RPG- Priznanie

5. dubna 2018 v 17:16 |  RPG záznamy
Miestnosť: sídlo rodiny Kappanen (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Armas Jari Kappanen
Dátum: 2. 5. 2013


Mirana Christie Taylor *Strnulo kráča plnými ulicami, no nikoho z tých osôb si nevšíma. Prázdny pohľad má uprený pred seba a smer triafa len z pamäte. Prekvapene zastane, keď prúdy ľudí- upírov zrednú o ona sa ocitne na okraji luxusnej obytnej štvrte. Žije tu len málo ľudí a so všetkými sa pozná minimálne z videnia. Na to, že v týchto končinách sa premena trestá smrťou oboch upírov, sa k nej všetci správajú veľmi láskavo. Ari mal pravdu- tu sa zvyká oveľa jednoduchšie. No teraz jej prídu všetky domy cudzie a pred usmievavými tvárami klopí zrak. Dôvod prečo je tu ju dobehol už po dvoch mesiacoch. Tehotná! ozýva sa jej v hlave stále dokola. Ak by mohla dostať infarkt, určite by ho dostala.*
Armas Jari Kappanen *Je to už vyše dvoch mesiacov, čo sú s Miri v Kuusame. Všimol si, ako sa za ten čas zmenila, a je si istý, že si to len nenahovára. Prítomnosť ľudí, ktorí sú k nej milí a starostliví pomôže oveľa viac ako zatváranie medzi štyri steny. Napriek tomu je v posledných dňoch akási zvláštna. Nervózna, podráždená, s nikým sa nerozpráva, dokonca niekedy odmieta jesť. V iných dňoch by zas najradšej vybielila polku skladu. Dokonca aj sestra sa ho už pýtala, či je v poriadku. Keby vie, čo prežila, vedela by, že v poriadku nie je.. a nikdy už nebude, pomyslí si ako vtedy a povzdychne si. Chce vedieť, čo sa s ňou deje, ale zase mu ušla. Nechala mu len lístoček, že sa hneď vráti. Len keby vedel, kedy vôbec odišla. Sedí teda v salóniku najbližšie ku vchodu, aby ju keď sa vráti zastihol skôr ako sa znova niekam zašije.*
Mirana Christie Taylor *Čím bližšie je k domu, tým ťažšie sa jej napreduje. Ruka jej spočinie na bruchu. Deväť týždňov.. nedá sa to zistiť na deň presne.. Prečo sa to nedá? Ona to musí vedieť! Musí vedieť kedy to bolo, musí vedieť s kým! Po pár ďalších krokoch už vidí vstupnú bránu na pozemok, masívne vchodové dvere, pozlátené dvojité schodisko a tam na poschodí, úplne na konci, kráľovská izba len pre jej maličkosť.. Ale nie. Musí mu to povedať. A nielen to. Je ešte toľko vecí, čo mu zatajila.. Zmení teda smer a namiesto na poschodie zamieri do najkrajšieho salónika v dome, odkiaľ ho cíti. Jemne zaklope na dvere predtým, ako nakukne dnu.*
Armas Jari Kappanen *Ani sa veľa nenačaká, keď začuje buchnutie dverí a Mirin pach. Postaví sa, no jej pach sa približuje, a tak sa posadí späť. O chvíľu začuje tiché klopanie na dvere a spýtavo sa zahľadí na tváričku pred sebou.* Nedohodli sme sa, že vždy keď niekam pôjdeš sama, dáš vedieť kam a na ako dlho?
Mirana Christie Taylor *Zachytí jeho pohľad a ten svoj sklopí. Ticho si vypočuje jeho otázku, a pred odpoveďou vojde dnu a dvere zaistí kúzlom.* Dohodli. A aj som povedala. Tvojej mame, *odpovie pokojne a pomaly pristúpi k jeho kreslu, sadajúc si na zem.* Bola som u doktora.. Musíme sa porozprávať. *Pozrie mu do očí, a v pohľade má strach. Takmer nepovšimnuteľný, ale on ju až príliš pozná.*
Armas Jari Kappanen *Jej pokojný hlas ho zaskočí. Zo skúseností čakal skôr výbuch.* Mama tu od rána nie je. Zasadnutie, *vysvetlí jednoducho a sleduje ju, ako začarováva dvere. Nepýta sa, počká kým si sadne a vypočuje si ju.* U doktora? Je ti niečo? *spýta sa začudovane.* Mohla si ísť za Mikem. Je špecialista na všetko. A mala si povedať aj mne, nielen mojej mame. *Menšiu výčitku v jeho hlase počuť.*
Mirana Christie Taylor Aha, *len toľko povie k neprítomnosti jeho mamy. Pripravuje si, ako začať, čo povedať a čo zatajiť.. Nie! Už nič nemôže tajiť, musí sa dozvedieť všetko. Vo svojich úvahách ho trocha prepočuje, a tak zareaguje len na poznámku o ich osobnom doktorovi.* Nemohla. Nechcela som, aby to vedel niekto v dome skôr ako ty. Aj keď, tvoja mama.. *postupne stíchne a zapozerá sa na svoje ruky.* Som tehotná. A nie prvýkrát. A.. a ja neviem, kedy sa to stalo. *Hlas má taký tichý, že sa sotva počuje sama. Rozmýšľa, či ho nechá reagovať už na toto, alebo radšej nech spracuje všetko naraz. Po krátkej úvahe rovnako tichulinko pokračuje, stále mu uhýbajúc pohľadom.* Tvoja mama vie. Už asi dva týždne. Nechcela som jej veriť, pretože.. to by som musela pristúpiť na možnosť, že.. to možno nie je tvoje. *Skončí a zospodu naňho pozrie.*
Armas Jari Kappanen *Sprvu nerozumie, o čom to hovorí, no nenáhli ju. Sleduje ako si hľadí na ruky a čaká, kedy povie niečo jasnejšie. Dočká sa čoskoro. Nestihne sa ale z tej prvej vety tešiť, keď počuje jej ďalšie slová, ktoré ju zmätú ešte viac. Využije tú chvíľu ticha a zaplní ho otázkami.* Nie prvýkrát? Kedy si bola tehotná? A čo myslíš tým, že nevieš kedy sa to stalo? Doktor ti nepovedal? *Aspoň čiastočné vysvetlenie príde o chvíľu. Pohľad sa mu zmení, zmätenosť je preč. Tvrdo na ňu pozrie, keď k nemu zdvihne pohľad.* Ako to, že nie moje?
Mirana Christie Taylor *Potichu si vypočuje jeho otázky, no nie je jej ľahšie na ne odpovedať.* Práveže povedal. Problém je, že približne v tom čase.. som nebola len s tebou, *vysvetlí opatrne, no všimne si jeho pohľad.* Oh, nie, nemyslím to tak! *začne rýchlo, aby ho zastavila v domýšľaní si.* Takto.. od začiatku. Už raz som bola tehotná. Pred pár rokmi. No prišla som o to. Pri stretnutí so Siegfriedom. Vlastne to bolo vtedy, keď si u nás našiel Naysu. Klamala som ti. Nemali sme žiaden babský večierok. Viem, že si tušil, že som ti nepovedala všetko. Nečakala som ťa tak skoro a nestihla som vymyslieť, čo ti povedať. V ten deň som bola u doktora. Potvrdil mi to, čo som už pár dní tušila. Čakala som dieťa. Namiesto rovno domov som však šla ešte do lesa. Zabudla som totiž na varovanie od sestry, že mi hrozí nebezpečenstvo. Musím ale povedať, že v tom čase medzi mnou a Siegfriedom vládol vcelku mier. Zdôveril sa mi dokonca aj s jednou veľmi osobnou informáciou, ktorá zohráva dôležitú úlohu aj.. aj v mojom momentálnom stave. *Spraví prestávku a rukou si prejde po bruchu.* Lexa bola tehotná. No to dieťa bolo upír a podľa všetkého nemohlo byť jeho. On.. on si myslel, že je tvoje. Že ho Lexa podviedla s tebou. Hľadal ťa, no ty si bol vtedy na love. Neveril mi. Bol schopný akýchkoľvek presvedčovacích prostriedkov, len aby sa dozvedel, kde si. A keďže to som ja nevedela a on netušil, že som tehotná, skončilo to.. mojím.. potratom. *O tej chvíľkovej smrti radšej pomlčí.* Odniesol ma k sebe, kde som sa ako-tak zotavila. No asi by som už odtiaľ po svojich neodišla, keby sa tam neobjaví Naysa. Premiestnila nás k sebe, potom k nám.. a vtedy si prišiel domov ty. *Dokončí. K tomu ostatnému sa zatiaľ nevyjadruje. Už teraz je toho dosť, čo musí stráviť.*
Armas Jari Kappanen *Chladne nadvihne jedno obočie.* Nie? A ako inak sa dá myslieť, že si nebola len so mnou a že nie som otcom tvojho dieťaťa? *Už nejako zvládol a odpustil jej, že ho bola schopná podviesť, dokonca viackrát. Ale predstava, že by bola tehotná s niekým iným, že by sa mal starať o cudzie dieťa.. Snaží sa ovládať, aspoň kým dohovorí. Už na začiatku ale pookreje a ozve sa v ňom strach o ňu a ochranárske inštinkty.* On ťa pripravil o dieťa?! *skríkne a má čo robiť, aby ostal sedieť a nevydal sa okamžite do Witchwoodu.* Prečo si mi to nepovedala? Prečo si mi klamala? Vieš ako inak mohlo všetko byť? *Nechápe ju. Prečo ho klame? Prečo mu toľko vecí zatajuje?* Miluješ ma vôbec? *spýta sa o chvíľu potichu.*
Mirana Christie Taylor *Ten jeho chladný a odmeraný tón pre ňu neznamená nič dobré. Odpovie ale okamžite.* Že som otehotnela v ten deň ako sme odišli. Vtedy, ako ma znásilnil. *Hlas sa jej máličko zatrasie, no viac na sebe nedá poznať, že sa z toho ešte stále nedostala. Pozorne sleduje jeho ďalšie reakcie, no aj tak sa strhne, keď odrazu zrúkne. Skloní hlavu a roztrasie sa, až kým nezačne s tými otázkami. Je vôbec bezpečné mu to povedať? Nakoniec ale, s pohľadom stále zabodnutým do svojich rúk, rozhodne sa byť k nemu celkom úprimná. Aj keď by to malo byť naposledy.* Lebo som sa bála, že by to bola pravda, *šepne. Z oka jej stečie slza a dopadne na diamant na ruke. Nasledovali by ju aj ďalšie, z miery ju ale vyvedie jeho tichá otázka. Zdvihne k nemu pohľad.* Čože? Samozrejme, že áno! Ako sa niečo také môžeš pýtať? Ja.. ja viem, že to tak niekedy nevyzerá, ale keď.. ja sa bojím.. že už nie je nikto, komu môžem dôverovať. *Nešťastne naňho pozriem kým sa jej oči znova nezalejú slzami.*
Armas Jari Kappanen *Jej slová ho úplne schladia. Niežeby na to zabudlo. Len mu to v tejto chvíli vôbec nenapadlo. Načiahne sa za ňou, keď sa roztrasie, a vezme ju k sebe do kresla.* Nikdy by som ťa nepodviedol. A nechcem nikoho uraziť, ale s vlkolakom už vôbec nie. *Utrie jej stopu po slze. Mlčky ju počúva, a o niečo tuhšie ju objíme, keď naňho pozrie tými zaslzenými očami* No to nevyzerá. Je ešte niečo, čo si mi nepovedala? *Zvedavo na ňu pozrie.* Keď už nikom inému, mne ver. Keby aspoň tak, ako dôverujem ja tebe, *doplní ešte.*
Mirana Christie Taylor *Schúli sa mu v náručí, keď ju zdvihne zo zeme a potlačuje slzy. Rozhodla sa, že už nikdy nezaplače. Najskôr až za minimálne takú dobu, ako keď si to povedala naposledy.* Ja viem. Nemala som pochybovať, mala som ti to povedať hneď v to ráno. Prepáč. *A tiež prestane uhýbať pohľadom. Skoro to ale poruší, keď sa jej spýta, či je ešte niečo, čo mu zatajila. Nemusí ani rozmýšľať. Jeho posledné slová premlčí a nepatrne prikývne.* Je tu ešte niečo. A potom taká.. otázka. Alebo najskôr radšej tá otázka, lebo tá prvá vec bude na dlho. Vtedy pri mame sa stalo niečo, čomu som nerozumela, a zopakovalo sa to aj niekoľkokrát potom. Žiaľ, keď som to potrebovala nie. Asi bolo až príliš sucho. *poslednú vetu len zamrmle.* Myslím, že to malo niečo spoločné s tým dažďom. Mala som pocit, akoby ma kopla elektrina. Vlastne to nebol pocit, naozaj cezo mňa prechádzal prúd, ale ešte sa mi to nestalo, tak to neviem porovnať. Nevieš, čo to mohlo byť? *zvedavo na neho pozrie.*
Armas Jari Kappanen *Povzdychne si.* Kedy konečne pochopíš, že by som si nikdy nedal vziať najväčšie šťastie, aké ma kedy postretlo? *Tak majetnícky ju stisne a prepletie si prsty jednej ruky s tými jej, zahľadiac sa na snubný prsteň, ktorý ešte nevidel, že by ho dala dole. Prekvapene na ňu pozrie, keď mu povie, že mu chce ešte niečo povedať. Tá jeho otázka bola skôr len rečnícka.* Ešte niečo? No to som zvedavý, *podotkne ponuro. Jej otázka ho ale zaujme. Pozorne ju počúva, ako mu líči, čo sa stalo. Hneď ako spomenie elektrinu, vie, o čo ide. S ňou sa ale o schopnostiach ešte nerozprával, preto nemohla tušiť, čo sa to s ňou deje. Hrdo sa na ňu usmeje.* Viem. A možno by si na to prišla aj sama, keby trocha porozmýšľaš. *uškrnie sa a vetríkom, ktorý sa z ničoho nič objavil v miestnosti jej dvihne polovicu vlasov.*
Mirana Christie Taylor *Bola hlúpa, strašne hlúpa. Dobre to povedala. Skončí v pekle, ale bez Ariho, v druhom kruhu vyhradenom pre cudzoložníkov a smilníkov... Pokrúti hlavou. Mala by som prestať toľko čítať, pomyslí si a radšej počúva, či jej Ari povie niečo zaujímavé k tomu, čo sa jej prihodilo. S takou odpoveďou ale nie je spokojná.* A to čo má znamenať? Kedy sme si vymenili role a ty si ten tajomný? *Zahanbí sa len trošku. Veď o Mileene mu ide povedať. A potom bude vedieť už naozaj všetko. Prevráti očami, no pobavene, keď sa jej zdvihne pravá polovica vlasov a na tvári ju pošteklí vietor. Snaží sa pricapiť si vlasy späť k hlave, no proti jeho schopnosti je bezmocná.* Prestaň . Naozaj neviem, prečo som sa správala ako hromozvod. A mali by sme pretriediť knižnicu, začínam rozprávať a myslieť ako mukelka, *posťažuje si.*
Armas Jari Kappanen *Nadvihne obočie, keď pokrúti hlavou.* Deje sa niečo? *vyzvedá, no potom sa len viac uškrnie, keď počuje jej nespokojnosť s jeho odpoveďou.* Povedzme, že na chvíľu áno, *povie a neubráni sa smiechu, keď ju vidí, ako sa márne pokúša upraviť si vlasy.* Nie, ako hromozvod určite nie. Skôr ty si bola ten blesk, čo by do neho udrel, *pokúsi sa jej napovedať a presunie vietor od jej vlasov k sukni, ktorá sa tak peknučko nadvihne.*
Mirana Christie Taylor *Nenapadlo jej, že by si to pokrútenie hlavy mohol všimnúť. Odpovedať sa ale nezdráha.* Len rozmýšľam, či sa upíri môžu dostať do neba, *povie celkom pokojne.* No dobre. Za to tajomstvo, čo sa ti chystám povedať, si môžeš dovoliť aj viac tajností, *povzdychne si. Toto bude ešte zaujímavé. Len či mu má povedať aj to, že to krásne privítanie po ročnom odlúčení mu nepripravila ona.. Jeho slová ju ale zaujmú viac ako vlastné myšlienky, a skutočne začne rozmýšľať, čo to mohlo byť, keď ju vyrušia padnuté vlasy a dvíhajúca sa sukňa.* Hej! No tak, nechaj ma rozmýšľať, týmto ma len rozptyľuješ, *zasmeje sa, a prekvapí ju, aký úprimný ten smiech je. Stiahne si sukňu pod nohy a našpúli pery, nech dodá tomu vyhláseniu, že ide rozmýšľať, "vážnosť".* Takže.. nie blesk udrel do mňa.. ale ja som bola blesk? To akože šlo naozaj zo mňa? *šokovane vysloví nahlas svoje doteraz len domnienky.* Nemohla by to byť.. schopnosť? *pochybovačne dvihne obočie, aj keď tá predstava ju potešila.*
Armas Jari Kappanen *Usmeje sa.* Takými úvahami sa nemusíš zaoberať. Ty nezomrieš. Nikdy, *povie rozhodne a pozrie jej do očí. Mierne sa pri jej povzdychu zamračí.* Chcem to vôbec vedieť? *spýta sa. Ani sa nečuduje, že má tak veľa tajomstiev. Kto by ich chcel počúvať.. Uchechtne sa, keď si začne chytať sukňu, ale prestane.* Myslel som, že vieš robiť viac vecí naraz, *podpichne ju a pohladí po kolene, pomaly prechádzajúc vyššie po stehne. Akoby nič, s úsmevom prikývne, keď sa spýta, či tá elektrina šla z nej, a zároveň je to odpoveď na ďalšiu otázku.* Mohla. A určite bola. Len ťa poprosím, nechcem byť tvojim pokusným králikom, *zatvári sa nevinne, s rukou stále pod jej sukňou.*
Mirana Christie Taylor *Pousmeje sa pri jeho slovách. Kiežby to bola pravda. A kiežby už na vlastnú smrť nikdy nemusela myslieť ako na vykúpenie. Zaujímavé, že popri všetkom, čo za celý svoj nie príliš dlhý život prežila, jej myšlienky na smrť privádzajú len jej prekonanie a druhá šanca na život. Načiahne sa k jeho tvári, pohladí ho, a prvýkrát, odkedy sú tu, ho pobozká.* Neboj sa. Nie je to tak strašné. Skôr zvláštne, *upokojí ho. Následne sa ale zatvári rozhorčene a capne ho po ruke, ktorou jej šmátra pod sukňou. Je to ale len preto, aby zakryla strach, ktorý sa jej odrazu zmocnil a krátko sa odrazil aj v jej pohľade.* Nebuď protivný. Viem robiť viac vecí naraz, *uškrnie sa, no hneď zbadá to jeho prikývnutie.* To akože.. budem do ľudí vedieť púšťať elektrinu? *spýta sa prekvapene a potešene zároveň, a v očiach jej zahoria malé plamienky.* Závisí od toho, ako budeš poslúchať, *vyplazí mu špičku jazyka a presunie sa ku dverám rýchlosťou, ktorú by ľudské oko nezachytilo.* Poď na lov. A popri tom ti niečo porozprávam, *usmeje sa naňho a odčaruje dvere.*
Armas Jari Kappanen *Jej bozk ho poteší a bez váhania jej ho opätuje. Akoby aj nie, po dvoch mesiacoch, kedy sa strhávala už len pri objatí. To s tou sukňou ale asi nebol dobrý nápad.* Nie tak strašné? Bojím sa, *zaprotirečí a uškrnie sa, keď ho nazve protivným.* Áno? Nevyzerá to tak, *neprestane ju provokovať a znova len prikývne na jej otázku o schopnosti. Tie plamienky v jej očiach sa ale nadajú prehliadnuť.* To mi hovoríš ty, áno? *zasmeje sa, keď mu vyplazí jazyk a zmizne ku dverám.* Zas? Veď sme boli včera, *zaprotestuje, no postaví sa a podíde k nej.* Mala by si si dať pozor.. lebo začneš priberať, *jemne ju pleskne po stehne a čo najrýchlejšie vybehne z izby a z domu, zanechávajúc za sebou ozvenu smiechu.*
Mirana Christie Taylor *Len s úsmevom prevráti očami, keď stále provokuje, a nedočkavo stojí pri dverách, čakajúc, kedy sa postaví aj on.* Lenže už nie som hladná len ja, *pripomenie mu nie zas tak skvelú skutočnosť, a ruka jej spočinie na zatiaľ len málinko vystúplom brušku. Jeho ďalšie slová ju tak šokujú, že sa pohne až keď je už vonku.* Tyyyyyy! *zakričí za ním a rozbehne sa tým istým smerom.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama