustupujú, navracajú sa jej zmysly a dokonca cíti hlad. Strašný hlad. Nasaje vzduch, či nezacíti niečo jedlé. A aj, ak za jedlého považuje svojho snúbenca a.. ešte.. nejakého.. upíra..?? Hneď je pri plnom vedomí, sedí na posteli v neznámej izbe a pohľadom pátra po tom známom/neznámom pachu, bleskovo si spomínajúc na posledné udalosti.*
Armas Jari Kappanen *S úsmevom, ktorý mu z tváre zmizol len jediný raz (keď vyhodil sestričku- bola človek) nedokáže spustiť pohľad z toho krásneho stvorenia vo svojom náručí. Karou, prebleskne mu mysľou. Ani nevie, ako na to meno prišli. Ale pamätá si, že sa veľa nasmiali a Miri stále tvrdila, že to bude dievčatko a chlapčenské mená nechcela ani počuť. Pri tej myšlienke zdvihne pohľad a pozrie na svoju snúbenicu, čochvíľa manželku. Bol by rád, keby sa už prebrala. Mrzí, že Karou nevidela ako prvá, ale Mike mu prízvukoval, nech ju "konečne nechá poriadne sa vyspať". A tak spí už dobrých pätnásť hodín. Pohľadom opäť spočinie na dcérke- ako krásne to znie! Už po bohviekoľký raz skúma jej tváričku, maličké prstíky.. Jemné páperie vláskov neprezrádza po kom bude v tomto smere; zatiaľ má vlásky bledunké, ale to sa už po pár týždňoch môže zmeniť. Ústočká, aj keď ešte bábätkovské, majú presný tvar ako Mirine, aj noštek má taký istý rozkošný. No a oči sú bezpochyby jeho. Jasné, zelené, s vejárom svetlých mihalníc naňho zvedavo pozerali predtým než sladko zaspala. Ale aj bez toho si je istý, že je jeho. Cíti to.. Z úvah ho vyruší nečakaný rýchly pohyb, čo mu len rozšíri úsmev.* Dobré ráno, mamička, *uškrnie sa a presadne si na kraj postele.* Ako sa cítiš? Nie si smädná? *spýta sa starostlivo a hneď jej pričaruje fľašu krvi a položí ju na stolík.* Upokoj sa. Sme tu len my a.. naša dcérka. *S hrdým úsmevom jej pozrie do očí.*
Mirana Christie Taylor *Hneď ako ju zbadá, všetok okolitý svet pre ňu prestane existovať. Fascinovane sleduje, ako sa k nej približuje a automaticky sa za ňou načiahne. Ariho slová ani poriadne nevníma (čo tam po smäde, samozrejme, že je to dievčatko!); zaujme ju len to "naša". Ale to vie vlastne tiež, len čo ju drží v rukách. Že plače si uvedomí až keď pár kvapiek skropí perinku. Rýchlo si utrie tvár a až teraz pozrie na Ariho.* Karou Taylor Kappanen, *povie na uistenie sa, že si to meno nerozmyslel. A potom sa úplne šialená šťastím rozosmeje, striedavo bozkávajúc dve najmilovanejšie osoby vo svojom živote.*
Armas Jari Kappanen *Trocha ho znepokojí, že sa na krv po toľkých dňoch "diéty" ani nepozrela, ale Karou je v tejto chvíli predsalen dôležitejšia. Opatrne jej ju vloží do rúk a šťastne sleduje, ako plače a smeje sa zároveň.* Karou Taylor Kappanen, *prikývne a jemne obe objíme.* Debbie by sa páčila, *prehovorí po chvíli.* Ešte som nikomu nedal vedieť, príliš ma fascinovala, *zasmeje sa. Naozaj nevidel krajšie dieťatko. A je mu jedno, ak z neho hovorí len otcovská hrdosť.*
Mirana Christie Taylor *Už sa trochu upokojila a teraz zvedavo skúma črty tej rozkošnej tváričky.* Má môj nos..a ústa! Po kom má očká? A akej sú farby? Myslíš, že jej vlásky stmavnú alebo ostanú také svetlé? A ako dlho spí? A kedy papala? Je tu ešte Mike? Pôjdeme domov? *zavalí ho otázkami, z ktorých na každú chce počuť odpoveď. Trocha posmutnie, keď spomenie mamu, ale prikývne. Určite by ju neodvrhla.* Vôbec sa ti nečudujem, je nádherná.. Kedy sa preberie? Videl si ju, keď bola hore? *neprestáva s otázkami. A zrazu si na niečo spomenie.* Prútik! *zvolá a začne sa obzerať okolo seba. A pohľad jej pritom padne na fľašku s krvou na nočnom stolíku. Bez slova podá Karou Arimu a načiahne sa za ňou. Až keď ju celú vypije (pekne pomaly, aj keď ju to stojí riadnu dávku sebaovládania), vráti sa k pátraniu po prútiku.* Potrebujem prútik. A dve obálky, *poprosí a snaží sa nemyslieť na to, že jedna fľaša krvi jej ani zďaleka nestačila.*
Armas Jari Kappanen *S úsmevom ju sleduje, ako si Karou obzerá tak ako on len nedávno. A ochotne jej odpovedá na všetky otázky.* Oči má zelené a moje.. Ťažko povedať, uvidíme o pár týždňov či mesiacov.. Niekoľko hodín, sestrička ju doniesla nakŕmenú a o chvíľu zaspala.. Je, a pôjdeme k nám, inak mi, citujem, odtrhne hlavu a nakŕmi ňou malú. To ak ma prehovorí, aby sme ostali tu. *Uškrnie sa. Na jej konštatovanie sa dá len prikývnuť.* Myslím, že sa čochvíľa preberie. Na novorodeniatko spí až prekvapivo dlho a pokojne. *Jej náhle zvolanie ho prekvapí, no zaloví v taške pri nohe postele a vyberie odtiaľ prútik, ktorý položí medzi nich a podrží Karou, kým Miri pije. Okamžite jej pričaruje ďalšiu fľašku a podá jej ju.* Dve obálky, dva listy.. Ešte niečo si prajete? *uškrnie sa, keď pričarované veci rozloží na posteľ.*
Mirana Christie Taylor *Zaujato ho počúva.* Chcem ju vidieť, keď bude hore. Zobudíš ma, ak by som náhodou zaspala? Stále som trochu unavená, *prizná sa.* A nemaj strach, o hlavu neprídeš. Ale snáď chápe, že hneď neodídem, *zamračí sa, no tvár sa jej znova rozjasní keď počuje, že sa Karou možno o chvíľu preberie. Vyprázdni aj druhú podávanú fľašu a vďačne sa na Ariho usmeje.* Nič. O zvyšok sa postarám. *jeden list zaplní textom- ten je pre Naysu. Z druhého spraví maličký lístoček, ktorý zafarbí na ružovo. Ten je pre Sigiho; snáď si spomenie a pochopí. Oba odkazy vloží do obálok, napíše mená adresátov a podá ich Arimu.* Zožeň, prosím ťa, dve sovy.. A tá čo ponesie túto, *zamáva tou pre Sigiho,* Nech ho poriadne doďobe. *Nie je zlá;, len si potrebuje byť istá, že ten kto príde bude naozaj on.*
Armas Jari Kappanen *Na jej prosbu bez váhania prikývne.* Samozrejme. Budem tu, a ju dovolím odniesť iba kvôli kŕmeniu. *Odstráni obe teraz už prázdne fľaše a kým Miri píše, uloží Karou do kolísky vedľa postele. Uchechtne sa, keď počuje čo má spraviť jedna zo sov a vezme obálky.* Zariadim. A ty si ľahni a oddychuj, za chvíľu som späť. *Nežne ju pobozká a vytratí sa z izby.*
Mirana Christie Taylor *Pri jeho smiechu sa len zaškerí. O tej "stávke" mu nehovorila. Trocha neochotne ho poslúchne a zosunie sa do vodorovnej polohy. Bozk mu s láskou opätuje,, no rýchlo sa od nej stiahne. Povzdychne si a otočí hlavu nabok smerom ku kolíske. Keby tá kolíska nie je taká hlboká, pomyslí si.* Spinkaj sladko, maličká, *šepne.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama