RPG- Pravda

16. dubna 2018 v 3:31 |  RPG záznamy
Miestnosť: Taikatalvi- dom Mirany (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Siegfried S. Bright
Dátum: 1.-3. 5. 2013


Mirana Christie Taylor *Už odkedy vstala, behá po záhrade, upravuje kríky, sadí kvety a montuje domčeky pre vtáčiky. Zobudila sa plná energie, ako už dávno nie, a ani už celkom veľké tehotenské bruško jej nebráni v rýchlom pohybe. Aj tak sa už potrebovala nejako viacej odreagovať, odkedy jej Naysa povedala to o mame. Nechcela, aby to tak dopadlo. Aby sa jej nikdy nemohla ospravedlniť, aby zomrela s nenávisťou k nej v srdci. Len malá útecha- že to vie aj Sieg. A že tomu verí. Že jej aspoň časť plánu vyšla. Ale dala by čokoľvek za to, aby mama žila. Aby jej ešte raz povedala dcérka, a aby jej pošepkala, že ju vždy ľúbila, napriek tým nenávistným slovám. No vie, že to sa nestane. Mama je preč, navždy. Ďalší z rodina Christie Taylor. Rozpadajú sa. Ale aspoň dnes nechce myslieť na zlé veci, len na šťastie, ktoré má. Síce ho nie je veľa, ale radovať sa treba aj z maličkostí.*
Siegfried S. Bright *Trvalo mu celkom dlho, kým vlastne našiel ten dom. Možno práve preto, lebo nechcel. No musí sa presvedčiť, že je skutočne mŕtva. Neubehlo veľa odkedy bol spolu s Naysou, no potrebuje to vedieť. Neverí jej. Miri bola upír, jeho upír, bral ju ako rodinu. Práve preto si ju nevie predstaviť mŕtvu. Pri spomienkach na minulosť sa musí len pousmiať, ako jeden druhého chceli zabiť. Premiestni sa hneď pred pozemok a potichu vykročí. No vo vzduchu cíti nejaký pach. Upírsky. Armas? opýta sa sám seba. Napokon, možno mu on povie, čo sa s ňou vlastne stalo. Vykročí smerom za pachom.*
Mirana Christie Taylor *Na chvíľu sa sadne na hojdačku, aby si oddýchla. Síce je upír, ale pobehuje tu na hranici svojich momentálnych možností. Pohladí si vystúplé bruško a pousmeje sa. Kiežby bolo naozaj jeho. A vlastne.. nie je tak ťažké tomu veriť. Ak je Sigi neplodný.. je tu rozhodne menšia šanca, aj keď to dieťa, s ktorým mu Lexa ušla, bolo jeho. Čo narobí, aj tak sa jej myšlienky musia stále rozchádzať do miest, kam sa nechce pozerať. Povzdychne si a postaví sa, že ide pokračovať v načatej práci. Niečo ale zacíti. Niekoho. Prudko sa otočí smerom k domu, nasávajúc vzduch, nie aby sa uistila, že je to ten, kto si myslí, ale práve naopak, aby to vyvrátila. Čím dlhšie ale čaká, tým si je istejšia, že sa nemýli.* A krucinál, *zanadáva. Nie že by si nemyslela, že by sa prišiel presvedčiť.. ale zajtra chcela odísť! Ticho zavrčí, no odloží záhradnícke náradie a vojde do domu. Pomaly prechádza izbami, čakajúc, či slušne zaklope, alebo sa sem rovno vrúti. Ale utekať pred ním už nebude.*
Siegfried S. Bright *Pokračuje ďalej k domu a začuje nejaký hlas, nezrozumiteľné slová. Začuje nejaké kroky, ktoré zrazu zmiznú, no zmenia sa na hluk v dome. Podíde rýchlo k dverám a zastaví sa pred nimi. Cíti jej pach. A nie je starý! Vedel to! No nie je si istý, či má vôbec zaklopať. Chcela byť preňho mŕtva, ale prečo? Nechápe to. Odhodlá sa napokon, zdvihne ruku a len jemne prejde bruškami prstov po dverách, až nakoniec trikrát zaklope.* Viem, že si tu, Miri! *povie nahlas a je si istý, že to musela počuť.*
Mirana Christie Taylor *Kroky zmenšuje a spomaľuje, naťahujúc uši, aby počula každý jeho pohyb. Takmer ani nedýcha, stojac na chodbe a hypnotizujúc dvere, preto sa mykne, keď začuje klopanie a hlas. Jasné, keď je už tu, neoklame ho. Ale prečo by mu otvárala.. možno tu stále leží.. mŕtva, v sklenenej rakve.. Uškrnie sa. Naozaj by mala prestať toľko čítať. Otočí sa na podpätku a vráti sa do záhrady, pokojne sa posadiac na hojdačku, pričom sa nohami začne odrážať, akoby tu bola sama.*
Siegfried S. Bright *Začuje kroky v dome a pach sa mu vzdiaľuje. Nechápe to, veď sám ju cítil, tak ako je možné, že.. iba ak by to hrala! Odstúpi od dverí a pomalými krokmi si to namieri za jej pachom, ktorý tentokrát cíti zreteľnejšie. Pokračuje ďalej, až ju uvidí sedieť na hojdačke. Nechcel tomu uveriť a dobre, že tak urobil.* Takže tu je tá naša mŕtvola! *usmeje sa šťastne, kráčajúc pomaly bližšie. Nechápe to, jednoducho nechápe. Prečo mu to chcela Naysa nahovoriť? Prečo ho chcela presvedčiť, že je Miri mŕtva?*
Mirana Christie Taylor *Niekde v kútiku má strach, ale už ani zďaleka nie taký ako pred pol rokom, keď odtiaľto odchádzali. Pochybuje, že by to Sigi len tak vzdal len preto, že ho odignorovala, preto sa ani nečuduje, keď sa jeho pach začne približovať. Tak možno ten neuzavretý pozemok má isté nevýhody.. Pozerá sa smerom, odkiaľ čaká, že príde, až ho začuje aj uvidí. Ten úsmev ju zaskočí. Je taký.. iný. Chvíľu nič nevraví, iba naňho zazerá.* Žiaľ, stále žijúca, *ozve sa nepríjemne, a ani sa z hojdačky nepohne, ďalej sa odráža akoby nič, aby tak zakryla mierny nepokoj.*
Siegfried S. Bright *Zdá sa mu, alebo ju zaskočil? Jej nepríjemný tón ho mrzí, no netuší, prečo je vlastne taká.* Prečo žiaľ? *nadvihne obočie. Síce ubehol polrok, no aj tak.. je to divné, že by tak rýchlo menila svoje správanie k nemu. Alebo to bude tým, že sa dlho nevideli? Nie.. pochybuje, že by sa ich vzťah tak rýchlo zmenil. Podíde bližšie k hojdačke, ale akoby z nej cítil.. strach?* Povieš mi, prečo sa ma Naysa snažila presvedčiť, že si mŕtva? *ozve sa pokojne.* Nielen, že si zmizla bez slova, bez rozlúčenia, no teraz chceš, aby som uveril, že si mŕtva? *sprvu hovorí kľudne, no potom svoj hlas začne zvyšovať. Vlastne sa na to nikdy nedíval tak, že ona sama chce, aby bola preňho mŕtva. Ale prečo?*
Mirana Christie Taylor Pre mňa žiaľ. Ty si asi rád, že si neprišiel o svoju hračku, čo? *tón sa jej nemení, aj keď v takejto blízkosti prestáva byť taká nebojácna. Na jeho otázku sa falošne usmeje a prekríži si ruky na hrudi.* Lebo som ju o to poprosila. *No dobre, bol to skôr rozkaz.. ale to je jedno.* Ale očividne nebola taká presvedčivá ako som si myslela. Alebo si ty až príliš zvedavý. *Nespokojne sa zamračí. Ani u jedného jej to nevyšlo tak, ako chcela. Kiežby aspoň opačne.. že by mama žila. Jej hnev začína vzrastať, ako zvýši hlas.* Tak ty si čakal, že sa ešte prídem rozlúčiť? *zvýši hlas aj ona.* Ale.. aspoň na chvíľu si uveril určite, *povie čo si myslí a prebodáva ho pohľadom.*
Siegfried S. Bright *Pri jej slovách ostane zarazený. Poriadne sa za ten polrok zmenila.* Presne tak, svoju hračku.. *povie vážne.* Hračku, ktorú som nevidel dlhšie než polrok, ktorá utiekla ktovie kam bez nejakého slova.. *zavrčí po nej.* a to najlepšie na koniec, hračka, ktorá sa hra na mŕtvu! A mne skutočne nedochádza prečo! *uz nevrčí, len na nu kričí. Musí priznať, chvíľu sa o nu aj bal, ked sa mu neozývala dlhšie, no myslel si, ze je s tým jej upírom a dáva na nu pozor. Zrejme v nej vsak oživil to, co bolo este predtým, než sa stala upírkou. Nenávisť k nemu.*
Mirana Christie Taylor *Prekvapene zažmurká. Tak predsa sa nezmenil.* A čo si chcel počuť? Že ti ďakujem, o pár mesiacov sa vrátim a môžeme si to zopakovať? *Najväčší šok ale príde až potom. Vyvalene naňho pozerá, párkrát naprázdno otvorí ústa, kým vyletí z hojdačky priamo k nemu. Chytí ho za krk a čo najsilnejšie stisne, a nenávistne naňho pozerajúc ho odhodí k najbližšiemu stromu.* Tak tebe nedochádza prečo?! *zvrieskne.* To si myslíš, že som ten strach, odpor a bolesť len hrala? Že sa mi to páčilo? *tak automaticky sa chytí za brucho, aj keď v tejto situácii by potrat možno aj uvítala.* Povedz mi.. prečo si ma premenil? Prečo si si ma nechal v dome? A pravdu!
Siegfried S. Bright *Nechápavo na nu pozerá. O com to ta ženská točí?! pomysli si nechápavo a po chvíli jej hľadí do oci pritlačený k stromu. Stále nechápe o com to pozera, no ked si rukou prejde na brucho, možno ho nieco napadlo. Ale veď ich naposledy bolo dávnejšie! Omnoho dávnejšie! Zatvári sa vsak, ze tie jej otázky nepočul. Určite neplánuje meniť to, co povedal.* O com to sakra hovoríš?! *zavrčí na nu, rukou jej vybehne po krku a spolu s telekinézou ju prirazí k zemi.* Nemám ani len poňatia co to tu splietaš! *nakričí na nu, zdvihne sa zo zeme a nechá ju tak.* Prečo? Uz som ti to povedal. *povie otočený k nej chrbtom.* A ak nie, tak sa to uz aj tak nedozvieš. *pozrie na nu kútikom oka a prejde sa k hojdačke, na ktorú sa posadí.* Neviem co to na mna skúšaš, prečo si to vybíjaš na mne, no zmiznúť mi len tak z domu, ani nepovedať kam a prečo.. *povzdychne si.* Buď si hlúpa ty, alebo on, no ako tak pozerám, zrejme ty.. *odvráti od nej pohľad, odrazí sa nohami s hojdačkou a v momente sa zmení na netopiera, pričom sa zachytí dolu hlavou o žrď a zazerá na nu dolu tými malými čiernymi ockami. Nebude sa tu s ňou hrať. Ak ho bude chcieť znovu napadnúť, jednoducho ju doláme. A bude ju lámať, až kým z nej nedostane, prečo je taká a z čoho ho to vlastne obviňuje.*
Mirana Christie Taylor *To ako nechápavo na ňu pozerá a ignoruje jej otázky v nej len stupňuje hnev. Znova sa k nemu pohne, keď ju niečo zrazí k zemi. Nebyť toho, že je upírka, vybil by jej dych. Rozhorčene sa hneď postaví a otočí sa, vidiac ho, ako si sadá na hojdačku.* Ako dlho to chceš hrať? *zakričí za ním, uvedomujúc si, že toľkoto emócií jej naozaj nemusí prospieť.* Vedel si, že chcem odísť! Povedala som ti to aj vtedy. Naozaj si si myslel, že po tom, čo si mi spravil sa tu budem ešte dlhšie zdržiavať? *Aj keď sa tie spomienky už dávno snaží potláčať, znova sa jej vynoria, rovno pred očami, ako film. Stajňa, oheň, to ako si navrátil svoju podobu a tým zničil všetku nádej, že niečo také by jej snáď on neurobil. Spraví pár krokov dopredu, na slová o jej hlúpostí radšej nereaguje, keď vtom akoby zmizol. Namiesto neho zbadá na žrdi hojdačky malého ryšavého netopiera. Zmätene zastane, hľadiac na toho tvora.* To ako predo mnou utekáš? Jedno hodenie o strom ti znížilo apetít? Alebo žeby strach.. z electrokinézy.. o ktorej si mi tak mimochodom zabudol povedať? *Je si istá, že vedel, o čom hovorí, keď mu to opisovala. Ale bolo pohodlnejšie a bezpečnejšie jej takú maličkosť zatajiť.*
Siegfried S. Bright *Nechápavo na nu hľadí z hojdačky. Ak by chcel nieco hrať, tak by o tom snáď vedel! Nerozumie, co sa mu snaží povedať tými ďalšími slovami. Ako jej mohol nieco urobiť, ked bol preč? A predtým ani nevedel kde je.. Zasmeje sa divným škrekotom, ktorý mu vyjde z úst. On a utekať pred ňou? Len pokrúti hlavou. Ked vsak spomenie elektrokinézu, prekvapivo sa na nu zahľadí. Takže aj ona uz objavila svoju psychokinézu. pomysli si pre seba. No zabudol povedať? Ako jej o tom mohol zabudnúť povedať, ked to ani nevedel? Ma toho vsak dost. Varovne rozprestrie krídla a vycerí na nu zuby.*
Mirana Christie Taylor *Irituje ju to jeho mlčanie v tejto podobe a nechápavý pohľad maličkých očičiek. Ešte sa takto predvádzať pred ňou bude! Ten divný škrekot, čo odrazu vydá, jej vzdialene pripomenie smiech. Tak on sa jej ešte smiať bude?! Odignoruje zas prekvapený pohľad, ktorý aj na zvieracej tvári ľahko rozozná, aj tie rozprestreté krídla a vycerené zuby a podíde k hojdačke. S ľahkým úškrnom, ktorému nevie zabrániť, vyskočí a schmatne ho za jedno krídlo. Týmto jej veľmi pomohol. Drží si ho čo naďalej od tela a zatrasie ním, na čo sa rozosmeje.* Vieš, že takto si mi oveľa sympatickejší? *povie kým ho ešte drží za krídlo, no potom ho úplne ľahko odhodí niekoľko metrov pred seba, pričom sa znova ticho uchechtne.*
Siegfried S. Bright *Sleduje ju ako sa približuje, no nečakal, ze ho tak rýchlo schmatne a naviac za krídlo. Ked s nim zatrasie, ma chuť uhryznúť ju do nosa. Zacíti jemne popraskanie malých kostičiek, ked ho hodí a letí preč z jej pozemku. Dopadne na zem, no tých par zvieracích kostičiek sa zahojí v priebehu niekoľkých sekúnd. Krátko zamáva krídlami a vyletí do vzduchu. Pomaly si k nej plachti a ked je k nej dostatočne blízko, telekinézou ju začne ťahať za nohu v smere letu. Nakoniec ju odtiahne od hojdačky len par metrov a prelomí jej stehennú kosť na dve polky. Priletí k hojdačke, znovu sa zachytí a dá sa do rovnakej polohy ako bol predtým. Nebude tu čakať, kým si z neho spraviť zvieratko na hranie, netopierom je len preto, lebo jeho vlastnú podobu zrejme poslúchať nebude. Nemá strach, ze by jej tou zlomeninou ublížil, vie sa vyliečiť. A dieťa? Tomu ublížiť nechce uz vôbec.*
Mirana Christie Taylor *Netrpezlivo čaká, kedy priletí naspať, aby si ho zas mohla odchytiť. Príde jej dosť hlúpe, že sa práve teraz zmenil na netopiera. Opäť sa uškrnie, keď ho zbadá letieť späť. Úškrn jej na tvári ale dlho nepobudne. Spadne na zem, a neviditeľná sila ju začne ťahať po tráve. Napriek tomu sa snaží postaviť, keď v stehne pocíti ostrú bolesť. Zatne zuby, aby nevydala ani hláska, a len kútikom oka si všimne, že zas visí na tom istom mieste. Zavrčí, no bolesť rýchlo pominie a zakrátko cíti, že noha je v úplnom poriadku. Postaví sa o čosi ťažšie, a ruka jej znova spočinie na bruchu.* To ma chceš pripraviť aj o druhé dieťa? Možno tvoje dieťa.. *zavrčí smerom k nemu, a nezabráni, aby sa jej nepredostreli ďalšie spomienky horiacej stajne ako sled obrazov, až má pocit, že ich musí vidieť aj on.*
Siegfried S. Bright *Začuje to jej zavrčanie, no je si istý, ze ta kosť sa jej uz musela zahojiť. Napokon, bola len jedna a zranenie na tu jej úroveň liečiteľstva nebolo nič závažné, ci problematické. Ked po ňom vykríkne, až sa mu uši zachvejú, ked povie 'tvoje dieťa.' To nie je možné! pomysli si úplne zaskočený. Síce u Alex to vola výnimka a to spolu neboli len párkrát, no využili skoro každú príležitosť. No toto? Žeby to nejako súviselo s rasou? napadá ho, no len pokrúti hlavou. To by vôbec nesedelo. V mysli sa mu vsak objavia spomienky. Nie jeho, tým si je istý, no vidí stajňu. Horiacu stajňu a ohen okolo seba. No co ho najviac zaskočí, uvidí svojimi ocami seba. Hned zletí z hojdačky a zmení sa tesne predtým, než sa dotkne zeme.* Take nieco sa nestalo! *zavrčí po nej.* Nie je to možné! *zaškrípe zubami tesne pri nej.* Neviem kde to bolo, neviem kto ti to spravil, ale viem jedno. Nebol som to ja. *povie potichu.*
Mirana Christie Taylor *Vidí, ako krúti tou malinkou hlavičkou. To je teda konverzácia! Odrazu ale zletí dolu a, čuduj sa svete, znova má svoju normálnu podobu.* Aha, kto sa nám ukázal, *zatiahne, no začuje jeho vrčanie.* A aj si spomenul. No nie, nestalo.. sa mi to snívalo, *povie sarkasticky a o krok od neho odstúpi.* Vážne? Tak prečo vyzeral ako ty? Prečo bol cítiť ako ty? Prečo mal tie isté schopnosti? A taká maličkosť na záver.. prečo vedel to, čo nikto iný okrem nás dvoch nevie? *Určite vie, čo myslí.* Alebo snáď áno? *na okamih zapochybuje, a zazerá naňho so zdvihnutým obočím. To je teda zvedavá, ako sa chce z toho vykrútiť.*
Siegfried S. Bright *Znovu zavrčí.* Nestalo! Nebol som to ja! *snaží sa ju presvedčiť o opaku, no potom začuje tie jej otázky. Sprvu mu všetko sedí na..* Victor.. *zavrčí si pre seba, no posledná otázka ho zaskočí. Ani sám nevie, ako by vedel nieco, co len oni dvaja. A vlastne ani nevie co tým mysli.* Co vieme len my dvaja? *začuduje sa.* A co take to ma byt? *opýta sa jej, hoci možno pozná odpoveď.* Ze sme sa spolu vyspali? *opýta sa a podíde k nej bližšie.* Dvakrát dokonca.. áno, no nezdalo sa mi, ze by si sa nejako bránila. A ja tiez nie. *odfrkne.* No to s tým ohňom som nebol ja!
Mirana Christie Taylor *Začuje niečie meno, no nevie, o kom to hovorí.* Kto? *spýta sa zmätene. A potom len odfrkne, keď sa tvári, že nevie o čom hovorí, no nakoniec si "spomenie".* Presne to, *zavrčí potichu a mykne sa, keď sa k nej priblíži.* A to ti vadilo? Že som sa nebránila? *hľadí mu do očí, ale musí sa premáhať, aby zas necúvla. Keď ju ale znova začne presviedčať, že to nebol on, opäť sa rozkričí.* Tak kto potom?! A ako vieš, že tam bol oheň?
Siegfried S. Bright *Zadíva sa na nu. Vlastne.. ona to nevie!* Oddelili sme sa. Predtým, než sme sa druhýkrát vyspali. Nespomínaš si? *vytiahne to konečne von. Zaskočí ho vsak to, co povie.* Nie, vôbec mi to nevadilo. Pravé naopak! *začervená sa trochu, no pokrúti hlavou.* Je to preč. Uzavretá kapitola. *povie monotónne, no ked vytiahne ten ohen, nechápavo na nu pozrie.* Ty si to neuvedomuješ? *nadvihne obočie. No výborne, ona ani len netuší, ze mu práve premietla, co sa stalo medzi ňou a pravdepodobne Victorom.* Legilimencia. *vysvetli jednoslovne.* Tvoja ďalšia schopnosť, ak sa nemýlim. *povie pokojne.*
Mirana Christie Taylor *Chvíľu jej trvá, kým je dôjde, čo má to oddelenie spoločné s menom, ktoré spomenul.* Ale povedal si, že je preč. Navždy preč, *pripomenie mu.* Tak prečo potom.. *znova začne, keď na ňu nechápavo pozrie. Opätuje mu taký istý pohľad.* Čo si neuvedomujem? *Až keď jej to jednoducho vysvetlí, spomenie si, ako sa o upírích schopnostiach rozprávali s Arim.* Legilimencia? Počkaj.. to je to s tým.. vkladaním myšlienok? *Veľmi si to nepamätá. Ale aj tak ju to nepresvedčilo. Ako obrana by to bol dobrý ťah. Neisto od neho cúvne, nevie, čo si má teraz myslieť, čomu má veriť.* Ja.. ako ti mám veriť? Môžeš mi klamať rovnako ako on. *Začína už byť naozaj zúfalá.*
Siegfried S. Bright *Prikývne jej.* Prežil. Netuším ako, no tentoraz ma aj vlastne telo. A rovnaké schopnosti. Možno aj metamorfomágiu. *zamýšľa sa sám nahlas. To by možno vysvetľovalo, prečo sa on premeniť nevie. Nie úplne. Znovu jej prikývne, ked sa ho to opýta.* Presne. Veriť? Nuž, ak by som bol on, zrejme by si nemala nohy pri sebe.. *zamrmle si potichu. Ktovie koho Victor este stihol znásilniť, ci inak mu ublížiť.* Môžem ti klamať. Mohol som ti klamať uz v tvoje prvé dni a môžem to robiť aj nabudúce, no co je pravda a co loz, to musíš vedieť sama. *stojí na mieste ako taký stĺp a hľadí jej do oci. Dúfa, ze to pochopí, hoci šanca je vážne mizivá.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama